Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010522
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717010522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa
12. novembra 2020 v trestnej veci obžalovaného J. F. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/114/2017 zo dňa 06.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
3T/114/2017 zo dňa 06.05.2020 vo výroku o vine a treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e
obžalovaného J. F., nar. XX.XX.XXXX v F.,
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. i), l), § 37 písm. h), m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e súd rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/41/2017 zo dňa
22.03.2017, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a to vo výroku o treste.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/114/2017 zo dňa 06.05.2020 bol obžalovaný J. F. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa mal dopustiť
tak, že

dňa 25.10.2016 v čase okolo 20.00 hod. v obci V., okres B., vo dvore rodinného domu s popisným číslom
XXX, fyzicky napadol Z. M. tak, že po tom ako došlo medzi nimi k vzájomnej hádke, J. F. udrel Z. M.

päsťou do oblasti tváre, načo Z. M. spadol na zem, čím spôsobil Z. M. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XX zranenia - čiastočné vykĺbenie C. kĺbu gr. l, tržno - zmliaždenú ranu hlavy a pomliaždenie hlavy
bez otrasu mozgu, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 28 dní.Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.
h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/41/2017 zo dňa 22.03.2017,

právoplatný dňa 22.03.2017 u obžalovaného J. F., ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, a to vo výroku o treste.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/41/2017 zo dňa 22.03.2017 zostávajú týmto
nedotknuté.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným, a to:
-Z.M.,nar.XX.XX.XXXX vF.,trvalebytomV.č.XX,okresF.kodutitulombolestnéhovovýške618,10Eur
- Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava škodu vo výške 274,54 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote svojím rukou písaným podaním odvolanie
obžalovaný J. F..

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že nekonal úmyselne, k ublíženiu Z. M. došlo
preto, lebo tento ohrozoval v opitom stave jeho len X-mesačné dieťa, ktoré bolo v tom čase vonku v

kočíku, snažil sa poškodeného Z. M. len vytlačiť z obydlia von, keď nechcel, tak sa otočil a udrel ho
päsťou do oblasti hlavy a tým mu spôsobil zranenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má za to, že sa
skutok nestal tak, ako to tvrdí prokurátor alebo ak sa aj stal, tak to nebol skutok ako trestný čin, ale malo
to byť kvalifikované ako napr. priestupok.

Následne po tomto podaní obžalovaný napísal ďalšie rukou písané podanie nazvané sťažnosť, kde v
podstate v zhode s predchádzajúcim odvolaním vytýkal okresnému súdu, že poškodený Z. M. porušoval
domovú slobodu, ohrozoval jeho maloletú dcéru, ktorá ležala v kočíku, bol veľmi pod vplyvom alkoholu,
nadával vulgárne a on v snahe zabrániť tomu, aby dcérke ublížil, tak ho jedenkrát udrel päsťou do hlavy,
viacej mu neublížil. Chránil tým len bezpečie a život svojej X-mesačnej dcérky, k takémuto konaniu

sa priznal, ale okresný súd toto absolútne nebral do úvahy. Preto žiada o spravodlivé posúdenie jeho
trestného konania.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd určil vo veci verejné zasadnutie, na ktoré bol eskortou
predvedený obžalovaný J. F., bol prítomný jeho obhajca, ako aj krajský prokurátor.

V konečnom návrhu obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania a poukázal na
to, že obžalovanému by mala byť minimálne priznaná ešte jedna poľahčujúca okolnosť, a to že spáchal
trestný čin, keď odvracal útok alebo iné nebezpečenstvo. Za takých okolností by potom bol iný pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a potom by mohol krajský súd ukladať obžalovanému trest na

dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí naopak uviedla, že odvolanie obžalovaného
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Samotný obžalovaný uviedol, že prosí o uloženie kratšieho trestu, pretože svoje konanie oľutoval a konal
v nutnej obrane, keď chránil svoju maloletú dcéru pred opitým poškodeným.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného J. F. je dôvodné.

Ako je zrejmé z predloženého trestného spisu, samotný obžalovaný nerobil spornou skutočnosť, že sa
dopustil proti poškodenému Z. M. protiprávneho konania, avšak uvádza, že tak spravil z toho dôvodu,keďže tento prišiel opitý do ich dvora, pýtal peniaze alebo alkohol a chodil po podstení, kde v tom čase
v kočíku spala jeho X-mesačná dcéra, on ho chcel vytlačiť z dvora a prinútiť odísť preč, pričom došlo aj
jednému úderu päsťou do tváre, kde v dôsledku toho poškodený spadol a utrpel zranenia.

