Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201776
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119201776.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 2.437,08 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/16/2019-110 zo dňa 12.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o žalobe žalobcu, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená
24.01.2019 a ktorou sa na základe úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 12.7.2016 ktorou
mu poskytol úver vo výške 3.000 eur domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.437,08 eura, zmluvného

kapitalizovaného úroku vo výške 99,92 eura, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1,26 eura,
zmluvného úroku vo výške 12 % ročne z istiny 2.437,08 eura od 29.12.2018 (28.12.2018 predčasné
zosplatnenie) do zaplatenia, žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny
a nezaplatených kapitalizovaných úrokov od 29.12.2018, ako aj trov konania. Rozhodol rozsudkom č.k.
16Csp/16/2019-53 zo 06.06.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.437,08
eura, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 99,92 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1,26
eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.437,08 eura od 29.12.2018 do

zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Na odvolanie žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku Krajský súd v Prešove ako súd odvolací
rozsudkom č.k. 9Co/86/2019-87 zo dňa 21.11.2019 potvrdil rozsudok v tej časti zamietavého výroku,
ktorým súd prvej inštancie nepriznal úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných
úrokov 99,92 eura, vo zvyšku zamietavého výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov

konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
V štádiu po zrušení rozsudku v časti, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil, že dňa 12.07.2016
bola uzavretá písomná úverová zmluva medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.Žalovanému bol poskytnutý úver 3.000 eur s úrokovou sadzbou 12% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver
uhradiť 96 mesačnými splátkami po 48,78 eura, pričom splatnosť poslednej splátky bola stanovená na
25.06.2014.Celkovomalžalovanýzaplatiťžalobcovi4.832,88eura.VzmluvejeuvedenáajRPMN14,64

% a jej priemerná hodnota 15,19%. Listom zo dňa 25.10.2018 označeným ako opakované upozornenie,
žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 78,98 eura najneskôr do 30.10.2018.
Listom zo dňa 28.12.2018 žalobca úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu
vyčísleného na sumu 2.598,26 eura spolu s poplatkom za výzvu vo výške 30 eur. Žalovaný na istinu
doposiaľ uhradil 562,92 eura, na úroky 705,36 eura a na poistnom 0 eur.

Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k zmluvnému úroku 12 % z istiny
2.437,08 eura po zosplatnení, t.j po 28.12.2018 k tomu, že tento nárok žalobcu je potrebné zamietnuť,
pretože bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu,
teda do splatnosti, podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku
sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako zo zákonom

stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné, napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom, alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

Prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách
indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania
súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných
ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z
omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovaného. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať

úroky z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Predčasnézosplatnenieúverupredstavujevosvojejpodstatejednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny.
Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk
predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

Takýtoúrokpredstavujekapitalizovanúodplatuzaceléobdobiepostupnéhosplácaniaúveruvsplátkach.
Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením
úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou

úveru, s ktorou môže disponovať. Tým stráca veriteľ nárok na úroky za požičané peňažné prostriedky
od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili ak by spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej

mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku
nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa ak by bol tento nečinný pri
vymáhanísvojejpohľadávky,aodplatnéúrokybysinárokovalajprisvojejpotenciálnejnečinnosti.Takéto

správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Poukázal taktiež
na to, že v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa jedná o synalagmatický právny vzťah, účinným
prejavom vôle veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka zaniká právo dlžníka užívať veriteľove
peniaze a tým zaniká tomu korešpondujúca povinnosť dlžníka platiť z poskytnutej istiny riadne úroky.
Naopak,poúčinnomvyhlásenípredčasnejsplatnostipodľaust.§565Občianskehozákonníkanastupujú

mechanizmy sankčné, ktorými ex lege sú úroky z omeškania (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
z nevrátenej istiny a nárok na náhradu škody (ust. § 519 Občianskeho zákonníka), ktorú však možno
požadovať len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Podľa súdu prvej
inštancie naviac priznaním zmluvného úroku po zosplatnení by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa, čo
by odporovalo ustanoveniu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporovalo by to § 519 Občianskeho

zákonníka.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) d), na
ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 53 ods. 9, § 519, § 565, § 121 ods. 3, § 54 ods. 1.Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalobca mal vo veci plný úspech
keďže žalovaný mal úspech len v zanedbateľnej časti zmluvného úroku vo výške 12 % ročne z istiny
po zosplatnení a v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov v

sume 99,92 eura, preto podľa súdu prvej inštancie vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,

ako aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP nakoľko súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu pokiaľ súd prvej
inštancie tvrdí, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru, poukázal na to, že tento
názor je v rozpore so zákonnými ustanoveniami aj názormi právnej vedy. Podľa žalobcu ust. § 497
Obchodného zákonníka jednoznačne upravuje povinnosť dlžníka platiť úroky do vrátenia prostriedkov,
nepriama podmienenosť povinnosti platenia zmluvného úroku držbou peňažných prostriedkov vyplýva

z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
vyplýva, že dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve
a úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. To, že
povinnosťou zaplatiť zmluvou dohodnutý úrok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru má aj
spotrebiteľ vyplýva aj z § 16 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Toto ustanovenie spotrebiteľovi ukladá

povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, preto musí mať
tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Podľa žalobcu sa
teda povinnosť splatenia úrokov spája s obdobím skutočnej držby peňažných prostriedkov a z právnej
úpravy nevyplýva, že by po zosplatnení nárok nad zmluvou dohodnutý úrok nemal mať. V tejto súvislosti
poukázal na to, že navrhovaná zmena Občianskeho zákonníka Zákonom č. 106/2014 Z.z. sa týkala

toho, že v § 53 ods. 9 mala sa na konci pripojiť veta, že úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov
patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Táto navrhovaná zmena však nebola nikdy
legislatívne prijatá a Zákon č. 106/2014 Z.z., ani žiadna iná zákonná novelizácia, takéto ani obdobné
ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Fakt, že
uvedený návrh nikdy nebol prijatý vo forme zákona len dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný

nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil čo jednoznačne potvrdzuje
jeho dôvodnosť. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6Cdo/113/2018z30.07.2019,vktoromnajvyššísúdodkázalnajudikatúruSúdnehodvoraajednoznačne
uviedol, že právny záver, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvný (obchodný) úrok z úveru bez ohľadu
na zosplatnenie dlhu a to aj popri nároku na úrok z omeškania pričom tento nárok trvá až do úplného

splatenia poskytnutých finančných prostriedkov dlžníkom. Z rozhodnutia vyplýva nielen záver o nároku
na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania. V odvolaní poukázal na viacero rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky,
z ktorých má vyplývať relevantnosť jeho názoru v tom zmysle, že veriteľ má nárok na zmluvne dohodnuté
úroky aj po zosplatnení úveru.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému rozhodnutie súdu prvej inštancie predchádzalo

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.06.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že
odvolanie žalobcu bolo nedôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáha prieskumu; určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchodvolacísúdjeoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnomprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a tvrdení o pochybeniach súdu prvej
inštancie, bola založená na argumentácii spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávnych skutkových zistení a nesprávnym je aj právny záver, ku ktorému dospel.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenie sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje
zistenie takého skutkového stavu, ktorý vyplynul z dôkazov predložených súdu do času, než súd prvej
inštancie o žalobe žalobcu rozhodol, pričom konštatuje taktiež správnosť jeho právneho posúdenia.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke spočívajúcej v tvrdení o tom, že súd prvej inštancie nesprávne
rozhodolpokiaľneuložilžalovanémuzaplatiťžalobcovizmluvnedohodnutýúrokzaobdobieposplatnosti
úveru odvolací súd uvádza, že úverová zmluva, nárok z ktorej bol predmetom konania, je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca je v postavení dodávateľa v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu
preto bolo nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Odvolací
súd nepopiera, že úver je absolútnym obchodom, posudzovaný nárok sa však týka záväzkovo-právneho
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou regulovanou osobitnou právnou úpravou obsiahnutou
v Občianskom zákonníku. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ

žalovanému neuložil platiť zmluvne dohodnutý úrok za obdobie po tom, čo žalobca vyhlásil splatnosť
úveru. V tejto súvislosti poukazuje na závery vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí
6Co/87/2017 z 26.04.2018, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a nevidí preto dôvod na odklon
od týchto záverov. Krajský súd v Prešove v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že otázka platenia
úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v období po

splatnosti úverovej istiny je zásadnou právnou otázkou. Pokiaľ sa žalobca dovoláva nároku na odplatné
úroky ako odmeny za užívanie istiny, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej
domnienky a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú
plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých zmluve, treba uviesť, že tento stav netrvá nakoľko
došlo k zmene záväzku predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa pre neplatenie žalovaného.

Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia v spojení s využitím práva podľa a za podmienok
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa,
bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou obsahu záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku
svojimjednostrannýmadresovanýmprávnymúkonom.Veriteľtýmnavodilstav,vktorommáprávozískať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžníci nemajú právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Žalobcovi preto patria nároky z porušenia

práva podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády Slovenskej
republiky 87/1995 Z.z.
V prejednávanej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 28.12.2018 po
predchádzajúcom upozornení z 25.10.2018, z jeho strany tak jednostranným úkonom došlo k určeniulehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na zmluvné úroky po tomto dátume, jeho nárok nie je opodstatnený. Po
zosplatnení nastupuje už len režim platenia úrokov z omeškania ako sankčný následok. Zo žiadneho

ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva pravidlo, podľa ktorého má dlžník
v spotrebiteľskom vzťahu povinnosť platiť cenu služby v podobe úroku aj za obdobie po splatnosti
pohľadávky.

11. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, majúc ho za

rozsudok vo výroku vo veci samej za vecne správny ako aj vecne správny v súvisiacom výroku, o nároku
na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnuténazáklade§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, k odvolaniu sa však nevyjadril, zo spisu ani nevyplýva, že by
mu s odvolacím konaním vznikli nejaké trovy. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vychádzal pritom z článku 17 základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie najskôr postupom podľa § 262 v spojení s § 396 ods.
1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne
nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1; odlišné stanovisko
predsedníčky senátu je v súlade s ust. § 394 ods. 1 CSP z dôvodu nesúhlasu s väčšinovým rozhodnutím
senátu pripojené k rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.