Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/127/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417205005
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417205005.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: F. J., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, právne
zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M, advokátska kancelária s.r.o., skrátene IKAK s.r.o. so
sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 51 816 865, konajúca prostredníctvom: JUDr. Ing. Ivan Katona,
PhD., LL.M. - konateľ, proti žalovaným: 1/ X.. Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., Z. XXXX/X, 2/ K. K.

nar. XX.X.XXXX, bytom J., F. XXX/XX, 3/ X.. F. K., nar. X.X.XXXX, bytom J., H. XX/XX, 4/ X.. K. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., H. XXXX/XX, 5/ D.. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, všetci právne zastúpení:
JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 1504, P. O. BOX 13, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 21. januára 2019 č. k. 9C/62/2017-295, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov VIII. až XIII. z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v
1., 2., 3., 4. a 5. rade k nehnuteľnostiam parcely reg. „C" KN, parcela č. XXX/X, druh pozemku: záhrady
o výmere 3055 m2, parcele reg. „C" KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1268 m2 a stavbe so súp. číslom XX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parcele reg. „C" KN č.

XXX/X, nachádzajúci sa v kat. území F., v obci F., evidovaný na LV č. XXX, vedenom na Okresnom
úrade R. katastrálny odbor. Predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcu
zaviazal zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť každému
zo žalovaných sumu 1.053,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal každého
zo žalovaných zaplatiť žalobcovi titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu
spočívajúcehovovýškezhodnoteniajehospoluvlastníckehopodieluvsúvislostisozánikompodielového

spoluvlastníctva sumu 638,34 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou
súdu dňa 10.3.2017 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
Navrhoval vyporiadanie v širšom slova zmysle s prihliadnutím na to, že nehnuteľnosť zhodnotil. Žalobu

odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX
kat. územia F., pre obec F., vedených na Okresnom úrade R. katastrálnom odbore a spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/1207/08 zo dňa 2.12.2009 s
tým, že žalovaní v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/360-in k celku a žalobca je podielovým spoluvlastníkom vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 330/360-in k celku a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol

titulom osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/563/2006 zo dňa 8.12.2006, osvedčením vyhlásenia o vydržaní
nehnuteľnosti N 105/2007 NZ 27498/2007, NCRIs 27326/2007 zo dňa 12.7.2007 a Darovacej zmluvyzo dňa 8.12.2015. Žalobca oznámil žalovaným svoj zámer na kúpu pozemkov, resp. spoluvlastníckych
podielov žalovaných k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode I. výroku rozsudku za sumu 5000 eur.
Právna predchodkyňa žalovaných bola spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 1/12-ina k celku evidovaných ako parc. č. XXX/X a XXX/X, ale domovej nehnuteľnosti nie.
Uvedené zmeny v katastri nehnuteľností neboli zapísané. Na základe listu žalovaného v 5. rade zo
dňa 12.7.2016 s názvom „ponuka na odpredaj nehnuteľností" je zrejmé, že medzi spoluvlastníkmi nie
je sporná tá skutočnosť, že právny predchodca žalovaných nebol vlastníkom domovej nehnuteľnosti
a jeho vlastnícke právo k rodinnému domu bolo zapísané nedopatrením. Veľkosť spoluvlastníckeho

podielu právnej predchodkyni žalovaných, p. K. W., rod. I., vyplýva aj z kúpnej zmluvy vpísanej v
maďarčine uzatvorenej dňa 4.3.1942 medzi T. X., rod. O. H. a spol. ako predávajúcim a W. X., rod.
K. I. ako kupujúcou, na základe ktorej pani W., o. i. nadobudla aj vlastnícke právo k parcele č. XXX,
zapísanej v PKV č. XXX pod č. A.II.2. v kat. území F. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/72.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ponúkol každému spoluvlastníkovi kúpnu cenu za
ich spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vo výške 6 eur/m2, t. j. kúpna cena za spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 6/360-in k celku, je potom vo výške 432 eur (podiel 6/360 činí 72 m2) pre každého
žalovaného. Navrhol predmetnou žalobou, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a
vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikáže do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu.