Krajský súd z predloženého trestného spisu zistil, že v podstate táto obrana obžalovaného bola
potvrdená aj ďalšími výpoveďami svedkov, samotný poškodený Z. M. si vzhľadom na požitý alkohol
absolútne nepamätal priebeh skutkového deja a na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec H.. D.
pripustil, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj tým spôsobom, ako to uvádzal obžalovaný, teda

že ho jedenkrát udrel päsťou do tváre a aj v dôsledku požitia alkoholických nápojov tento spadol na zem
a mohol utrpieť také zranenia. Správne je potom v tomto smere rozhodnutie okresného súdu, ak takéto
konanie obžalovaného J. F. kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví.

V tomto smere, pokiaľ ide o otázku viny, sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s napadnutým
rozsudkom prvostupňového súdu a v tejto časti bližšie svoje dôvody rozvádzať nebude, keďže okresný

súd dostatočne podrobne uviedol závery, pre ktoré kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a ani sám obžalovaný nespochybnil, že by sa trestnej
činnosti voči poškodenému nedopustil.

Samotné odvolanie obžalovaného smerovalo zásadne do trestu, prípadne aj do právnej kvalifikácie v

tom smere, že či sa neodpustil náhodou konania v stave nutnej obrany.

V tomto smere krajský súd nemohol dať obžalovanému za pravdu, pretože je zrejmé, že tá hrozba,
ktorá evidentne zo strany poškodeného mohla u obžalovaného byť vyvolaná, nebola takého stavu, aby
mohlo byť jeho konanie voči poškodenému kvalifikované ako konanie v stave nutnej obrany, prípadne

krajnej núdzi. Na druhej stane je však nutné konštatovať, že okresný súd mal obžalovanému priznať
poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. i) Tr. zák., teda že spáchal trestný čin, keď odvracal
útok alebo iné nebezpečenstvo, ktoré by za iných okolností predpokladali splnenie predpokladov na
vylúčenie trestnosti. Túto skutočnosť a poľahčujúcu okolnosť krajský súd obžalovanému priznal, čím
došlo k vyrovnaniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a za takých okolností potom nebolo

potrebné obžalovanému ukladať zvýšený trest odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., ale len
trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák.

Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v čase, keď už bol odsúdený za inú trestnú činnosť a preto
správne mu musel byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody postupom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák.

Týmto predchádzajúcim rozsudkom, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/41/2017
z 22.03.2017 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý potom
krajský súd v dôsledku takéhoto protiprávneho ďalšieho konania obžalovaného zrušil a uložil mu nový
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, teda za danú trestnú činnosť voči
poškodenému Z. M. mu uložil trest odňatia slobody fakticky len vo výmere 4 mesiacov.

Takýto postup krajský súd považoval za správny a zákonný, aj vzhľadom na spôsob a charakter
vykonania trestnej činnosti obžalovaným vo vzťahu k poškodenému Z. M..

Na tomto mieste je nutné konštatovať, že aj samotný poškodený Z. M. aj na hlavnom pojednávaní

okresného súdu uviedol, že on by nikdy nepodával trestné oznámenie na obžalovaného, pretože by si
bol danú vec s ním vyjasnil a aj on považoval svoje konanie na dvore obžalovaného za nešťastné.

Krajský súd je toho názoru, že aj takýto trest, ktorý v danej veci na základe odvolania obžalovaného J.
F. tomuto krajský súd uložil je správny a zákonný, aj napriek tomu, že v osobe obžalovaného J. F. sa

jedná o páchateľa, ktorý sa v podstate opakovane dopúšťa protiprávnej trestnej činnosti, aj v súčasnosti
je vo výkone trestu za inú trestnú činnosť, kde tento trest by mal končiť 29.6.2021.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd uznal dôvody odvolania obžalovaného J. F. ako dôvodné, potom
rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda že postupom podľa §

321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/114/2017
zo 06.05.2020 a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obžalovaného J. F. na úhrnný a
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, pri súčasnom zrušení výroku o
treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/41/2017 z 22.03.2017.Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.