Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407211117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4407211117.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
sídlo Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
R. U., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 16,60 eura a trov exekúcie, o odvolaní vykonaním
exekúcie povereného súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozef Štorek, sídlo exekútorského úradu Bezručova

16, Nové Zámky, IČO: 31 195 555, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/846/2007-19
z 28. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
14Er/846/2007-19 z 28. októbra 2019 odmieta.

II. Odvolací súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že exekúciu zastavuje. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný titul, na základe ktorého
bola exekúcia vedená a ktorým bol Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1425107 zo dňa
28.08.2006, ktoré vydalo OO PZ Nové Zámky, vykonateľné dňa 13.09.2006, sa stal uplynutím trojročnej
prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do

31.08.2008 (ktoré je potrebné aplikovať aj po novele zákona o priestupkoch, účinnej od 01.09.2008),
ktorá márne uplynula dňa 13.09.2009, neúčinným. Súd prvej inštancie preto exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. b) v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef

Štorek odvolanie. Z dôvodov uvedených v odvolaní (ktoré vzhľadom na to, že vecnému prejednaniu
odvolania bránia procesné dôvody, odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania na
tomto mieste bližšie neuvádza) odvolateľ v odvolacom návrhu navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) najskôr zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), či sú naplnené procesné podmienky prípustnosti odvolania, výlučne za naplnenia
ktorých možno odvolanie vecne prejednať. Odvolanie totiž možno meritórne prejednať, teda na jeho
základe vykonať odvolací prieskum ním napadnutého rozhodnutia, výlučne za kumulatívneho naplnenia
procesných podmienok prípustnosti odvolania, ktorými sú (vychádzajúc z § 386 CSP): i/ prípustný
predmet odvolania - t. j. odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný

prostriedok pripúšťa, ii/ zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania - t. j. podanie odvolania v
zákonom stanovenej lehote, iii/ procesná legitimácia odvolateľa - t. j. podanie odvolania subjektomoprávnenýmnapodanietakéhotoopravnéhoprostriedkuaiv/dodržaniezákonnýchnáležitostíodvolania
- t. j. odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá, avšak vady odvolania nebránia
pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak ktorákoľvek z uvedených procesných podmienok prípustnosti

odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny) odvolací prieskum
napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP (z procesných dôvodov) odmietne.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Exekučné konanie sa v prejednávanej veci začalo dňa 11.07.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh (pôvodného) oprávneného na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu sa exekučné konanie
vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 Exekučného poriadku riadi právnou úpravou účinnou
do 31.10.2013.

11. Čo sa týka subjektu oprávneného na podanie odvolania, tak odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie môže podať predovšetkým strana konania - v exekučnom konaní účastník konania, v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku),
pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v

znení účinnom do 31.10.2013). Účastníkom pre určitý úsek exekučného konania môže byť aj iná osoba,
o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať (§ 37 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.10.2013). V tejto súvislosti Exekučný poriadok v § 37 ods. 1 v znení
účinnom do 31.10.2013 explicitne ustanovuje, že poverený súdny exekútor je účastníkom exekučného
konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie. Postavenie inej osoby ako účastníka

exekučného konania pre jeho určitú časť je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Napr. ak
súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto
časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť
túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom (za predpokladu, že sú naplnené aj ostatné podmienky
vecného prejednania opravného prostriedku - napr. že odvolanie proti danému rozhodnutiu je vôbec

prípustné).

12. Výrok, ktorým exekučný súd zastavil exekúciu, exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným
právam a povinnostiam oprávneného a povinného, t. j. účastníkov exekučného konania - nerozhodol
teda o procesných právach a povinnostiach, ktoré by sa týkali súdneho exekútora a nejde ani o takú

procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, že mu treba pre tento úsek priznať postavenie
účastníka (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2012 z 23.
januára 2013). Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vo vzťahu k vymedzeniu postavenia
povereného súdneho exekútora ako účastníka konania naviac výslovne ustanovuje, že poverený súdny
exekútor je účastníkom exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie.