3. Žalovaní sa vyjadrili k podanej žalobe písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním zo dňa 14.7.2017, v ktorom uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k predmetu konania s tým, že nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu s tým, že žalovaní za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel
považovali sumu 5.000 eur za celý spoluvlastnícky podiel žalovaných. Okrem toho namietali, že žalobca
v podanej žalobe nepreukázal stanovenie všeobecnej ceny predmetu konania a preto navrhovali, aby

predložil aktuálny znalecký posudok, ktorý by určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania a po
predložení znaleckého posudku č. 20/2018 znalca X.. C. K. navrhol pripustenie zmeny a rozšírenia
petitu žaloby podľa písomného podania s tým, že žalobca súhlasil, že každému zo žalovaných vyplatí

na vyrovnanie podielu sumu 1.053 eur, ale zároveň žalobca požadoval od každého žalovaného titulom
zhodnotenia nehnuteľností, ktorú užíval viac rokov a do ktorej finančne investoval väčšie prostriedky,
zaplatiť neoprávnený majetkový prospech spočívajúci vo výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho
podielu v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva tak, že každý zo žalovaných by zaplatil
žalobcovi sumu 638,34 eura do jedného kalendárneho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Právny

zástupca poukázal na skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku na strane 35 sám uvádza, že
žalobca, teda zadávateľ znaleckého posudku realizoval stavebné úpravy a modernizáciu rodinného
domu, vybudoval letnú kuchyňu, prístrešok, výstavbu garáže, vyhotovil nové oplotenie od ulice medzi
letnou kuchyňou a prístreškom a pod., čiže sa nejedná o bežné náklady alebo náklady spojené s
udržiavaním nehnuteľnosti. Znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v

súčasnom stave po vykonaní stavebných prác a modernizácie vo výške 63.200 eur a zároveň uviedol aj
všeobecnú hodnotu nehnuteľností v stave bez vykonaných stavebných úprav a modernizácie vo výške
24.900 eur, čím bolo preukázané, že reálne došlo k zhodnoteniu vyporiadaných nehnuteľností, a to
sumou 38.300 eur (63.200 eur - 24.900 eur). Týmto odôvodňoval žalobca pripustenie zmeny petitu
žaloby a rozšírenie žalobného návrhu s tým, že všeobecná hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu

6/360-in v súčasnom stave po stavebných úpravách a modernizácii je vo výške 1.053,33 eur, všeobecná
hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu 6/360-i v stave bez stavebných úprav a modernizácie je vo
výške 414,99 eura, a preto výška zhodnotenia jedného spoluvlastníckeho podielu 6/360-in je 638,34
eura. Poukázal na to, že boli vykonané stavebné úpravy a modernizácia, ktorými došlo k reálnemu
zhodnoteniu nehnuteľnosti, pričom vykonané stavebné úpravy a vybudovanie nových objektov, nie je

možné v žiadnom prípade možné považovať za náklady na nutnú opravu a údržbu veci, ale za investície
vložené do nehnuteľnosti. Právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo
výškezhodnoteniaspoluvlastníckehopodieludruhéhospoluvlastníkasapremlčívdvojročnejpremlčacej
dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto podielového spoluvlastníctva.

5. Žalovaní súhlasili so všeobecnou hodnotou predmetu konania podľa znaleckého posudku č. 20/2018
v sume 63.200 eur, nesúhlasili s vyporiadaním investícií, nakoľko investície vynaložené žalobcom
boli bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, teda bez ich súhlasu. Namietali, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia neprechádza spolu s predmetom podielu nadobúdateľa, ale zostáva akozáväzkový vzťah medzi pôvodným okruhom spoluvlastníkov. Nárok investujúceho spoluvlastníka na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zhodnotením spoluvlastníckych podielov ostatných
spoluvlastníkov vzniká pri zániku spoluvlastníckeho vzťahu. Podľa ich názoru žalobca nepreukázal

výšku zhodnotenia spoluvlastníckych podielov podľa znaleckého posudku, nakoľko v znaleckom
posudku je uvedené, že stavebné úpravy mali prebiehať od roku 1994. Je povinnosťou žalobcu
preukázať, v ktorom období došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu a tiež preukázať, či v
danom prípade žalobca vynaložil iba nevyhnutné náklady, resp. náklady, ktoré mali zvýšiť hodnotu
predmetu konania. Z opatrnosti vzniesli námietku premlčania, keď zastávali ten právny názor, že

