Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212094
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119212094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu K. O. O. Y. A., so sídlom K. I. X,.
XXX XX O., Y., zapísaná v O. P. U. pod č. XXX XXX XXX, konajúca na území A. P. prostredníctvom K.
O. O. Y. A., pobočka J., so sídlom C. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zapísanej v U. registri U. A. K. I,
oddiel: Po, vložka č. XXXX/B, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o.,
so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému Y. K. nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XXX, XXX XX R. G. Z., o zaplatenie 2.327,38 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9Csp/153/2019-94 zo dňa 07. novembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým
výrokomzamietolžalobuvčastiozaplateniesumy250,41Eursprísl.,akopohľadávkyzúverovejzmluvy
uzavretej medzi spoločnosťou R. A., a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 21.12.2014 a o
trovách konania v tejto časti rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznáva; druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi z úverovej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou R. A., a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom dňa 17.01.2015 sumu 682,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm
špecifikovaných v uvedenom výroku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania v tejto
časti rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 28,34% do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov; tretím výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z úverovej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou R. A., a.s.
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 06.02.2015 sumu 630,99 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo súm špecifikovaných týmto výrokom, a to v mesačných splátkach vo výške 20
Eur, splatných vždy do 25. dňa toho, ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri
omeškaníčolenjednejsplátkystávasasplatnýmcelédlžnéplnenie,vprevyšujúcejčastižalobuzamietol
a o trovách konania v tejto časti rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 24,46% do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
týchto trov.

2. Rozhodnutie právne odôvodil § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, § 53 ods. 9, § 565,
§ 54a, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vládySR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 251, § 255,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 21.12.2014
J. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
bezúročný úver vo výške 471,- Eur, ktorý mal splácať 20. mesačnými splátkami vo výške 24,33 Eur.
Konečná splatnosť úveru bola dňa 15.08.2016. Žalovaný zaplatil sumu 267,63 Eur, z čoho suma istiny
predstavovala 259,05 Eur a poistné 8,58 Eur. Ďalej žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli

dňa 17.01.2015 J. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1059,19 Eur, ktorý mal splácať 48. mesačnými splátkami vo výške 35,47 Eur.
Konečná splatnosť úveru bola dňa 15.01.2019. Žalovaný zaplatil sumu 415,67 Eur, z čoho suma istiny
predstavovala 259,05 Eur a poistné 8,58 Eur. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli aj dňa
06.02.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1.058,- Eur, ktorý mal splácať 36. mesačnými splátkami vo výške 45,59

Eur. Konečná splatnosť úveru bola dňa 15.02.2018. Žalovaný zaplatil sumu 463,90 Eur z čoho istina
predstavovala 442,20 Eur a poistné 21,70 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci žalobca súdu žiadne doklady, ktorými
by overoval bonitu žalovaného nepredložil, teda je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v

ktorom žalobca poskytol úver bez akéhokoľvek relevantného skúmania (a už vôbec nie s odbornou
starostlivosťou) finančnej a sociálnej situácie žalovaného je nutné urobiť záver, že poskytnutý úver je
bez úrokov a poplatkov, bez možnosti jeho platného predčasného zosplatnenia. Neskúmanie bonity
potvrdilpriamonapojednávaníajžalovaný,ktorýuviedol,žebolaodnehopožadovanápracovnázmluva,
ktorú nemal a úver mu bol poskytnutý aj ako nezamestnanému. So záverom o tom, že k platnému

predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo (s výnimkou úveru 1., ktorý bol bez úrokov a bez poplatkov
a kde proces zosplatnenia bol vykonaný v súlade so zákonom) a žalovaný nie je povinný platiť úroky
a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu jeho rozhodovania
spolu s poistným v rozsahu požadovanom žalobcom. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Ku
dňu rozhodovania súdu boli splatné už všetky splátky.

