Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200212.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu
Everland, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 19, 831 04 Bratislava, IČO: 47 057 408, zastúpeného
konateľom G. M. G., trvale bytom H. XX, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kolárikovou,
advokátkou so sídlom Stará Prešovská č. 10, 040 01 Košice, proti žalovanému Slovenskej obchodnej
inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Prievozská 32, 827 99
Bratislava, Poštový priečinok 29, v konaní o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
zo dňa 17. decembra 2018 Číslo: SK/XXXX/XX/XXXX na základe správnej žaloby vo veciach správneho
trestania takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán dňa 17.12.2018 pod č. SK/XXXX/XX/
XXXX podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania Everland, s.r.o. so sídlom
Stará Vajnorská 19, Bratislava proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu SOI
so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č: P/XXXX/XX/XX zo dňa 04.05.2018, ktorým podľa § 24 ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov bola uložená peňažná pokuta žalobcovi vo výške 700 Eur pre porušenie
§ 13 citovaného zákona, podľa § 59 ods. 2 rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a
prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu SOI pod č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 04.05.2018 potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ako aj na postup
prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole
vykonanej dňa 07.12.2017 v prevádzkarni účastníka konania G. zistené, že v ponuke na predaj
sa nachádzalo 5 druhov textilných výrobkov v celkovej hodnote 2 304,50 Eur, ktoré boli označené
informáciou o materiálovom zložení len v cudzom jazyku a nie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.
O odvolaní, ktoré obsahuje identické skutočnosti ako sú uvedené v podanej správnej žalobe rozhodol
žalovaný tak, že podľa § 59 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel
k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný správny orgán poukázal na to, že inšpektormi SOI bola dňa 07.12.2017 vykonaná
kontrola v prevádzkarni účastníka konania, ako už bolo citované vyššie v rámci predmetnej kontroly
boli zistené nedostatky, keď sa v ponuke na predaj pre spotrebiteľa nachádzalo 5 druhov textilných
výrobkov v celkovej hodnote 2 304,50 Eur, pričom v prípade týchto výrobkov boli zistené nedostatky
v plnení informačných povinností účastníka konania to uvádzanie písomne poskytovanej informácie
o materiálnom zložení podľa osobitného predpisu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia, textilných výrobkov,
etiketou a iných označením, ktorým sa zrušuje Smernica Rady 73/44 EHS a Smernica EP a Rady 96/73/
ES a 2008/121/ES v platnom znení len v cudzom jazyku a nie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.
Uvedený nedostatok sa zistil pre konkrétne druhy výrobkov, ktoré sú presne pomenované v odôvodnení
rozhodnutia.
Za zistené nedostatky, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom
rozsahu zodpovedá účastník konania. Zároveň poukázal žalovaný na dôvody odvolania, ktoré ako už
súd argumentoval vyššie s identické s dôvodmi uvádzanými v podanej žalobe.

4. Ústredný inšpektorát SOI ako príslušný správny orgán preskúmal podkladový materiál v predmetnej
veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany SOI spoľahlivo
preukázaný. Z podkladov k rozhodnutiu jasne vyplýva, že účastník konania porušil povinnosti uložené
mu zákonom o ochrane spotrebiteľa zistené pri vykonanej kontrole SOI zo dňa 07.12.2017.
Odvolací orgán k odvolaniu účastníka konania uviedol, že predmetom tohto správneho konania bola
skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci nezabezpečil splnenie svojej povinnosti uvádzať
písomné informácie podľa § 10a až § 12 Zákona o ochrane spotrebiteľa v kodifikovanej podobe
štátneho jazyka. Správny orgán pri určovaní zodpovednosti za správny delikt porušenia povinnosti
predávajúceho podľa § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzal (ďalej už len „zákona“) vychádzal
z podkladov k rozhodnutiu, medzi ktoré patril aj inšpekčný záznam zo dňa 07.12.2017. Z obsahu
tohto vyplýva nepochybne, že účastník konania mal v ponuke na predaj pre spotrebiteľov celkovo 5
druhov textilných výrobkov v celkovej hodnote 2 304,540 Eur, ktoré neboli označené spôsobom, aký
predpokladá Zákon o ochrane spotrebiteľa a Nariadenie EP a Rady č. 1007/2011 o názvoch textilných
vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov, etiketou a iných označení,
ktorým sa zrušuje Smernica Rady 73/44 EHS a Smernica EP a Rady 96/73 ES a 2008/121/ES v platnom
znení. Odvolací orgán konštatoval, že pre ustálenie skutkového stavu správny orgán zaobstaral dostatok
informácii, ktoré boli zachytené v inšpekčnom zázname zo dňa 07.12.2017.

5. K ďalšej argumentácii účastníka konania žalovaný uviedol, že procesné práva účastníka konania
neboli v priebehu správneho konania žiadny spôsobom porušené. Správny orgán nepovažoval za
potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci mať zodpovedanú otázku ohľadom nesprávneho doručovania
dôležitých listín tak, ako uvádzal účastník konania vo svojom odvolaní, preto sa odvolací správny orgán
nestotožnil s názorom účastníka konania, podľa ktorého mal správny orgán prerušiť správne konanie
podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa názoru právnej teórie predbežnou prejudiciálnou otázkou
treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom
konania, súčasne je to taká otázka, rozhodnutie ktorej nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý
vo veci rozhoduje. Odvolací orgán doplnil, že aj v prípade vyskytnutia sa predbežnej otázky v správnom
konaní urobí si správny orgán úsudok o predbežnej otázke sám, ak to bude vyžadovať plynulosť a
rýchlosť konania.
K ďalšej argumentácii účastníka konania správny orgán uviedol, že v Oznámení o začatí správneho
konania zo dňa 06.03.2018 sa nachádza informácia o dôvode, pre ktorý sa začalo správne konanie,
týmto dôvodom bolo ako je uvedené v uvedenom oznámení z 06.03.2018 kontrolou SOI zistené
porušenie povinnosti predávajúceho, pričom toto porušenie bolo v tomto dokumente aj dostatočne
a nespochybniteľne konkretizované. Výsledky kontroly, ako je možné z textu Oznámenia zistiť boli
zdokumentované v inšpekčnom zázname zo dňa 07.12.2017. Súčasťou Oznámenia bolo aj poučenie
v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a teda účastník konania bol poučený o svojom práve na
vyjadrenie sa k dôvodom konania a o svojom práve na doplnenie dokazovania.