z titulu nevyhnutných nákladov bolo právo žalobcu domáhať sa svojho nároku do uplynutia dvoch
rokov, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ sa týka nákladov na zhodnotenie nehnuteľností,
žalobca mal prvýkrát túto možnosť si uplatniť pri zániku podielového spoluvlastníctva medzi podielovými
spoluvlastníkmi. Preto v časti, v ktorej sa žalobca domáha vydania neoprávneného majetkového
prospechu vo výške pre každého žalovaného sumou 638,34 eura žiadali žalovaní žalobný návrh
zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uviedol, že nehnuteľnosť zveľaďoval v priebehu
posledných piatich rokov, pretože pôvodne býval v nehnuteľnosti v A. V., ktorú predal a z tých peňazí
predmetnú nehnuteľnosť zrekonštruoval, aby v nej mohol bývať. V predmetnej nehnuteľnosti žije sám.
Čo sa týka rekonštrukcie nehnuteľnosti uviedol, že túto vykonal v dvoch etapách, keď v prednej

časti domu musel najprv vymeniť strechu, lebo mu zatekalo a zadnú časť domovej nehnuteľnosti
rekonštruoval vo väčšej časti, v ktorej sa býva. Žalovaní nikdy sa o predmetnú nehnuteľnosť nezaujímali,
neprispeli žiadnou sumou k jej rekonštrukcii, pričom zrekonštruovanú nehnuteľnosť videla iba žalovaná
v 5. rade. Žalovaní mu žiadnym spôsobom nebránili v užívaní nehnuteľnosti, nikdy v minulosti ich
nepožiadal o povolenie, aby mohol vykonať stavebné úpravy a rekonštrukciu nehnuteľnosti.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 451 ods. 1, § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo nesporne

preukázané, že strany sporu súhlasili, najmä žalovaní, so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, keď žalobca predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne sám a žalovaní súhlasili aj s
navrhovaným spôsobom vyporiadania predmetných nehnuteľností tak, ako ich navrhoval žalobca, a
to prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a vyplatením za primeranú náhradu žalovaných ich
podielom. Takisto žalovaní súhlasili s vyplatením ich podielu z nehnuteľností v sume 1.053,33 eura do 30

dní od právoplatnosti rozsudku a s takouto sumou súhlasil aj žalobca v súlade s predloženým znaleckým
posudkom č. 20/2018. Žalovaní namietali iba vyplatenie sumy 638,34 eura, každý zo žalovaných titulom
povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo výške zhodnotenia
jeho spoluvlastníckeho podielu.

9. Konštatoval, že žalobca rozšíril svoju žalobu v priebehu konania a žiadal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v rámci ktorého súd prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-
ktorý spoluvlastník zhodnotil nehnuteľnosť investíciami prípadne iným spôsobom. Uviedol, že dospel
k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že sporné nehnuteľnosti zhodnotil vloženými investíciami
do predmetnej nehnuteľnosti, a to jednak znaleckým posudkom č. 20/2018 zo dňa 8.2.2018, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je v súčasnom stave po vykonaní
stavebných prác a rekonštrukcií vo výške 63.200 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností v stave bez
vykonaných stavebných úprav a rekonštrukcie je vo výške 24.900,- eur (strana 41 ZP č. 20/2018). V
konaní žalobca listinnými dôkazmi, a to faktúrami č. 85/2012, č. 181/2012, príjmovými pokladničnými
dokladmi a ďalšími dokladmi o nákupe stavebného materiálu od spoločnosti GARDEN Komjatice,

s.r.o., ako aj výdajkami o kúpe tovaru a dokladom o zaplatení kartou z rokov 2012, 2014 a 2015
a Kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2014, keď žalobca nehnuteľnosť v kat. území A. V., v ktorej
predtým žil a bol jej výlučným vlastníkom, predal manželom Z., bytom Q. XXX za kúpnu cenu 75.000
eur, preukázal, že od roku 2012 postupne kupoval stavebný materiál, ale aj iný materiál potrebný
k rekonštrukcii a k modernizácii predmetných nehnuteľností a z fotodokumentácie, ktorú do spisu

