Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216206310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO : 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. X/X,
K., zastúpený advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, AK Hlavná 25, Šamorín, o zaplatenie sumy
20.806,76eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStreda
zo dňa 19. septembra 2019 č.k. 10C/127/2016-189 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislých výrokoch o náhrade

trov konania (výrok III. a výrok IV.) p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 17.347,44 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 17.05.2013
do zaplatenia v mesačných splátkach po 482,- eur mesačne vždy k 25.dňu toho ktorého mesiaca od
právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 66,74 % (výrok III.); vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(výrok IV).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 3, veta prvá, § 2 ods. 1 písm. a), b), g), § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, 2, §
4 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
586/2008 Z.z., Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.2013 a to článok 1 ods. 1, článok 2 písm. a), článok
2 písm. b), c), článok 3 ods. 1, ods. 2, veta prvá, ods. 2, veta štvrtá, článok 4 ods. 1, 2, článok 5, článok
6 ods. 1, bod 1 písm. e) prílohy, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 cit. zákona.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne
za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 26.3.2012 uzatvorená
zmluva o pôžičke pod evidenčným číslom 8009157 na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 20000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovanýsplácať pôžičku v 120 mesačných splátkach v sume 310,17 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil
sumu vo výške 2652,56 eur. Žalobca listom zo dňa 26.4.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy (najneskôr

do troch dní od doručenia tejto upomienky). Súd ďalej zistil, že nie sú splnené podmienky poukazujúc
na § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. nakoľko v danom prípade v zmluve chýba konečná
splatnosť úveru, ktorá nie je vyjadrená konkrétnym dátumom. Keďže v danom prípade súd dospel k
záveru, že predmetná zmluva poukazujúc na § 11 ods. 1 cit. zákona je bezúročná a bez poplatkov
a žalovaný na základe uvedenej zmluvy dostal sumu vo výške 20000 eur a uhradil sumu vo výške

2652,56 eur, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17347,44 eur (20000 eur - 2652,56
eur) spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2013 do zaplatenia poukazujúc hlavne na §
517 ods. 2 OZ v mesačných splátkach vo výške 482 eur mesačne vždy k 15.dňu toho ktorého mesiaca
od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade poukazujúc na vyjadrenie
PZ žalovaného, že žalovaný má hrubý mesačný príjem vo výške 643 eur v hrubom, okrem toho dostáva

nenárokovú zložku odmeny vo výške 250 eur, jeho výdavky sú z titulu platenia nájomného vo výške
450 eur mesačne, platí zálohu na elektrinu 85 eur. Maloleté deti nemá, jeho otec zomrel, matku má na
starobnom dôchodku, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, motorové vozidlo, preto súd
mu povolil zaplatiť spornú istinu v mesačných splátkach vo výške 482 eur mesačne. Nakoľko predmetná
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti poukazujúc na § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255
ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (úspešný 83,37%, neúspešný 16,63%, pomer úspechu a neúspechu 66,74%).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamietne, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP, keď je toho názoru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na ustanovenie
§ 3 a § 39 Občianskeho zákonníka je žalovaný presvedčený, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní
pôžičkypostupovalspôsobom,ktorýodporujedobrýmmravom,čohonásledkomjeabsolútnaneplatnosť
predmetného právneho úkonu. Poukázal na to, že v žiadosti o pôžičku je uvedené, že pôžička je 20.000,-

eur, celkové náklady spotrebiteľa sú 17.220,40 eur a celková suma pôžičky je 37.220,40 eur. Uvedené
však nezodpovedá skutočnosti, keďže zároveň je v zmluve uvedené, že výška splátok je 331,57 eur
mesačne a počet splátok je 120, t.j. celkovo sú náklady spotrebiteľa 331,57 eur x 120 = 39.788,40
eur. Veriteľ do výšky splátok zahrnul poistenie splácania úveru, ktoré však boli dlžníkovi vnútené ako
súčasť zmluvy o pôžičke na jednej listine, pričom výška poistenia predstavovala 6,90%, čo spolu s

