Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Marián Degma
Legislation area – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/258/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202492
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202492.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: P.. D.. V. Z.,
B. A. Č.. X, XXX XX F., v 2. rade: J. A., B. O. XXXX, XXX XX F., v 3. rade: F.. I. Z., B. A. Č.. X, XXX XX
F., v 4. rade: I. K., B. B. XX, XXX XX F., žalobcovia v 2. až 4. rade zastúpení: PATENT IURIST s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dostojevského rad č. 5, 811 09 Bratislava, konajúca prostredníctvom
JUDr. Ing. Vladimíra Neuschla, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie SNP č. 33, 813 31 Bratislava, za účasti: 1/ Mesto Modra, so sídlom
Dukelská 38, 900 01 Modra, zastúpený: LYSINA - ROŠKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo
nám. 3, 811 06 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Ing. Rastislava Roška, LL.M, advokáta a
konateľa, 2/ Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, P.O.BOX 106, 820 05 Bratislava,
3/ Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, 4/ P.. P. F., Š. XX, XXX XX F., 5/
D.. Q. F., R.. F.. B. XX, XXX XX X., 6/ G. X., Q.L. XX, XXX XX F., 7/ F.. I. K., B. XX, XXX XX F., 8/ D. J.,
F. XX, XXX XX F., 9/ D.. V. J., F. XX, XXX XX F., 10/ Modra- Záhumenice, občianske združenie, Štúrova
98, 900 01 Modra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: MK 3157/2016-221/11074
zo dňa 07.09.2016, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Číslo: MK 3157/2016-221/11074 zo dňa
07.09.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcom v 1. až 5. rade voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.
Krajský súd v Bratislave pribratým účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.11.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny
súd) sa domáhal žalobca v 1/ rade preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo:
MK- 3157/2016-221/11074 vydaného dňa 07.09.2016, (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj
jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej
aj len prvostupňový správny orgán, resp. Pamiatkový úrad), Číslo: PUSR-2016/14239-48/50445 zo dňa
30.06.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako
aj priznania náhrady trov konania.
2. Správny súd zistil, že preskúmania zákonnosti totožného napadnutého rozhodnutia žalovaného a
totožného prvostupňového rozhodnutia Pamiatkového úradu SR sa okrem žalobcu v 1/ rade domáhajú
samostatnými podanými žalobami zo dňa 14.11.2016, resp. zo dňa 25.11.2016 (žalobca v 2 / rade) na
tunajšom správnom súde aj žalobcovia v 2/, v 3/, a v 4/ rade, a to v konaniach vedených pod sp. zn.
6S/277/2016, sp. zn. 1S/256/2016 a sp. zn. 1S/257/2016 a preto uznesením č. k. 6S/258/2016-75 zo
dňa 04.12.2017. Preto správny súd rozhodol o spojení týchto konaní do jedného spoločného vedeného
ďalej pod. sp. zn. 6S/258/2016.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.
3. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: písomnosť mesta
Modra zo dňa 14.11.2011 - Žiadosť o vyhlásenie ochranného pásma MPZ Modra, návrh na vyhlásenie
ochranného pásma pamiatkového územia vypracovaný Pamiatkovým úradom SR v septembri 2014,
oznámenie Pamiatkového úradu zo dňa 09.10.2014 o začatí správneho konania vo veci Modra,
Pamiatková zóna - vyhlásenie ochranného pásma, oznámenie o termíne ústneho pojednávania z
29.10.2014 a 21.11.2014, zápisnica z ústneho pojednávania z 16.12.2014. Rozhodnutie Pamiatkového
úradu SR Číslo: PUSR-2015/14239-23/19022 zo dňa 24.03.2015 o vyhlásení ochranného pásma
Pamiatkovej zóny Modra, odvolania voči tomuto rozhodnutiu podané I. K., P.. D.. V. Z., F.. I. Z., P.. P.
P., Mestom Modra, rozhodnutie žalovaného Číslo: MK 2318/2015-221/9741 zo dňa 19.06.2015, ktorým
bolo zrušené vyššie uvedené rozhodnutie Pamiatkového úradu. Oznámenie Pamiatkového úradu o
opätovnom prerokovaní vyhlásenia ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra zo dňa 17.03.2016,
pripomienky a nesúhlasy s návrhom vyhlásenia ochranného pásma podané viacerými subjektmi.
4. Pamiatkový úrad SR ako prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 30.06.2016 prvostupňové
preskúmavané rozhodnutie Číslo: PUSR-2016/14239-48/50445, ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
pamiatkový zákon) vyhlásil ochranné pásmo Pamiatkovej zóny Modra, zapísanej v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu pod číslom 35.
5. V svojom rozhodnutí vymedzil územie ochranného pásma - opisom jeho hraníc ako aj súpisom parciel
a zároveň vymedzil podmienky ochrany (všeobecné, všeobecné vo vzťahu k zástavbe, v okolí národnej
kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské, vo vzťahu k reklame, reklamným, informačným, propagačným a
technickým zariadeniam, vo vzťahu k archeológii a nálezom). Podmienky ochrany následne špecifikoval
pre jednotlivé sektory a podsektory.
6. V dôsledku odvolaní podaných viacerými účastníkmi správneho konania - celkovo 8 odvolaní
(medzi nimi aj žalobcami) rozhodol vo veci žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: MK-
3157/2016-221/11074 vydaným dňa 07.09.2016, a to tak, že napadnuté prvostupňové správne
rozhodnutie Pamiatkového úradu potvrdil.
7. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní odvolaniami napadnutého prvostupňového
rozhodnutia ako aj postupu prvostupňového orgánu, Pamiatkový úrad vymedzil sektory (podsektory)
ochranného pásma v okolí bývalej vinárne Zlaté hrozno v súlade s funkčným využitím územia podľa
územnoplánovacej dokumentácie. Súčasne prihliadal na skutočné využitie územia so zreteľom na
vinohradnícke plochy (vinice), nachádzajúce sa vo vymedzenom území.
8. Poukázal na to, že Pamiatkový úrad v napadnutom rozhodnutí uviedol: „Vymedzenie územia
ochranného pásma v severnej časti sektora A vrátane jeho označenej časti [v okolí býv. vinárne
ZE.] prihliada na vymedzenie pamiatkovej zóny a zohľadňuje potrebu ochrany terasovitej konfigurácie
stúpajúceho terénu, tu s obhospodarovanými vinohradníckymi plochami. Spolu vytvárajú v okolí
pamiatkovej zóny výraznú a špecifickú vinohradnícku krajinnú štruktúru, ktorá je predmetom ochrany. “
9. V odvolaní tvrdené „vedenie (pozemkov) pre účely výstavby v intraviláne mesta Modry“ nevyplýva
zo žiadneho platného podkladu, najmä územnoplánovacej dokumentácie. Uskutočnenie citovaného
tvrdenia by práve „znamenalo výrazné spochybnenie účelu ochranného pásma a zmyslu jeho
vyhlásenia, popretie viackrát uvedených a zdôraznených, významných pamiatkovo-krajinných hodnôt,
preto pripomienku z hľadiska ochrany pamiatkového fondu nemožno akceptovať“.
10. Z hľadiska historických priestorových vzťahov, pamiatkového urbanizmu a tvorby krajiny sa
viaceré dotknuté pozemky nachádzajú v území „za" historickým jadrom mesta (pamiatková zóna),
v území, ktoré nikdy nezačlenili do vlastného sídelného územného celku, resp. do sídelného
urbanistického usporiadania („záhumenice“). Tým sa výnimočným spôsobom zachovala historická
krajinná štruktúra, preväzujúca pamiatkové jadro mesta Modry a jeho okolie, tvorené najmä kultúrnou
krajinou (vinohradnícke plochy, záhrady, orná pôda). „Prírodný rámec, výrazne určený činnosťami
vinohradníctva, typickými pre mesto Modra (kultúrna krajina), sa významne, charakteristicky a
bezprostredne uplatňuje v panorámach s pamiatkovou zónou a jej ústrednými dominantami. Tvorí
charakteristickú a špecifickú súčasť okolia pamiatkovej zóny a je prioritným predmetom ochrany".
11. Pamiatkový úrad taktiež zdôraznil, že na všetky časti územia v okolí pamiatkovej zóny Modra
nahliadal v komplexnosti a celosti, v zmysle pamiatkových krajinných a urbanistických štruktúr a ich
hodnôt. Pamiatkový úrad z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na platnú dokumentáciu vzťahujúcu
sa na územie a jeho konkrétne časti pokladal obsah podaného odvolania za nedôvodný.
12. K časti odvolania, v ktorom sa uvádza: „Podávam námietku na zaradenie záhrad na L. R. (západ)
Podsektor C6“ podľa napadnutého rozhodnutia. „S uvedenými dôvodmi nesúhlasím pretože sú v
rozpore s územným plánom.“ žalovaný uviedol, že obsah odvolania neobsahoval žiadne zdôvodnenie
nesúhlasu, preto Pamiatkový úrad mohol zaujať len rámcové stanovisko v zmysle napadnutého
rozhodnutia.
13. Podmienky ochrany v podsektore C6 znejú: „V priestore rešpektovať stabilizované usporiadanie
Dolnej ulice (úsek mimo vymedzenia pamiatkovej zóny); zachovať prevažné funkčné využitie záhrady,
vinice, ovocné sady, úžitková a okrasná zeleň (nadväzne na hranicu pamiatkovej zóny)“.
14. Podsektor C6 tvoria v podstate „zadné časti parciel zástavby L. R. (samotná zástavba je súčasťou
pamiatkovej zóny), pričom sceľuje vymedzenie pamiatkovo chránených území; ochranné pásmo tvorí
taktiež časť uvedenej ulice, najviac vzdialená od historického jadra mesta po vyústenie do Š. R.“.
„Usporiadanie L. R. (úsek v rámci ochranného pásma) tvorí skutočne kompaktná radová zástavba.