6. Odvolací orgán ďalej poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. o
štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého SOI pri kontrole je oprávnená vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených
nedostatkov. Ďalej poukázal žalovaný na § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona a zdôraznil, že správny
orgán vyhotovuje inšpekčný záznam ako vstup kontroly - dokument, kde zaznamenáva priebeh kontroly.

Tento záznam slúži ako písomný podklad kontroly, do ktorého sú zaznamenávané zistené nedostatky
pri výkone kontroly a zároveň obsahuje aj záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa
zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektori SOI nedisponujú pri výkone kontroly úradnou pečiatkou správneho
orgánu. Odvolací orgán uviedol, že je v plnej kompetencii správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz
vykoná alebo vyhodnotí preukazovanie skutočností ako zjavne nepotrebný pre dosiahnutie podmienok
zákonného rozhodnutia. Poukázal pritom na § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

7. K argumentácii účastníka konania ohľadom nenariadenia ústneho pojednávania odvolací orgán
uviedol, že správny orgán bude pri svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a nariadi
ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie. Spravidla je to vtedy, ak v konaní
vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočuť svedkov, resp. vykonávať iné
dôkazy a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú
zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t. j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať
svoje procesné práva.
Ďalej odvolací orgán uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu Košice 8S/71/2016 z 12.09.2017, v ktorom
uvádzal rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/387/2015 z 23.02.2017, v ktorom NS SR v právnej veci
týkajúcej sa administratívneho trestania nesúhlasil so záverom krajského súdu, podľa ktorého tým, že
správny orgán nenariadil vo veci ústne pojednávanie došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vyslovil záver, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho
pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti
konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou
zložitosťou. Žalovaný správny orgán uviedol, že skutkový stav považuje za dostatočne preukázaný a
považuje za nedôvodné uskutočniť ústne pojednávanie a výsluch svedkov a účastníka konania tak, ako
to navrhol účastník konania, pretože by to nemalo vplyv na zistené skutočnosti. Odvolací správny orgán
s ohľadom na nenariadenie ústneho pojednávania sa odvoláva taktiež na rozhodnutie NS SR, ktorý v
rozsudku 8Sžo/52/2014 zo dňa 22.10.2015 vyslovil právny názor ohľadom otázky nevykonania dôkazov
a vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia zastáva odvolací súd názor, že vypočutie zamestnanca
žalobcu by nemalo na objasnenie iného správneho deliktu žalobcom vplyv...

8. Účastník konania taktiež namietal vyhotovovanie inšpekčného záznamu za prítomnosti zamestnanca
a bez prítomnosti účastníka konania ako kontrolovanej osoby.
K tomuto žalovaný uviedol, že v prípade kontroly uskutočňovanej inšpektormi SOI išlo o kontrolu, ktorý
správny orgán účastníkovi konania vopred neohlasuje. Dôvodom výkonu tejto kontroly je preverenie
splnenia zákonných povinností kontrolovanou osobou. Žalovaný uviedol s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 6 písm. c) zákona, že inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb
potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia. V predmetnej prevádzke bola prítomná
pri výkone kontroly vedúca zamestnankyňa účastníka konania, ktorá je aj súčasne osoba zodpovedná
za činnosť prevádzkarne podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona, ktorá mala možnosť sa ku kontrolným
zisteniam vyjadriť v poznámke ku kontrolným zisteniam v inšpekčnom zázname zo dňa 07.12.2017.
Inšpektori SOI takto zabezpečili účastníkovi konania možnosť vyjadrenia sa ku kontrolným zisteniam
priamo na mieste a bezprostredne v čase ukončenia kontroly. Reprezentantom účastníka konania v
tomto prípade fyzickej osoby sú zamestnanci účastníka konania, ktoré sú prítomné v prevádzkarni a
účastník konania prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečuje poskytovanie predaja výrobkov a
služieb, logicky teda vyplýva, že inšpektori SOI spolupracujú pri výkone kontroly práve s týmito osobami.
Zároveň poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S/209/05 z 31.01.2007.

9. Žalovaný správny orgán uviedol, že sa stotožnil s vyjadrením prvostupňového správneho orgánu,
podľa ktorého inšpekčný záznam zo dňa 07.12.2017 a opatrenie na mieste zo dňa 07.12.2017
bolo doručené účastníkovi konania toho istého dňa tzn. 07.12.2017. Osoba zodpovedná za činnosť
prevádzkarne účastníka konania, vedúca zamestnankyňa účastníka konania dňa 07.12.2017 podpísala
a prevzala inšpekčný záznam a poskytla písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam do inšpekčného
záznamu. Vedúca zamestnankyňa vo svojej poznámke k obsahu inšpekčného záznamu nijakým
spôsobom nespochybnila kontrolné zistenia inšpektorov SOI.
K námietke účastníka konania ohľadne opatrenia na mieste zo dňa 07.12.2017 žalovaný uviedol, že
podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 128/2002 Z.z. „inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja
výrobkov, alebo poskytovania služieb zakáže do vykonania nápravy dodávku, predaj alebo použitie
výrobkov, alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom“.

