Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 4, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200021
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200021.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: Ing. O. Z.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Lucia Cepka
Zvolenská, advokátka, so sídlom Kollárova 17, 917 01 Trnava, IČO: 51570441, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej číslo: 73039-2/2019-BA zo dňa 19.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo
200-022290-CA04/2019 zo dňa 20. augusta 2019 rozhodla podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil
od 03. júna 2019.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Ing. O. Z. vykonáva zárobkovú činnosť
s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, nečerpá
rodičovskú dovolenku, a dĺžka jeho pracovného času v týždni je nezmenená (38 hodín). Z uvedeného
vyplýva, že menovaný aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dňa 3. júna 2019) naďalej,
ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom pomere, s 38 hodinovým
týždenným pracovným časom. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa v zmysle §
49 ods. 1 prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku
dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom
časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Dňa 16. augusta 2019 menovaný
predložil pobočke vyjadrenie, v ktorom poukazuje na plán služieb za mesiac jún 2019 vytvorený ešte pred
prevzatím dieťaťa do starostlivosti. V nasledujúcich mesiacoch si už posunul pracovnú dobu do skorých
ranných hodín. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa však v zmysle § 49 ods. 1
prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 3.
júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom
rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Zamestnávateľ Mgr. I. Z. matky dieťaťa H. Z. SR,
a.s. N., ukončil s menovanou pracovný pomer ku dňu 25. júna 2019. Zároveň uvedený zamestnávateľ
potvrdil, že v období od 3. júna 2019 do 25. júna 2019 čerpala riadnu dovolenku. Z uvedeného vyplýva, že
matka dieťaťa sa ku dňu 3. júna 2019 nevrátila do pracovného procesu. Vzhľadom na zistené skutočnosti

u p. Ing. O. Z. nedošlo od 3. júna 2019 k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, nakoľko si ku
dňu požiadania o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol
oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím
do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Z
dikcie ustanovení § 49 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona v znení neskorších predpisov okrem iného vyplýva,
že otec dieťaťa je považovaný za iného poistenca len v prípade, ak matka dieťaťa zomrela, matke
dieťaťa v starostlivosti o dieťa bráni jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac
a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke
rozhodnutím súdu alebo ak otec dieťaťa po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do
starostlivosti po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa
alebo rodičovský príspevok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pán Ing. O. Z., ako otec dieťaťa, nie je
považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa
neprevzal starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v predmetnom prípade splnená, preto
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.09.2019 odvolanie, v ktorom poukazoval, že splnil
všetky zákonné podmienky na vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a namietal tak isto, že
prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav.

4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.
73039-2/2019-BA zo dňa 19.11.2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-022290-CA04/2019 zo dňa 20. augusta 2019.

5.
Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské
iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu.

6.
Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo
dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik
nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna
starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou,
takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.

7.
Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú
činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov
dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného
dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým, resp. v minimálnej
miere zmeneným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa,
považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.

8.
Vychádzajúc z predložených dôkazov menovaných vyššie, ako aj z údajov evidovaných v informačných
systémoch Sociálnej poisťovne, dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré navrhovateľovi vzniklo odo
dňa 1. septembra 2018 stále trvá. V rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe
zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a
profesionálnych vojakov.

9.
Pobočka listom č.57460-16/2019-TT zo dňa 31. júla 2019 vyzvala MV SR na poskytnutie informácie,
či navrhovateľ ku dňu údajného prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti dňom 3. júna 2019, čerpá
rodičovskú dovolenku, resp. či má upravený pracovný čas tak, aby mohol reálne poskytovať dieťaťu
starostlivosť. Vo väzbe na uvedené bolo pobočke doručené potvrdenie MV SR, Centrum podpory TT

zo dňa 8. augusta 2019 o tom, že navrhovateľ odo dňa 3. júna 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku,
a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s
dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín.