V zásade je stabilizovaná z urbanisticko-architektonických dôvodov, ako aj na základe majetkovo-
právnych vzťahov. Podmienky ochrany v podsektore C6 sledujú cieľ rešpektovať tradičnú skladbu parciel
v hĺbkovom radení od zástavby (pamiatková zóna) po záhradné časti pozemkov, resp. sledujú cieľ
rešpektovať stabilizované usporiadanie v časti Dolnej ulice mimo pamiatkovej zóny“.
15. Hranica ochranného pásma nepresahuje funkčné využitie územia podľa územnoplánovacej
dokumentácie: „polyfunkčné plochy ostatné“. Vymedzenie územia ochranného pásma podľa
napadnutého rozhodnutia bolo rozsahom minimálne vzhľadom na potrebu na úseku ochrany
pamiatkového fondu.
16. Vymedzená podmienka ochrany nepožaduje striktné zachovanie jestvujúceho pomeru zastavanej
a nezastavanej plochy (zachovať prevažné funkčné využitie záhrady). V rozsahu ochranného pásma
(v nadväznosti na pamiatkovú zónu) požaduje rešpektovať princíp nadväznosti plôch „dom - dvor -
záhrada“, t. j. stabilizované usporiadanie v L. R.. V zmysle uvedeného sú prípustné určité územno -
priestorove zmeny (napr. prístavby k jestvujúcim objektom alebo ich stavebné úpravy, výstavba drobných
alebo malometrážnych stavieb a pod.), taktiež v zmysle určenia podľa územnoplánovacej dokumentácie,
ktoré však v celosti nemôžu mať charakter zásadne meniaci stabilizovanú štruktúru L. R..
17. K časti odvolania, ktorého obsahom boli procesné okolnosti podania podnetu na vyhlásenie
ochranného pásma, vypracovania návrhu a jeho prerokovania žalovaný poukázal na to, že Pamiatkový
úrad v prvostupňovom rozhodnutí sa zaoberal vecne a obsahovo totožnou námietkou účastníkov
konania. Vec, ktorá je predmetom tohto konania - vyhlasovanie ochranného pásma podľa § 44 ods. 4
zákona č. 49/2002 Z. z. sa prerokúva v správnom konaní, v ktorom sa účastníkom konania doručuje
verejnou vyhláškou z dôvodu počtu týchto účastníkov vyššieho ako desať. Obdobne podľa §18 ods. 2
veta druhá, účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou
verejnej vyhlášky.
18. Ďalej žalovaný zaujal stanovisko k novým námietkam:
Procesné úkony Pamiatkového úradu v správnom konaní (najmä § 18, § 21, § 29, § 47, § 49, § 53
Správneho poriadku) a relevantné dokumenty súvisiace so správnym konaním sú zverejňované na
úradnej tabuli a elektronickej úradnej tabuli správneho orgánu. V písomnom vyhotovení sú zasielané
na výkonný orgán príslušného mesta/obce (mestský úrad), ktorý dokumenty zverejňuje v úradných
hodinách, na úradnej tabuli v mieste a spravidla i na elektronickej úradnej tabuli.
19. Pamiatkový úrad na svojej elektronickej úradnej tabuli zverejňuje taktiež dokumentáciu návrhov na
vyhlásenie ochranného pásma a ich prípadných doplnkov v celom rozsahu, čím sa stávajú diaľkovo
prístupnými.
20. Pamiatkový úrad v procese opätovného prerokovania veci vyhlásenia ochranného pásma upustil od
nariadenia ústneho pojednávania. S prihliadnutím na pomery predchádzajúceho ústneho pojednávania
(16.12.2014) zvažoval opodstatnenosť a zmysluplnosť tohto úkonu. Pridržiaval sa právnej teórie, podľa
ktorej „správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa
preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje.“ (Sobihard, Jozef. Správy poriadok,
komentár. 2. vyd., Bratislava, 2005, str. 88).
21. Upustenie od ústneho pojednávania v tomto konaní v žiadnom prípade neznamenalo upretie
možnosti účastníkov konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, či navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods.
2 Správneho poriadku). Preukazujú to viaceré podania, uplatnené pred vydaním rozhodnutia, a to aj zo
strany podávateľov odvolaní.
22. Pracovné prerokovanie, uskutočnené so zástupcami Krajského pamiatkového úradu Bratislava a
mesta Modra sa uskutočnilo 09.02. a 18.02.2016, a to s prihliadnutím na pôsobnosť obce ako orgánu
územného plánovania. Táto pôsobnosť obce je špecifická, originálna a nezastupiteľná (por. taktiež §18
ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. vyhlasuje na základe stanoviska obce). Nejde teda o vyzdvihovanie
či stavanie jedného účastníka konania nad iného, ale o výkon súčinnosti s dotknutým orgánom, ktorý
obstaráva, schvaľuje a ukladá územnoplánovaciu dokumentáciu - jeden z prihliadaných podkladov pre
rozhodnutie.
23. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku veta posledná: Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán.
24. K námietke, že Pamiatkový úrad nevykonal ústne pojednávanie žalovaný uviedol, že v súlade s
ustanovením § 32 ods. 2 Správneho poriadku, bolo v kompetencii Pamiatkového úradu ako správneho
orgánu posúdiť rozsah a dostatočnosť podkladov pre rozhodnutie vo veci. Pamiatkový úrad považoval
rozsah podkladov za dostačujúci pre vyhlásenie ochranného pásma.
25. K časti podaného odvolania, ktorom bolo namietané „vymedzenie ochranného pásma v rozsahu
sektora C - Západ a podmienok ochrany“ žalovaný uviedol, že Pamiatkový úrad v napadnutom
rozhodnutí uviedol zdôvodnenie začlenenia jednotlivých častí územia do ochranného pásma z hľadiska
ich významu z hľadiska vzťahu k pamiatkovému fondu, ako aj zdôvodnenie vymedzených podmienok
ochrany.
26. Účastníci konania namietali dostatočnosť ochrany súčasti pamiatkového fondu v blízkosti ich
nehnuteľnosti, najmä mestského opevnenia. Dostatočnosť podľa ich názoru vyplýva z vyhlásenia za
národnú kultúrnu pamiatku, alebo - v priestorovom rámci - zo vzťahu k pamiatkovej zóne, ktorej hranica
tu opisuje vonkajšiu stranu múru („Mestské opevnenie je súčasťou Pamiatkovej zóny Modra,“ a táto
„predstavuje náležitú a dostatočným spôsobom vymedzenú ochranu a zároveň aj usmernenie pre rozvoj
okolia Pamiatkovej zóny Modra“). Účastníci konania takmer v absolútnosti prehliadali vzťah mestského
opevnenia, ale najmä celej pamiatkovej zóny k okolitému prostrediu „za hradbami“. Napriek tomu, že
„vonkajšie územie“ objektívne vykazuje rôznu kvalitu, usporiadanie či mieru zachovania autentického
prostredia, všetky jeho súčasti (sektory), vymedzené podľa napadnutého rozhodnutia sú významné a
potrebné z hľadiska ochrany a usmerneného rozvoja (§18 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.).
27. Pamiatkový úrad v prvostupňovom rozhodnutí dôsledne prihliadal na určenie funkčného
využitia územia podľa územnoplánovacej dokumentácie (podsektor C2 - plochy bývania: nízko- a
strednopodlažná zástavba). Je významné, že účastníci konania v tejto súvislosti konštatovali: „časť
predmetných podmienok je identická s reguláciou, ktorú pre danú oblasť stanovuje územný plán mesta
Modra“.
28. V zásade jediný plošno-priestorový regulatív pre ochranu „vonkajšej“ strany mestského opevnenia pri
nejestvovaní územnej ochrany na uvedenej strane opevnenia vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona
č. 49/2002 Z. z. - ako tzv. „bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky“. Cit. zákon nevylučuje
zvýšiť rozsah tejto „nárazníkovej zóny“ formou ochranného pásma, ak to vyplýva z členitého priebehu
pamiatkového fondu (tu: pamiatková zóna) alebo národnej kultúrnej pamiatky (mestské opevnenie) a
ich špecifických vzťahov k nadväzujúcim pozemkom, resp. k okoliu alebo prostrediu (bližšie o vzťahu
medzi §27 ods. 2 a § 18 zákona č. 49/2002 Z. z. na strane 21 napadnutého rozhodnutia). Vymedzenie
podrobnejších podmienok ochrany v pôsobnosti Pamiatkového úradu sa zakladá na § 18 ods. 2 zákona
č. 49/2002 Z. z.“
29. K časti odvolania, v ktorom bolo namietané „vymedzenie chránených pohľadov a rozhľadových
kužeľov žalovaný zaujal stanovisko:
Účastníci konania uviedli vecne totožné námietky pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pamiatkový
úrad sa námietkami zaoberal v rozsahu strán 28-31, a on zotrváva na vyrovnaní sa s námietkami.
30. K časti odvolania, v ktorom je namietané „obmedzovanie vlastníckeho práva, nakladania
(disponovania) s nehnuteľnosťami v lokalite A. R. a Za O., žalovaný uviedol, že vyhlásenie ochranného
pásma sa nedotýka majetkovo-právnych vzťahov k jednotlivým nehnuteľnostiam, ani voľnosti a vôle
účastníkov týchto vzťahov konať v nich. Dotknutí vlastníci súčasne musia brať do úvahy úzky vzťah
medzi ich nehnuteľnosťami a súčasťami pamiatkového fondu. Konkrétne vo vzťahu k mestskému
opevneniu sú nehnuteľnosti (stavby - IBV) jednoznačne mladšie, než sú objekty kultúrnej pamiatky.
Podávatelia odvolaní samotným obstaraním nehnuteľností, umiestnením stavieb, ale aj ich úpravami (v
rôznych obdobiach od 70. rokov 20. storočia do súčasnosti) vstupovali do prostredia a okolia kultúrnej
pamiatky.