5. K prvej uzatvorenej zmluve zo dňa 21.12.2014 uviedol, že ak žalovaný zaplatil sumu 267,63 Eur z
čoho podľa platobnej histórie suma poistného predstavovala 8,58 Eur, tak suma dlžnej istiny je 471,- Eur
- (267,63 Eur - 8,58 Eur) = 259,05 Eur. Nezaplatené ostalo aj poistné vyplývajúce z platobnej histórie
v rozsahu 5,46 Eur, spolu teda 264,51 Eur. V každej splátke 25,58 € predstavovala istina 24,33 Eur
a poistné 0,78 Eur. Zaplatená istina 259,05 Eur podľa rozpisu splátok pokrýva istinu splátok 1. - 11.

Predčasné zosplatnenie bolo vykonané pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.12.2015 - 15.04.2016
(výzva zo dňa 05.05.2016 na sumu 130,32 Eur, čo podľa rozpisu splátok predstavuje dlžnú sumu k
15.04.2016), preto aplikujúc § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, tak premlčacia lehota začala
plynúť dňa 12.12.2015 a ak žaloba bola podaná dňa 19.07.2019, je uplatnený nárok premlčaný. Náklady
na vymáhanie pohľadávky preukázané neboli.

6. K druhej uzatvorenej zmluve zo dňa 17.01.2015 uviedol, že žalovaný zaplatil sumu 414,87 Eur (415,67
Eur - 0,80 Eur za zloženku) z čoho podľa platobnej histórie suma poistného predstavovala 23,10 Eur.
Poskytnuté plnenie pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru započítaval súd chronologicky na úhradu
istiny a poistného. Istina tak podľa rozpisu splátok je zaplatená za splátky č. 1 - č. 22 v rozsahu 373,92

Eur. Splátka č. 23 je zaplatená v rozsahu istiny - 3,15 Eur. Poistné je uhradené zo splátok č. 1. - 18. v
sume 37,80 Eur. (Žalobca vykazoval zaplatené poistné v rozsahu splátok č. 1 - 11. v sume 23,10 Eur a
chcel zaplatiť ešte poistné za 7 splátok v sume 14,70 Eur). Istina je tak dlžná od splátky č. 23 v rozsahu
17,66 Eur a od splátky č. 24 v plnom rozsahu istiny, čo spolu predstavuje istinu na zaplatenie v sume
682,12 Eur. Pre bezpoplatkovosť úveru neboli priznané náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré naviac

neboli ani preukázané.

7. K tretej uzatvorenej zmluve zo dňa 06.02.2015 uviedol, že žalovaný zaplatil sumu 463,90 Eur z čoho
podľa platobnej histórie suma poistného predstavovala 21,70 Eur. Poskytnuté plnenie pri bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru započítaval súd chronologicky na úhradu istiny a poistného. Istina tak podľa

rozpisu splátok je zaplatená za splátky č. 1 - č. 18 v rozsahu 422,94 Eur. Splátka č. 19 je zaplatená v
rozsahu istiny - 4,07 Eur. Poistné je uhradené zo splátok č. 1. - 17. v sume 36,89 Eur. (Žalobca vykazoval
zaplatené poistné v rozsahu splátok č. 1 - 10. v sume 21,70 a chcel zaplatiť ešte poistné za 7 splátok
v sume 15,19 Eur). Istina je tak dlžná od splátky č. 19 v rozsahu 24,85 Eur a od splátky č. 20 v plnomrozsahu istiny, čo spolu predstavuje istinu na zaplatenie v sume 630,99 Eur. Pre bezpoplatkovosť úveru
neboli priznané náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré naviac neboli ani preukázané.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené tak žalobcovi priznal z priznaných súm aj nárok na úroky z omeškania.
Žalovanému povolil aj splátky vzhľadom na jeho sociálnu situáciu (je nezamestnaný, manželka poberá
rodičovský príspevok, majú spolu dve maloleté deti, jedno má 6 rokov a druhé 1 rok a žijú v obecnom
byte v R., kde platia nájom 70,- Eur a za elektrinu platia mesačne 88,- Eur. Manželka poberá dávky vo
výške 220,- Eur. Žalovaný by bol schopný mesačne splácať max. 40,- Eur, hľadal si prácu, ale nepodarilo

sa mu ju nájsť, nie je ani v žiadnom odbore vyučený a v obci nie sú ani aktivačné práce) a s prihliadnutím
k tomu, že žalobca poskytol úvery bez skúmania bonity.