10.
Prílohou listu zo dňa 8. augusta 2019 bola navrhovateľova mesačná dochádzka za mesiace apríl 2019,
máj 2019, jún 2019 a júl 2019, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do
starostlivosti, t.j. odo dňa 3. júna 2019, v mesiaci jún 2019 pracoval denne od cca 7,45 hodiny do 17,00
hodiny a 2-krát do 23,30 hodiny, resp. do 19,30 hodiny. V mesiaci júl 2019 pracoval prevažne 8 hodín
denne aktívnu časť dňa. Navrhovateľ odo dňa 3. júna 2019 nemal pracovné podmienky prispôsobené
tak, aby sa mohol zároveň starať o dieťa.

11.
Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného
nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať
starostlivosť o dieťa, aj po 3. júni 2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru
Slovenskej republiky, za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa
do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal.

12.
V súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných
podmienok, navrhovateľ naďalej pracuje v rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si
navrhovateľ neprispôsobil svoje pracovné podmienky tak, aby sa mohol o dieťa naozaj starať. Nemožno
preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 3. júna 2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne
stará ako to vyžaduje zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah.

13.
Navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí
dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc dňom 3. júna 2019 prevezme
dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca
samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné
poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané je navrhovateľ aj po
jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej
rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno konštatovať, že dieťa
fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará.

14.
Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na
účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému
sociálneho poistenia.

15.
Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010, m.m.l.ÚS 306/2010, v
zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu
a účelu právneho predpisu.

16.
Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo
v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca
dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne,

naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje
porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

II. Žaloba a žalobné dôvody

17.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa
12.01.2020, doručenej Krajskému súdu v Trnave dňa 15.01.2020 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť
celého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pretože obe
rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a zistenie skutkového stavu ktoré ich vydaniu predchádzalo bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Pokiaľ ide o nesprávne posúdenie, tak žalobca namietal, že podľa ust. § 49 ods. 1
zákona o sociálnom poistení platí, že iný poistenec ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto
dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od
vzniku nároku na materské. Žalobca uviedol, že slovné spojenie prevzal dieťa do starostlivosti žalovaná
v napadnutom rozhodnutí a pred ňou aj prvostupňový správny orgán vyložila cez prizmu domnelého
rozdielneho významu slova starostlivosť a slovné spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v zákone
o rodičovskom príspevku. Podľa nej je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na účely
zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená inou
osobou. Podľa slov žalovanej nie je rodičovský príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou
dávkou. Štát ním prispieva oprávnenej osobe za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom
sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať
zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na
rodičovský príspevok, ani na jeho výšku. Žalobca poukázal, že zákonodarca význam slova starostlivosť v
zákone o sociálnom poistení explicitne nevymedzuje. Preto si žalovaná pomáhala pri jeho ozrejmení tak,
že ho vymedzuje proti významu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje
nesprávny záver, že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie riadna
starostlivosť. Žalovaná totiž slovo starostlivosť svojvoľne vykladá ako akúsi špecifickú faktickú, resp.
osobnú starostlivosť bez toho, aby na to mala oporu v zákone a tiež bez toho, aby konkrétne vysvetlila,
čo pod týmto pojmom má v skutočnosti na mysli. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu
pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje ani činnosti, ktoré sa pod týmto pojmom rozumejú, ani
ich rozsah. Ak by zákonodarca v tejto súvislosti chcel zakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by
ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak jednoducho neurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí
žalovaná, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne zakotvený princíp legality postupu štátnych orgánov.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa
25.7.2019.