31. Treba tiež zdôrazniť, že jedným z dôvodov podnetu na vyhlásenie ochranného pásma je záujem
eliminovať neregulovanú investičnú výstavbu, ktorá ako jeden zo spôsobov nakladania s nehnuteľnosťou
sa uskutočňuje najmä v lokalite podsektoru C2. Neregulovaná, neusmerňovaná výstavba prebieha
napriek jestvovaniu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá - napriek jej viacnásobnému zdôrazňovaniu
zo strany podávateľov odvolaní v skutočnosti nerieši situácie v rozsahu potrebnom kvôli exponovanosti
územia a jeho vzťahu k súčastiam pamiatkového fondu.
32. Ohľadom zdôvodnenia začlenenia predmetnej lokality do územia ochranného pásma (podsektor C2),
vyhodnotenia ich vzťahu k pamiatkovej zóne a odôvodnenie vymedzených podmienok ochrany žalovaný
poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia (strany 12 a 13).
33. Vyhlásením ochranného pásma, sa sleduje všeobecný spoločenský záujem, t. j. ochrana
pamiatkového fondu tak, ako je definovaná zákonom, pričom nedochádza k zásahu do vlastníckeho
práva ako základné ľudské právo chránené Ústavou SR. Článok 20 ods. 3 Ústavy SR zároveň
uvádza, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom. Predmetné rozhodnutie súčasne
vychádza zo znenia čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, kde sa uvádza, že povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd a pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa
môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4 Ústavy SR).
34. K odvolaniu účastníčky konania I. K. zo dňa 30.07.2016: „...účastníčka konania už uplatnila
v správnom konaní pred vydaním napadnutého rozhodnutia (list zo dňa 18. 4. 2016; ev. č.
PUSR-2016/14239- 37/29674), žalovaný zaujal nasledovné stanovisko: Pamiatkový úrad podľa § 47
ods. 3 Správneho poriadku obsah námietok v celom rozsahu uviedol v napadnutom rozhodnutí, tam sa
s nimi zaoberal a vyrovnal (str. 18- 22)“
K časti odvolaní, ktoré tvoria „námietky, so vzťahom k pozemkom, uvedeným v odvolaní, resp. v
citovanom Liste vlastníctva č. XXX:
- pare. č. XXXX (využívaný ako podzemná pivnica) - mimo vymedzenia územia ochranného pásma;
- pare. č. XXXX - mimo vymedzenia územia ochranného pásma;
- pare. č. XXXX - v hranici vymedzenia územia ochranného pásma (podsektor C1).
Účastník konania vo vzťahu k pozemkom v rámci územia ochranného pásma uvádza: V blízkej
budúcnosti plánujeme dobudovanie reprezentačných (degustačných) priestorov na pozemku parc. č.
XXXX. Uvedené priestory majú slúžiť na reprezentáciu firmy, mesta Modry a vinárskeho regiónu.
Plánom bolo degustačné priestory citlivo začleniť do existujúcej zelene, avšak vzdialenosťou dostupné k
výrobným priestorom, aj k návštevníkom - zákazníkom. Na pozemku pare. č. XXXX je povolená stavba
- garáž, rozhodnutím MsÚ v Modre zo dňa 22.01.2016.
35. Stanovisko žalovaného:
Pamiatkový úrad vymedzil územie ochranného pásma s maximálnym prihliadaním na geometrické
určenie pozemkov podľa katastra nehnuteľností, teda minimalizoval „rozdeľovanie" parciel priebehom
hranice ochranného pásma.
36. Pozemok parc. č. XXXX podľa svojho členitého tvaru nadväzuje na miestnu komunikáciu za O. R.,
ale súčasne dosahuje najbližšiu súbežnú F. R., ktorá je súvislo zastavaná objektmi IBV (uvedená ulica
okrem tohto prípadu nie je dotkýnaná ochranným pásmom). Časť pozemku parc. č. XXXX, orientovaná
do F. R. tvorí nezastavanú „prieluku“ medzi jednotlivými objektmi ulice.
37. Podmienky ochrany uvedené na strane 8 napadnutého rozhodnutia, vzťahujúce sa na podsektor
C1, vrátane podstatnej časti parcely č. XXXX a jej „výbežku“ k trase F. R. umožňujú uskutočniť výstavbu
IBV, resp. iných, funkčne vyhovujúcich a vhodných objektov, s príslušnými regulatívmi.
38. Vyhlásenie ochranného pásma a vymedzenie podmienok ochrany sa nevzťahuje (nemá retroaktivitu)
voči právam a povinnostiam vzťahujúcim sa na územie ochranného pásma a vzniknutým na základe
právoplatných rozhodnutí a povolení podľa osobitných predpisov ktoré sa nadobudli v dobrej vôli a boli
priznané pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Preto rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Modra
zo dňa 22.01.2016 sa berie na vedomie.“
39. K časti odvolania, v ktorej sa upozorňuje na „poškodzovanie a znehodnocovanie vlastníckeho
práva vyhlásením ochranného pásma; rozsah vymedzenia územia ochranného pásma; neakceptovanie
nárokov, názorov a podnetov vlastníkov, bolo nasledovné stanovisko žalovaného:
Pamiatkový úrad v napadnutom rozhodnutí - vo všeobecnej časti odôvodnenia i ako vyjadrenie
k námietkam podávateľov odvolania uviedol dôvody začlenenia lokality Mestské záhumenice do
ochranného pásma.
40. Vymedzenie územia i podmienky ochrany v sektore A „rešpektujú funkčné využívanie plôch
ustanovené v územne plánovacej dokumentácii mesta, rok 2005: vinice, záhrady a vinice dotvárajúce
krajinný obraz sídla, orná pôda. Severná časť sektoru A s terasovitou konfiguráciou stúpajúceho
terénu, s obhospodarovanými alebo opustenými vinohradníckymi plochami a nadväzujúca na historickú
zástavbu a záhrady na východnej strane Š. R. (v pamiatkovej zóne) vytvára výraznú špecifickú a
charakteristickú vinohradnícku krajinnú štruktúru v okolí pamiatkovej zóny, ktorá je predmetom ochrany.
41. Pamiatkový úrad v opätovnom prerokovaní veci vyhlásenia ochranného pásma prehodnotil rozsah
vymedzenia územia ochranného pásma v sektore A - vymedzenie územia redukoval na rozsah
nevyhnutný z hľadiska ochrany vinohradníckej krajinnej štruktúry v okolí pamiatkovej zóny“.
42. Z uvedeného vyplýva, že vymedzené podmienky ochrany boli adekvátne potrebám ochrany
pamiatkového fondu a jeho okolia: dôležitosť a význam predmetného celku Mestských záhumeníc je
zdôraznená taktiež v obsahu územnoplánovacej dokumentácie.
43. K časti odvolania, v ktorej sa namietajú „procesné okolnosti podania podnetu na vyhlásenie
ochranného pásma bolo stanovisko žalovaného:
Pamiatkový úrad potvrdil, že dňa 21.11.2011 prijal žiadosť Mesta Modra o vyhlásenie ochranného pásma
mestskej pamiatkovej zóny (č. j. ÚÚSŽP-13287/2011-2666-ABa; spis. č. PUSR-2011/1654-1/8778).
Správny orgán preskúmal obsah žiadosti i formálne náležitosti písomnosti; pritom prihliadal na
ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov. Podľa uvedeného predpisu obec je samostatný územný samosprávny a správny celok
Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (§ 1 ods. 1). Predstaviteľom
obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta (§13 ods. 1 veta prvá). Starosta vykonáva obecnú
správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám [§ 13 ods. 1, ods.
4 písm. b), c)] a je štatutárnym orgánom obce (§ 13 ods. 5). Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky
ako orgánu špecializovanej štátnej správy podľa zákona č. 49/2002 Z. z. nepatrí preskúmavať „prečo“,
„akým spôsobom“ či „za akých okolností“ sa obec ako samostatný územný samosprávny a správny celok
rozhodla podať písomný podnet orgánu štátnej správy. Podstatná v tomto vzťahu je len otázka naplnenia
ustanovení § 13 zákona o obecnom zriadení, teda či žiadosť bola vykonaná a podpísaná oprávnenou
osobou - štatutárnym orgánom, t. j. starostom obce. Zrod, príprava a iné okolnosti podania podnetu
náležia do sféry územnej samosprávy a jej orgánov. Ich prípadné posudzovanie Pamiatkovým úradom
by znamenalo nepatričný úkon, na ktorý nebol splnomocnený zákonom.
44. K časti odvolanie, v ktorej sa upozorňuje na „zdevastovanie územia, nezjazdnosť prístupových ciest
a znemožnenie poľnohospodárskeho či vinohradníckeho využitia pozemkov, žalovaný zaujal stanovisko:
Pamiatkový úrad mal za to, že vymedzené podmienky ochrany neobmedzujú využívanie
vinohradníckych plôch (viníc) a inej poľnohospodárskej pôdy. Intenzívnejšie využívanie týchto pozemkov
by práve prispelo taktiež k ochrane pamiatkového fondu, k udržiavaniu kultúrnej krajiny v prostredí
a okolí pamiatkovej zóny a k zachovávaniu tradícií spätých s vinohradníctvom, v minulosti jednej z
charakteristických činností veľkej časti modranských obyvateľov.“
45. K časti odvolania, v ktorej sa namietala: „neopodstatnenosť rozsiahleho ochranného pásma pre
mestské opevnenie; potrebnosť udržiavať a zveľaďovať ich okolie cestou zmeny územného plánu prijal
žalovaný stanovisko:
Pamiatkový úrad mal za to, že účastník konania nesprávne identifikoval predmet, pre ktorý je
vyhlasované ochranné pásmo - vyhlasuje sa pre ďalšiu ochranu Pamiatkovej zóny Modra, nie pre
potrebu ochrany jedinej národnej kultúrnej pamiatky, hoci líniového typu (mestské opevnenie).