13. Postavenie súdneho exekútora ako účastníka exekučného konania, pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo
rozhodnuté o zastavení exekúcie, teda nemožno z Exekučného poriadku vyvodiť.14. Súdnym exekútorom odvolaním napadnutým uznesením rozhodol exekučný súd len o zastavení
exekúcie. V tomto uznesení exekučný súd nerozhodoval o trovách exekúcie, v ktorej časti má súdny
exekútor postavenie účastníka konania. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia explicitne

k trovám exekúcie uviedol, že o týchto rozhodne samostatným uznesením po predložení vyúčtovania
a exekučného spisu súdnym exekútorom. Súdnemu exekútorovi preto procesné postavenie účastníka
exekučného konania (v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie) podľa § 37 ods. 1 Exekučného
poriadkuvzneníúčinnomdo31.10.2013patríažpritomtorozhodovaní-rozhodovaníotrováchexekúcie
podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, nie však pri rozhodovaní o

zastavení exekúcie, ktoré sa týka len účastníkov exekučného konania - oprávneného a povinného.

15. Reagujúc na dôvody, ktorými súdny exekútor odôvodnil v podanom odvolaní, že má za to, že je
oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd dopĺňa, že sa nemožno stotožniť ani s tým, že
by zastavením exekúcie bolo odňaté súdnemu exekútorovi právo na vymáhanie trov exekúcie, keďže
o trovách exekúcie sa rozhoduje samostatne. Samotné rozhodnutie (výrok) o zastavení exekúcie preto

ešte nemá žiadny vplyv na to, či, kto a v akej výške bude platiť trovy zastavenej exekúcie, a teda ani bez
ďalšieho neznamená, že súdnemu exekútorovi nebudú zaplatené trovy exekúcie. O tom, či má súdny
exekútor právo na zaplatenie trov zastavenej exekúcie a o tom, kto a v akej výške ich zaplatí, rozhodne
exekučný súd podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, v ktorej časti je
už súdny exekútor podľa § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013

účastníkom konania.

16.Zdôvodu,žeodvolanímsúdnehoexekútoranapadnutýmuznesenímbolorozhodnutélenozastavení
exekúcie (a nie aj o trovách exekúcie), a teda súdny exekútor ako odvolateľ odvolaním napadol len výrok
uznesenia súdu prvej inštancie, pričom pri rozhodovaní exekučného súdu o zastavení exekúcie nemá

poverený súdny exekútor postavenie účastníka exekučného konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku
a contrario), nie je poverený súdny exekútor ani osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku o
zastavení exekúcie (§ 359 CSP, v ktorom uvedený pojem „strana konania“ je potrebné v exekučnom
konaní interpretovať ako „účastník konania“).

17. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie má právny význam
aj dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu rozšíriť okruh účastníkov
exekučného konania (a tak aj osôb oprávnených podať odvolanie) pre úsek rozhodovania exekučného
súdu o zastavení exekúcie (zohľadniac to, že dôvod zastavenia exekúcie má vplyv na rozhodovanie
o trovách exekúcie), urobil by tak explicitne (keďže tak urobil pri rozhodovaní o trovách exekúcie).

Zákonodarca však výslovne ustanovil, že účastníkom exekučného konania je poverený súdny exekútor
len vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o trovách exekúcie (a nie aj o zastavení exekúcie).

18. Z týchto dôvodov, keď odvolanie povereného súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu o
zastavení exekúcie, pre ktorý úsek exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi neprislúcha

účastníctvo v konaní, nie je poverený súdny exekútor osobou oprávnenou na podanie odvolania proti
napadnutému uzneseniu o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto jeho odvolanie podľa § 386 písm. b)
CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a

§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému oprávnenému a povinnému (keď
doktrína civilného procesného práva odmietnutie odvolania po procesnej stránke považuje za neúspech
v konaní) síce vznikol voči neúspešnému odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to
v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol,
že oprávnenému a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v

zmysleustanovenia§262ods.1CSPmalrozhodovaťlenonárokunanáhradutrovodvolaciehokonania,
ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel
rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho
súdu bolo z obsahu spisu zrejmé, že oprávnenému ani povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP

rozhodol, že oprávnenému a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že vzhľadom na to, že proti napadnutému uzneseniu
podal odvolanie len súdny exekútor, ktorý nebol na podanie tohto opravného prostriedku oprávnenouosobou, nevyvolalo ním podané odvolanie suspenzívny účinok podľa § 367 ods. 1 CSP. Napadnuté
uznesenie preto nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2019. Týmto dňom bolo exekučné konanie v
prejednávanej veci právoplatne skončené. Z týchto dôvodov v prejednávanej veci neprichádzala do

úvahy aplikácia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon
č. 233/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje len na exekučné konania, ktoré neboli predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti - t. j. pred 01.01.2020 právoplatne ukončené (§ 1 ods. 1, čl. IV. zákona č. 233/2019 Z. z.).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku
v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona
č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam).