Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119207154.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcov: 1/ W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom T. XXX/XX, P., štátny občan SR, 2/ Bc. C.
P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom
T. XXX/XX, P., štátna občianka SR, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom

Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o žalobe žalobcov
1/ a 2/ na obnovu konania o zaplatenie 230.089,24 Eur s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 19Csp 140/2016, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín č. k. 20Csp/70/2019-29 zo dňa 25. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania,
ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: 19Csp/140/2016, odmietol a výrokom II.
žalovanému priznal proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ návrhom navrhli obnovu konania vedeného na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. 19Csp/140/2016. Žiadali, aby súd žalobu sp.zn. 19Csp/140/2016 zamietol v
plnom rozsahu a určil, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/
XXXXXX/XX
a Zmluva o financovaní bývania je premlčaná. V návrhu uviedli, že proti rozsudku tamojšieho súdu
č.k. 19Csp/140/2016-92 zo dňa 29.03.2018 nepodali odvolanie, pretože v tej dobe im neboli známe
dôvody, ktorými by argumentovali proti nemu. Na internetovej stránke štátnej tajomníčky Ministerstva

spravodlivosti JUDr. Moniky Jankovskej - Brániť sa oplatí,
dňa23.08.2019zistili,žeprivydanírozsudkuč.k.19Csp/140/2016došlokporušeniuzákona.Žalobcovia
mali za to, že uzavreté spotrebiteľské zmluvy (Euroflexihypotéka
č. XXX/XXXXXX/XX a Zmluva o financovaní bývania) obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok (rozhodcovská doložka, poplatky, náklady a iné výdavky, dohoda
o zrážkach zo mzdy, že sa dlžník oboznámil s podmienkami zmluvy, oboznámenie sa s VOP), čím sa

stávajú neplatnými. Vykonanie listinných dôkazov môže pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Ďalej žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19Csp/140/2016 priznal
VÚB, a.s. bezdôvodné obohatenie vo výške 230.089,24 Eur spolu s príslušenstvom. Vyslovili, že
podľa rozsiahlej judikatúry sa premlčacia doba počíta od prvej neuhradenej splátky, kvôli ktorej došlo
k vyhláseniu predčasného zosplatnenia celého úveru. VÚB, a.s. ich vyzval listom dňa 13.12.2012 k
úhrade dlžnej sumy vo výške 1.492,30 Eur. Týmto dátumom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba

podľa ustanovenia § 101 Obč. zák. Premlčacia doba uplynula dňa 13.12.2015. Žaloba bola podaná na
súd prvej inštancie dňa 06.12.2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, čím súdprvej inštancie priznal premlčanú pohľadávku. Žalovaný navrhol žalobu na obnovu konania odmietnuť.
Návrh žalobcov označil za zmätočný, pretože na jednej strane tvrdia údajnú neplatnosť zmlúv, na
strane druhej namietajú údajné premlčanie pohľadávok vyplývajúcich zo samotných zmlúv. Poukázal

na ustálenú judikatúru súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 83/99), podľa ktorého
vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods.1 O.s.p. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu
sp. zn. 19Csp/140/2016 zistil, že v pôvodnom spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so
sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31320155, proti žalovaným 1/ a 2/ o zaplatenie 230.089,24 Eur

s príslušenstvom vydal súd prvej inštancie dňa 29.03.2018 rozsudok
č.k. 19Csp/140/2016-92, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne istinu vo výške 223.016,38 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalobcovi priznal náhradu trov konania. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 397, § 403 ods. 1,
§ 410 a § 413 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že žaloba je podaná oneskorene a je nedôvodná. Zákon
stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu lehotu, ktorá je 3-mesačná (jej začiatok

plynie od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy
alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť a objektívnu lehotu 3-ročnú, ktorá začína plynúť od okamihu,
kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom po uplynutí 3-ročnej lehoty
môže byť žaloba na obnovu konania podaná len v prípadoch podľa § 404 CSP. V danej veci bola žaloba
na obnovu konania podaná po uplynutí subjektívnej lehoty v dĺžke 3 mesiace počítanej od okamihu,