46. Pamiatkový úrad súhlasil s požiadavkou udržiavania a zveľaďovania územia - avšak praktickými
činnosťami, ktoré nevyžadujú územnoplánovacie opatrenia.“
47. K časti odvolania, v ktorej sa namietalo „znemožnenie zmeny územného plánu v lokalite Mestské
záhumenice, ktorých združenie nechalo vypracovať urbanistickú štúdiu lokality“ žalovaný uviedol, že
územnoplánovacia dokumentácia - územný plán sídelného útvaru Modra, čistopis, august 2005, ktorý bol
navrhnutý a schválený nezávisle od postojov Pamiatkového úradu, správne vyhodnocuje a ustanovuje
funkčné využitie pre časti územia, exponované z hľadiska tvorby krajiny v okolí pamiatkovej zóny
(vrátane lokality Mestské záhumenice). Usporiadanie, previazanie a vzájomné vzťahy historického jadra
mesta a okolitej kultúrnej krajiny sa vyznačuje výraznými krajinnými pamiatkovými hodnotami (§ 2 ods.
2 zákona č. 49/2002 Z. z.) a preto je súčasťou vymedzenia územia ochranného pásma.
48. Jestvovanie uvedených urbanisticko-krajinných vzťahov s pamiatkovými hodnotami je kontinuálne a
trvalé od čias sformovania historického sídelného usporiadania mesta Modra. Preto územie, ktoré tvorí
podstatnú časť previazania historického mesta a krajiny je začlenené v zmysle zákona Č. 49/2002 Z. z.
do ochrany formou ochranného pásma (§ 18), s cieľom ochrany, zachovávania, usmerneného využívania
a prezentácie týchto pamiatkových hodnôt.
49. K problematike overovacej urbanistickej štúdie lokality Mestské záhumenice - Za hradbami (pre
možnosť realizácie individuálnej rodinnej zástavby) podľa dostupných zdrojov jestvujú uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Modre s výrokom
- zo dňa 15.11.2002, č. D-9: nesúhlas s financovaním overovacej urbanistickej štúdie pre zmenu ÚPN
Modra v lokalite „Mestské záhumenice - Za hradbami“ z rozpočtu mesta;
- rok 2006: konštatácia, že „bolo prijaté uznesenie, kde bolo povolené
urobiť štúdiu k malému obchvatu, s odklonením cesty
- zo dňa 05.11.2007, č. 14/2007-173: dopracovať materiál Malého obchvatu s odhadom finančných
nákladov a posunutie hraníc stavebného územia Za hradbami po dohode s vlastníkmi a predložiť na
najbližšie zasadnutie Mestského zastupiteľstva;
- zo dňa 03.12.2007, č. 15/2007-173: zabezpečiť spracovanie overovacej štúdie na odľahčovaciu
komunikáciu námestia východne od zastavaného územia mesta Modra, ktorá bude nešiť možnosť
realizácie a hrubý finančný odhad nákladov na jej vybudovanie. Maximálna cena za spracovanie
overovacej štúdie bude do 100 000,- Sk. Termín: 5/2008.
Z uvedeného vyplýva, že zmieňovaná overovacia urbanistická Štúdia pre možnosť realizácie
individuálnej rodinnej zástavby nebola nikdy predmetom prerokovania a schvaľovania, teda nie je
záväzným podkladom pre rozhodovanie o území. Taktiež jej obsah nikdy nebol pojatý do koncepcie
usporiadania územia podľa územného plánu mesta.
50. Podľa vedomia Pamiatkového úradu vôbec chýba súhlas orgánu územného plánovania k zadaniu
urbanistickej štúdie [§ 4 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov]. Vyvodzujeme to z formulácie: „Zadanie bolo odobrené
aj pánom primátorom Medlenom a to písomnou formou“, uvedenej v zápisnici z rokovania Mestského
zastupiteľstva dňa 05.11.2007. Urbanistické, resp. urbanisticko-architektonické štúdie v podmienkach
mesta Modra sa zadávajú a schvaľujú zásadne uznesením Mestského zastupiteľstva. Prijaté uznesenia
sa viažu len na nesúhlas s financovaním z rozpočtu mesta (2002), resp. na obsahovo odlišný dokument
(2007).
51. Z uvedeného vyplývalo, že účastníci konania vo vzťahu k zámerom výstavby v lokalite Mestské
záhumenice nedisponovali žiadnymi dobromyseľne nadobudnutými právami, ktoré by Pamiatkový úrad
mal zohľadňovať a rešpektovať.
52. Pamiatkovému úradu bolo známe, že primátor mesta Modry listom zo dňa 20.05.2015 zaslal
ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky súbor tém a požiadaviek, ktoré
navrhuje riešiť ako prospešné pre rozvoj vidieka. Medzi tieto boli začlenené požiadavky:
- „Legislatívne chrániť určené vinohradnícke lokality, aby sa nemohli
v budúcnosti preregistrovať na stavebné parcely.
- Zaviesť vyššiu právnu ochranu, ktorá zabezpečí vo vybraných lokalitách
dlhodobú ochranu pôvodných častí vinohradníckej krajiny malokarpatského regiónu s pôvodnou
architektúrou (vinohrady s kamennými búdami, kamennými terasami, studničkami) a tieto zaradiť medzi
kultúrne dedičstvo.“
Sekcia kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v odpovedi sekcii
poľnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pod č. M K
1087/2015-221/9000 zo dňa 04.06.2015 uviedla, že vo veci druhej z vyššie citovaných požiadaviek
Je potrebné obrátiť sa na Pamiatkový úrad, ktorý vykonáva špecializovanú štátnu správu na ochranu
pamiatkového fondu tak na úrovni ústrednej, ako aj na úrovni krajskej (krajské pamiatkové úrady).
53. Kompetencie pamiatkového úradu sú uvedené v § 10 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Podľa
§10 ods. 2 písm. c) zákona, pamiatkový úrad zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany.
Na základe uvedeného je pamiatkový úrad vecne príslušným orgánom na posudzovanie pamiatkových
hodnôt.
54. Z uvedeného vyplýva, že vyhlasovanie ochranného pásma je súčasťou napĺňania požiadavky,
formulovanej predstaviteľom obce a predloženej štátnemu orgánu.
55. K námietke neopodstatnenosti vymedzených chránených pohľadov žalovaný uviedol, že chránené
pohľady v území ochranného pásma a jeho sektora A (vrátane jeho východnej časti) boli vymedzené
vnútri územia ochranného pásma. Rozhľadové stanovištia boli určené na verejne prístupných miestnych
komunikáciách. Pohľady umožňujú vnímať urbanistickú štruktúru a dominanty pamiatkovej zóny Modra
v širokom, rozvinutom panoramatickom pohľade.
56. Pamiatkový úrad nespochybnil možné jestvovanie „neporovnateľne lepších bodov na výhľad“ v
lokalite Mestské záhumenice. Chránené pohľady podľa napadnutého rozhodnutia boli vymedzené so
zreteľom na celkový, už redukovaný rozsah územia ochranného pásma v tejto časti, a takisto so zreteľom
na ich preukaznosť, reprezentatívnosť a typickosť.
57. Rozsah vymedzenia chráneného územia a príslušných nástrojov ochrany na úseku ochrany
pamiatkového fondu podľa zákona č. 49/2002 Z. z. v prípade ochrany kultúrnej krajiny (vrátane
vymedzenia chránených pohľadov) je treba pokladať vždy za určitý kompromis - medzi skutočným
„rozsahom“ kultúrnej krajiny a reálnymi možnosťami opatrení. Vždy sa pritom zohľadňuje účelnosť,
skutočný význam a cieľ tak, aby prijaté opatrenia neboli číro formálne.“
58. Žalovaný uviedol, že sa stotožnil s vyjadrením Pamiatkového úradu ku skutočnostiam, ktoré tvoria
obsah podaných odvolaní.
59. Podľa § 18 ods. 1 pamiatkového zákona ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu
a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej
rezervácie alebo pamiatkovej zóny.
60. Vyhlásením nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku a vyhlásením ochranného pásma v
zmysle pamiatkového zákona nebola vylúčená možnosť následných stavebných zásahov a aktivít na
ich území. Každá takáto činnosť je regulovaná ustanovením § 32 pamiatkového zákona a podlieha
procesu schvaľovania miestne príslušným krajským pamiatkovým úradom tak, aby bolo možné dodržať
podmienky základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky v zmysle § 27 pamiatkového zákona.
Posudzovanie zámerov obnovy národnej kultúrnej pamiatky a stavieb na ploche ochranného pásma je
individuálny proces, ktorý rešpektuje osobité pamiatkové hodnoty národnej kultúrnej pamiatky. Práva a
povinnosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok sú presne vymedzené v § 28 pamiatkového zákona
a z ich znenia vyplývajú aj zákonné obmedzenia pri nakladaní s národnou kultúrnou pamiatkou.
61. Pamiatkový úrad poučil obec o tom, čo je a má byť z titulu ochrany kultúrneho dedičstva
obsahom dokumentácie územného plánu obce, poukázal na ustanovenie § 12 Vyhlášky č. 55/2001
Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Upozornil na skutočnosť,
že vymedzenie ochranného pásma nie je limitované, ani určované schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou obce; naopak, Návrh na vyhlásenie ochranného pásma patrí medzi dokumenty,
ktoré obsahujú informácie o území (§ 7a ods. 1 stavebného zákona), ktoré sa povinne využívajú v
územnoplánovacej činnosti a Rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma treba vnímať a posudzovať
ako program ochrany kultúrneho a historického dedičstva (§7a ods. 2, písm. d/ stavebného zákona).
62. Pamiatkový úrad deklaroval, že územie pamiatkovej zóny je územím chráneným v zmysle
platných ustanovení pamiatkového zákona a že je verejným záujmom zamedziť zásadným hmotovo-
priestorovým zmenám, ktoré by poškodzovali obraz krajiny s historickou dominantou národnej kultúrnej
pamiatky.
