Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Er/1090/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210422
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7811210422.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova
12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnej X. P., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S..
O.. J. XX, XXX XX W., zastúpená JUDr. Attila Elek, advokát, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava,
vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom Ľ. Štúra 12, 071
01 Michalovce, o vymoženie 959,92 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. exekúciu vyhlasuje za neprípustnú,
II. exekúciu zastavuje,
III. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a,

IV. p r i z n á v a povinnej náhradu trov konania vo výške 68,62 Eur, ktorú je oprávnený povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu povinnej JUDr. Attilovi Elekovi na č. ú. SK68 0200 0000 0034 0182 6456,

do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 959,92 Eur istiny s príslušenstvom od povinnej na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÝŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 17.06.2011, sp. zn. IIC0410065.

2. Súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 036604 * zo dňa 28.11.2011, na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu.

3.Dňa21.07.2016doručilprávnyzástupcapovinnejsúdunávrhnavyslovenieexekúciezaneprístupnúa
jejzastavenie,vktorompoukázalnaneplatnosťexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkuvzhľadom

na skutočnosť, že v danom prípade bol vydaný exekučný titul na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky,keďžerozhodcovskádoložkaneboladojednanáindividuálneaspotrebiteľnemalreálnyvplyv
na jej obsah.

4. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak

to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

5. 11. Podľa § 9a ods. 4 EP v platnom znení, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. 12. Podľa § 9b ods. 5 EP v platnom znení, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.7. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky")..

8. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

3 Cdo/164/1996, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).

9. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“),
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

10. Podľa ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

11. Podľa ustanovenia § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8
až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

12. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne

podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

13. Podľa ustanovenia § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní v platnom znení“), ustanovenia tohto zákona sa použijú aj

na konania začaté pred 1. januárom 2015.

14. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 09.11.2011, súd teda pri svojom rozhodovaní
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu citovaného
ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení podľa Exekučného poriadku v platnom

znení a podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra
2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

15. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, je tuzemský rozhodcovský
rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

16. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní:

(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

17. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučnýporiadok“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

18. Súd v priebehu konania z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku,
predloženej Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zistil nasledovné:

19. Právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinná uzavreli dňa 16.06.2008 zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur (30 000,00 Sk), ktorý sa

povinnázaviazalasplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške32,30Eur(973,00Sk)avpočte
splátok 60 tak, že celková výška nákladov predstavovala 772,28 Eur (21 759,43 Sk). V zmysle článku 3
bodu 7 zmluvy o úvere: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ Všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom od 01.
januára 2008, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, v bode 10.2.2 II. Časti - Spoločné ustanovenia, takto

upravujú rozhodcovskú doložku:

20. „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a

to v nasledovnom znení:
- pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho
- poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a

rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu.“

21. Rozhodcovským súdom sa v zmysle bodu 2. I. Časti Všeobecných obchodných podmienok -
Definície pojmov rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,

a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka
č. 3157/B.

22. V bode 10.2.3 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok sa ďalej uvádza: „Ak Klient,
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s

rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“

23. Nakoľko povinná neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bola v omeškaní
so splácaním úveru, oprávnený sa pred rozhodcovským súdom domáhal vydania rozhodcovského
rozsudku, v ktorom by rozhodcovský súd zaviazal povinnú zaplatiť jeho pohľadávku s príslušenstvom

a trovami konania. Následne bol v konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom
v tomto konaní.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
t.j. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

26.Ustanoveniazákonaospotrebiteľskýchúverochsúlexspecialiskustanoveniam§497anasl.zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“),
ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a
povinnostiach v spotrebiteľských vzťahoch, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiťustanovenia piatej hlavy zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, t.j. ustanovenia § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31. októbra 2008, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

34. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom - Poštovou

bankou, a.s.) a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca oprávneného má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná vystupuje v zmluve ako fyzická osoba,
nepodnikateľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd
má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť
svoje postavenie.

36. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

37. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.

j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zozmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti

spotrebiteľ dovolával.

38. Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť

z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí
zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nezaväzovali.

39. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú

vpísané údaje o povinnej a výške úveru. Povinná reálne nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných
obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, a to aj
napriek citovanému ustanoveniu bodu 10.2.3 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok, ktorý
povinnej takúto možnosť zdanlivo ponúka. Nakoľko však so všeobecnými obchodnými podmienkami,
ako súčasťou uzatváranej zmluvy o úvere, mala povinná možnosť oboznámiť sa, ak vôbec, najskôr

pri jej uzatváraní, je nepochybné, že najneskôr do tohto okamihu by nebolo v jej možnostiach,
ani schopnostiach doručiť právnemu predchodcovi oprávneného písomne vypracované oznámenie v
zmysle bodu 10.2.3 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Povinná teda mala možnosť len
akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.

40. Súd preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka tvorí súčasť obchodných podmienok dodávateľa - právneho predchodcu oprávneného, nebola
osobitne spotrebiteľkou vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľke
dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v

súvislosti s ňou v prípade, že žalobcom je oprávnený (jeho právny predchodca). Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľka
bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je
potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľke

v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
(napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20CoE/94/2012 zo dňa 11.07.2012). Rozhodcovská
doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi
ťažko čitateľná. Povinná - spotrebiteľka mala možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam určeným právnym predchodcom oprávneného - dodávateľom.

41. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo vyššie
uvedených bodoch 10.2.2 a 10.2.3 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok, je, že spotrebiteľke
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu

zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným
oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
rozsudky. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľku uplatňovať, či brániť

svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom.

42. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, pričom spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej obsah, čím
napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

43. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a
absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom.Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. na
rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po

preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom.

44. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 7. uzatvorenej Zmluvy o úvere
je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

45. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

47. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

48. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez

návrhu.

49. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti po preskúmaní
exekučného titulu dospel k názoru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, a teda exekúcia vedená na

jehozákladejeneprípustná,apretojuvzmysleustanovenia§57ods.1písm.g)vspojenísustanovením
§ 57 ods. 2 a ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

50. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 13.02.2017 si v prípade zastavenia
exekúcie neuplatnil trovy exekúcie, preto súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

51. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že

povinnej priznal náhradu trov konania. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
09.11.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.11.2011, začal exekučné konanie voči povinnej,
žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v
podobe jeho vydania v rozpore so zákonom a priečiacim sa dobrým mravom, a teda procesne zavinil
zastavenie konania a mal by povinnej nahradiť trovy konania. Povinná v priebehu konania splnomocnila

advokáta JUDr. Attilu Eleka, aby ju právne zastupoval vo všetkých právnych veciach. Na strane povinnej
teda vznikli trovy konania v celkovej výške 68,62 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny
za dva úkony právnej služby zo sumy 959,92 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na

súd) po 51,45 Eur, ale pri exekúcii v 1 základnej sadzby, t. j. 25,73 Eur za každý úkon a z dvoch režijných
paušálov za rok 2016 po 8,58 Eur za každý úkon. Povinnej bola teda na základe vyššie spomínaných
skutočností priznaná náhrada trov konania vo výške 68,62 Eur.

Poučenie:

Proti I. II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.