Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201590
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Vidová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120201590.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu X. D., nar. X.X.XXXX, toho času v ÚVTOS Želiezovce proti
žalovanej O.. I. O., sudkyni Krajského súdu v Trenčíne, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia na žalovanú zastavuje.
II. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti podaného trestného oznámenia na žalovanú
postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín.

III. Vo zvyšnej časti podanie žalobcu zo 17.2.2020, došlé súdu 18.2.2020, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Podaním došlým súdu 18.2.2020 sa žalobca domáha voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo
forme vyplatenia peňažnej sumy 20 000 eur a vo forme ospravedlnenia, ktorého znenie však neuviedol.
Nemajetková ujma mu mala byť zrejme spôsobená tým, že žalovaná ako zákonná sudkyňa vo veci, v
ktorej bol obžalovaný, na jednom z hlavných pojednávaní o ňom povedala, že je kriminálnym živlom.

Žalobca uviedol, že od tejto chvíle sa cíti byť menejcenným občanom Slovenskej republiky. Preto sa
domáha primeraného zadosťučinenia vo forme vyplatenia peňažnej sumy a ospravedlnenia.
1.2 Tým istým podaním žalobca podal aj trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie zo spáchania
trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala žalovaná už ako sudkyňa
Krajského súdu v Trenčíne dopustiť tým, že v konaní o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 1T/16/2014 nebol na hlavné pojednávanie predvedený, nebol mu pridelený obhajca

a žalovaná sa vôbec nezaoberala dôvodmi, pre ktoré sa na pojednávanie nedostavil a vyniesla rozsudok
bez jeho prítomnosti. Domnieva sa, že žalovaná konala voči nemu zaujato, pretože už v minulosti, v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 2T/111/2011, vystupovala voči nemu pohŕdavo.
2. Vzhľadom na to, že po preskúmaní podania zo 17.2.2020, ktoré je v časti žalobou, súd zistil, že je
neúplné, uznesením č. k. 27C/8/2020-6 z 20.2.2020 vyzval žalobcu, aby svoje podanie doplnil tak, že
- označí žalobcu adresou trvalého pobytu,

- jasne a zrozumiteľne uvedie, ktorému súdu je podanie určené,
- opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu za
nemajetkovú ujmu vo forme vyplatenia peňažnej sumy 20 000 eur a vo forme ospravedlnenia, najmä
uvedie, akým konkrétnym konaním (resp. nekonaním) mala žalovaná 27C/8/2020 2

zasiahnuť do jeho osobnosti, ako sa tento zásah mal prejaviť v jeho osobnostnej sfére, do ktorých jeho

osobnostných práv malo byť zasiahnuté, či a v akej miere sa tvrdený zásah do osobnosti prejavil v
znížení jeho dôstojnosti či jeho vážnosti v spoločnosti,
- vysvetlí, akým spôsobom dospel k uplatnenej výške náhrady za nemajetkovú ujmu (žalovaná suma
20 000 eur),
- uvedie jasné, stručné a zrozumiteľné znenie ospravedlnenia žalovanej.
3. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené 19.3.2020. Žalobca na predmetné uznesenie nijako

nereagoval.
K trestnému oznámeniu4.1 Podľa § 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

4.2 Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.
4.3 Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4.4 Podľa § 196 prvej vety zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok trestné oznámenie sa podáva
prokurátorovi alebo policajtovi.
5. Podaním zo 17.2.2020 žalobca podal okrem žaloby aj trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie
zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Výlučne v trestnom konaní sa
preverujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu a výlučne v trestnom konaní súd

ukladá trest, ale až po tom, čo prokurátor podá v rámci trestného konania na súd obžalobu. Postup pri
vybavovaní trestnej veci upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. V prvom rade je potrebné
podať trestné oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní (t.j. policajtovi alebo prokurátorovi). Ak
po preskúmaní trestného oznámenia dospeje orgán činný v trestnom konaní k záveru, že existuje
dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, začne trestné stíhanie. Zároveň, ak je na podklade

trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, orgán činný v trestnom konaní vydá uznesenie o vznesení
obvinenia, po ktorom nasleduje vyšetrovanie (resp. skrátené vyšetrovanie), a až na základe výsledkov
vyšetrovania môže prokurátor dospieť k záveru, že je vo veci dôvodné podať na stíhanú osobu obžalobu
na príslušný súd. Žiadna iná fyzická ani právnická osoba takúto právomoc nemá, t.j. ani žalobca. To

znamená, že žalobca nedisponuje právom na podanie obžaloby (za spáchanie trestného činu) a civilný
súd nemá právomoc konať o takejto trestnej veci. Žalobca môže v tejto fáze konania výlučne podať
orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný
trestný čin (trestné oznámenie). 27C/8/2020 3

6. Vzhľadom na uvedené nie je možné, aby si súd založil právomoc konať a rozhodnúť o podanom
trestnom oznámení žalobcu. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd
disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je pritom procesnou
podmienkou na strane súdu, na ktorú súd prihliada ex offo (z úradnej povinnosti) a to počas celého
konania. Keďže preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp.

rozhodovanie o vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, čo predstavuje neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky konania, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie v časti
podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec v tejto
časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie
o týchto otázkach.