63. V ustanovení § 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) sa uvádza, že územnoplánovacia
dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje
záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a
ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia
dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovacia
dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej
republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja
obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade
so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie.
Žaloba.
64. Správny súd z obsahu všetkých štyroch žalôb žalobcov zistil, že všetky žaloby obsahujú
až na niektoré zanedbateľné rozdienosti rovnaké skutkové a obsahové okolnosti ako aj právne
skutočnosti namietajúce voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako aj prvostupňovému
rozhodnutiu Pamiatkového úradu.
65. V podaných žalobách bolo poukázané na to, že žalobcovia sa pokladajú za účastníkov predmetného
administratívneho konania vedeného pred prvostupňovým orgánom verejnej správy (Pamiatkový
úrad), voči ktorému rozhodnutiu postupne podali odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.
66. Všetci žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú videli v tom, že žalovaný sa
v rozhodnutí riadne nevysporiadal s ich v odvolaniach uvedenými námietkami. Pokladali za nedostatočné
odôvodnenie záveru žalovaného premietnutého vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, kde sa
žalovaný obmedzil na tvrdenie, ....že sa stotožňuje s vyjadrením Pamiatkového úradu ku skutočnostiam,
tvoriacich obsah podaných odvolaní.
67. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov, kde títo namietali, ako sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí
vysporiadal s ich odvolaním v časti týkajúcej sa vymedzenia ochranných pohľadov, nakoľko Pamiatkový
úrad vo svojom stanovisku k tejto jeho časti odvolania uviedol, že účastníci konania uviedli totožné
námietky pred vydaním rozhodnutia týmito sa zaoberal v rozsahu strán 28 - 31 a zotrváva na vyrovnaní
sa s námietkami.
68. Žalobcovia poukázali na ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho odvolacieho
orgánu a boli názoru, že spôsob, akým došlo zo strany žalovaného k odôvodneniu jeho napadnutého
rozhodnutia došlo k porušeniu ich subjektívnych práv ako účastníkov správneho konania, na spravodlivý
proces.
69. Žalobcovi pokladali za nezákonný postup Pamiatkového úradu, ktorý spolu s predložením
jednotlivých odvolaní voči svojmu prvostupňovému rozhodnutiu a správneho spisu žalovanému pripojil
aj svoje stanovisko - list č. PUSR-2016/14239-60/66148 zo dňa 30.08.2016, pričom predmetné
stanovisko nebolo žalobcom doručené na možnosť zaujatia stanoviska k nemu. Takýto postup
považovali za rozporný s § 57 Správneho poriadku, z ktorého nevyplýva možnosť zaujímať stanovisko
k odvolaniu, takáto možnosť nevyplýva ani z povahy správneho konania a prvostupňový orgán
nemá možnosť dodatočne zdôvodňovať a vysvetľovať svoje rozhodnutie. Daný postup pokladali za
neakceptovateľný. Ak tvorilo stanovisko Pamiatkového úradu podklad pre žalovaného pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia malo im byť ako účastníkom správneho konania v zmysle § 3 ods. 2
Správneho poriadku umožnené sa k nemu vyjadriť.
70. Žalobcovia namietali v tejto súvislosti skutočnosť, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie (dňa
07.09.2016) pred časovým okamihom, ako bolo účastníkom správneho konania zo strany Pamiatkového
úradu oznámené, že postúpil spis žalovanému, keďže oznámenie bolo realizované formou verejnej
vyhlášky zverejnenej na úradnej tabuli dňa 31.08.2016 a preto okamih doručenia sa považuje deň
16.09.2016 a žalobcovia ako účastníci správneho konania nemali možnosť sa oboznámiť s obsahom
stanoviska Pamiatkového úradu.
71. Žalobcovia sa nestotožňovali s celkovým postupom Pamiatkového úradu a poukázali na kroky
bývalej primátorky mesta Modra, ktoré boli základom pre začatie správneho konania a odzrkadlili sa v
pôvodnom rozhodnutí Pamiatkového úradu z 24.03.2015 (bolo zrušené žalovaným), kedy jej postupu
nepredchádzala žiadna verejná diskusia s obyvateľmi mesta. S návrhom bývalej primátorky neboli
oboznámení obyvatelia mesta a ani mestské zastupiteľstvo, pričom rozhodnutie Pamiatkového úradu
zasiahlo do subjektívnych práv viacerých obyvateľov mesta Modra.
72. Poukázali na to, že rozhodnutie o ochrannom pásme predstavuje podklad pre územno -plánovaciu
dokumentáciu, t. j. podklad pri výkone originálnej pôsobnosti mesta. Keďže rozhodnutie Pamiatkového
úradu má širokosiahly dopad na nezanedbateľný počet obyvateľov mesta Modra, mal Pamiatkový úrad
po tom, čo došlo k doplneniu návrhu a k zrušeniu jeho prvotného rozhodnutia o vyhlásení ochranného
pásma, opätovne nariadiť ústne pojednávanie vo veci a nie len sa obmedziť na písomné pripomienky
účastníkov konania. Takýmto postupom došlo k porušeniu práv žalobcom na ústne prejednanie veci.
V tejto súvislosti poukázali na to, že mesto Modra v správnom konaní malo postavenie dotknutého
orgánu a zároveň aj postavenie účastníka konania a im a ani iným účastníkom konania nebola daná
možnosť zúčastniť sa na prerokovaniach návrhu a jeho doplnenia. Preto sa žalobcom javilo akékoľvek
prerokovanie s mestom Modra, bez oboznámenia s týmto rokovaním ostatných účastníkov konania ako
neprípustné zo strany správneho orgánu, pričom ani z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nie je
zrejmý obsah týchto stretnutí, ale len konštatovanie o ich konaní.
73. Žalobcovia boli názoru, že v celom správnom konaní došlo k neprimeranému a neodôvodnenému
preferovaniu verejného záujmu reprezentovaného záujmom na ochrane pamiatkového fondu, nad
súkromným záujmom v podobe vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa žalobcov verejnosť mala
zásadné pochybnosti o účelnosti vyhlásenia ochranného pásma v danom rozsahu. Poukázali na územný
plán mesta Modra z roku 2005, ktorý zohľadňuje existenciu pamiatkovej zóny a mestského opevnenia
a dostatočným spôsobom vymedzuje ochranu a usmernenie pre ďalší rozvoj okolia pamiatkovej
zóny. Vyjadrili názor, že vyhlásenie ochranného pásma a stanovenie nových rozsiahlych zásahov do
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebolo účelné a dôvodné, nakoľko verejný záujem na ochrane
pamiatkového fondu bol dostatočne chránený a zohľadnený už v územnom pláne mesta Modra.
74. Žalobcovi mali za to, že ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí nebolo dostatočne konkrétne,
logicky a jasne zdôvodnené prečo vôbec došlo k vyhláseniu ochranného pásma Pamiatkovej zóny
mesta Modra. Uviedli, že ochrana mestského opevnenia bola aj doposiaľ dostatočne garantovaná a to
ako súčasť Pamiatkovej zóny ako aj územným plánom mesta, stanovujúce príslušné regulatívy. Podľa
žalobcov rozšírenie ochrany pre Mestské opevnenie formou vytvorenia ochranného pásma v šírke cca
40 metrov od opevnenia nezabezpečí zvýšenie ochrany pre Mestské opevnenie, ale bude predstavovať
zásah do súkromných práv v rozsahu prekračujúcu mieru nevyhnutného zásahu.
75. Žalobca v 1/ rade poukázal na to, že v lokalite Za hradbami išlo o neprimerané obmedzenie
spočívajúce v povinnosti umiestňovať výstavbu IBV na určenej stavebnej čiare vo vzdialenosti 12 metrov
od východného okraja miestnej komunikácie za hradbami - ide o rozpor s § 27 ods. 2 pamiatkového
zákona, podľa ktorého je možné vykonávať stavebnú činnosť aj v bezprostrednom ochrannom pásme
kultúrnej pamiatky , t. j. v okolí 10 metrov od nej. Týmto došlo k rozšíreniu obmedzenia vlastníckeho
práva nad rámec zákonnej regulácie. Potom stanovenie plošného zákazu výstavby IBV v lokalite Za
hradbami určením stavebnej čiary tak ako tomu bolo v prvostupňovom rozhodnutí dôjde k vytvoreniu
pásma a podmienok, ktoré prekračujú mieru bezprostredného pásma ochrany nehnuteľnej kultúrnej
pamiatky a ktoré nekorešponduje s presným priestorovým vymedzením bezprostredného pásma
ochrany nehnuteľnej kultúrnej pamiatky v § 27 ods. 2 pamiatkového zákona a rozhodnutie Pamiatkového
úradu konštituuje podmienky a obmedzenia pre lokalitu Za hradbami, ktoré sú v rozpore so samotným
pamiatkovým zákonom.
76. Žalobcovia zdôraznili námietku v súvislosti s vymedzením chráneného pohľadu a rozhľadového
kužeľu uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, s tým, že s touto námietkou sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Poukázali na to, že pamiatkový zákon neobsahuje
legálnu definíciu týchto pojmov a nespája s nimi konkrétne následky. Žalobcom nebol známy obsah
týchto pojmov a aké následky má ich stanovenie z pohľadu práv a povinností pre vlastníkov
nehnuteľností. Podľa nich obsah týchto pojmov a práva a povinnosti s nimi spojené nebolo možné
stanoviť ani na základe úvahy Pamiatkového úradu v rámci jeho rozhodnutia. Mali za to, že ani z
pamiatkového zákona nevyplýva, že objemovo - priestorové usporiadanie novej zástavby na území
ochranného pásma nesmie negatívne ovplyvniť chránené pohľady a ostatné rozhľadové kužele na
pamiatkové územie a národné kultúrne pamiatky z územia ochranného pásma. Žalobcovia vyslovili
presvedčenie, že oba pojmy nepredstavujú vizuálne zachytenie pamiatkového objektu Bašta spôsobom,
ktorý by reprezentoval charakteristický pohľad na daný objekt, resp. pohľad hodný osobitnej ochrany
formou chráneného pohľadu, resp. kužeľového rozhľadu. Chránený pohľad by mal podľa žalobcov mať
širší celospoločenský kontext a nemal by byť redukovaný na privátny pohľad prakticky cez súkromné
záhrady, ktorý je navyše zo slepej ulice, z ktorej by bol objekt Bašty zo strany verejnosti vnímaný
minimálne. Rozhľadový kužeľ podľa žalobcov je v rozpore so samotným názvom „charakteristického
pohľadu“.