18.
Žalobca takisto namietal aj interpretačný záver žalovanej o účele materského, ktorý je podľa neho
nesprávny, keď v súvislosti s materským pripomína žalovaná, že materská má kompenzačný význam,
má nahrádzať príjem resp. jeho podstatnú časť aj na strane iného poistenca. Z tohto domnelého účelu
následne žalovaná vyvodzuje absurdný záver, že účel materského nie je naplnený pokiaľ dobrovoľne
nemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v
takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako
pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Argumentácia žalovanej vychádza z nepochopenia zmyslu
ustanovenia § 2 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Už pri minimálnom
sústredení sa na znenie predmetného textu je evidentné, že v ňom zákonodarca rozlišuje jednak medzi
poisteným pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a jednak medzi zabezpečením
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Nepoužíva pritom ani slovo
kompenzácia, ani slovo náhrada, ale slovo zabezpečenie. Toto síce významovo pokrýva aj kompenzáciu,
aj náhradu, ale zahŕňa aj situáciu, keď sa príjem nenahrádza, ale doplňuje - zabezpečuje. Žalobca
v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, ako aj pred žalovanou namietal, že má nárok
materské, keďže je príslušníkom Policajného zboru, ako taký je poistený podľa osobitného zákona,
z ktorého nemá nárok na materské ako otec dieťaťa, pričom kvôli tomu v súlade s článkom 2 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky využil zákonnú možnosť prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské
poistenie, ktoré jeho poistenie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava akceptovala a žalobca aj riadne
platil poistné. Vo vzťahu k týmto námietkam nedostal žalobca relevantnú odpoveď ani v rozhodnutí

žalovanej, ani v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo. Žalobca preto potrebuje zdôrazniť, že žalovaná
nerozlišovala medzi povinným a dobrovoľným nemocenským poistením, pričom podmieňuje priznanie
nároku na materské v zákone nepredvídanou podmienkou, postupuje v rozpore so zásadou legality
a zaťažuje svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca poukazuje, že je faktom, že pred
dátumom 01.10.2018 Sociálna poisťovňa priznávala materské na základe toho, či určitá osoba naplnila
podmienky predpísané relevantnou právnou úpravou bez ďalšieho skúmania toho, či osoba dokázala
reálne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov priznania
nároku na materské. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaná flagrantne porušovala
zákon a bezdôvodne aplikovala na jeho prípad v rozpore s princípom právnej istoty „rovnaký meter“,
hoci tu k obchádzaniu zákona o sociálnom poistení nedochádza. Práve naopak, žalobca splnil všetky
zákonné podmienky na priznanie nároku na materské a ten mu v rozpore so zákonom priznaný nebol.
Žalobca ďalej poukazuje na ustanovene § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú vyslovene
ustanovené podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Žalobca
poukazuje čo sa týka otázky riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné
poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej
osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom
zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom
iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

19.
Žalobca ďalej poukazuje aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v
prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje
o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne
na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v
rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho
poistenia. Žalobca v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008, sp. zn. 2Sžo/81/2007, a v
tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná vo svojom odôvodnení nevymedzuje ani nijak nevysvetľuje
ako by prevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa malo vyzerať,
resp. čo by malo byť s týmto úkonom spojené. Už len preto, že v tejto súvislosti žalovaná evidentne
atrahuje viac právomocí ako jej zákon priznáva, malo by byť jej rozhodnutie náležite odôvodnené, čo
v danom prípade nie je. Hoci žalobca tvrdil aj preukázal, že už pred prvostupňovým orgánom, že
podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa
s jeho námietkami vysporiadali len formálne, bez náležitého odôvodnenia. V súvislosti s námietkou
nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádza, že pred prvostupňovým orgánom ako aj pred
žalovanou opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na základe dohody s manželkou prevzal do
starostlivosti reálne, fakticky sa o svojho syna stará. Žalobca v tejto súvislosti vyvinul maximálnu aktivitu,
aby bol prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanej pri zisťovaní skutočného stavu veci, nápomocný.
Žalobca v tejto súvislosti úspešný nebol z toho dôvodu, že prvostupňový orgán svoju povinnosť zistiť
skutočný stav veci úplne odignoroval. Evidentne kvôli tomu, že žalovaná ešte pred rozhodnutím vo
veci žalobcu nastolila v rozpore so zákonom takú výkladovú líniu, v ktorej ten, ktorý vykonáva prácu,
resp. je v služobnom pomere napriek tomu, že je poistený nemocensky dobrovoľne a nie povinne,
automaticky nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti bez ohľadu na skutočný stav veci,
teda bez ohľadu na to, či dieťa reálne do starostlivosti prevzal. Žalobca na záver poukazuje, že bol
riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie je zákonom dané oprávnenie žalovanej
podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania pracovnej, resp. služobnej činnosti žalobcu,
pričom žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok na priznanie nároku na materské v súlade so
zákonom, predovšetkým prevzatie syna do starostlivosti, no napadnutými rozhodnutiami mu aj napriek
tomu nárok na materské priznaný nebol, pričom tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, sú nepreskúmateľné tak pre nezrozumiteľnosť,
ako aj pre nedostatok dôvodov a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a preto
žiada obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika

20.

K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 18.2.2020, v ktorom uviedla, že pokiaľ otec
dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, na základe ktorej podlieha
zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná
inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do
starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade
fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.
Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého
prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa
dávka poskytuje. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných
podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom
rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa,
ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Žalobca ku dňu 3. júna 2019 fakticky neprevzal dieťa do
starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou
dieťaťa. Reálne tak nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov účinnom od 1. januára 2019.

21.
K žalobcovej námietke, že „Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej
činnosti...“ žalovaná zdôraznila, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku
nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná
a popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky je j výkonu upravené tak, aby za
ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom
poskytovania materského inému poistencovi.

22.
K žalobnej námietke týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí musia
zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám,
ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ako už bolo viackrát
spomenuté, nerozhoduje o rodičovskom príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej
podmienky nároku a následnej výplaty sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie
o rodičovskom príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý
o nej rozhoduje v zmysle zákona č.571/2009 Z. z.

23.
Domnienka žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, nakoľko riadne prevzal dieťa do svojej
starostlivosti, je mylná. Žalovaná dala do pozornosti žalobcovu mesačnú dochádzku za mesiace apríl
2019 až júl 2019, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti,
t. j. odo dňa 3. júna 2019, v mesiaci jún 2019 pracoval denne od cca 7,45 hodiny do 16,00 až 17,00
hodiny a 2-krát do 13,30 hodiny, resp. do 19,30 hodiny. V mesiaci júl 2019 pracoval prevažne 8 hodín
denne aktívnu časť dňa. Žalobca odo dňa 3. júna 2019 nemal pracovné podmienky prispôsobené tak,
aby sa mohol zároveň starať o dieťa.

24.
Žalobca dáva do popredia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla 2008,
v zmysle ktorého žalovaná aj konala. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia žalovanej uviedla z akých
podkladov pri vyhotovení rozhodnutia žalovanej vychádzala a čo ju viedlo k nepriznaniu nároku na
materské žalobcovi odo dňa 3. júna 2019.
Žalovaná má zato, že dostatočne zistila skutkový stav veci, vychádzala z vierohodných podložených
dôkazov. Naopak žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovanej.

25.
Sociálna poisťovňa posudzuje každý prípad individuálne. V záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci pri
posudzovaní nároku na materské prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Pri rozhodovaní

neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, dbá aj
na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje.

26.
Záverom žalovaná poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. marca
2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v
nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia
a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch
ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
materské.

27.
K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa
1.6.2020, pričom v tejto replike žalobca poukázal, že opätovne prízvukuje, že v danom prípade si
žalobca uplatňuje materské z dobrovoľného nemocenského poistenia, nakoľko žalovaná na predmetnú
skutočnosť vôbec neprihliadla, ani sa žiadnym spôsobom s ňou nevysporiadala. Žalobca poukázal na
to, že splnil všetky podmienky na poskytnutie materského, pričom zdôrazňuje, že za dobu poistenia
minimálne 270 dní poistenia musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo finančných
prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu a to práve v dôsledku uplatnenia si materského
z dobrovoľného nemocenského poistenia. K stanovisku Generálnej prokuratúry SR, na ktorú poukázala
žalovaná, žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa
03.02.2020, z ktorého vyplýva, že doposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované na aké kritériá Sociálna
poisťovňa pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa prihliada. Otázne je však, či aj to
či je v kompetencii Sociálnej poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone, teda
či neprekračuje Sociálna poisťovňa rámec zákona. Ďalej poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 03.02.2020, z ktorého vyplýva, že zákon o sociálnom
poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce
z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec
- zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody
z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd ďalej v tomto rozsudku poukázal, že pokiaľ má otec dieťaťa,
ktorý požiadal o materské uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti
a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o materské zdôvodňuje tým, že
nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať
všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa
starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom
rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho
pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.

28.
Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

IV. Relevantná práva úprava
29.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý
sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej
starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý
prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich
týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je
jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a
opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec
prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát
prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť
poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä
primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok
dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za
splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou
fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu
30.
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu a nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP pojednávanie na deň 05.11. 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

31.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe,
ako aj vyjadrenia ktoré zaslali súdu dňa 01.06.2020. Podľa jej názoru strohé konštatovania správnych
orgánov o neprevzatí dieťaťa do starostlivosti otca neboli riadne zdôvodnené. Otec preukázal, že
úpravou pracovného času dieťa skutočne prevzal do svojej starostlivosti a že sa oň stará tak ako to
vyžaduje zákon pri nároku na dávku materského a poukázala aj na to, že tunajší súd v súvislosti s
podobnými prípadmi zrušil rozhodnutia žalovaného o nepriznaní materského a poukázala aj na to, že v
danom prípade bol porušený zákaz diskriminácie podľa pohlaví a nebol ani zachovaný princíp rovnosti
pri posudzovaní. Z uvedeného dôvodu žiadala obe rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.

32.
Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 01.10.2020 a
súhlasila, aby sa vec prejednala v jej neprítomnosti.

33.
Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na materské od 03. júna
2019 z dôvodu starostlivosti o dieťa O. Z., narodený XX. V. XXXX. Nárok na materské si uplatnil
predložením žiadosti o materské č.B1177048 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, na základe
dohody uzavretej s manželkou Mgr. I. Z. o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti od 03. júna 2019.
Zároveň dňa 25. júla 2019 žalobca písomne čestne vyhlásil, že je sociálne zabezpečený na základe
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR.

34.
Dňa 31. júla 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 233 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z.
požiadala Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie súčinnosti, v ktorej žiadala o oznámenie akým spôsobom
má Ing. O. Z., narodený XX. M. XXXX, rozvrhnutý pracovný čas v o období od 03. júna 2019, či
mal pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne, aké je jeho konto týždenného príp.
mesačného pracovného času a požiadala o predloženie kópie dochádzky menovaného za mesiace apríl,
máj, jún, júl 2019. Zároveň prvostupňový správny orgán požiadal ministerstvo o zaslanie dokladu či si
menovaný uplatnil rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru Ministerstva vnútra SR.

35.
Dňa 14. augusta 2019 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručené potvrdenie z Ministerstva
vnútra SR, Centra podpory Trnava, v ktorom sa uvádza, že žalobca má podľa § 97 zákona č. 73/1998
Z. z. v znení neskorších predpisov základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého
kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín. Ďalej bolo
potvrdené, že žalobca si nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky zo služobného pomeru.

36.
Medzi účastníkmi bolo spornou otázkou, či žalobca aj napriek nerovnomerne rozvrhnutému pracovnému
času v rámci pracovného pomeru spĺňal podmienku starostlivosti o dieťa, ktorej existencia je nevyhnutná
pre vznik nároku na materské tak ako to vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

37.
Správny súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Centra podpory
Trnava, v ktorom sa uvádza, že rozvrhnutý pracovný čas žalobcu bol počas týždňa nerovnomerne s
dĺžkou základného pracovného času v týždni stanovenom na 38 hodín. Ďalej krajský súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca vykonával svoju pracovnú činnosť resp. svoj služobný pomer ako pracovník
polície, pričom v mesiacoch apríl až júl 2019 vykonával aj služby, čo dokladuje aj plán služieb OV OKP
PR PZ Trnava.