doložil, ale aj zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca vykonal stavebné úpravy spočívajúce vo
vybudovaní nových objektov, teda v pristavaní závetria, v postavení letnej kuchyne, prístrešku, garáže,
zateplení fasády domu, modernizácii interiéru, vybudovanie oplotenia s drevenou výplňou automaticky
otváranou, vybudovaní oplotenia medzi postavenou letnou kuchynkou a prístreškom a ďalšie vonkajšiestavebné úpravy spevnených plôch, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za náklady na
nutnú opravu a údržbu vecí, ktorú bolo nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie mal za to, že
investíciami vloženými do nehnuteľností žalobcom došlo k reálnemu zhodnoteniu vyporiadavaných

nehnuteľností. Žalobca v konaní dôkazmi, ktoré do spisu doložil, jednoznačne preukázal, že postupne
od roku 2012 realizoval investície a vykonal stavebné úpravy predmetných nehnuteľností až do roku
2015. Viditeľným dôkazom, okrem vyššie citovaných prác zo znaleckého posudku č. 20/2018 je aj
priložená fotodokumentácia z Google mapy, z ktorej je jednoznačne viditeľný ešte pôvodný stav
vyporiadavaných nehnuteľností v roku 2012 a následne nový stav po roku 2015. Ide o markantne

viditeľný rozdiel vonkajšieho výzoru nehnuteľností. K hodnote 638,34 eura dospel na základe rozdielu
všeobecných hodnôt nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 20/2018, výška zhodnotenia je
rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľností pred zhodnotením a po ňom, teda 38.200 eur (63.200 eur
- 24.900 eur). To znamená, že všeobecná hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu žalovaných
6/360-in v súčasnom stave po vykonaní stavebných úprav a rekonštrukcií je vo výške 1.053,33 eura
a všeobecná hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu žalovaných 6/360-in v stave bez vykonaných

stavebných úprav a rekonštrukcie je potom vo výške 414,99 eura a výška zhodnotenia po stavebných
úpravách a rekonštrukcii jedného spoluvlastníckeho podielu žalovaných v podiele 6/360-in je 638,34
eura. Zhodnotenie nehnuteľností žalobca preukázal vloženými investíciami, rekonštrukciou a citovanými
listinnými dôkazmi do nehnuteľnosti, ako aj svedeckou výpoveďou svojho brata C.

10. K námietke premlčania vznesenej žalovanými súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní
listinnými dôkazmi preukázal, že vykonal na predmetných nehnuteľnostiach také stavebné úpravy
a modernizáciu, ktorými došlo k reálnemu zhodnoteniu nehnuteľností a nie iba k vynaloženiu
nevyhnutných nákladov nehnuteľností. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
vo výške zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu druhého spoluvlastníka, sa premlčí v dvojročnej

premlčacej dobe podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, až od zániku tohto
podielového spoluvlastníctva, preto vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných bola súdom
vyhodnotená ako neopodstatnená. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 12/2011 zo dňa 27.2.2012.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v
rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

12. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní v časti výrokov VIII. až XIII. týkajúcich sa

povinnosti každého z nich zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 638,34 eura a trov
konania, žiadali v uvedenej časti rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov
konania 100 %. Uviedli, že odôvodnenie rozsudku nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca
v žalobnom návrhu žiadal o zrušenie a vyporiadanie predmetu konania s tým, že im vyplatí primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel len z hodnoty pozemku. Žiadali vyplatiť zo všeobecnej hodnoty

predmetu konania, preto žalobca predložil znalecký posudok, ktorým bola stanovená všeobecná
hodnota predmetu konania. Na pojednávaní dňa 04.06.2018 žalobca požiadal o zmenu petitu z dôvodu,
že do predmetu konania investoval. S poukazom na § 140 ods. 3 CSP uviedli, že za zmenu žaloby
nie je možné považovať procesný úkon, ktorým sa mení nárok uplatnený podľa osobitných ustanovení
hmotného práva (§ 142 ods. 1 OZ). Zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu vyčíslil ako rozdiel hodnoty

stanovenej znaleckými posudkami č. 212/1994 a č. 20/2018. Takéto vyčíslenie zhodnotenia je vylúčené,
keďže znalecký posudok č. 212/1994 bol určený na stanovenie ceny predmetu konania za použitia
vyhlášky o cenách stavieb č. 465/91 Zb. v znení platnom ku dňu 06.09.1993. Ďalej žalovaní uviedli,
že investície vynaložené spoluvlastníkom bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, ak ide súčasne o
nevyhnutné náklady (na opravu a údržbu veci) sa hradia maximálne do výšky hodnoty spoluvlastníckeho