77. Replikou zo dňa 26.04.2017 žalobcovia zaujali stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrvali
na dôvodoch podanej žaloby.
Vyjadrenie žalovaného.
78. Žalovaný sa ku každej z podaných žalôb postupne vyjadril písomnými podaniami zo dňa 07.02.2017
a žiadal ich ako nedôvodné zamietnuť, pričom zaujal stanovisko k žalobným námietkam.
79. K námietke nedostatočného vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi týkajúcich sa vymedzenia
ochranných pohľadov žalovaný uviedol, že rovnaké námietky boli vznesené aj v prvostupňovom
správnom konaní pred Pamiatkovým úradom a keďže tento na ne vyčerpávajúcim spôsobom reagoval v
napadnutom rozhodnutí žalovaný sa stotožnil s týmto stanoviskom. Uviedol, že nebolo jeho povinnosťou
ako odvolacieho orgánu vysporiadať sa s každou námietkou uvedenou v odvolaní, ale len s podstatnými
námietkami.
80. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu nezistil v postupe
prvostupňového správneho orgánu vady, ktoré by viedli k zmene alebo zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia, s ktorého obsahom sa stotožnil a na základe toho napadnuté rozhodnutie potvrdil a potom
konal v súlade s § 59 Správneho poriadku.
81. Poukázal na to, že Pamiatkový úrad verejnou vyhláškou č. PUSR-2016/14239-87/60364 zo dňa
08.08.2016 upovedomil podľa § 56 Správneho poriadku účastníkov konania a obec o obsahu podaných
odvolaní a vyzval ich, aby sa vyjadrili k obsahu podaných odvolaní v termíne do 24.08.2016. Ako
vyplýva aj z poučenia napadnutého rozhodnutia Pamiatkového úradu, odvolacím orgánom bolo v
ďalšom konaní ministerstvo kultúry. Žalobcovia teda mali možnosť kedykoľvek ho kontaktovať ako
odvolací orgán a uplatniť v správnom konaní svoje práva. Žalobcovia tak neurobili a nebolo povinnosťou
správneho orgánu iniciatívne opätovne a ponúkať túto možnosť účastníkom konania, najmä ak na ňu
boli upozornení verejnou vyhláškou.
82. Žalovaný citujúc § 57 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že ak nerozhodne správny orgán, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so
spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a
upovedomí o tom účastníka konania. Zo znenia cit. ustanovenia nevyplýva prvostupňovému správnemu
orgánu povinnosť vypracovať stanovisko odvolaciemu orgánu. Navyše prvostupňový správny orgán
nevykonal žiadne doplnenie konania.
83. Zo znenia predmetného ustanovenia Správneho poriadku nevyplýva povinnosť prvostupňovému
správnemu orgánu oboznámiť účastníkov konania so sprievodným listom, ktorým odosiela spisový
materiál odvolaciemu orgánu a ani s obsahom jeho vyjadrenia k podanému odvolaniu. Žalobcovia
teda neboli ukrátení na svojich právach. Toto vyjadrenie nebolo podkladom pre vydanie rozhodnutia v
odvolacom konaní.
84. K námietke o nevysporiadaní sa s odvolaním v časti týkajúcej sa vymedzenia ochranných pohľadov,
žalovaný uviedol, že chránené pohľady v území ochranného pásma a jeho sektora A (vrátane jeho
východnej časti) boli vymedzené vnútri územia ochranného pásma. Rozhľadové stanovištia boli určené
na verejne prístupných miestnych komunikáciách. Pohľady umožňujú vnímať urbanistickú štruktúru a
dominanty pamiatkovej zóny Modra v širokom, rozvinutom panoramatickom pohľade.
85. Pamiatkový úrad nespochybnil možné jestvovanie „neporovnateľne lepších bodov na výhľad“ v
lokalite Mestské záhumenice. Chránené pohľady podľa napadnutého rozhodnutia boli vymedzené so
zreteľom na celkový, už redukovaný rozsah územia ochranného pásma v tejto časti, a takisto so zreteľom
na ich preukaznosť, reprezentatívnosť a typickosť.
86. Rozsah vymedzenia chráneného územia a príslušných nástrojov ochrany na úseku ochrany
pamiatkového fondu podľa pamiatkového zákona v prípade ochrany kultúrnej krajiny (vrátane
vymedzenia chránených pohľadov) sa pokladá vždy za určitý kompromis - medzi skutočným „rozsahom“
kultúrnej krajiny a reálnymi možnosťami opatrení. Vždy sa pritom zohľadňuje účelnosť, skutočný význam
a cieľ tak, aby prijaté opatrenia neboli číro formálne.
87. Ohľadom námietky žalobcov o spôsobe doručovania („či vôbec sa zo strany Pamiatkového úradu
doručovalo formou verejnej vyhlášky v súlade s § 24 Správneho poriadku“) a poukázanie na skutočnosť,
že správne konanie je riadené zásadou ústnosti, žalovaný uviedol, že podľa § 26 ods. l Správneho
poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán, ak to ustanovuje osobitný zákon. V
uvedenom prípade týmto osobitným zákonom bol pamiatkový zákon. Podľa § 18 ods.2 pamiatkového
zákona ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce Pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom
vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma boli
upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení ochranného
pásma sa vykonalo verejnou vyhláškou. Podľa § 44 ods.4 druhej vety pamiatkového zákona: Ak je v
správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti
účastníkom konania verejnou vyhláškou.
88. Na základe uvedeného nemohlo byť doručovanie verejnou vyhláškou v súlade s § 24 Správneho
poriadku, ktorý upravuje doručovanie do vlastných rúk. Navyše s poukazom na citované znenie § 26 ods.
l Správneho poriadku osobitný zákon, t. j. pamiatkový zákon má prednosť pred Správnym poriadkom.
89. Procesné úkony Pamiatkového úradu v správnom konaní (najmä podľa § 18, § 21, §29, § 47, § 49, §
53 Správneho poriadku) a relevantné dokumenty súvisiace so správnym konaním boli zverejňované na
úradnej tabuli a elektronickej úradnej tabuli správneho orgánu. V písomnom vyhotovení boli zasielané
mestu (mestský úrad), ktorý zverejnil dokumenty v úradných hodinách na úradnej tabuli v mieste a
spravidla i na elektronickej úradnej tabuli.
90. Pamiatkový úrad, ako aj odvolací orgán, v procese opätovného prerokovania veci vyhlásenia
ochranného pásma upustil od nariadenia ústneho pojednávania. S prihliadnutím na priebeh
predchádzajúceho ústneho pojednávania ( ktoré sa uskutočnilo 16.12.2014 ) zvažovali opodstatnenosť
a zmysluplnosť tejto formy úkonu. Správne orgány sa v súlade s teóriou správneho práva pridržiavali
zásady písomnosti správneho konania, podľa ktorej „správne konanie je spravidla ovládané zásadou
písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti na rozdiel od súdneho konania,
nevyžaduje.“ ( Sobihard, Jozef. Správny poriadok, komentár, 2. vyd. Bratislava, 2005, str.88 ).
91. K námietke o neprimeranom a nedôvodnom preferovaní verejného záujmu reprezentovaného
záujmom na ochrane pamiatkového fondu, nad súkromným záujmom, pretože zo strany konajúcich
správnych orgánov nebolo zdôvodnené, prečo vôbec z ich strany došlo k vyhláseniu ochranného pásma
Pamiatkovej zóny mesta Modra, ktoré nezmyselne a nezákonne zasahuje do vlastníckych práv a vytvára
pre nositeľov vlastníckych práv výrazné obmedzenia pre disponovanie s nehnuteľnosťami a súčasne
podstatným spôsobom znižuje trhovú hodnotu a využiteľnosť nehnuteľností a že sa jedná o nedôvodný
zásah opätovne s prihliadnutím na existujúcu možnosť regulácie stavebnej činnosti a umiestňovania
stavieb v danej lokalite, žalovaný uviedol, že vyhlásenie ochranného pásma sa nedotýka majetkovo-
právnych vzťahov k jednotlivým nehnuteľnostiam, ani voľnosti a vôle účastníkov týchto vzťahov konať
v nich. Dotknutí vlastníci súčasne musia brať do úvahy úzky vzťah medzi ich nehnuteľnosťami a
súčasťami pamiatkového fondu. Konkrétne vo vzťahu k mestskému opevneniu sú nehnuteľnosti (stavby
- IBV) jednoznačne mladšie, než sú objekty kultúrnej pamiatky. Už samotným obstaraním nehnuteľností,
umiestnením stavieb, ale aj ich úpravami (v rôznych obdobiach od 70. rokov 20. storočia do súčasnosti)
sa vstupuje do prostredia a okolia kultúrnej pamiatky.
92. Žalovaný tiež zdôraznil, že jedným z dôvodov podnetu na vyhlásenie ochranného pásma bol
záujem „eliminovať neregulovanú investičnú výstavbu“, ktorá ako jeden zo spôsobov nakladania s
nehnuteľnosťou sa uskutočňovala najmä v lokalite podsektoru C2. Neregulovaná, neusmerňovaná
výstavba prebiehala napriek jestvovaniu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá v skutočnosti neriešila
situácie v rozsahu potrebnom kvôli exponovanosti územia a jeho vzťahu k súčastiam pamiatkového
fondu.
