Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416219963
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416219963.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Y., s.r.o., M.:

XX XXX XXX, so sídlom H. 9, XXX XX P. V., proti žalovaným v rade 1. O. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
XX P. V., P.. republiky 1, v rade 2. O. N., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX P. V., P.. republiky 1, oboch zast.
G.. T. Y., advokát, M.R. J. 3, P. V., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1 a v rade 2 sú povinní vypratať dvojizbový byt č. 9 s príslušenstvom, ktorý sa
nachádza na 2. poschodí bytového domu č. 148 so súpisným číslom č. 2784 na ulici Nám. republiky
č.1 v Nových Zámkoch a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to bez nároku
na bytovú náhradu.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2016, v zmysle pripustenej zmeny petitu
žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2017/ č.l. 126 v spise/ domáhal od žalovaných
v rade 1 a 2, aby vypratali dvojizbový byt č. 9 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 2. poschodí
bytového domu č. 148 so súpisným číslom č.2784 na ulici Nám. republiky č.1 v Nových Zámkoch, oproti

povinnosti žalobcu zabezpečiť im bytovú náhradu. Svoju žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalovaní v
rade 1 a 2 užívali predmetný byt na základe nájomnej zmluvy č. ZM 1400056 zo dňa 19.2.2014 a jej
dodatkovč.1zodňa26.8.2014ač.2zodňa14.9.2016.Vzmysle zmluvyajej následnýchdodatkov bol
nájom bytu dohodnutý na dobu určitú do 31.8.2016. Prenajímateľom bytu je žalobca. Žalobca poukázal
na to, že v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol nájom uplynutím dohodnutého času
nájmu, a žalovaní ako nájomcovia boli povinní v súlade s čl. XV nájomnej zmluvy byt odovzdať žalobcovi
ako prenajímateľovi do 3 dní od doručenia výzvy, čo však napriek písomnej výzve nevykonali. Nakoľko

žalovaní v rade 1 a 2 v súčasnosti užívajú byt bez právneho dôvodu, podal žalobca žalobu o vypratanie.
Žalovaní v rade 1 a 2 sa so žalobou nestotožnili, navrhli žalobu zamietnuť. Okrem iného poukazovali na
svoj vek , zdravotný stav a namietali aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní.
2. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v spise a výsluchom svedkov.
3. Ako bolo uvedené , žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných vypratania bytu uvedeného vo
výroku tohto rozhodnutia.

4.Podľa§685ods.1Občianskehozákonníkanájombytuvznikánájomnouzmluvou,ktorouprenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.Podľa § 688 Občianskeho zákonníka nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej
domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa
účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.
Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca
právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo

na bytovú náhradu.5h)
Podľa ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami, na ktoré ustanovenie odkazuje § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri
zánikunájmudohodnutéhonadobuurčitúnájomcanemáprávonabytovúnáhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred

uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo
ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie
iného bytu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:
Z listinného dôkazu a to nájomnej zmluvy založenej v spise na č.l. 2 mal súd preukázané, že žalobca
ako prenajímateľ uzatvoril dňa 19.2.2014 so žalovanými v rade 1 a 2 nájomnú zmluvu ako nájomcami.
Predmetom tejto nájomnej zmluvy pod č. ZM 1400056 bol vyššie uvedený byt. Nájomná zmluva bola

uzavretá na dobu určitú a to v zmysle jej dodatkov zo dňa 26.8.2014 a zo dňa14.9.2015 na dobu do
31.8.2016. Žalovaní v rade 1 a 2 uvedené skutočnosti nijakým relevantným spôsobom nespochybnili.
Súd preto nepovažoval za sporné tvrdenie žalobcu o existencii nájomného vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými v rade 1 a 2 k predmetnému bytu, dohodnutého na dobu určitú do 31.8.2016. Keďže nájom
bytu bol dohodnutý na dobu určitú, do 31.8.2016, jej uplynutím tento zanikol v zmysle § 710 ods.