38.
Žalobca vo svojom vyjadrení nachádzajúcom sa v spisovom materiáli argumentuje aj rozhodnutiami
Krajského súdu v Trnave v obdobných prípadoch, kedy boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nepriznaní
materského zrušené, avšak v tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že každý prípad treba posudzovať
individuálne, najmä s prihliadnutím aj na charakter práce ktorú vykonáva samotný otec dieťaťa ako
iný poistenec, pričom v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu sa jedná o príslušníka

polície, u ktorého nie je možné, aby mal rozvrhnutý pracovný čas flexibilne, tak ako je to možné v iných
pracovných činnostiach, a takisto sa ani nepredpokladá, že tento pracovník by mohol vykonávať časť
svojej práce z domáceho prostredia, ako to bolo v prípadoch, kedy došlo k inému rozhodnutiu v súvislosti
so zrušením rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, pri nepriznaní nároku na materský príspevok.

39.
Keďže jednou zo základných podmienok splnenia nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení je aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a starostlivosť
o toto dieťa otcom dieťaťa je potrebné, aby otec dieťaťa fakticky, nielen formálne prevzal dieťa do
svojej starostlivosti a túto starostlivosť skutočne aj vykonával, pričom musí byť evidentné z charakteru
jeho práce, že takúto starostlivosť aj poskytovať môže. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, žalobca je
príslušníkom Policajného zboru, nie je predpoklad, že žalobca pri plnení svojich služobných povinností
môže v čase keď je v práci, vykonávať súčasne aj starostlivosť o svoje maloleté dieťa, resp. čas svojich
pracovných povinností si môže plniť tak, aby súčasne pri plnení pracovných povinností sa staral aj o
maloleté dieťa ( homo office), pružný pracovný čas a pod.

40.
Krajský súd v tejto súvislosti súhlasí s vyjadrením Sociálnej poisťovne, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej
vykonáva zárobkovú činnosť v plnom rozsahu a dieťaťu je poskytovaná starostlivosť inou fyzickou alebo
právnickou osobou, nemožno považovať túto situáciu za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda
rodičov o prevzatí do starostlivosti otca je v takomto prípade len fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný
za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti.

41.
Pokiaľ ide o námietku, že žalobca bol dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, napriek tomu
že bol nemocensky poistený v rámci svojho služobného pomeru, tak krajský súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že skutočnosť že si žalobca platil aj dobrovoľné nemocenské poistenie, nemá žiadny
vplyv na určenie dávky materského. Táto skutočnosť môže ovplyvniť v prípade žalobcu len dôchodkovú
dávku v budúcnosti, nie však dávku materského. Účelom platenia dobrovoľného poistného nie je to, aby
bolo možné tejto osobe vyplatiť materský príspevok, keďže dobrovoľné platenie poistného nemá žiadny
vplyv na to, či poistenec resp. iný poistenec spĺňa nárok na priznanie materského príspevku, keďže to
zo zákona o sociálnom poistení zo žiadneho ustanovenia nevyplýva.

42.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorá
má vyplývať z toho, že pri rozhodovaní o materskom príspevku pri matkách sa neskúma, či táto pracuje
alebo nepracuje a naproti tomu u otcoch sa táto okolnosť skúma, krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že každý prípad je individuálny a pri každom prípade treba posudzovať aj otázku možnosti otca starať sa
o dieťa popri výkonu svojej pracovnej činnosti, pričom výkon zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku
nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná,
aj popri práci, ak sú na to splnené pracovné podmienky, čo v danom prípade krajský súd vyhodnotil,
že u žalobcu takéto podmienky splnené nie sú. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z mesačnej
dochádzky žalobcu za mesiace apríl 2019 až júl 2019, z ktorej vyplýva, že žalobca odo dňa údajného
prevzatia dieťaťa do starostlivosti t. j. od 3. júna 2019 pracoval v mesiaci jún 2019 cca od 7,45 do 16,00
hodiny, resp. do 17,00 hodiny, dvakrát do 13,00 hodiny resp. do 19,30 hodiny, v mesiaci júl pracoval
prevažne 8 hodín denne, teda aktívnu časť dňa. Žalobca odo dňa 3. júna nemal teda vytvorené pracovné
podmienky prispôsobené na to, aby sa mohol zároveň starať o svojho maloletého syna. V danom prípade
teda nebolo možné akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto
oprávnene skúmala či pracovné podmienky žalobcu umožňujú, aby sa tento v rámci svojej pracovnej
činnosti mohol starať o svojho maloletého syna a pri vyhodnotení týchto podmienok vyhodnocovať tieto
individuálne u každého poistenca.

