Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011284
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117011284.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
28. októbra 2020, v trestnej veci obž. E. V. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písm. j) Trestného
zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného E. V. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 41T/50/2017 zo dňa 08. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu k

obžalovanému E. V. vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému E. V., nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom P.,
ul. P. X, okr. G.

u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, d/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, §
39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci - kovová drvička.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/50/2017 zo dňa 08.07.2020 2020 bol obžalovaný
E. V. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že-obvinený E. V. od presne nezisteného času najmenej od mesiaca november 2015 až do 21.9.2016 v
Prešove a inde, potom čo si opakovane od nezistenej osoby zabezpečoval rôzne množstvá rastlinnej
sušiny konope, ktorú následne prechovával v mieste svojho trvalého bydliska v P., okres G., na ul. P.

č. X, kde časť užíval pre svoju potrebu a časť opakovane v rôznych časových intervaloch, v rôznych
množstvách a za cenu 5,- Eur za 0,4 g, resp. 10,- Eur za 0,8 g, odpredával rôznym osobám a to najmä
v presne nezistenom čase koncom roka 2015 za sumu 10,- Eur za 0,8 g v intervale raz za dva mesiace
obv. K. D., v presne nezistenom čase najmenej 5-krát obv. O. D., v mesiaci január 2016 v Prešove, na
ul. Sibírskej bezodplatne poskytol presne nezistené množstvo marihuany, z ktorého sa dali vyrobiť dve

cigarety T. K. a T. K., v mesiacoch júl a august 2016 najmenej 7-krát G. T. a to jednu dávku za 10,- Eur,
I. J. v druhej polovici roku 2016 v mesiaci september najmenej 2-krát za sumu 10,- Eur, T. G. v lete 2016
najmenej 10-krát za sumu 5,- Eur za 0,4 g alebo za sumu 10,- Eur za 0,8 g v presne nezistenom čase
v 2. polovici roku 2016 v priebehu 2 mesiacoch raz za týždeň za sumu 5,- resp. 10,- Eur D. X., kde dňa
21.9.2016 v čase od 17.00 hod. do 17.30 hod. v Prešove, na požiadanie obv. O. D., aby mu obv. K.
D. zabezpečil kúpu jednej dávky marihuany, obvinení K. D. a O. D. po predchádzajúcom telefonickom

dohovore obv. K. D. s obv. E. V., prišli do miesta trvalého bydliska obv. E. V. v P., okres G., na ul. P.
č. X, kde obv. E. V. nasadol k obom obvineným do osobného motorového vozidla zn. O. C., EVČ: G.
obvineného O. D., kde v aute vybral najmenej 6 skladačiek marihuany s tým, aby si obvinený O. D.
vybral jednu dávku, kde počas uvedeného boli zadržaní príslušníkmi PZ, pričom pri osobnej prehliadke
u obv. E. V. bolo nájdené igelitové vrecko s obsahom 3,54 g sušených vrcholkov rastliny konope s

priemerným obsahom účinnej látky THC 12,3 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej
15 bežných jednotlivých dávok drogy a 6 kusov igelitových vreciek vydaných pri prehliadke osobného
motorového vozidla s obsahom 4.65 g sušených vrcholkov konope s obsahom účinnej látky THC 11,7 %,
z ktorého množstva by sa dali vyrobiť 18 bežných jednorazových dávok schopných ovplyvniť psychiku
bežného konzumenta, pri osobnej prehliadke obv. O. D. bolo nájdené 1 igelitové vrecko s obsahom 0,2

g sušených vrcholkov rastliny konope s obsahom účinnej látky THC 11,6 %, z ktorého množstva by
sa dala pripraviť jedna bežná dávka schopná ovplyvniť psychiku bežného konzumenta, pri prehliadke
motorového vozidla obv. O. D. bolo nájdené igelitové vrecko s obsahom 0,74 g sušených vrcholkov
rastliny konope s obsahom účinnej látky THC 10%, z ktorého množstva by sa dali vyrobiť najmenej dve
bežné dávky drogy, schopné ovplyvniť psychiku konzumenta, kde rastliny rodu konope sú zaradené v

zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do
I. skupiny omamných látok.

Za to bol obž. E. V. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), d) Trestného zákona oproti neexistencii

priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci
- kovová drvička.

Súčasne bol uložený podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákon ochranný

dohľad na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podali v ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný E. V. voči všetkým
výrokom, ktoré bližšie nezdôvodnil a prokurátor voči výroku o uloženom treste.

