Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/1006/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120326279
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120326279.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Quantum Credit a. s., so sídlom
Tomášikova23/C,82101Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:47248980,právnezast.:advokátskou
kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 36 668 745, proti povinnému: Q. F., nar: XX.XX.XXXX, bytom R. C. XXX/XXC, XXX XX
U., o vymoženie 202,24 EUR s príslušenstvom,, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1006/2020 zo dňa 04. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1006/2020
zo dňa 4. augusta 2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 26.06.2020 sa začalo proti povinnému
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu

- Rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 37C/396/2015 zo dňa 13.02.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.03.2017 a vykonateľnosť dňa 04.04.2017.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica po posúdení návrhu uznesením sp. zn.
65Ek/1006/2020 zo dňa 04.08.2020 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. g) v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol v časti úroku z

omeškania, ktorý vznikol po vykonateľnosti exekučného titulu, a to konkrétne vo výške 8,75 % ročne zo
sumy51,99EURod05.04.2017dozaplatenia,vovýške8,75%ročnezosumy75,75EURod05.04.2017
do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 74,47 EUR od 05.04.2017 do zaplatenia.

3. V dotknutom uznesení vyšší súdny úradník taktiež poukázal na skutočnosť, že po preskúmaní návrhu
na vykonanie exekúcie súd dospel k záveru, že v časti opakujúceho sa príslušenstva pohľadávky, na

ktoré vznikol nárok po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, nie je možné vydať poverenie
na vykonanie exekúcie, nakoľko k podaniu samotného návrhu na vykonanie exekúcie došlo zo strany
oprávneného až po troch rokoch od jeho vykonateľnosti, pričom oprávnený aj napriek výzve zo strany
súdu nedoložil v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku doklady svedčiace o
tom, že v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyzval povinného
na splnenie pohľadávky alebo s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti

predloženého exekučného titulu uzavrel dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený dňa 18.08.2020, teda v
zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na nesprávne právne
posúdenievecivyššímsúdnymúradníkom,čooprávnenýzdôvodnilpoukazomnanálezÚstavnéhosúdu

SR PL ÚS 6/2016 z 30.01.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného
poriadku je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom podľa názoru oprávneného sa daný nálezÚstavného súdu SR aplikuje aj na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého rozhodol vyšší súdny úradník. Inými slovami povedané, oprávnený má za to, že poukazom na
uvedený nález Ústavného súdu SR nie je možné ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku

aplikovať pre jeho údajný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, tak ako to v napadnutom uznesení
urobil vyšší súdny úradník, a preto oprávnený žiada, aby bolo sťažnosťou napadnuté rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka súdom konajúcim o sťažnosti zrušené, a aby bol oprávnenému v rámci
exekúcie priznaný voči povinnému úrok z omeškania v celom rozsahu priznanom exekučným titulom.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch

rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

10. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného.

11. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje,ževyššísúdnyúradníkpostupovalsprávne,keď priprávnomposúdeníveciaplikovalplatnéa
účinné ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd návrh na vykonanie
exekúcie zamietne, ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je
podanýpotrochrokochodnadobudnutiavykonateľnostiexekučnéhotitulu,atobeztoho,abybolpovinný

na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky
priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

12. Súd poukazuje na to, že samotným dôvodom pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie

exekúcie podľa citovaného zákonného ustanovenia je tzv. „oneskorené“ podanie návrhu na vykonanie
exekúcie. Na margo tvrdenia oprávneného o údajnej potrebe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR - PL
ÚS 6/2016 z 30.01.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aj na dotknuté ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného
poriadku, súd uvádza, že uvedená právna úprava § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku je iná

resp. precíznejšia, a na jej platnosť a účinnosť sa uvádzaný nález Ústavného súdu SR práve z dôvodu
odlišného obsahového znenia vzťahovať nemôže.

13. V porovnaní s právnom úpravou § 61b ods. 3 táto nová úprava uvedená v § 53 ods. 3 písm. g)
neumožňuje vymáhať iba to opakujúce sa príslušenstvo, na ktoré nárok vznikol po dni vykonateľnosti

exekučného titulu (v tomto konkrétnom prípade úrok z omeškania počítaný od 05.04.2017, t.j. odo dňa
nasledujúceho po dni vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá nastala dňa 04.04.2017). V súvislosti
s vyššie uvedeným súd ešte dodáva, že samotný Ústavný súd SR v bode 152 nálezu konštatuje,
že štandardne prichádza do úvahy zmena dikcie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ktorá by limitveriteľovho práva na súdnu ochranu a mocenské presadenie jeho vlastníctva sústredila len na časť
príslušenstva, odrážajúc špekulatívny motív pri vyčkávaní s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Práve dôkazom takejto snahy je i regulácie obsiahnutá v už spomenutom ustanovení § 53 ods. 3 písm. g)

Exekučného poriadku v znení jeho novely účinnej od 01.04.2017. Záverom súd ešte dodáva, že v zmysle
platnej právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku je možné
priznať oprávnenému nárok na opakujúce sa príslušenstvo aj v takých prípadoch, keď oprávnený urobí
výzvu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia (tri mesiace pred podaním návrhu na vykonane
exekúcie) napríklad aj po 9 rokoch a 11 mesiacoch od vykonateľnosti exekučného titulu. Keďže

však zo strany oprávneného nebolo v konaní preukázané, že by povinnému takúto výzvu v zákonom
stanovenej lehote najneskôr tri mesiace pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie doručil, a rovnako
tak nebolo zo strany oprávneného preukázané, že by s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom
splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu, bol postup vyššieho súdneho úradníka smerujúci k zamietnutiu časti príslušenstva
pohľadávky, tak ako je to uvedené vo výroku sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, správny a zákonný.

14. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je

účastníkom konania oprávnený.

18. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250

ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného
poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z
týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

19. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a to s
poukazom na správnu a zákonnú aplikáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku v
spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného poriadku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).