Obsahom opatrenia na mieste zo dňa 07.12.2017, ktorým inšpektori SOI zakázali dodávku, predaj
a používanie výrobkov, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom bolo aj odôvodnenie, v ktorom
bol konkretizovaný právny predpis, podľa ktorého ponúkané výrobky nespĺňajú podmienky predaja.
Žalovaný preto poukazuje na inšpekčný záznam zo dňa 07.12.2017, v ktorom je taktiež obsiahnuté
opatrenie na mieste z toho istého dňa, pričom súčasťou inšpekčného záznamu je aj podrobná právna
kvalifikácia skutkového stavu a presný výpočet textilných výrobkov s uvedeným nedostatkom. Účastník
konania podľa § 7 ods. 3 zákona je povinný v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny
alebo okamžite vykonať nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich a o ich výsledkoch v
určenej lehote správu inšpektorátu.

10. Ohľadom námietky účastníka konania vzťahujúcej sa k výrokom prvostupňového rozhodnutia vo veci
odvolací orgán poukázal na § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pričom považuje prvostupňové rozhodnutie
zo dňa 04.05.2018 za vydané v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pričom výrok
tohto rozhodnutia obsahuje povinné náležitosti výroku a nestotožňuje sa s tvrdením účastníka konania,
že došlo k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podkladom pre vydanie rozhodnutia
boli skutočnosti zistené inšpektormi SOI dňa 07.12.2017 v prevádzkarni účastníka konania, ktoré sú
zachytené v inšpekčnom zázname zo dňa 07.12.2018, ktorý bol podkladom rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu tak, ako vyjadrenie účastníka konania dňa 06.02.2018 a vyjadrenie účastníka konania
k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 07.03.2018, ako aj skutočnosti uvádzané v odvolaní
účastníka konania.

11. Čo sa týka výšky uloženého postihu prvostupňový správny orgán uložil výšku postihu v zákonom
stanovenej sadzbe do 66 400 Eur, pokuta vo výške 700 Eur nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby
represívna, naďalej plný preventívnu funkciu. K uvedenej výške žalovaný uviedol, že v prípade zisteného
porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho
konania, rozsah zisteného porušenia povinností, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení
spotrebiteľa odôvodňujú uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí Inšpektorátu SOI. Výška pokuty
je primeraná k zisteným skutočnostiam a je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Preto žalovaný
uvádzané tvrdenia účastníka konania vo svojom odvolaní posúdil ako také, ktoré nemôžu mať podstatný
vplyv na výšku uloženej pokuty. Účastník konania je objektívne zodpovedný za dodržiavanie všetkých
príslušných právnych predpisov vo svojej prevádzkarni. Správny orgán pri určovaní výšky prihliadol
na celkovú hodnotu textilných výrobkov s vyššie uvedeným nedostatkom. Správny orgán vzal do
úvahy aj fakt, že spotrebiteľovi bolo upreté právo na informácie tak, ako je definované Zákonom o
ochrane spotrebiteľa. Pokuta uložená účastníkovi konania bola v súlade so zásadou materiálnej rovnosti
vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku.
Žalovaný ako odvolací orgán trval na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa
07.12.2017 a za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu. Pre postih účastníka
konania za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon. Pri určovaní výšky
pokuty bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania.

12. Na základe uvedených skutočností žalovaný ako odvolací orgán pokladal skutkový stav za spoľahlivo
zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Nezistil dôvod na zrušenie alebo zmenu
napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 5 pri určení výšky pokuty
postupoval správny orgán v súlade s uvedeným ustanovením, pričom zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré
boli pri zisťovaní skutkového stavu preukázané. Správny orgán má za to, že uložená pokuta vo výške
700 Eur je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené
medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu
stavu a charakteru porušenia. Na základe uvedeného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

II.
Žalobné dôvody

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie a priznania žalobcovi práva na úplnú náhradu trov konania.

14. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na rozhodnutie žalovaného, pričom zdôraznil skutkový
stav a poukázal na jednotlivé závery správneho orgánu stupňa. Žalobca nesúhlasil s konaním a
postupom inšpektorátu a je toho názoru, že bol v tejto veci opomenutý a za tým účelom podal dňa
01.03.2018 žalobu opomenutého účastníka na Krajskom súde v Prešove. Žaloba je evidovaná na
príslušnom súde pod sp. zn. 3S/14/2018. Podľa žalobcu inšpektorát začal voči žalobcovi 06.03.2018
správne konanie a voči tomuto podal vyjadrenie, ktoré doručil inšpektorátu. V tomto poukázal na
skutočnosť žalobca, že postup pri zisťovaní deliktu pri vykonanej kontrole bol nepresný, neobjektívny,
správny orgán nedostatočne, neobjektívne a nepreskúmateľne zistil a zadokumentoval zistený stav,
zákonným spôsobom nezabezpečil dôkazy k dostatočnému preukázaniu skutku. Výslovne žalobca
žiadal nariadenie ústneho pojednávania. Inšpektorát SOI správne konanie neprerušil, nepočkal na
vyriešenie predbežnej otázky, nevykonal v správnom konaní žiadne dôkazy a vydal prvostupňové
rozhodnutie dňa 04.05.2018. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom
poukázal na tie isté dôvody, ako uviedol v žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný, pričom žalobca
má za to, že rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie NS
SR 2Sžo/201/2010, v ktorom NS SR uviedol, že veci v správnych deliktoch majú v zmysle ustálenej
Strašsburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto
rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu v súlade so zásadami a článkom 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. V ďalšej časti žaloby poukázal na nesprávny a nezákonný úradný postup, ktorý už namietal
v odvolaní, pretože inšpektorát mu riadne nedoručil opatrenie uložené žalobcovi pri kontrole dňa
07.12.2017 a že voči postupu správneho orgánu pri nesprávnom doručovaní dôležitých listín účastníkovi
konania podal dňa 01.03.2018 žalobu opomenutého účastníka na krajskom súde vedenom pod sp.
zn. 3S/14/2018. Inšpektorát sa s touto námietku žalobcu nevysporiadal. Žalovaný ďalej poukázal na to
akým spôsobom rozhodol odvolací správny orgán, pričom žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného a
poukázal na skutočnosť, že podklady pre správne konanie, teda inšpekčný záznam zo dňa 07.12.2017,
v ktorom sú nariadené záväzné pokyny žalobcovi podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z. a
opatrenia na mieste vydané podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 128/2002 Z.z., ktorým inšpektorát
dodávku, predaj, alebo použitie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným
predpisom mohol prevziať pri kontrole niekto iný a nie osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie
písomnosti určenej žalobcovi a takéto odovzdanie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia a
to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk žalobcu dostala. Žalovaný v oznámení
o začatí správneho konania, ani neuviedol, aké podklady k správnemu konaniu mal k dispozícii.