93. Vyhlásením ochranného pásma sa sledoval všeobecný spoločenský záujem, t. j. ochrana
pamiatkového fondu tak, ako je definovaná zákonom, pričom nedochádzalo k zásahu do vlastníckeho
práva ako základného ľudského práva chráneného Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).
Článok 20 ods. 3 Ústavy zároveň uvádza, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom. Predmetné rozhodnutie súčasne vychádza zo znenia čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy, kde
sa uvádza, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd a pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4
Ústavy). Žalovaný mal za to, že žalobcovia nesprávne identifikovali predmet, na ktorý bolo vyhlasované
ochranné pásmo. Vyhlásilo sa pre ďalšiu ochranu Pamiatkovej zóny Modra, nie pre potrebu ochrany
jedinej národnej kultúrnej pamiatky, hoci líniového typu (mestské opevnenie). Uzemno- plánovacia
dokumentácia - územný plán sídelného útvaru Modra, čistopis, august 2005, ktorý bol navrhnutý a
schválený nezávisle od postojov Pamiatkového úradu, správne vyhodnocuje a ustanovuje funkčné
využitie pre časti územia, exponované z hľadiska tvorby krajiny v okolí pamiatkovej zóny (vrátane lokality
Mestské záhumenice). Usporiadanie, previazanie a vzájomné vzťahy historického jadra mesta a okolitej
kultúrnej krajiny sa vyznačuje výraznými krajinnými pamiatkovými hodnotami (§ 2 ods. 2 pamiatkového
zákona ), a preto je súčasťou vymedzenia územia ochranného pásma.
94. Jestvovanie uvedených urbanisticko-krajinných vzťahov s pamiatkovými hodnotami je kontinuálne a
trvalé od čias sformovania historického sídelného usporiadania mesta Modra. Preto územie, ktoré tvorí
podstatnú časť previazania historického mesta a krajiny je začlenené podľa pamiatkového zákona do
ochrany formou ochranného pásma (§ 18), s cieľom ochrany, zachovávania, usmerneného využívania
a prezentácie týchto pamiatkových hodnôt.
95. Žalovaný uviedol, že existujúca overovacia urbanistická štúdia pre možnosť realizácie individuálnej
rodinnej zástavby nebola nikdy predmetom prerokovania a schvaľovania, teda nie je záväzným
podkladom pre rozhodovanie o území. Taktiež jej obsah nikdy nebol pojatý do koncepcie usporiadania
územia podľa územného plánu mesta.
96. Poukázal na to, že žalobcovia vo vzťahu k zámerom výstavby v lokalite Mestské záhumenice
nedisponujú žiadnymi dobromyseľne nadobudnutými právami, ktoré by Pamiatkový úrad mal
zohľadňovať a rešpektovať.
97. Kompetencie Pamiatkového úradu sú uvedené v § 10 pamiatkového zákona. Podľa § 10 ods. 2
písm. c) pamiatkového zákona, Pamiatkový úrad zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho
ochrany. Podľa § 10 ods. 2 písm. e) pamiatkového zákona Pamiatkový úrad rozhoduje v prvom stupni
v správnom konaní vo veciach zverených mu pamiatkovým zákonom na úseku ochrany pamiatkového
fondu a podľa § 18 pamiatkového zákona je takouto vecou aj rozhodnutie o vyhlásení ochranného
pásma na základe stanoviska obce, pričom v rozhodnutí o vyhlásení ochranného pásma Pamiatkový
úrad vymedzí územie a podmienky jeho ochrany. Podľa citovaných ustanovení pamiatkového zákona je
Pamiatkový úrad vecne príslušným orgánom na posudzovanie pamiatkových hodnôt.
98. Z uvedeného vyplýva, že vyhlasovanie ochranného pásma bolo v súlade s požiadavkou,
formulovanou predstaviteľom obce a predloženou štátnemu orgánu.
99. Vyhlásením nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku a vyhlásením ochranného pásma podľa
pamiatkového zákona nebola vylúčená možnosť následných stavebných zásahov a aktivít na ich
území. Každá takáto činnosť je regulovaná ustanovením § 32 pamiatkového zákona a podlieha
procesu schvaľovania miestne príslušným Krajským pamiatkovým úradom tak, aby bolo možné
dodržať podmienky základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona.
Posudzovanie zámerov obnovy národnej kultúrnej pamiatky a stavieb na ploche ochranného pásma je
individuálny proces, ktorý rešpektuje osobité pamiatkové hodnoty národnej kultúrnej pamiatky. Práva a
povinnosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok sú presne vymedzené v § 28 pamiatkového zákona
a z ich znenia vyplývajú aj zákonné obmedzenia pri nakladaní s národnou kultúrnou pamiatkou.
100. Pamiatkový úrad deklaroval, že územie pamiatkovej zóny je územím chráneným podľa
platných ustanovení pamiatkového zákona a že je verejným záujmom zamedziť zásadným hmotovo-
priestorovým zmenám, ktoré by poškodzovali obraz krajiny s historickou dominantou národnej kultúrnej
pamiatky.
101. V § 8 stavebného zákona sa uvádza, že územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce
územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň
celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom
územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové
koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce
sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami
územnoplánovacej dokumentácie.
102. Podľa § 13 ods. 3 stavebného zákona sa v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie
schvaľujú zásady a regulatívy:
a) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu,
územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany
a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií,
pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického
vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny,
b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb
a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých
pozemkoch, do urbárnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,
nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia,
začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej
krajiny.
103. K námietke vymedzenia chránených pohľadov a rozhľadových kužeľov žalovaný uviedol, že
chránený pohľad je odborný výraz používaný v praxi pamiatkového fondu pre určenie bodu, z ktorého sa
otvára pohľad na územie význačné svojimi pamiatkovými hodnotami. Charakteristickou črtou takýchto
pohľadov je ich časová ustálenosť, ktorá sa odvíja z minulosti do súčasnosti. Zvyčajne ide o bod, z
ktorého bolo dotknuté územie v minulosti častokrát zobrazené, napr. v podobe vedút. Je to bod, z ktorého
sa otvára charakteristický pohľad na urbánne sídlo (napr. z výšiny, ktorou vedie prístupová cesta),
alebo miesto, z ktorého je viditeľná charakteristická silueta sídla alebo jeho dominánt. V prípade praxe
ochrany pamiatkového fondu je potrebné usmerňovať stavebný vývoj v takto definovanom pohľadovom
kužele - chránenom pohľade, aby nedošlo k výraznému narušeniu charakteru takto vnímaných pohľadov,
pohľadovo konkurenčnými objektmi.
Vyjadrenie pribratého účastníka v 1/ rade.
104. Pribratý účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 15.01.2020 uviedol, že vo vzťahu k
namietaným porušeniam procesných práv žalobcov ako účastníkov administratívneho konania, keďže
nie je orgánom štátnej správy, ktorý mal ich práva porušiť, sa nepovažuje za kompetentného vyjadrovať
sa. K zámeru vyhlásiť ochranné pásmo Pamiatkovej zóny Modra sa vyjadril vo svojom stanovisku
predloženom v predmetnom správnom konaní a v ňom uplatnil viaceré pripomienky zohľadňujúce
záujmy mesta a jeho obyvateľov a tieto boli aj z časti zapracované.
Vyjadrenie pribratého účastníka v 2/ rade.
105. Písomným vyjadrením zo dňa 25.11.2019 poukázal na svoje stanovisko predložené v
administratívnom konaní a ktoré bolo zohľadnené v preskúmavanom rozhodnutí.
Vyjadrenie pribratého účastníka v 3/ rade.
106. Podaním zo dňa 26.11.2019 uviedol, že v administratívnom konaní postupoval v súlade s § 44 ods. 4
pamiatkového zákona a Správneho poriadku. Návrh mesta Modra na vyhlásenie ochranného pásma bol
podkladom správneho konania, pričom bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom účastníci vzniesli
námietky.
107. Uviedol, že vo svojom rozhodnutí opísal vymedzenie územia ochranného pásma, charakterizoval
jednotlivé sektory, zdôvodnil ich význam z hľadiska ochrany a usmerneného rozvoja v okolí alebo
prostredí pamiatkovej zóny Modra a uviedol konkrétny účel podmienok ochrany. Ochranné pásmo má
charakter prostredia medzi pamiatkovým územím (Pamiatková zóna Modra) a ostatným územím mesta.
Ochranné pásmo tvorí územné, priestorové a vizuálne zázemie pamiatkovej zóny, ktorá je vnímaná z
priestranstiev vnútri a po obvode hranice ochranného pásma. Vymedzenie ochranného pásma v sektore
„C“ - Západ a Juh, vrátene lokalít jestvujúcej obytnej zástavby bolo vždy minimálne.
108. K námietkam o porušení občianskych a vlastníckych práv poukázal na odôvodnenie uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/90/2010-30 z 04.05.2012, podľa ktorého napadnutým rozhodnutím
nemôže reálne dôjsť k porušeniu vlastníckych práv.
109. Poukázal na to, že vyhlásenie ochranného pásma a vymedzenia jeho územia a podmienok ochrany
sa pomocným spôsobom opiera o tzv. „charakteristické pohľady, siluetu a panorámu“ (chránené pohľady,
rozhľadové kužele) národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Väčšia časť vymedzených
chránených pohľadov (diaľkové - panoramatické a lokálne) je orientovaná na pamiatkovú zónu s jej
historickým sídelným usporiadaním a dominantami.