kedy sa žalobcovia mohli dozvedieť o dôvode obnovy, alebo keď mohli dôvod obnovy uplatniť. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že žalobcovia vyvodili začiatok plynutia subjektívnej lehoty odo dňa 23.08.2019,
t.j. od okamihu, kedy na internetovej stránke bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti
JUDr. Moniky Jankovskej - Brániť sa oplatí zistili, že pri vydaní citovaného rozsudku došlo k porušeniu
zákona (z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok). Avšak portál www.branitsaoplatí.sk, ktorý je

už v súčasnosti zrušený, bol taktiež založený podstatne skôr ako ho na internete našli žalobcovia.
Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Monika Jankovská naň odkázala už vo
svojej brožúre: „7 krokov na ochranu spotrebiteľa“ z mája 2014. Na verejne prístupnej internetovej
stránke MS SR, či na stránke www.otvorenesudy.sk, sú zverejňované rozhodnutia súdov SR, z ktorých
veľké množstvo rieši aj problematiku spotrebiteľských úverov, či ich neprijateľných podmienok a

dôsledkovztohovyplývajúcich.Žalobcoviateda nepreukázali,žeoproblematikespotrebiteľskýchzmlúv
a neprijateľných zmluvných podmienok mohli alebo mali mať vedomosť až v čase, keď dňa 23.08.2019
našli internetovú stránku Brániť sa oplatí. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobcovia mali možnosť
dozvedieť sa o dôvodoch, pre ktoré podali žalobu na obnovu konania už v čase, keď
v pôvodnom konaní došlo k vyhláseniu rozsudku na pojednávaní dňa 29.03.2018, ktorého sa

nezúčastnili, hoci boli riadne a včas predvolaní prostredníctvom ich právnej zástupkyne.
O dôvodoch na obnovu konania, t.j. že súd žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému plnenie, na ktoré
podľa žalobcov nemal nárok z dôvodu premlčania, resp. z dôvodu, že šlo o nedovolané plnenia majúce
základ v neprijateľných zmluvných podmienkach sa žalobcovia mohli najneskôr dozvedieť z písomného
vyhotovenia rozsudku obsahujúceho odôvodnenie, ktorý rozsudok im bol doručený prostredníctvom ich

právnej zástupkyne, v tomto prípade tak trojmesačná lehota začala plynúť dňa 24.05.2018 a uplynula
dňa 24.08.2018 (piatok). Preto podali žalobcovia žalobu na obnovu konania na súde prvej inštancie až
po márnom uplynutí zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehoty, a to až dňa 26.08.2019. Preto žalobu
na obnovu konania bolo potrebné odmietnuť podľa § 413 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie tiež uviedol,
že je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť aj preto, že je zjavne nedôvodná podľa

§ 413 písm. e) CSP, pretože neboli naplnené dôvody na jej podanie podľa § 397 písm. a) a b) CSP,
pretože Zmluva o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX a Zmluva
o financovaní bývania, resp. ďalšie listinné dôkazy, na ktoré žalobcovia v žalobe na obnovu konania
poukazovali, boli už súčasťou spisu pôvodného konania sp.zn. 19Csp/140/2016 a boli ako dôkazy
vykonané. Žalobcovia súdu spolu so žalobou na obnovu konania žiadne nové dôkazy nepredložili a

ani nenastala situácia, kedy už možno vykonať dôkazy, ktoré žalobcovia navrhli vykonať v pôvodnom
konaní, ale z objektívnych príčin sa vtedy nemohli vykonať. Žalobcovia za dôvod na obnovu konania
považujú nesprávne právne posúdenie veci, keď súd podľa nich ich zaviazal na peňažné plnenie v
prospech VÚB, a.s. a nezohľadnil premlčanie nároku VÚB, a.s. a ani to, že priznané plnenie sa odvíja
od neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej zmluve o úvere. Súd prvej inštancie zdôraznil,

že nesprávne právne posúdenie veci však nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy
konania, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 83/99 zo dňa 01.03.2000,
resp. v uznesení sp. zn. 3Cdo 98/11 zo dňa 11.08.2011. Tiež konštatoval, že nie je daný žiaden dôvod
na obnovu konania ani podľa § 397 písm. c) až f) CSP, keďže žalobcovia netvrdia ani nepreukazujúexistenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté
v ich neprospech, a rovnako netvrdia ani nepreukazujú existenciu rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo,

boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcov, rovnako tak netvrdia ani nepreukazujú
existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by
bolo pre strany záväzné a tiež nejde o prípad rozhodnutia podľa § 397 písm. f) CSP. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/
z dôvodov, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila im patriace procesné práva, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadenýsúd,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutieveci,súdprvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku,
ktoré uplatnené neboli
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobcovia uviedli, že rozsudok
trpí vadami a jeho závery sú inkonzistentné, pričom jeho odôvodnenie nespĺňa podmienky § 220 ods.