16. V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca, že nesúhlasí s odôvodnením žalovaného a odvoláva sa na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/209/05 z 31.01.2007. Pritom poukázal žalobca v závere
tejto časti žaloby na § 6 ods. 2 zákona, ako aj na to, že ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa ods. 1
nesúhlasí môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú
odkladný účinok a o nich rozhodne riaditeľ inšpektorátu do 5 dní od doručenia. Rozhodnutie sa doručí
kontrolovanej osobe a je konečné. Zároveň poukázal na § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 Správneho poriadku.
Žalobca je toho názoru, že žalovaný si nesprávne vykladá a nesprávne používa § 15 Obchodného
zákonníka ako odôvodnenie, že riadne doručil dôležitú písomnosť žalobcovi ako kontrolovanej osobe.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozsudok KS BA sp. zn. 2S/209/05 zo dňa 31.01.2007 je už
prekonaný právoplatným uznesením KS Žilina sp. zn. 30S/21/2018 zo dňa 04.12.2018, ktoré niektoré
state rozsudku v žalobe cituje. V zmysle uvedeného uznesenia KS Žilina žalobca uvádza, že v jeho
prípade takisto žalovaný nemal preukázané doručenie inšpekčného záznamu zo dňa 07.12.2017 v
súlade s citovaným ustanovením § 24 ods. 1 v nadväznosti na § 25 ods. 1 Správneho poriadku.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že inšpektorát, ani žalovaný nedoručil dôležité písomnosti žalobcovi a
žalobca v zmysle § 6 ods. 2 citovaného zákona nemohol podať námietky voči uloženým opatreniam
v inšpekčnom zázname, v ktorých nariadil odstránenie zistených nedostatkov, ako aj voči opatreniu na
mieste, ktorým zakázal dodávku, predaj alebo používanie výrobkov, alebo poskytovanie služieb, ktoré
nezodpovedajú osobitným predpisov do troch dní odo dňa ich doručenia žalovaný nedodržal zákonný
postup pri doručovaním dôležitých písomností žalobcovi a tým uprel právo žalobcu na obhajobu a
riadny proces. Žalobca si nemohol uplatniť jeho práva už v prvom štádiu proti nezákonnému konaniu
žalovaného.

17. Navyše žalobca poukázal aj na nerovné a nerovnaké zaobchádzanie, keď iný orgán dozoru a správny
orgán na tom istom postavení inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pod priamym riadením žalovaného

postupoval v rovnakom prípade inak, ako inšpektorát SOI Prešov aj žalovaný v prípade žalobcu, čo
žalobca považuje za diskriminačné. Poukázal pritom na rozhodnutie v prípade kontrolovanej osoby
SONY s.r.o. so sídlom v Žiline. Zároveň poukázal na rozhodnutie SOI v Žiline zo dňa 28.03.2018.
Žalobca uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nenapĺňa náležitosti riadneho a dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia z dôvodu, že správny orgán nevysvetlil žalobcovi ani iným osobám, ktoré
budú toto rozhodnutie čítať, v čom vidí nezákonnosť dôvodov na prerušenie správneho konania,
tak žalobca poukazuje na svojvoľné hodnotenie stavu vyriešenia predbežnej otázky Inšpektorátom aj
žalovaným, čím koná nad rámec zákona. Poukázal na § 40 ods. 2 Správneho poriadku. Ignoruje
právo žalobcu na vyriešenie predbežnej otázky súdom SR, nepostupuje v rovnakých prípadoch rovnako,
keď iným účastníkom konania prerušuje správne konanie do vyriešenia predbežnej otázky a tak len
presvedčuje žalobcu, že nedbá na zákon, výslovne porušuje zákonom chránené práva žalobcu a že
jeho prvoradým cieľom je tak ukladanie pokút. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za ignorovanie
zákona a šikanovanie žalobcu. Žalovaný ani neodôvodnil z akých závažných dôvodov musel pristúpiť
k pokutovaniu žalobcu, aká hrozba hrozí štátu, iným osobám, resp. životnému prostrediu, aká bola
spoločenská škodlivosť konania žalobcu bez toho, aby počkal na názor súdu na predbežnú otázku
vyslovenú žalobcom.

18. V ďalšej časti žaloby poukazuje žalobca na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť podkladov pre
rozhodnutie, pričom opätovne poukazuje na nezrozumiteľnosť opatrenia na mieste vydaného podľa §
6 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona. Žalovaný námietku žalobcu odôvodnil len konštatovaním,
že obsahom opatrenia na mieste zo dňa 07.12.2017 zakázali dodávku a predaj používania výrobkov,
ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom bolo aj odôvodnenie, v ktorom bol konkretizovaný právny
predpis, podľa ktorého ponúkané výrobky nespĺňajú podmienky predaja. Žalobca nesúhlasí s takýmto
odôvodnením, jeho námietky z dôvodu, že žalovaný sa riadnym spôsobom nevenoval predmetnej
námietke a neodôvodnil, prečo v opatrení nie je uvedený konkrétny právny predpis, ktorému výrobky
nemajú vyhovovať a čo je podstatné, opatrenie ani neuvádza, ktorých konkrétnych výrobkoch sa
má toto opatrenie týkať. Podľa žalobcu nie je možné v tomto opatrení resp. pri odôvodňovaní v
rozhodnutí odvolávať sa, resp. odkazovať na inú listinu, nakoľko ide o samostatný akt, z ktorého musí
byť jednoznačne zrejmé, čoho sa zákaz predaja týka a ktorým konkrétnym právnym predpisov tieto
výrobky nemali vyhovovať. Opätovne poukázal žalobca na opatrenie, ktoré bolo vydané dňa 07.12.2017.
Nezákonnosť opatrenia na mieste vyplýva ďalej z toho, že inšpektorát nejasným a nekonkretizovaným
spôsobom zakázal žalobcovi narábať s nešpecifikovanými výrobkami a v prípade žalobcu o nemožné
splnenie jeho povinností ako kontrolného subjektu, pretože predpokladom pre splnenie tejto povinnosti
je určitosť, jasnosť, presná konkretizácia a pomenovanie nariadených opatrení.