9. O trovách konania rozhodol tak, že v prejednávanej veci išlo o uplatnenie troch nárokov zo
samostatným skutkovým základom. V prvej veci bol úspešný žalovaný, ktorý však náhradu trov konania
nežiadal, preto mu ju nepriznal. V druhej veci mal žalobca úspech 64,17%, žalovaný úspech 35,83%

a žalobca čistý úspech a nárok na náhradu trov konania 28,34%. V tretej veci mal žalobca úspech
62,23%, žalovaný úspech 37,77% a žalobca čistý úspech a nárok na náhradu trov konania 24,46%.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výroku I. v rozsahu sumy
208,83 Eur s prísl.. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že s posúdením súdu prvej inštancie o
neoverovaní bonity žalovaného na základe nepredloženia žiadnych dokladov súdu a tiež s následným
záverom o platnom zosplatnení úveru č. 1 nesúhlasí. V tomto smere poukázal na znenie § 7 ods. 1
a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie
dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil

do súdneho spisu všetky jemu dostupné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Poukázal tiež na
skutočnosť, že ku všetkým trom žalovaným úverom predkladal totožné druhy dôkazov vzťahujúce sa
ku konkrétnemu úveru. Uviedol, že nerozporuje názor súdu o tom, že nepredložil v konaní relevantné
dôkazy preukazujúce overovanie bonity žalovaného pred poskytnutím úverov ani záver o tom, že takýto
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V súlade s uvedeným napáda fakt, že súd

nejednotne dospel k záveru o tom, že úver I. bol zosplatnený v súlade so zákonom a úvery II. a III.
predčasne zosplatnené nemohli byť. Uviedol, že predmetné dôkazy o preverovaní, resp. nepreverovaní
bonity, neboli žalobcom podložené ani v jednom úverovom prípade. Z uvedeného dôvodu bolo možné
odôvodnene čakať rozhodnutie súdu, ktorým by dospel k záveru, že všetky tri úvery sú bezúročné a bez
poplatkov a že veriteľ ich nebol oprávnený predčasne zosplatniť. Nejednotné rozhodnutie súdu týkajúce

sa troch takmer totožných úverov na základe rovnakých dôkazov je podľa jeho názoru zmätočné a v
časti úveru I. nepreskúmateľné, lebo z odôvodnenia rozsudku v žiadnom bode nevyplýva čo viedlo súd
k rozhodnutiu, že boli splnené podmienky na predčasné zosplatnenie úveru, i keď sám súd uviedol, že
dôkazy o preverovaní bonity žalovaného mu neboli predložené. Vzhľadom k uvedenému sa nemôže
stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v rozsahu zmluvy I. vôbec nevyhovel a je tomu názoru,

že mu mal priznať minimálne nárok v časti úverovej zmluvy I. vo výške splatných splátok istiny spolu
s poistným a úrokmi z omeškania, rovnako ako pri úveroch I. a II. navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietaným nesprávnym skutkovým zistením, nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. V prvom rade, v zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemá
pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským, pretože uzatvorené úverové zmluvy sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými
zmluvami, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte
zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj

predmetná zmluva (rovnako aj predchádzajúce zmluvy) túto charakteristiku spĺňa. Odvolací súd rovnako
zdôrazňuje, že ani v priebehu odvolacieho konania nebol namietaný, či spochybnený spotrebiteľský
charakter uzatvorených zmlúv.

19. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie len vo

výroku I., pričom v tomto smere sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedodržaní postupu v
zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“), t.j. že nepredložil súdu dôkazy o tom, že skúmal bonitu žalovaného pred
uzatvorením Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva č. 1“) a teda, žetúto je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z dôvodu, že odvolacie námietky žalovaného
nesmerovali proti uvedenému záveru súdu prvej inštancie, odvolací súd sa preto rozhodnutím súdu prvej
inštancie v tejto časti bližšie nezaoberal, preto v plnom rozsahu odkazuje na jeho správne závery vo

vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného uvedené v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že v prípade zmluvy č. 1
došlo k jeho platnému zosplatneniu, zatiaľ čo v prípade ostatných úverových zmlúv zosplatnenie nebolo

uskutočnené v súlade zo zákonom. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal postupom súdu prvej
inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov a jeho rozhodnutím vo vzťahu k posúdeniu platnosti zosplatnenia
zmluvy č. 1.

21. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je
upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné

kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá
splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným
aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote

nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že
došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.

22. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že v predmetnom prípade (zmluva č. 1)
išlo o spotrebiteľský právny vzťah založený na spotrebiteľskej zmluve, kde bolo plnenie dohodnuté v

pravidelných mesačných splátkach (v počte 20). V predmetnej zmluve bolo v časti 3 bod 3, 3.1 upravené
oprávnenie právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade, ak klient
nespláca poskytnutý úver riadne a včas. V spise sa ďalej nachádzala Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru (č.l. 88), kde žalobca preukázal jej zasielanie žalovanému dňa 05.05.2016, pričom z uvedenej
výzvy vyplýva, že napriek opakovaným výzvam nie je predmetný úver riadne splácaný, a ak nedôjde

k okamžitej úhrade, bude požadovať splatenie celej dlžnej čiastky. Následne dňa 15.08.2016 právny
predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť zmluvy č. 1 (č.l. 38). Z uvedeného tak vyplýva, že
došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti poskytnutého
úveru na základe uzatvorenej zmluvy č. 1.

23. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutých úverov pre neskúmanie bonity by mal v prípade zmluvy č. 1 podstatnú
relevanciu vtedy, ak tento by bol dojednaný s úrokmi a s poplatkami. Vzhľadom na to, že tento bol už od
samotného počiatku dohodnutý ako bezúročný, žalobca mal tak nárok len na vrátenie poskytnutej istiny,
t. j. sumy 471,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný na predmetný úver vrátil sumu 267,63 Eur, žalobcovi

tak vznikol nárok na vrátenie zvyšnej časti poskytnutej istiny. Súd prvej inštancie sa však najprv v zmysle
§ 54a Občianskeho zákonníka zaoberal tým, či tento nárok žalobcu nie je premlčaný.

24. Odvolací súd na tomto mieste podotýka, že postup súdu prvej inštancie bol správny aj z toho
hľadiska, že zohľadňoval samotné postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v konaní, pričom samotný

Občiansky zákonník v § 54 ods. 2 ustanovuje, že v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských
zmlúv je platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo bol aj predmetný prípad. V tomto spore
tak bolo potrebné zohľadniť postavenie spotrebiteľa a aplikovať výklad pre neho priaznivejší, aby nebolo
rozhodnuté v jeho neprospech. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že takýto postup bol aj v súlade
s čl. 6 ods. 2 C.s.p. s ohľadom na sociálne postavenie spotrebiteľa, ako aj s čl. 16 C.s.p. o postupe v

súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona.

25. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval
už platné a účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré tak súdom dáva možnosť ex

offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom
navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv
boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkamištátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku
čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť

dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu
(dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno

vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak
s poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, tak súdy môžu postupovať
len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po
05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 22.07.2019,
t.j. už za účinnosti ust. § 54a Občianskeho zákonníka, bolo možné ust. § 54a Občianskeho zákonníka
v predmetnom prípade aplikovať.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.08.2016 vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaný ani po opakovaných výzvach na úhradu nesplnil svoj záväzok,
pričom z Výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá bola žalovanému zasielaná poštou dňa
05.05.2016 vyplýva, že napriek opakovaným výzvam žalovaný neuhradil dlžnú čiastku. Z vykonaného

dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný uhradil na predmetnú zmluvu č. 1 prvých 11
splátok, pričom splátku splatnú dňa 15.12.2015 už neuhradil.

27. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. § 103
Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od

15.08.2016. Ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z obsahu spisu, dlžnou splátkou pre ktorú
nastalo zosplatnenie je však už splátka splatná dňa 12.15.2015, teda od uvedeného dátumu začala
plynúť premlčacia lehota v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, teda od nezaplatenej splátky, pre
ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pričom táto uplynula dňa
15.12.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 22.07.2019, teda po uplynutí premlčacej doby,

súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V

odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).