2 Občianskeho zákonníka ku dňu 31.8.2016. V zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol
totiž nájom dohodnutý na určitý čas, zaniká jeho uplynutím. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka neplatí pre nájom bytu. Nakoľko nájomný vzťah žalovaných v rade 1 a 2 k bytu skončil
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, žalovaní v rade 1 a 2 boli v zmysle čl. XV nájomnej zmluvy
povinní byt do 3 dní od skočenia nájmu vypratať. Keďže však byt v dohodnutej lehote a následne ani

po doručení výzvy zo dňa 11.10.2016 / č.l. 10 a 11 v spise/ , ktorá im bola doručená dňa 13.10.2016,
dobrovoľne nevypratali, podal žalobca ako prenajímateľ žalobu o vpratanie bytu. Súd poukazuje na
to, že podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu
upravuje osobitný zákon a to č.189/1992 Zb.. A zo znenia § 4 uvedeného zákona č. 189/1992 Zb.

vyplýva, že nájomca pri skončení nájmu dohodnutého na určitý čas má právo na bytovú náhradu len v
prípade, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu
nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho
užívaním ukončil užívanie iného bytu. V konaní však nebolo preukázané, že by niektorá z uvedených
situácií nastala.Nebolo preukázané, že nájom skončil pred uplynutím dohodnutého času, naopak, nájom

dohodnutý na určitý čas skončil uplynutím dohodnutého času. Taktiež nebolo preukázané, že byt, ktorý
mali žalovaní v rade 1 a 2 v prenájme by mal charakter služobného bytu, resp. bytu osobitného určenia.
Preto žalovaným nevznikol nárok na bytovú náhradu ani podľa tohto osobitého predpisu. Preto nebol
žalobca povinný zabezpečiť žalovaným bytovú náhradu.
6. V konaní bolo teda preukázané, že k platnému ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a

žalovanými v rade 1 a 2 došlo podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynutím doby nájmu ku
dňu 31.8.2016. Súd má vzhľadom na uvedené zato, že od nasledujúceho dňa po ukončení nájomného
vzťahu, t.j. od 1.9.2016, žalovaní v rade 1 a 2 užívajú byt bez akéhokoľvek právneho titulu, t.j. tu sú
dané dôvody na jeho vypratanie.7. Žalovaní v rade 1 a 2 prostredníctvom právneho zástupcu v konaní poukazovali na svoj vek, sociálnu
situáciu a na nepriaznivý zdravotný stav, čo aj vydokladovali. Súd s poukazom na ustanovenie § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi, vec posudzoval aj v kontexte s uvedeným zákonným ustanovením. Samotný
žalobca počaskonaniaopakovaneprejavilochotuzabezpečiťžalovanýmbytovúnáhradu,napriektomu,
že táto povinnosť mu v prípade skončenia tohto nájmu, ako je uvedené vyššie zo zákona nevyplýva. T.j.
nad rámec zákona, t.j. svojej povinnosti, opakovane ponúkol žalovaným v rade 1 a 2 bytovú náhradu vo

forme náhradného ubytovania a využijúc svoje dispozičné právo navrhol v tomto znení aj zmenu žaloby,
ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 28.11.2017. Žalovaní v rade 1 a 2 napriek tomu, že žalobca nad
rámec zákonnej povinnosti bol ochotný im poskytnúť konkrétnu bytovú náhradu, túto prostredníctvom
právneho zástupcu odmietli a s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žiadali
pridelenie primeraného bytu, teda nie ubytovania. Okrem ochoty pridelenia náhradného ubytovania
poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca je uzrozumený s osobnou situáciou žalovaných a

