Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Pc/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619205090.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľky: W. Q., K.. X.X.XXXX, O. Š. X, W. proti

mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: V. F., K.. XX.X.XXXX, O. V. XX, W. K. B. a maloletému dieťaťu:
B. Q., K.. X.X.XXXX, O. Š. X, W., zastúpenom kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva V. F. K.. XX.X.XXXX k maloletej B. Q. K.. X.X.XXXX z matky W.
Q., K.. X.X.XXXX zastavuje.

II. Súd zveruje maloletú B. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a

spravovať jej majetok, v bežných veciach.

III. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej B. mesačne výživným vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od 1.7.2019, vždy do 15.teho dňa
v mesiaci, k rukám matky vopred.

IV. Zaostalé výživné zo strany otca pre maloletú za obdobie od 1.7.2019 do 31.10.2020 vo výške 463,16

Eur je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške po 30,- Eur
mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok,
nezaplatením čo i len jednej splátky.

V. Styk otca s maloletou súd neupravuje.

VI. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.8.2019 bol na tunajšom súde podaný návrh zo matky maloletej B. Q., narodenej X.X.XXXX,

ktorým sa domáhala určenia, že biologickým otcom jej maloletej dcéry B. je V. F., narodený XX.X.XXXX.
Zároveň bol ňou podaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, aby maloletá
B. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej vo
výške 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa, počnúc od narodenia dieťaťa. V návrhu uviedla,
že s ňou označeným otcom dieťaťa sa poznala dlhšie obdobie, žili aj v spoločnej domácnosti. Po pôrode
dcéry, otec zaujal negatívny postoj, zatajuje sa pred ňou, pravdepodobne sa chce vyhnúť plateniu
výživného.

2. Matkou označený otec maloletej V. F. sa písomne k podanému návrhu nevyjadril napriek výzve súdu
v uznesení s. zn. 9Pc/18/2019-21 zo dňa 8.10.2019, ktoré mu spolu s návrhom matky bolo doručené
dňa 21.12.2019.3. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodný
listom, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u maloletej, správami Okresného úradu

Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, Okresného riaditeľstva PZ v Spišská Nová Ves, okresný dopravný
inšpektorát, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves,

4. Maloletá B. Q. sa narodila dňa X.X.XXXX z matky W. Q., narodenej X.X.XXXX. Otec maloletej v
rodnom liste dieťaťa nie je uvedený. Za otca dieťaťa matka označila V. F., narodeného XX.X.XXXX, zo

strany ktorého otcovstvo k dieťaťu uznané nebolo.

5. Podľa zhodnej výpovede matky maloletej a ňou označeného otca dieťaťa, obaja žili určitý čas v
spoločnej domácnosti. Počas celého ich spolužitia mali nechránené pohlavné styky. Matkou označený
otec V. F. nepoprel nechránené pohlavné styky v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa s matkou
maloletej , avšak uviedol, že keďže si nie je úplne istý, že otcom dieťaťa je on, žiada dokazovanie testami

DNA.

6. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
analýza DNA. Súdom ustanovená znalkyňa Y.. U. B., z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
analýza DNA, vyhotovila znalecký posudok č. XX/XXXX. Znalecký posudok bol vyhotovený na základe

vzoriek DNA odobratých maloletej B., matke W. Q. a matkou označeného otca dieťaťa V. F.. Podľa
záverov uvedeného znaleckého posudku genotypová zhoda dieťaťa B. Q. s označeným otcom V. F.R. je
vo všetkých 16STR polymorfizmoch. Na základe zisteného nálezu DNA je možné pokladať za prakticky
dokázané otcovstvo V. F. voči dieťaťu B. Q..

7. Podľa správy súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves maloletá B. býva so svojou matkou v rodičovskom dome so svojimi rodičmi a
súrodencami. O maloletú je dobre postarané, matka preukázala dostatok oblečenia, hygienických
prípravkov a pod.. Maloletá je zdravá.

8. Matka nie je a nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 1.7.2019 je poberateľkou
rodičovského príspevku, ktorý jej bol vyplácaný vo výške 220,70 Eur a od 1.1.2020 vo výške 270,- Eur
mesačne. Je tiež poberateľkou rodinných prídavkov od 1.7.2019 vo výške 24,34 Eur mesačne a od
1.1.2020 vo výške 24,95 Eur.