podielu. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v tomto prípade vzniká vynaložením týchto nákladov.
Ak spoluvlastník vynaložil prostriedky na nie nevyhnutné opravy a údržbu veci bez súhlasu druhého
spoluvlastníka, vzniká bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka až pri zániku podielového
spoluvlastníctva. Podľa znaleckého posudku žalobca vykonával nevyhnutné náklady od roku 1994 a
svojho nároku sa mohol domáhať do dvoch rokov od kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide

o zhodnotenie, žalobca mal možnosť prvýkrát si uplatniť nárok pri zániku podielového spoluvlastníctva
medzi pôvodnými spoluvlastníkmi. Žalobca totiž vlastnícke právo nadobudol až v roku 2006. Investície
do nehnuteľnosti boli podľa znaleckého posudku vkladané do nehnuteľnosti od roku 1994 a žalobca sastal vlastníkom až v roku 2006, pričom nepreukázal investície vynaložil on od roku 2006. V časti výroku
o trovách konania pokladajú napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný.

13. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že začal realizovať stavebné práce, ktorými
nehnuteľnosť zhodnotil v roku 2012 a od roku 2014 vkladal investície z finančných prostriedkov, ktoré
získal predajom svojej nehnuteľnosti v obci A. V.. Vyplýva to z Google Maps, kde vidieť, že v roku
2012 boli nehnuteľnosti b pôvodnom stave bez akýchkoľvek úprav. Tým preukázal, že k zhodnoteniu

nehnuteľností došlo až v čase, keď už bol vlastníkom sporných nehnuteľností on. Zhodnotenie
nehnuteľností vyplýva zo znaleckého posudku, v ktorom je špecifikované akými prácami došlo k
zhodnoteniu. Pokiaľ žalovaní spochybňujú výšku zhodnotenia, mali svoje tvrdenia preukázať dôkazmi.
Jeho investície neboli nevyhnutnými nákladmi, takými sú iba náklady na odvrátenie hroziacej škody.
Vzhľadom k tomu je námietka premlčania vznesená žalovanými neopodstatnená. Do nehnuteľnosti
investoval za posledných 5-6 rokov nemalé finančné prostriedky a preto by bolo v rozpore s dobrými

mravmi, ak by súd nevykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle aj s ohľadom
na zhodnotenie.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
v napadnutej časti výrokov VIII. až XIII. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nesprávneho právneho posúdenia a nevykonania
dôkazov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby
uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

15. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré

sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

16.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, aksúd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Ust. § 150 CSP zakotvuje jedno zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, no súd však má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie,
keď môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať

dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a
3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny
korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v
rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť. Každý má totiž tvrdiť v
zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.

19. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe (§ 132 ods. 1 CSP) majú osobitný význam a spolu
so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby, ktorý nie je determinovaný každým jednotlivým tvrdením
žalobcu, ale celkovou súdržnosťou skutkového deja, ktorý žalobca uvádza. Povinnosť tvrdiť podstatné a
rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate
hmotno-právnejnormy.Povinnosťtvrdiťpodstatnéarozhodujúceskutočnostisavprávnejteóriioznačuje

ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Často však niet
pevnejhraniceprerozpoznanie,čijepredloženéskutkovétvrdeniedostatočnesubstancovanéalebonie.
Riešenie je v konkrétnom prípade potrebné vyvodiť zo zásad, na ktorých je sporové konanie postavené
(na jednej strane prejednací princíp, na druhej strane princíp materiálneho civilného procesu).

20. Neexistuje pevná hranica, kedy začať dokazovanie a kedy nedostatočne substancované tvrdenie
považovať za nepreukázané bez dokazovania. Dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na
zisťovanie toho, čo strany netvrdili, avšak materiálny korektív tohto pravidla je prípustný za účelom
poskytnutia spravodlivej a účinnej ochrany práv.
21. Súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď

strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia. Výzva na doplnenie tvrdení musí byť
formulovaná tak, aby ustanovenie § 150 ods. 2 plnilo svoj účel, ktorým je poskytnutie materiálnej a nielen
formálnej ochrany práv. Práve ust. § 150 ods. 2 CSP umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana
sporu nesplní povinnosť substancovania tvrdiť, ktoré nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok.
Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je v tomto smere potrebné chápať ako určitý

korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady. Je totiž povinnosťou súdu skôr, ako v
sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné
a ktoré sú nesporné.