19. Ako ďalší bod žaloby uvádza žalobca nezákonnosť inšpekčného záznamu. Aj v odvolaní namietal
inšpekčný záznam z dôvodu, že tento je iba záznamom, ktorý slúži predovšetkým na to, aby
poskytol správnemu orgánu iba predstavu o skutkových okolnostiach a možných dôkazoch. Žalobca
vzhľadom na povahu veci žiadal o nariadenie ústneho pojednávania za účelom vykonania dôkazov z
poznámok inšpektorov správneho orgánu a preskúmania správnosti postupu inšpektorov pri kontrole
a zadokumentovaní stavu v kontrolovanej prevádzke. Poukázal na odôvodnenie inšpektorátu v
rozhodnutí správneho orgánu, pričom žalovaný túto námietku nesprávne a nedostatočne odôvodnil
vo svojom rozhodnutí na 7. strane posledným odsekom konštatovaním, že žalobca nesúhlasí s týmto
irelevantným odôvodnením, pretože žalobca v prvom rade nenamietal vyhotovovanie inšpekčného
záznamu za prítomnosti zamestnanca a bez prítomnosti účastníka konania ako kontrolovanej osoby, ale
namietal nezákonnosť tohto záznamu. Podľa názoru žalobcu žalovaný vôbec neodôvodnil zákonnosť
inšpekčného záznamu a jeho právny dôvod. Poukázal pritom na skutočnosť, že neexistuje právny
predpis, ktorý by pojednával o postupe inšpektorov žalovaného, nie je zákonom stanovené, že ak pri
kontrole nie je prítomná kontrolovaná osoba v tomto prípade žalobca, inšpektor spíše inšpekčný záznam
za prítomnosti zamestnanca, ktorý je pri kontrole prítomný, že tento záznam sa môže prerokovať s
hociktorou osobou aj bez preukázania sa vzťahu ku kontrolovanej osobe, nie je zákonom stanovené,
že táto istá osoba je oprávnená podať vysvetlenie ku výsledku kontroly, nie je zákonom stanovené,
že inšpekčný záznam podpíše zamestnanec kontrolovanej osoby, ako aj inšpektori SOI. Podľa názoru
žalobcu, žalovaný vôbec neodôvodnil zákonnosť inšpekčného záznamu a jeho právny dôvod. Nie je
zákonom stanovené, kedy sa kontrola považuje za ukončenú, kedy inšpektor kontrolu ukončí a v
prípade zistenia nedostatkov a ako uložil opatrenia na mieste. Takisto považuje žalobca odôvodnenie
inšpektorátu na str. 5 ods. 5, ktoré odobril aj žalovaný za vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný
neozrejmil žalobcovi, aké požiadavky inšpekčný záznam spĺňa, aby mohol slúžiť na právne úkony. Pojem

inšpekčný záznam a jeho náležitosti zákon č. 128/2002 Z.z. ani zákon č. 250/2007 Z.z. podľa žalobcu
nepozná.

20. Žalovaný tým, že dostatočne a riadne neodôvodnil námietku žalobcu porušil právo žalobcu na riadne
a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Žalovaný ani neuviedol, ktorý zákonný predpis pojednáva, že zamestnanec kontrolovanej osoby musí
podpísať inšpekčný záznam a tento podpis sa považuje za podpis kontrolovanej osoby aj vtedy, ak
kontrolovaná osoba nie je prítomná pri kontrole. Zamestnanec žalobcu podpísal inšpekčný záznam
preto, lebo ho k tomu naviedli inšpektori žalovaného. Žalovaný ani neuvádza z akého právneho dôvodu
podpísanie poznámok inšpektorov žalovaného označených ako Inšpekčný záznam zamestnancom
žalobcu nenamietanie zamestnanca žalobcu priamo pri kontrole sa považuje za dôkaz správnosti
poznámok žalovaného.
Žalobca v žalobe cituje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Žalovaný uviedol, že
postupoval podľa zákona č. 128/2002 Z.z., avšak tento zákon je dosť nejednoznačný, čo do správnosti
a zákonnosti postupu žalovaného pri vykonávaní kontroly a hlavne, čo do správnosti vyhotovovania
výsledkov a výstupu kontroly, jeho náležitosti, zákonnosti a kedy sa považuje výsledok za doručený
resp. prerokovaný. Nedokonalosť zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vyvodzuje už zo samotnej
jeho skladby, keď pôsobnosť počas kontroly a jej závery sú upravené v 8 § nehovoriac o § 7 ods.
5, na ktorý žalobca poukazuje. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ v zákone je uvedené, že na určité
povinnosti ukladané podľa tohto zákona neexistuje právny predpis, podľa ktorého sa môže osoba,
ktorej tieto povinnosti boli uložené riadne a zákonne obhajovať voči svojvoľnému postupu orgánu
štátnej správy, tak je popieraný jeden zo základných princípov právneho štátu, právo na obhajobu
a riadny proces. Žalobca ďalej v odôvodnení žalovaného rozhodnutia v tejto časti sa javí ako
značne zavádzajúce a nemajúce oporu v právnych ustanoveniach, o ktoré by toto svoje odôvodnenie
žalovaný oprel. Žalobca je toho názoru, že takýmto odôvodnením žalovaný nepostupoval v súlade s
ústavne komfortným výkladom právnych predpisov, najmä čo sa týka správnosti postupu žalovaného pri
vykonávaní kontroly, zaznamenávaní skutkového stavu a následnom správnom právnom posudzovaní
doručovania dôležitých listín kontrolovanej osobe, najmä ak tejto osobe z týchto listín vyplývajú určité
povinnosti a zákazy.