K žalobe
7.1 Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak ide o
podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote,

ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
7.2 Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie

odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
8. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba
formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Okrem všeobecných
náležitostí podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP musí žaloba obsahovať osobitné náležitosti podania
uvedené v § 132 ods. 1 CSP. Žaloba, ktorú doručil súdu žalobca, má nedostatky, ktoré bránia súdu o

takejto žalobe konať a rozhodnúť.
9. Povinnosťou žalobcu bolo v žalobe svoj žalobný (procesný) nárok riadne špecifikovať, individualizovať
a konkretizovať. Procesný nárok vymedzený žalobcom je predmetom každého civilného procesu a tvorí
hožalobnýnávrh(petit)azákladžaloby,t.j.právnerelevantnéskutočnosti,naktorýchžalobcasvojnárokzakladá a z ktorých má vyplynúť oprávnenosť ním uplatneného nároku. Aj keď zo žaloby možno vyvodiť,
že sa žalobca domáha voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo forme vyplatenia peňažnej sumy 20
000euravoformeospravedlnenia,základžaloby,t.j.opisrozhodujúcichskutočnostípotrebnýchktomu,

aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, je neúplný. Oprávnenosť svojho nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca len tým, že žalovaná ako zákonná sudkyňa vo veci,
v ktorej bol obžalovaný, na jednom z hlavných pojednávaní o ňom povedala, že je kriminálnym živlom,
v dôsledku čoho sa od toho okamihu cítil byť menejcenným občanom Slovenskej republiky. Žalobca v
žalobe neuviedol také skutočnosti, ktorými by opísal skutkový dej, na základe ktorého si uplatňuje svoj

nárok, a to v takom rozsahu, ktorý by umožnil jeho jednoznačnú individualizáciu (nemožnosť zámeny
s iným skutkom), a o ktorom by bolo možné ďalej konať. O dôležitosti opisu rozhodujúcich skutočností
ako náležitosti žaloby svedčí aj to, že CSP vyslovene uvádza, 27C/8/2020 4

že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Žalobca
zrozumiteľne a dostatočne neopísal okolnosti, za ktorých mala žalovaná svojím konaním zasiahnuť

do jeho osobnosti, neuviedol, ako sa tento zásah mal prejaviť v jeho osobnostnej sfére, do ktorých
jeho osobnostných práv malo byť zasiahnuté, v akej miere sa tvrdený zásah do osobnosti prejavil v
znížení jeho dôstojnosti či jeho vážnosti v spoločnosti. Žalobca tiež nijakým spôsobom nevysvetlil to,
akým spôsobom dospel k uplatnenej výške náhrady za nemajetkovú ujmu (žalovaná suma 20 000 eur).
Okrem náhrady nemajetkovej ujmy vo forme peňažnej sumy sa žalobca domáhal aj ospravedlnenia

listom zaslaným mu žalovanou, pričom znenie tohto ospravedlnenia žalobca neuviedol, nešpecifikoval.
V dôsledku toho aj samotný žalobný návrh (petit) je v tejto časti neúplný.
10. Súd žalobcu vyzval na doplnenie opisu rozhodujúcich skutočností i žalobného návrhu (viď odsek 2),
ktoré považoval za podstatné na to, aby mohol o žalobe ďalej konať a rozhodnúť, resp. aby ju mohol
zaslať na vyjadrenie žalovanej a aby aj tá mala možnosť sa k nej náležite vyjadriť. Žalobca na výzvu

súdu nijako nereagoval, preto súd nemal súd možnosť ako podanie vo veci samej - žalobu z 17.2.2020
odmietnuť.
11. Na záver súd považuje za potrebné dodať, že žalobca sa môže domáhať ochrany svojho práva
opätovne. Aby sa však súd žalobou na ochranu osobnosti aj vecne zaoberal, táto by mala byť
určitá, zrozumiteľná, s jasne naformulovaným nárokom, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a s

riadne označenými stranami sporu. Súd dáva žalobcovi na zváženie aj možnosť dať si spísať žalobu
advokátom, resp. zvoliť si advokáta na zastupovanie v celom konaní, ako aj možnosť obrátiť so svojím
právnym problémom na Centrum právnej pomoci, ktoré môže poskytnúť žiadateľovi bezplatnú právnu
pomoc v prípade, že spĺňa zákonom stanovené podmienky na jej poskytnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a/ a b/ CSP)
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne,
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet 27C/8/2020 5

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.