110. Podľa jeho názoru zákonodarca včlenil predmet vyhlasovania ochranného pásma do 3 časti
pamiatkového zákona (§15-18), kde zhrnul utváranie Pamiatkového fondu - vyhlasovanie kultúrnej
pamiatky, pamiatkovej rezervácie a pamiatkovej zóny a ochranného pásma ako primárnych kategórii
v ochrane pamiatkového fondu. Vymedzenie základnej ochrany kultúrnej pamiatky je súčasťou 4 časti
pamiatkového zákona - § 27, kde nasleduje základná ochrana pamiatkového územia - § 29. Základná
ochrana kultúrnej pamiatky (§ 27 ods. 1) určuje súhrn činností a opatrení, ktoré majú predchádzať
ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky. Vyhlásenie ochranného pásma (§
18) predstavuje jedno z opatrení na úseku ochrany pamiatkového fondu a utvára nástroj na prehĺbenie
základnej ochrany kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia. Bezprostredné okolie kultúrnej
pamiatky predstavuje rozdiel voči ochrannému pásmu (nenahrádza a ani ho nezastupuje) a nie je ho
potrebné vyhlasovať a vymedzovať v správnom konaní.
Vyjadrenie pribratého účastníka v 6/ rade.
111. Písomným podaním zo 17.11.2019 vyjadril súhlas s podanou žalobou.
Vyjadrenie pribratého účastníka v 7/ rade.
112. Písomným podaním zo 17.11.2019 vyjadrila súhlas s podanou žalobou s tým, že rozhodnutie
Pamiatkového úradu konštituuje podmienky a obmedzenia pre lokalitu Za hradbami v rozpore so
samotným pamiatkovým zákonom.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
113. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP konanom v
neprítomnosti riadne predvolaných žalovaného a pribratých účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobe je potrebné vyhovieť.
114. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
115. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
116. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
117. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
118. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení
zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu,
využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
119. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a
usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo
pamiatkovej zóny.
120. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce
pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania
o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie
rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou.
121. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a
opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej
pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob
využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
122. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty
kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich
metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak
nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou
pamiatkou aj pozemok.
123. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého
rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok.
124. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
125. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
126. Správny súd ako uvedie nižšie v odôvodnení žalovaný sa týmito princípmi pri vydaní napadnutého
rozhodnutia neriadil dôsledne.
127. Správny súd nepochybuje a tiež súhlasí s potrebou ochrany pamiatkového fondu Slovenskej
republiky, a to aj formou vyhlasovania ochranných pásiem pamiatkových zón miest ako tomu je v
danom prípade. Zároveň je však treba uviesť, že vyhlasovanie ochranných pásiem má nezanedbateľný
dopad na množstvo právnych vzťahov ako aj na vlastníkov (fyzické a právnické osoby) nehnuteľností
nachádzajúcich sa v takomto území. Preto bude povinnosťou príslušných konajúcich orgánov verejnej
správy, aby sa v rozhodnutí, ktorým takéto ochranné pásmo vyhlásia logicky a dostatočným spôsobom
vysporiadali s kolíziou verejného záujmu na ochrane pamiatkového fondu na jednej strane a
oprávnených záujmov vlastníkov nehnuteľností doň spadajúcich na strane druhej. Je potrebné, aby
bol tento vzťah v takomto rozhodnutí aj zodpovedne posúdený a vykonaný test proporcionality
medzi verejným záujmom na ochrane kultúrnych pamiatok a ochranou vlastníckeho práva dotknutých
subjektov, nakoľko s určením ochranného pásma pamiatkovej zóny je spojené určité obmedzenie
vlastníkov nehnuteľností pri ich užívaní. Z obsahu odôvodnení napadnutého a ani prvostupňového
rozhodnutia nevyplýva, že by konajúce orgány verejnej správy sa touto otázkou zaoberali a podali
relevantné vysvetlenie, prečo je v danom prípade verejný záujem na vyhlásení ochranného pásma
mesta Modra v stanovenom rozsahu v súlade s požiadavkou na z takéhoto rozhodnutia vyplývajúce
obmedzenia pre vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa na tomto území. V napadnutom rozhodnutí
žalovaný síce uviedol, že vyhlásením ochranného pásma nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva
dotknutých subjektov, avšak tento svoj názor nijako relevantne neodôvodnil. Neuviedol ani prečo
nestačí existujúci územný plán mesta vzťahujúci sa na investičnú činnosť pre rozvoj lokality jestvujúcej
pamiatkovej zóny. Pamiatkový úrad v prvostupňovom rozhodnutí (správne konanie je potrebné brať ako
jednotné) uviedol účel vymedzenia podmienok ochrany, avšak nedal ho do porovnania s obmedzením
vlastníckeho práva a potreby ochrany pamiatkového fondu (z hľadiska vymedzeného ochranného
pásma).
128. Žalobcami namietané predloženie stanoviska Pamiatkového úradu (zo dňa 30.08.2016) spolu s
predložením podaných odvolaní žalovanému pred vydaním napadnutého rozhodnutia podľa správneho
súdu nie je žiadnym procesným pochybením Pamiatkového úradu a nemá žiadny vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Ide o bežný a v praxi väčšiny orgánov verejnej správy zaužívaný postup,
súladný so Správnym poriadkom (§ 57 ods. 1, 2), správne uplatnený aj v danom prípade, t. j. ak
prvostupňový orgán nevyhovie podanému odvolaniu (rozkladu) má povinnosť v stanovenej lehote
predložiť svoj administratívny spis na rozhodnutie svojmu nadriadenému (druhostupňovému) orgánu. V
takomto prípade spolu s predkladacou správou zaujme k podanému odvolaniu svoje stanovisko.
129. Taktiež správny súd nevzhliadol nezákonnosť postupu orgánov verejnej správy v prípade vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného z hľadiska namietaného času jeho vydania - pred časovým
okamihom oznámenia účastníkom administratívneho konania postúpenie spisu odvolaciemu orgánu
verejnej správy. Správny poriadok stanovuje povinnosť predložiť rozhodnutie druhostupňovému orgánu
verejnej správy v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa kedy mu došlo odvolanie a upovedomiť o tom
účastníkov administratívneho konania - § 57 ods. 2 Správneho poriadku, čo bolo v danom prípade
zachované. Vznesená námietka nemá žiadny vplyv na zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia.
130. Namietaná absencia verejnej diskusie obyvateľov s predstaviteľmi mesta Modra (primátorka
neoboznámila obyvateľov a ani mestské zastupiteľstvo s jej návrhom na vyhlásenie ochranného pásma)
nemá žiadny vzťah a ani vplyv na zákonnosť postupu orgánov verejnej správy, resp. preskúmavaných
rozhodnutí. Jedná sa o samostatný postup orgánov miestnej samosprávy, nezávislý vzťah primátora
mesta k obyvateľom a mestskému zastupiteľstvu k predmetnému administratívnemu konaniu.
131. K námietkam nedoručenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni v 4/ rade správny súd uvádza,
že z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že toto rozhodnutie jej doručované nebolo.
Zároveň však žalobkyňa v 4/ rade sa o vydaní napadnutého rozhodnutia mala možnosť dozvedieť od
žalobcu v 1/ rade, ktorý rozhodnutie prevzal. Pochybením žalovaného v danom prípade podľa správneho
súdu nedošlo k poškodeniu práv žalobkyne v 4/ rade, táto sa s obsahom rozhodnutia oboznámila a
podala voči nemu žalobu, ktorá je predmetom tohto súdneho prieskumu a preto táto skutočnosť nemá
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
132. Námietka nedodržania ústnosti v administratívnom konaní podľa názoru správneho súdu neobstojí,
nakoľko ústne pojednávanie v zmysle Správneho poriadku nie je obligatórne a konajúci orgán môže
bez sankcie nezákonnosti vydania svojho rozhodnutia vo veci rozhodnúť v prejednávanej veci aj bez
nariadenia ústneho pojednávania. Je tomu tak v prípade, ak skutkový stav považuje za dostatočne
zistený z písomných dôkazov v spise sa nachádzajúcich a svoj postup a rozhodnutie presvedčivo
zdôvodní. Tým, že nebolo po vrátení veci žalovaným opätovne nariadené ústne pojednávanie nebola
nijako odňatá možnosť žalobcom vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, príp. navrhnúť doplnenie. Keďže
zrejme Pamiatkový úrad pokladal rozsah a obsah zistených podkladov za dostatočný na rozhodnutie
nebolo z jeho strany pochybenie, ak nenariadil ústne pojednávanie vo veci.
133. Správny súd považuje za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, v ktorom podľa súdu chýba primerané vysporiadanie sa s relevantnými námietkami
vznesenými v odvolaniach žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu aj keď je treba uviesť, že
správne konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie neobsahuje žiadnu správnu úvahu o námietke žalobcov ohľadom výkladu pojmov ochranný
pohľad a kužeľový rozhľad a len odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré síce
používa tieto pojmy pri posudzovaní ochranného pásma, avšak ich význam nijakým bližším spôsobom
nevysvetľuje a nedáva odpovede na to, prečo je vymedzenie ochranného pásma v schválenom rozsahu
potrebné v záujme zachovania ochranných pohľadov a kužeľových rozhľadov. Taktiež žalovaný v
napadnutom rozhodnutí (ani Pamiatkový úrad v prvostupňovom rozhodnutí) nijako nereagovali na
žalobcami vznesenú námietku v podaných odvolaniach týkajúcu sa výkladu ust. § 27 ods. 1, 2 -
určenia vzdialenosti stavebnej čiary (12 metrov) od komunikácie a podľa žalobcov takýmto spôsobom
vykonané obmedzenie vlastníckeho práva nad rámec zákonnej regulácie a jeho vzťahu k vymedzenému
ochrannému pásmu v napadnutom rozhodnutí tak, ako to učinil vo svojom vyjadrení k žalobe.
134. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo
veci opätovne konať a opätovne sa zaoberať všetkými relevantnými námietkami a tieto vyhodnotiť v
zodpovedajúcom rozsahu.
135. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.
1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením. Zároveň správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania
(§ 169 SSP) pribratým účastníkom, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.
136. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná
sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.