V následne predložených dôvodoch odvolania prokurátor považuje trest uložený obžalovanému
za neprimeraný, nezohľadňujúci najmä rozsah, charakter a závažnosť trestnej činnosti. Bolo bez
akýchkoľvek pochýb preukázané, že tento obžalovaný poskytoval omamné a psychotropné látky viac
ako trom osobám a predovšetkým táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri ukladaní trestu a už
vôbec niet zákonnej dôvodnosti na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Pri tak rozsiahlej

trestnej činnosti súdom uložený trest nespĺňa podmienky účelu trestu. Je potrebné brať do úvahy aj dobu
takmer jedného roka, počas ktorej sa obžalovaný tejto trestnej činnosti dopúšťal. Obžalovaný spáchanie
skutku poprel, nad konaním neprejavil ľútosť, a preto nebol ani dôvod, aby súd ukladal trest s použitím
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže na takýto postup neboli splnené žiadne zákonnépodmienky. Nesúhlasí ani s argumentáciou súdu, že obžalovaný spáchal skutok vo veku 20 rokov, ako
študent strednej školy, keďže vzhľadom na svoj vek a životné skúsenosti si mohol v tom čase plne
uvedomovať, akú závažnú trestnú činnosť pácha. V tomto prípade nebol naplnený ani jeden zákonný

dôvod na použitie ust. § 39 Tr. zákona. Len samotná existencia veku 20 rokov nie je zákonným dôvodom
na mimoriadne zníženie trestu. Obžalovaný si bol plne vedomý čo pácha a nešlo o jednorazové konanie,
ktorébolocielené,premyslené,apretoneboldôvod,abysúdpriukladanítrestuboltakmierny.Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41T/50/2017 zo dňa 08.07.2020 vo vzťahu k uloženému trestu u obžalovaného E. V. a vec vrátil

Okresnému súdu Prešov na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel

k záveru, že len odvolanie obžalovaného E. V. je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.10.2020 na otázku
predsedu senátu, či procesné strany trvajú na podaných odvolaniach, s výslovným súhlasom
obžalovaného E. V. jeho obhajca uviedol, že odvolanie, ktoré podali voči rozsudku okresného súdu,

chcú modifikovať v tom smere, že jeho rozsah zužujú tak, že ich odvolanie smeruje už len voči výroku
o treste. Obžalovaný sa chce k trestnej činnosti priznať, pričom dôvody, ktoré ho k tomu viedli, uvedie
bližšie vo svojom konečnom návrhu.

Ustáliacsitakrozsahprieskumnejčinnostivrámcikonaniaoopravnýchprostriedkochakoobžalovaného

tak aj prokurátora je potom potrebné uviesť , že tieto smerovali už len voči výroku o uloženom treste.

Odhliadnuc od uvedeného krajský súd okrajom poznamenáva, že okresný súd v rámci zisťovania
a ustálenia skutkového stavu vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné dôkazy, a to aj
uložené krajským súdom v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, potrebné na objasnenie

skutkového stavu a tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a tak dospel ku správnym a
úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, už plne zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd prvého stupňa podrobne a
konzistentne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku

je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
pritomspravoval,keďposudzovaldokázanéskutočnostipodľapríslušnýchustanovenízákona.Výsledky
takto vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný E. V. spáchal skutok takým spôsobom, ako to ustálil prvostupňový súd v skutkovej vete

napadnutého rozsudku.

Tieto skutkové okolnosti, považuje druhostupňový súd za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia komplexne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného vychádzal, odvolací súd na

toto rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom
rozsahu odkazuje.

Vo vzťahu k určovaniu druhu trestu a jeho výmery sa odvolací súd riadil nasledovnými základnými
zásadami ukladania sankcií a týmito úvahami.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp

proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu
zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu

podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné
vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším
princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie -
ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické
východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom

individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa
účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom
trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu

sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ
trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie
je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu sa
líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „ punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby
nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a

teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým
trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného
činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím

nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť
dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V
zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah
štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých

okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len
v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný
trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,

keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavkyprimeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené

tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,

rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je
celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických
vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie
súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z
jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné

a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného
uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri
hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú
predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej
i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé,

jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie
tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

V súlade so zásadou individualizácie trestu preto Trestný zákon umožňuje vo výnimočných

prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje
tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej
sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito
okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam
prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery

páchateľa, silné citové rozrušenie a podobne. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností,
ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne
nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne
okolnosti v zmysle ustanovení § 39 ods. 1

Tr. zákona .

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. okolnosti prípadu v spojení s ďalšími tam uvedenými podmienkami môžu
byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie

sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne
nevyskytujú, pričom v aplikačnej praxi súdov sú to všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Pomery
obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia - charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu
a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach

významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v rámci
zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol
neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo potrebné
na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania.

Pri zisťovaní existencie vyššie uvedených zákonných podmienok boli hodnotené poznatky
vzťahujúce sa k osobe obžalovaného Tr. zák., teda zníženie zákonnej trestnej sadzby pod dolnú hranicu
prichádza do úvahy aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu, pričom kumulatívne nie je
možné vylúčiť aj použitie niektorej z alternatív uvedených v ustanovení § 39 ods. 2 Tr. zák. Odvolací
súd preto vo výroku o treste prihliadol k skôr uvedeným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré súpri úvahách o druhu a výške trestu rozhodujúce, k okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa, a na
všetky vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s primeranosťou a proporcionalitou trestu uvedené v tomto
rozhodnutí.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.