21. V závere žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že inšpekčný záznam z vykonanej kontroly, ani
opatrenie na mieste ako dôkazný prostriedok neboli vôbec vykonané ako dôkazy aj za prítomnosti
žalobcu. Žiadal o vykonanie na ústnom pojednávaní z dôvodu, že považuje povahu danej veci -
nepreskúmateľnosť podkladov pre rozhodnutie, konanie inšpektorov a pracovníka žalobcu pri kontrole.
Žalobca poukázal práve na nemožnosť na ústnom pojednávaní poukázal na nedostatočnosť dôkazných
prostriedkov zabezpečených žalovaným, žalovaný svojim konaním upiera právo na obhajobu a riadny
proces len s odôvodnením, že vykonal dôkazy sám pred sebou a nepotreboval k tomu žalobcu, aj napriek
tomu, že žalobca výslovne žiadal o vykonanie dôkazov aj za jeho prítomnosti. Poukázal opätovne na
rozsudok NS SR 2Sžo/201/2010 zo dňa 13.11.2011. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nevysporiadal
s povahou danej veci, s jej posúdením, že žalobca namietal skutkový stav, či žalobca mal rovnaké
možnosti na dokazovanie veci, ako aj mal žalovaný, či vo veci nezaberajú miesto aj vyjadrenia tretích
osôb, či si na tvrdenia inšpektorov zabezpečil aj materiálne dôkazy, aby mohol konštatovať, že aj v
skutočnosti povaha danej veci neodôvodňuje nariadenie ústneho pojednávania.

22. Žalobca je toho názoru, že úradný postup žalovaného predstavoval protiústavný zásah do
označeného základného práva, pretože žalobcovi objektívne znemožnil využitie oprávnenia byť prítomný
pri prerokovaní veci, byť vypočutý, predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať
námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc do konania, alebo uplatniť opravné
prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postaviť do podstatne nevýhodnejšej pozície. Preto má
za to, že žalovaný a inšpektorát svojim nesprávnym úradným postupom porušili základné právo žalobcu
na spravodlivý proces a základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, vec
nesprávne právne posúdili, vôbec, resp. nedostatočne preukázali spáchanie iného správneho deliktu.
keď podkladom pre rozhodnutie bol iba inšpekčný záznam, ktorý nemá zákonnú oporu, pri žiadnom
úkone žalobcu nespísali zápisnicu v súlade s § 22 ods. 1 S.s.p., neodstránili rozpory vytýkané žalobcom
nariadením ústneho pojednávania podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Rozhodnutia žalovaného a
inšpektorátu nie sú riadne a dostatočne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pri

rozhodovaní porušil jedno zo základných zásad správneho konania a to zásadu materiálnej pravdy, v
správnom konaní nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom podľa § 3 ods. 2 S.s.p. a tým postupom
došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí. Vzhľadom k tomu podal žalobu a zároveň žalobca vyhlásil,
že žiada, aby správny súd bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorým žiada, aby súd zrušil
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
a priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

23. K podanej žalobe sa vyjadril dňa 02.05.2019 žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych
okolnostiach vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

24. K podanému vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa
06.06.2019, v ktorom zotrvala na dôvodoch podanej žaloby a navrhla žalobe ako dôvodnej vyhovieť.

V.
Závery správneho súdu

25. Správny súd teda preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p.,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná.

26. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

30. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

31. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

32. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi

predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

34. Správny súd teda preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1
Správneho súdneho poriadku, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

35. Právny rámec vo veci tvorí zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, spolu s ustanoveniami zákona č. 128/2002
Z.z. štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a ustanoveniami zákona č. 71/1967
Zb. Správneho poriadku.

36. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľov tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

37. Podľa § 2 písm. v) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie výzvou na kúpu obchodná
komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov výrobku a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim
charakteru použitej obchodnej komunikácie, umožňujúcou spotrebiteľovi uskutočniť kúpu.

38. Podľa § 3 ods. 1 zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a
ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej
len „orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

39. Podľa § 6 ods. 3 zákona, výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, sa nesmú
uviesť na trh po uplynutí doby spotreby. Predávajúci je povinný takéto výrobky najneskôr v posledný
deň doby spotreby stiahnuť z trhu.

40. Podľa § 11 ods. 1 zákona, je predávajúci povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach
predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby
výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o
podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je
to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný
zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.

41. Podľa § 12 ods. 1 zákona, je výrobca povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne
informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť,
výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.

42. Podľa § 12 ods. 2 veta prvá, musí predávajúci zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne
označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o
spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo
údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou
službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov.

43. Podľa § 12 ods. 6 zákona, podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov
výrobkov, o metódach skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania
s výrobkami určenými pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. Podľa § 13 veta prvá, ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne, musia byť v
kodifikovanej podobe štátneho jazyka.

45. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 €.

46. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená
a) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,
b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady,
c) požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z použitia
výrobkov,
d) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6),
e) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady
kontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie upozornení na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo
zdravia, alebo majetku spotrebiteľov,
f) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených
nedostatkov,
g) vykonávať kontrolné nákupy.

47. Podľa § 6 ods. 1 zákona inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb
a) zakáže do vykonania nápravy
1. dodávku, predaj alebo použitie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným
predpisom, 1a)
2. výkon prevádzkovej alebo obchodnej činnosti až na dva prevádzkové alebo predajné dni,
3. používanie neoverených určených meradiel, ak overeniu podliehajú, alebo meradiel
nezodpovedajúcich osobitným predpisom, technickým normám alebo schválenému typu,
b) nariadi znehodnotenie výrobkov, ak je zjavné, že nie sú bezpečné; ak ide o potravinárske výrobky,
ich výskyt oznámi bezodkladne orgánu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a príslušnému orgánu
na ochranu zdravia,
c) nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov,
d) zakáže uskutočnenie predajnej akcie 10aa) alebo jej pokračovanie, ak je dôvodná obava, že sú
ohrozené alebo porušované práva spotrebiteľa.