43.
Zákon o sociálnom poistení nevylučuje vo vzťahu k posudzovaniu splnenia zákonných podmienok
vzniku a trvania nároku na materské ďalší príjem resp. existenciu pracovného pomeru, avšak podľa
názoru správneho súdu je dikcia zákona uvedená v § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení dostatočne určitá, pokiaľ ide o výklad pojmu starostlivosti o dieťa na účely nároku
na materské ako nemocenskej dávky ( § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. Zásadnou

skutočnosťou podľa názoru správneho súdu je, že pokiaľ otec dieťaťa popri poberaní materského
zároveň aj pracuje, musí sa jednať o takú pracovnú činnosť, ktorú je spôsobilý vykonávať popri
zabezpečení starostlivosti o dieťa. Ide napr. o spôsob práce z domu, teda tzv. homo office, ktorý však
v prípade žalobcu nie je možný a je prakticky vylúčený. Rovnako podľa názoru správneho súdu nie je
ani vylúčené dohodnúť aj kratší pracovný úväzok, avšak tento musí byť realizovaný tak, aby nezasiahol
do samotnej starostlivosti dieťaťa, avšak v danom prípade takáto skutočnosť u žalobcu zistená nebola.
Správny súd vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako aj zo
samotného účelu poskytovania materského, ktorým je ako vyplýva z ustanovenia § 2 písm. a) zákona o
sociálnom poistení pokrytie straty alebo zníženia príjmu, zastáva názor, že pokiaľ iný poistenec na účely
vzniku nároku na materské prevzal dieťa do starostlivosti, musí túto starostlivosť vykonávať v prevažnom
rozsahu a v takom rozsahu v akom túto starostlivosť vykonávala matka dieťaťa pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti otcom.

44.
Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé dôvody pre ktoré žalovaná zamietla odvolanie
žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca na charakter svojej práce a rozsah svojej pracovnej
činnosti, kedy mal nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas v rámci pracovného pomeru, nemohol
vykonávať starostlivosť o svojho maloletého syna a teda že neprevzal starostlivosť o dieťa tak ako to
uvádza v dohode so svojou manželkou o prevzatí syna do starostlivosti a táto dohoda bola vyhodnotená
ako dohoda formálna, ktorá nie je v súlade so skutočným stavom.

45.
Správny súd záverom opakuje, že osobitnou podmienkou na priznanie nároku na materské v zmysle
§ 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, je prevzatie dieťaťa do
starostlivosti otca, ktorá podmienka sa nemôže považovať za splnenú len formálnym deklarovaním
rodičovskej dohody, ale aj skutočným vykonávaním tejto starostlivosti otcom dieťaťa, ako to bolo už
vyššie uvedené. V konaní bolo preukázané, že žalobca v období za ktoré si uplatnil nárok na materské
vykonával pracovnú činnosť ako príslušník polície a teda charakter jeho práce mu neumožňoval starať
sa o svojho maloletého syna a túto starostlivosť musel zabezpečovať prostredníctvom inej osoby,
pričom žalobca v žalobe nešpecifikoval ako bola starostlivosť o dieťa zabezpečená v čase keď on túto
starostlivosť poskytovať nemohol.

46.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

47.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď v konaní procesne úspešnej žalovanej
právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu
verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť ( § 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 21, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.