preto vlastník- bytu Mesto Nové Zámky, je ochotný pristúpiť aj na poskytnutie starostlivosti žalovaným
v dome opatrovateľských služieb, kde by bolo o nich postarané, čo však podľa nej žalovaní taktiež
odmietajú. Okrem uvedeného by však podľa zástupkyne žalobcu museli žalovaní v tomto prípade
poskytnúť svoju súčinnosť, t.j. mali by sa sami obrátiť na príslušný odbor Mestského úradu, ktorý by
v súčinnosti so žalovanými vec riešil. Žalovaní sa však ani len nesnažili uvedenú možnosť využiť, v

priebehu konania nepreukázali, že by o poskytnutie takéhoto ubytovania, napriek ponuke poverenej
zástupkyne žalobcu vôbec požiadali.
8. Za danej situácie súd konštatuje, že správanie žalobcu, ktorý bol v tomto prípade ochotný nad rámec
svojej povinnosti zabezpečiť žalovaným náhradné ubytovanie, aj keď mu takáto povinnosť zo zákona
nevyplýva a bol ochotný v súčinnosti s mestom Nové Zámky riešiť bytovú situáciu žalovaných aj formou

poskytnutia bytu v dome opatrovateľských služieb, o čo však žalovaní v rade 1 a 2 v priebehu konania
neprejavili záujem, tak takéto správanie žalobcu, ktorý si ako správca a prenajímateľ bytu uplatňuje
právo na vypratanie nehnuteľnosti v súlade so zákonom, vzhľadom na uvedené v žiadnom prípade nie
je možné označiť za výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi / § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Keďže ako bolo uvedené, žalovaní v rade 1 a 2 v podstate náhradné ubytovanie odmietli, uplatňovaný

nárok žalobcu v tomto konaní, na vypratanie bytu, nie je preto možné označiť za výkon jeho práva
v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto v časti, ktorou sa mala žalobcovi uložiť povinnosť zabezpečiť
žalovaným v rade 1 a 2 náhradné ubytovanie zamietol. Okrem uvedeného súd opätovne dodáva, že pri
ukončení doby tohto nájmu dohodnutého na určitý čas, povinnosť prenajímateľa poskytnúť bývalému
nájomcovi bytovú náhradu, zo zákona nevyplýva.

9. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, súd konštatuje, že táto vyplýva z ustanovenia § 126
Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11. V zmysle citovaného ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákon rovnakú ochranu
ako vlastníkovi priznáva aj tomu, kto má vec v oprávnenej držbe, na základe relevantného právneho
dôvodu. Pod obdobnou právnou ochranou treba pritom chápať ochranu, ktorú môže požadovať vlastník,
t.j. aj právo na vydanie veci, resp. vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca je podľa príkaznej zmluvy č. 2/2003
a jej dodatkov, uzavretých s vlastníkom predmetného bytu / Mesto Nové Zámky/, správcom bytu. Z

predmetnej zmluvy a to jej článku III. vyplýva žalobcovi právo vykonávať správu bytov vo vlastníctve
Mesta Nové Zámky a tiež vykonávať právomoci prenajímateľa týchto bytov. T.j. v prípade uzavretých
nájomných zmlúv týkajúcich sa bytov v jeho správe vystupuje ako ich správca, a ako ich oprávnený
držiteľ podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež prenajímateľ podľa § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka má preto právo domáhať sa na súde vypratania bytu. T.j. , žalobca je hmotnoprávne aktívne

legitimovaný v tomto konaní.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd dospel k záveru, že žalovaní v rade 1 a 2 v súčasnosti
užívajú byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obom žalovaným uložil povinnosť vypratať byt bez nároku na bytovú náhradu/ § 712a ods. 9 veta druhá
Občianskeho zákonníka/. Na vypratanie bytu im poskytol lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uvedený čas považuje súd za dostatočný na to, aby si žalovaní doriešili následnú bytovú otázku. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol, ako je uvedené vyššie.
13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešní takmer v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
voči neúspešným žalovaným v rade 1 a 2..Neúspešný bol len časti, v ktorej v podstate sám navrhoval,
nad zákonnej povinnosti poskytnúť žalovaným náhradné ubytovanie, ktoré však žalovaní odmietli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.