9. Otec maloletej nie je a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je poberateľom
pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov. Od 1.10.2019 je spoločne posudzovanou osobou - zaopatreným
dieťaťom do 25 rokov v rodine poberateľa dávky P. F., ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

10. Maloletá B. podľa vyjadrenia matky je zdravá. Okrem B. in vyživovaciu povinnosť nemá. Na výživu

maloletej B. ňou označený otec dieťaťa ničím od narodenia dcéry neprispel. Styk otca s maloletou
nežiadala upraviť.

11. Matkou označený otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiaden príjem, nemá preto
z čoho uhrádzať výživné. Žije v domácnosti so svojou matkou, nevlastní žiaden majetok. Okrem B. iné

deti nemá. Styk s dcérou nežiadal upraviť.

12. Podľa správy OR PZ v Spišskej Novej Vsi, okresný dopravný inšpektorát domnelý matka a otec
maloletej nie sú držiteľmi alebo vlastníkmi motorových vozidiel.

13. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

14. Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom

alebo pred súdom.

15. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.16. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

17. V priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletej B. Q. súhlasným vyhlásením rodičov
tým, že matkou označený otec dieťaťa uznal svoje otcovstvo k maloletej. Súd preto v zmysle citovaného
ustanovenia § 109 Civilného mimosporového poriadku konanie o určenie otcovstva zastavil.

18. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Rodičia maloletej B. nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletú od jej narodenia
zabezpečujematka.Prešetrenímpomerovumaloletejnebolizistenévstarostlivostimatkyodieťažiadne
nedostatky. Matka sa o dieťa riadne stará, má na starostlivosť o maloletú vytvorené podmienky. Otec
maloletú od jej narodenia nenavštevoval, doposiaľ ju nevidel, nie je medzi nimi vytvorený žiaden vzťah.
Preto súd maloletú B. zveril do osobnej starostlivosti matky.

28. Zákonnými kritériami určenia rozsahu výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatrí len výživa, ale aj
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace so vzdelaním dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov. Odôvodnené potreby sú tak závislé predovšetkým od veku dieťaťa a jeho

zdravotného stavu. Maloletá B. je v celodennej starostlivosti matky, jej zdravotný stav je dobrý.

29. Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjmom matky dieťaťa je len rodičovskýpríspevok vo výške 270,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej B.. S dcérou matka
žije u svojich rodičov. U matky, okrem uvedených skutočností súd prihliadol aj na to, že vzhľadom na vek
maloletej sa podieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa hlavne osobnou starostlivosťou,

na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle
ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine.

30. Otec maloletej je nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Vzhľadom na jeho vek je spoločne
posudzovanou osobou v rodine svojho otca, ktorý je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Okrem

maloletej B. otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť, nevlastní žiaden majetok.

31. Na základe vyššie uvedených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ako
aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletej, dospel súd k záveru, že po zohľadnení možností
a schopností otca je dôvodným nateraz určiť výživné z jeho strany pre maloletú B. vo výške minimálneho
zákonného výživného v zmysle 62 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

32. Výživné pre maloletú súd určil od narodenia dieťaťa t.j. od 1.7.2019. Od narodenia maloletej do
rozhodnutia súdu otec na výživu dieťaťa ničím neprispel. Vzhľadom k tomu súd rozhodol aj o dlžnom
výživnomzostranyotcapremaloletúzaobdobieod1.7.2019do31.10.2020,ktorévypočítalnasledovne:

- mesiace júl 2019 až jún 2020 vrátane t.j. 12 mesiacov krát 28,79 Eur t.j. 345,48 Eur,
- mesiace júl 2020 až október 2020 vrátane t.j. 4 mesiace po 29,42 Eur t.j. 117,68 Eur,
t.j. dlžné výživné spolu 463,16 Eur (345,48 Eur plus 117,68 Eur).

33. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,

rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

34. Vzhľadom na výšku určeného výživného, ako aj výšku dlžného výživného súd zaviazal otca zaplatiť

dlžné výživné v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc od
právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlžného výživného súd prihliadol na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca.

35. Súd neupravil styk otca s maloletou dcérou, keďže otec maloletej ako aj matka navrhli tento styk
neupravovať.

36. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

38. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o

trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na § 57 Civilného mimosporového poriadku. O
trovách štátu pozostávajúcich zo znalečného súd rozhodol tak, že štátu náhradu týchto trov nepriznal z
dôvodu, že obaja rodičia s nezamestnaní, sociálne odkázaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.