48. Podľa § 6 ods. 2 zákona opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a
vyhotoví o nich písomný záznam.

49. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnom administratívnom postupe, kedy správny orgán
nenariadil ústne pojednávanie za účelom prejednania správneho deliktu žalobcu pred rozhodnutím a
uložením pokuty správny súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Súd sa stotožňuje so záverom
správneho orgánu, že nariadenie ústneho pojednávanie nie je zákonnou povinnosťou správneho orgánu
pri prejednávaní správneho deliktu. Konanie pred správnym orgánom sa spravuje ustanoveniami zákona
č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku a tak na otázku prejednania správneho deliktu neprichádza do
úvahy aplikácia napr. ustanovení zákona o priestupkoch, ktorý ústne prejednanie priestupkov nariaďuje
obligatórne. V tomto smere poukazuje správny súd aj na rovnaké právne závery vyplývajúce z rozsudku
NS SR pod sp. zn. 4 Sžo 262/2015 zo dňa 01.12.2016.

50. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

51. Podľa § 21 ods. 1 tohto zákona správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha
veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má

pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

52. Podľa § 34 ods. 1 zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 4 zákona
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

53. Podľa § 34 ods. 4 zákona vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

54. Podľa § 34 ods. 5 zákona správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

55. V prípadoch, kedy má správny orgán po vykonanej inšpekcii dostatok dôkazov na rozhodnutie,
kedy je skutkový stav dostatočne zistený a spoľahlivo preukázaný pre rozhodnutie, nariadenie ústneho
pojednávanie nie je obligatórne a takýto postup správneho orgánu nemožno považovať za odňatie
možnosti žalobcu konať, keďže je na správnej úvahe správneho orgánu, či pre potreby dokazovania
vo veci nariadiť ústne prejednanie. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky stanovuje, že nenariadenie ústneho pojednávania nie je porušením čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania
v prípadoch, kedy skutkové okolnosti veci nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou
zložitosťou. Vzhľadom na skutkový stav zistený pri vykonanej inšpekcii v tejto veci by ústne pojednávanie
neprispelo k objasneniu veci (II. ÚS 134/2014 - 19, sp. zn. 10Sžo/286/2015, sp. zn. 4Sžo/145/2015).

56. Nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných
správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti
neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku
nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna
úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o
priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/2/2016).

57. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správny orgán pri výkone kontroly nekonal s oprávnenou sobou,
keďže inšpekcia bola vykonaná v prítomnosti zamestnanca žalobcu, s ktorým bol prejednaný inšpekčný
záznam a ktorému bol tento záznam odovzdaný spolu s uloženým opatrením, správny súd poukazuje
predovšetkým na § 15 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto bol pri
prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto
činnosti obvykle dochádza. S týmto oprávnením následne súvisí viazanosť podnikateľského subjektu
konaním svojho zamestnanca v rámci prevádzkovania predmetnej predajne, t.j. vrátane zodpovednosti
za správnym orgánom zistené porušenie predpisov o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany práv spotrebiteľa podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z.

58. Správny súd poukazuje na to, že žalobca ako podnikateľský subjekt prevádzkujúci predajňu v pozícii
predávajúceho je povinný poznať zákon a zabezpečiť na svojej prevádzke jeho dodržiavanie, vrátanie
primeraného zaškolenia svojich zamestnancov tak, aby sa riadili relevantnými právnymi predpismi
pri výkone svojej činnosti. Súd má za to, že žalobca ako predávajúci a zároveň ako zamestnávateľ
objektívne zodpovedá za porušenie povinností svojich zamestnancov. Nemožno sa preto stotožniť s
námietkou žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkami kontroly, pretože tieto boli nesporne doručené
príslušnému zamestnancovi žalobcu prítomnému pri výkone inšpekcie v priestoroch prevádzky, teda
podľa § 15 Obchodného zákonníka inšpektori, pokiaľ konali s vedúcim pracovníkom prevádzky, konali
de facto so žalobcom.

59. Z ustanovení zákona č. 128/2002 Z.z. je zrejmé, že pri kontrole je účasť osoby vystupujúcej na
strane kontrolovanej osoby nevyhnutná. Súd sa stotožňuje so záverom správneho orgánu, že pri výkone
kontroly v prevádzke, akou je prevádzka žalobcu, nie je potrebná prítomnosť štatutárneho zástupcu,
ale osoby znalej pomerov na prevádzke, a preto bola aj kontrola správne uskutočnená za prítomnosti
vedúceho kontrolovanej prevádzky. Tejto osobe bolo v závere kontroly umožnené uviesť svoje vyjadrenie
k spísanému skutkovému stavu pri zisťovaní ktorého bol osobne prítomný, t.j. mal zároveň možnosť
namietať nesprávnosť zaznamenaného skutkového stavu.

60. Námietky žalobcu, že jeho zamestnanec nemá v zmysle pracovnej zmluvy oprávnenie preberať
zásielky do vlastných rúk, povinnosť odovzdávať prevzaté písomnosti zamestnávateľovi, žalobcovi,
resp. že nebol poučený, ako má vystupovať pri prípadnej kontrole, nie sú relevantné, keďže ako
poverený zodpovedný vedúci predajne je oprávnený konať v mene žalobcu v rámci všetkých jeho
obchodných činností tak, že úkony tohto zamestnanca zaväzujú podnikateľský subjekt, žalobcu.
Spoluprácu pri výkone kontroly na prevádzke, ktorá je vykonávaná v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 128/2002 Z.z. možno považovať za úkon obvyklý, t.j. nie nezvyčajný či neočakávaný, alebo
nepredvídateľný ako niečo, na čo by zamestnanec žalobcu v postavení zodpovedného vedúceho nebol
oprávnený.

61. S touto argumentáciou priamo súvisí nedôvodnosť námietky žalobcu o nedoručení inšpekčného
záznamu a uloženého opatrenia priamo žalobcovi, keďže túto povinnosť si správny orgán splnil
odovzdaním inšpekčného záznamu poverenému zamestnancovi po skončení kontroly.

62. K námietke žalobcu vo vzťahu k zisteným nedostatkom pri výkone inšpekcie, že žalobca ako
predávajúci nesplnil svoju informačnú povinnosť podľa § 12 v spojení s § 13 zákona č. 250/2007 Z.z. ,
uviedol informácie v rozsahu určenom zákonom v kodifikovanej podobe štátneho jazyka správny súd
poukazuje na citované ustanovenia § 2 písm. v/, § 12 ods. 1, 2 a § 13 zákona č. 250/2007 Z.z.

63. Z týchto ustanovení vyplýva, že ak je k výrobku priložený písomný návod v cudzom jazyku, musí byť
výrobok predávaný aj so slovenským návodom, t.j. predávajúci má povinnosť priložiť k tovaru slovenský
preklad originálneho návodu na použitie, resp. do slovenského jazyka preložené inštrukcie uvedené na
obale. Rovnako tiež samotný popis výrobku či jeho názov musí byť v slovenskom jazyku.

64. Správny súd zdôrazňuje, že návod na použitie v slovenskom jazyku nepostačuje doložiť k tovaru pri
kúpe, resp. dokonca až po jeho zaplatení. Zákazník musí mať možnosť oboznámiť sa s návodom na
použitie už pri prezeraní vystaveného výrobku v predajni, t.j. už v procese výberu musí byť spotrebiteľ
oboznámený s charakteristikou výrobku, s jeho zložením, spôsobom použitia, údržby, skladovaním či
s prípadnými rizikami vyplývajúcimi z použitia, a pod., čo je nevyhnutné pre kvalifikované rozhodnutie
o vhodnosti a o kúpe produktu. Poskytovanie týchto informácií až po uzatvorení kúpnej zmluvy, t.j. po
odovzdaní výrobku kupujúcemu a po zaplatení kúpnej ceny, je porušením predmetného ustanovenia
§ 12 a § 13 zákona, keďže bez zabezpečenia jednoznačných a zrozumiteľných písomných informácií
uvedených v návodoch na použitie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka nemá spotrebiteľ k dispozícii
základné informácie nevyhnutné na riadne užívanie výrobku, na ktoré má právo, v prípade, ak sa
rozhodne pre jeho kúpu.

65. Inšpekcia vykonaná žalovaným zistila, že tieto zákonné povinnosti si žalobca nesplnil a v čase výkonu
inšpekcie pri predmetných tovaroch, uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia tieto informácie,
ktoré mali byť pripojené priamo k výrobku už na predajnej ploche, chýbali. Na tejto skutočnosti
by ani ústne prejednanie správneho deliktu nič nezmenilo, keďže ani z podanej žaloby nevyplýva,
aby skutočnosť absencie návodov v slovenskom jazyku žalobca v žalobe namietal, resp. disponoval
akýmikoľvek dôkazmi vyvracajúcimi tieto zistenia žalovaného.

66. Správny súd preto po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej
správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc existenciu
vád v zmysle § 195 písm. a) až e) SSP uzatvára, že žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je súladný s obsahom
administratívneho spisu. Žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh
správneho konania v predmetnej veci a v správnom konaní pri postupe správneho orgánu nedošlo k
relevantnému porušeniu zákona či všeobecných zásad správneho konania. Žalobné námietky žalobcu
nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie a zistené skutkové
okolnosti či právne posúdenie veci, a nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu tak,
ako sa toho domáhal žalobca.

67. Správny súd poukazuje na vyššie uvedený skutkový stav zistený v administratívnom konaní, o
ktorého úplnosti a spoľahlivosti nemal pochybnosti a na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje.

68. Správny súd má tak za to, že žalovaný v spojení s prvostupňovým správnym orgánom presne a úplne
zistil skutočný stav veci, postupoval v súlade s § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 1 - 3 Správneho poriadku,
správne orgány vykonali dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie veci, svoje rozhodnutia
dostatočne logicky a aj presvedčivo odôvodnili, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne
predpoklady pre vydanie predmetného rozhodnutia. Súd v tejto spojitosti zdôrazňuje, že treba vziať do
úvahy aj skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

69. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu a žalobou napádaného rozhodnutia správny súd
zistil, že totožné námietky, ako uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že sa so všetkými
právne relevantnými a podstatnými námietkami žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne
vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa
s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.
Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym
posúdením, ako aj s právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

70. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných
požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu,
ako aj ustanovení Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

71. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen
v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní neboli zistené
vady uvedené v § 195 písm. a) až e) Správneho súdneho poriadku. Súd žiadne z tam vymenovaných
dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie
skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k
uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola
dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež
boli dodržané zásady ukladania trestov.

72. Pre doplnenie správny súd uviedol, aj keď to žalobca výslovne nenamieta v žalobe, že správny orgán
uložil pokutu v rámci správnej úvahy, v zákonom stanovených limitoch, kedy správny orgán v určenom
rozsahu uplatnil svoju diskrečnú právomoc a určil výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy bolo
v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, bolo aj
náležite zdôvodnené.

73. Konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/14/2018-59 bolo uznesením správneho
súdu zo dňa 30.04.2019 žaloba odmietnutá z dôvodov, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, pri vykonanej kontrole vyhotovil inšpekčný záznam a prijal opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré primeraným spôsobom oznámil kontrolovanému subjektu.

74. Z uvedených dôvodov správny súd postupom podľa § 190 SSP podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

75. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p.
Žalobca nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému
správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať
od žalobcu náhradu trov konania.

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.