ročnouúrokovousadzbou14,9%predstavovalosadzbu21,80%,tedasadzbu,ktoráprevyšovalaodplatu
obvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Žalovanýjetoho
názoru, že neprimeraným a preto odporujúcim dobrým mravom je postup veriteľa, ktorý spotrebiteľovi
pri uzatváraní zmluvného vzťahu zavádza a teda požaduje úroky, ktoré presahujú úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú a vnucuje spotrebiteľovi plnenia, ktoré si nevyžiadal, podmieňuje poskytnutie

objednanej služby zároveň objednaním inej služby. Na základe uvedeného je preto zmluva o pôžičke
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Nárok
žalobcu za daných okolností môže byť daný jedine titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
a v danom prípade jej toto právo v zmysle ustanovenia § 107 a nasl. Občianskeho zákonníka premlčané,
nakoľko peňažné prostriedky boli poskytnuté v marci 2012, právo na ich vrátenie bolo potrebné uplatniť

súdnoucestou,najneskôrdomarca2014.Žalobabolapodaná21.04.2016,t.j.viacako2rokypouplynutí
premlčacej doby. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol. Ďalej žalovaný uviedol s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., že predmetná zmluva nespĺňa zákonné náležitosti, keď obsahuje len
údaj o výške, počte splátok, avšak absentuje údaj o tom, aká časť splátky pripadá na splátku istiny, aká

časť predstavuje splátku úrokov a preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch je potrebné považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
žalovaný uviedol, že v prípade úspechu žalobcu v spore žalovaný žiadal o možnosť zaplatenia dlžnej
sumy v mesačných splátkach vo výške 200,- eur, avšak mesačná splátka vo výške 482,- eur v zmyslevýroku I. napadnutého rozhodnutia je vzhľadom na príjem žalovaného a skutočnosť, že nevlastní žiaden
majetok, likvidačnú a túto nie je schopný platiť.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísanénáležitosti(§363CSP)ažeodvolateľvodvolanípoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) potvrdiť.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 20.806,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17.05.2013 do
zaplatenia.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného bolo zhodnotiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalovaný namietal,
že je potrebné predmetnú zmluvu o pôžičke považovať v zmysle ustanovenia § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatnú, nakoľko žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rozpore s dobrými

mravmi, ak uzatvorenie zmluvy podmieňoval objednaním inej služby a to poistenia splácania úveru, čím
došlo k navýšeniu dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 14,90% na sadzbu 21,80%. Ďalej namietal, že
žalobný nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke je
premlčaný s poukazom na ustanovenie § 107 a nasl. OZ, nakoľko peňažné prostriedky boli poskytnuté
v marci 2012 a žalobca si to mal uplatniť najneskôr do marca 2014, avšak žaloba bola podaná na súd

až dňa 21.04.2016. Taktiež žalovaný namietal výšku povolenia splátok v sume 482,- eur mesačne, keď
on žiadal vo výške 200,- eur mesačne, nakoľko súdom určená výška je pre neho likvidačná.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnej miere zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
prevažne správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu

k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimkupredstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

12. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím
dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a
dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj
definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný

s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom
obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
považoval predmetnú zmluvu o pôžičke za bezúročnú a bezpoplatkovú a z akého dôvodu tak žalobe
vo výroku I. vyhovel.

15. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie o
bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy o pôžičke odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení v čase uzavretia danej zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

18. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že žalovaný si od žalobcu požičal vysokú sumu 20.000
Eur, na dlhú dobu 120 mesiacov, teda 10 rokov, a to bez akéhokoľvek zabezpečenia.

19. Z webovej stránky NBS vyplýva, že pri úveroch poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav
a nové obchody) v období marca 2012 pre domácnosti (s.14 + s.15) pre spotrebiteľské a ostatné úvery
s čiastočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov bola priemerná úroková miera 13,71%. Je teda
zrejmé, že v predmetnej zmluve dojednaná úroková sadzba 14,6 (resp. aj 21,8% navýšenú o poistenie)

neprekračuje výrazne t.j. ani násobne uvedenú priemernú úrokovú mieru uplatňovanú v rozhodnom
období na obdobné úvery.

20. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky resp. úveru predstavujú odmenu za užívanie
požičanej istiny. Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú do akej výšky je

možné pri peňažnej pôžičke, resp. úvere dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať,
že by výška úrokov závisela výlučne len od dohody zmluvných strán, nakoľko platí všeobecné ust. § 3
ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi, ako i ust. cit. § 39 OZ.21. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi

ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčí istú stabilitu
vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem.

22. Nepochybne neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke, či úvere sú všeobecne

považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi
a mravným princípom spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke, resp. úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie spotrebiteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej

istinyaktorýsvojepeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožnéneprihliadnuť
na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke, včítane dohody o jej úrokoch,
často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo
26/2011).

23. Predmetná tabuľka NBS priemerných úrokových mier z úverov nezohľadňuje objem úverom

poskytnutých finančných prostriedkov, nezohľadňuje ani to, či pri úvere bolo alebo nebolo dojednané
zabezpečenie. V danom prípade bolo potrebné osobitne prihliadnuť na to, že žalovanému bola v tomto
prípade poskytnutá vysoká suma úveru 20.000 Eur, na veľmi dlhú dobu 10 rokov. Pri posudzovaní
primeranosti úrokovej sadzby a jej prípadného rozporu s dobrými mravmi pritom nie je možné
mechanicky prihliadať na dojednané percento, resp. na to koľkonásobne ním boli prekročené priemerné

úrokové miery z úverov, ale sumárne na všetky okolnosti uzavretej úverovej zmluvy. Po komplexnom
vyhodnotení týchto okolností ako sú vymenované vyššie, odvolací súd potom zhodne s prvoinštančným
dospel k záveru, že v danom prípade dojednaná úroková sadzba 14,9 % resp. 21,8% (úroková sadzba
tvrdená žalovaným navýšená o poistenie vo výške 6,9%) nie je neprimeraná a neprieči sa dobrým
mravom. Dojednanie o úrokovej sadzbe v predmetnej spotrebiteľskej zmluve preto nie je neplatné a

predmetnú zmluvu o pôžičke preto nemožno z tohto dôvodu považovať za absolútne neplatnú. Žalobcovi
tak v danom prípade nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku čoho by mal
nárok premlčaný.

24. Ďalej bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu

prvej inštancie v časti určenia lehoty na plnenie priznanej pohľadávky a v závislom výroku o náhrade
trov konania.

25. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

26. Citované ustanovenia upravujú všeobecnú lehotu na plnenie (tri dni), ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti

určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, že by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovené povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš

ťaživé.

27. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobcu uplatniť právo na súde.

28. Výška sumy priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie na istine predstavovala sumu 17.347,44 Eur,
ktorá pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňuje
výšku splátky po zaokrúhlení na sumu 481,87 Eur mesačne, tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany
práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím k
skutočnosti, že žalovaný od podania žaloby neuhradil dlh ani čiastočne, na strane druhej s prihliadnutím
k jeho nepriaznivej sociálnej situácii, nakoľko jeho hrubý mesačný príjem je 650 eur, poberá nenárokovú
zložku odmeny vo výške 250 eur, mesačná platba nájomného v sume 450 eura za elektrinu vo výške 85
eur) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tomuto princípu a teda tak, ako rozhodol súd prvej

inštancie. Ďalej je nutné konštatovať, že neprimeranosť požadovanej splátky podčiarkuje aj skutočnosť,
že v prípade splátky vo výške 250 eur by prisúdenú sumu splácal cca 6 rokov, čo nie je v súlade s
rozhodovacou praxou.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu sú dané dôvody v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP, na základe

ktorých je dôvodné určiť, že peňažné plnenie možno umožniť žalovanému vykonať aj v splátkach, pričom
s prihliadnutím na výšku dlhu, ako aj na skutočnosť, že táto svoju pohľadávku už predtým, ako sa
stala predmetom súdneho konania, mohol splácať v splátkach, súd prvej inštancie správne určil výšku
mesačnej splátky s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

31. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené a žalovaný ani v priebehu odvolacieho konania nepredostrel relevantný argument majúci
súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol pre neho privodiť priaznivejšie

rozhodnutie.

33. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva
odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd
považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej za vecne správny a

žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku III. a IV. o nároku na náhradu trov konania
v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého
ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka
opodstatnená.

34. S poukazom na uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. III. a IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).