2,3 CSP. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 79/02, čl. 3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4,
čl. 154c ods.1 Ústavy SR ako aj čl. 19 ods. 1 Zmluvy
o Európskej únii a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uviedli, že orgány verejnej moci
sú povinné pohybovať sa nie len z hľadiska formálneho v hraniciach svojich právomocí, ale že ich
výkon musí byť po obsahovej stránke v súlade so základnými princípmi, ktoré garantujú základné práva.

Zdôraznili, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo
účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie
rozhodnutia je zárukou, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny( I. ÚS 117/07). Rozhodnutie súdu
musí mať základ
v platnom právnom poriadku SR a medzinárodných zmluvách ratifikovaných SR. Žalobcovia namietali,

že súd prvej inštancie dokazovaním dospel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov
nemá racionálny základ. Neprihliadal na vzájomné vzťahy a kritériá mechanicky uplatňoval. Rovnako
nerešpektoval kogentné normy, pričom výklad aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a
odkláňasa odustálenejjudikatúry.Účelom obnovykonaniajevytvorenieprávnejmožnostipreopätovné
prerokovanieveciaslúžiktomu,aby sa dalozapravdutomu,ktojuskutočnemá.Vprvejfázeskúmania,

či obnova konania je prípustná, skúma súd splnenie formálnych podmienok vymedzených zákonom,
stačí, ak sa javí pravdepodobným, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu pre navrhovateľa
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (uznesenie NS SR sp.zn. 6 Obo57/2009). Pokiaľ sa jedná o
dôvody podľa § 397 písm. a), b) CSP, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal , sú tu
nové skutočnosti, dôkazy a rozhodnutia, o ktorých v pôvodnom konaní nevedel bez svojej viny, a preto

nemohli byť vykonané a zároveň mu môžu priniesť priaznivejšie rozhodnutie veci. Takéto tvrdenie súdu
odporuje § 397 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že pri obnove konania všetky skutočnosti,
nové dôkazy a rozhodnutia existovali už v čase pôvodného konania, pričom takýto výklad, že spotrebiteľ
nesie vinu na tom, že takéto dôkazy nenavrhol, predstavuje formálny výkon práva (poukaz na nález
Ústavného súdu zo dňa 07.07.2015, sp.zn. I. ÚS 204/2015-25). Tento záver súdu prvej inštancie označili

žalobcovia za nadmerný formalizmus, a preto právne závery súdu prvej inštancie sú hypotetické a
nemajú oporu v dokazovaní a zistených skutočnostiach. V ďalšej časti odvolania poukazujúc žalobcami
na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora (ES),
a to C-240/98 zo dňa 27.06.2000, C- 168/05 zo dňa 26.10.2006, C- 243/08 zo dňa 04.06.200
žalobcovia uviedli, že právo na prístup k súdu musí byť praktické a účelné. Pokiaľ má byť právo

účinné, musí mať jednotlivec jasnú a praktickú možnosť akt napadnúť, ktorým bolo zasiahnuté do
jeho práv. Žalobcovia konštatovali, že v oblasti spotrebiteľských vzťahov sa niektoré subjekty vyznačujú
predátorskými metódami dosahovania zisku. Zhrnuli, že súd prvej inštancie postupoval nadmerne
formalisticky, pričom žalobcom bolo odňaté konať pred súdom ako aj právo na spravodlivý proces.
Uplatnili si trovy odvolacieho konania.

3. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 20Csp/70/2019-46 zo dňa 14.04.2020, ktorým boli
žalobcovia 1/ a 2/ vyzvaní na doplnenie svojho odvolania, žalobcovia odvolanie doplnili a uviedli, žerozhodnutie súdu prvej inštancie napádajú v celom rozsahu a navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne podané nebolo.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov 1) a 2) nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

6. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak, a) sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto

podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany
v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d)

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku
k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva

z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom
členskom štáte Európskej únie.

7. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná
oneskorene a podľa písm. e), je zjavne nedôvodná.

8.Podľa§379CSPvspojenís§380ods.1CSP,odvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ako aj dôvodov
odvolania konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie
dostatočne,argumentačneiprávnezdôvodnil, prečožalobunaobnovukonaniavdanejvecispoukazom
na konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie odmietol ako podanú nedôvodne.
Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia napadnutého uznesenia
nepovažujezapotrebnéopakovaneuvádzaťtotožnéskutočnostiaprávneargumenty,ktoréužvosvojom

rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú
vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.

10. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v

napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane obe

konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV ÚS 372/08). V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov NS SR uvedených
v rozsudku sp. zn. 2Cdo/170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu
rozhodnutiasúduprvejinštancie,takodvolacísúdsavzásademôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia
nižšieho súdu.

11. V zhode so súdom prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že žalobcovia 1/a 2/ nepreukázali právne relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle zákonnej intencie ust.
§ 397 písm. a) - f) CSP. Všetky dôvody, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom návrhu na obnovu konania,
predstavujú dôvody, o ktorých sa bolo možné dozvedieť už

v priebehu samotného konania, predchádzajúceho návrhu na obnovu konania. Ani
v odvolaní žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli žiadne nové skutočnosti ani konkrétne dôvody, pre ktoré by
obnova konania mala byť povolená.

12. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej súd skúma, či je obnova konania

procesne prípustná. Druhá fáza predstavuje nové prerokovania a rozhodnutie veci.
V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa
v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli
vykonať dôkazy. Avšak skôr ako súd pristúpi k skúmaniu splnenia podmienok na povolenie obnovy
konania, skúma, či návrh žalobcov bol podaný v lehote troch mesiacov podľa § 403 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať nedodržanie 3- mesačnej subjektívnej lehoty podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalobcovia zákonom
stanovenú lehotu nedodržali, keďže návrh na obnovu konania bol súdu prvej inštancie doručený dňa
26.08.2019, pričom táto lehota uplynula dňa 24.08.2018, po tom, čo bol rozsudok súdu prvej inštancie

doručený žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne do vlastných rúk dňa 24.05.2018, kedy sa
mohli žalobcovia po prvýkrát z odôvodnenia rozsudku dozvedieť skutočnosti, ktoré v návrhu na obnovu
konania napádajú.

14. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobcovia 1/ a 2/ nesplnili základnú podmienku pre povolenie obnovy

konania a návrh podali oneskorene, ostatné dôvody uvedené v návrhu sú právne bezvýznamné. Avšak
aj napriek tomu sa súd prvej inštancie dostatočne a podrobne vysporiadal s dôvodmi jeho podania,
deklarovanými žalobcami.

15. Odvolací súd doplňuje, že žaloba žalobcov na obnovu konania po obsahovej stránke nebola

prípustná, keďže procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým,
že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa
v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka prípustnosti
obnovy konania nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel (mal možnosť vedieť) a mal aj dostatok

podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, no uvedené si nesplnil.
Takýto stav nastal aj u žalobcov, ktoré skutočnosti uplatneného nároku sú žalobcovi známe, ale mu
známe mohli byť už v čase pôvodného konania. Odvolací súd len poznamenáva, že je nevyhnutné
rešpektovať zásadu zachovania právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz
právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických

podmienok, ktoré však v danej veci naplnené nie sú (uznesenie NS SR z 23. januára 2010,
sp. zn. 3Obo/138/2009, uznesenie NS SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3Cdo/98/2011).

16. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania
vo veci, ktoré už raz právoplatne rozhodol je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok

uvedených v príslušných ustanoveniach § 397 a § 408 CSP. Ide
o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného
súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu
stranám sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ust. § 397 písm. a) až f)
CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou
z procesných vád vymenovaných v písmenách horeuvedeného ustanovenia.

17. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe na obnovu konania, pretože celkom zjavne
dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju tak

súd prvej inštancie posúdil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade
s ustanovením § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP
a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania

úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Tieto mu však v odvolacom konaní nevznikli a ani z obsahu spisu mu žiadne nevyplynuli, preto mu
ich náhradu odvolací súd nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).