22.Vdanejvecižalobcanežalovalpôvodnevžalobevyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvavširšom

zmysle,nežiadalnáhraduzazhodnotenienehnuteľnosti,resp.vydaniebezpodielovéhospoluvlastníctva.
Na základe výzvy súdu prvej inštancie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pre
stanovenie výšky vyrovnávacích podielov pre žalovaných, žalobca predložil znalecký posudok a na
základe neho zaslal súdu písomne nový návrh petitu žaloby doplnený o výrok o zaplatenie sumy
638,34 eura od každého žalovaného za zhodnotenie nehnuteľností. Súd prvej inštancie pripustil zmenu

petitu bez toho, aby žalobca rozšírenie žaloby zdôvodnil skutkovo. Aj na rozšírenie žaloby sa vzťahujú
ustanovenia CSP týkajúce sa náležitostí žaloby. Žalobca musí nielen špecifikovať o aký nárok žalobu
rozširuje, ale uviesť aj skutkové okolnosti pre posúdenie žalovaného nároku.

23. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku a v ňom uvedené skutočnosti sám poňal ako

skutkové okolnosti rozšírenia žaloby. V tomto smere súd prvej inštancie konal v rozpore s ustanoveniami
CSP. Znalecký posudok je iba dôkazný prostriedok, ktorý má preukázať v žalobe uvedené skutkové
tvrdenia. Nenahrádza však povinnosť žalobcu uviesť v žalobe skutkové okolnosti žalovaného nároku.
Súd prvej inštancie mal vyzvať žalobcu na doplnenie rozšírenia žaloby špecifikáciou investícií do
nehnuteľností uvedením druhu investície - prác, rozsahu, času, kedy došlo k investícii, cenu investície.

24. Vzhľadom k tomu je právne posúdenie nároku týkajúceho sa širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva predčasné, pretože súd prvej inštancie nemal vedomosť o skutkových okolnostiachinvestícií do sporných nehnuteľností nielen z rozšírenia žaloby, ale ani z výpovede žalobcu na
pojednávaní. Súd prvej inštancie vypočul žalobcu veľmi stručne.

25. Posúdenie nároku týkajúceho sa investícií do nehnuteľností alebo zhodnotenia nehnuteľností je
možné iba na základe presnej špecifikácie investícií (prác vykonaných v nehnuteľnosti) z hľadiska druhu
a času. Vzhľadom na námietku žalovaných je potrebné posúdiť či všetky práce (investície), ktoré boli
vykonané žalobcom, sú nad rámec bežných či nevyhnutných nákladov do nehnuteľnosti, kde premlčacia
doba začína plynúť až od zániku podielového spoluvlastníctva. V prípade, ak by súd prvej inštancie

dospel k záveru, že niektoré práce (investície) majú charakter iba nevyhnutných bežných nákladov na
údržbu nehnuteľnosti, potom pri náhrade za tieto investície by premlčacia doba plynula od ich realizácie.

26. Na základe všetkých vyššie vytýkaných vád súvisiacich nielen s procesným postupom súdu prvej
inštancie, ale aj s nesprávnym a predčasným právnym posúdením danej veci odvolací súd dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)

CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude potrebné postupovať v naznačenom
smere, vyzvať žalobcu na doplnenie rozšírenia žaloby, opätovne vypočuť podrobne žalobcu k dôvodom
rozšírenia žaloby ohľadne investícií a vykonaných prác na sporných nehnuteľnostiach. Súd prvej
inštancie vyhodnotí zistené skutkové okolnosti z hľadiska posúdenia charakteru vykonaných investícii

(nevyhnutné investície, investície zhodnocujúce nehnuteľnosti), podľa zistení skutkových a právnych
záverov opätovne posúdi vznesenú námietku premlčania, taktiež sa bude opätovne zaoberať výškou
zhodnotenia. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby spĺňalo podmienky
preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom prvoinštančný súd je viazaný
právnymnázoromodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP)vyjadrenýmvtomtouznesení.Vosvojomnovom

rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).