Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207154
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119207154.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1/ W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Ku kyselke XXX/XX, P.,
štátnemu občanovi SR a 2/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Ku kyselke XXX/XX, P., štátnej občianke
SR, proti žalovanému E. úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31320155, o
žalobe žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania o zaplatenie 230.089,24 eur s príslušenstvom vedeného na
tunajšom pod sp. zn. 19Csp 140/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn.: 19Csp/140/2016, o d m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 26.08.2019 v znení doplnenia návrhu zo dňa

25.11.2019 navrhli obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19Csp/140/2016
a v obnovenom konaní žiadali, aby súd žalobu č.k. 19Csp/140/2016 zamietol v plnom rozsahu a určil,
že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX a Zmluva o
financovaní bývania je premlčaná.

2. Žalobcovia vo svojej žalobe na obnovu konania uviedli, že proti rozsudku tunajšieho súdu č.k.

19Csp/140/2016-92 zo dňa 29.03.2018 nepodali odvolanie, pretože v tej dobe im neboli známe dôvody,
ktorými by argumentovali proti uvedenému rozsudku. Uviedli, že podľa ich zistení na internetovej
stránke štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti JUDr. Moniky Jankovskej - Brániť sa oplatí, dňa
23.08.2019zistili,žeprivydanírozsudkuč.k.19Csp/140/2016došlokporušeniuzákona.Podľažalobcov
1/ a 2/ zmluva o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX a Zmluva o financovaní bývania sú
spotrebiteľskými zmluvami podľa ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Žalobcovia majú za to, že uvedené spotrebiteľské zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných
podmienokpodľa§53Občianskehozákonníka,spoukazomnaustanovenie§53dOZ,vzmyslektorého,
ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná. Ide o nasledovné
neprijateľné podmienky: rozhodcovská doložka, poplatky, náklady a iné výdavky, dohoda o zrážkach
zo mzdy, že sa dlžník oboznámil s podmienkami zmluvy, oboznámenie sa s VOP. Žalobcovia 1/ a 2/
poukázalinato,žeuvedenéspotrebiteľskézmluvysúneplatnéatiežjeneplatnáajzáložnázmluva,ktoré

priamosúvisísospotrebiteľskouzmluvou.Vyjadrilisa,žetedajemožnévykonaťlistinnýdôkazasúčasne
sa dá predpokladať, že vykonanie tohto dôkazu môže pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. V doplnení návrhu na obnovu konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.11.2019 žalobcovia
1/ a 2/ uviedli, že dôvodom ich návrhu na obnovu konania je skutočnosť, že žalobcovia majú za to, že
súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19Csp/140/2016 priznal VÚB, a.s. bezdôvodné obohatenie vo výške
230.089,24 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobcovia 1/ a 2/ upresnili, že citovaný rozsudok tunajšieho

súdu svojou žalobou na obnovu konania napadajú v rozsahu jeho výrokov I. a III. Žalobcovia majú za to,
žepodľarozsiahlejjudikatúrysapremlčaciadobapočítaodprvejneuhradenejsplátky,kvôliktorejdošlokvyhláseniupredčasnéhozosplatneniaceléhoúveru.Poukázalinato,žeakovyplývazlistinnýchdôkazov,
ktoré sú súčasťou pôvodného spisu, VÚB, a.s. vyzval listom dňa 13.12.2012 žalobcov 1/ a 2/ k úhrade
dlžnej sumy vo výške 1.492,30 Eur. Uvedeným dátumom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba podľa

ustanovenia § 101 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba uplynula
teda dňa 13.12.2015, žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 06.12.2016, teda po uplynutí
zákonom stanovenej premlčacej doby. Žalobcovia sa vyjadrili, že súd priznal premlčanú pohľadávku.

3.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeoobnovukonaniazodňa07.01.2020navrholžalobunaobnovu

konania odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, s tým, že ak ju súd neodmietne, žiada, aby ju zamietol.
Vyjadril sa, že žalobcovia žiadnym spôsobom neuviedli, o aký nový listinný dôkaz ide a ako môže
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ani žiadnym spôsobom nepreukázali zachovanie subjektívnej
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Poukázal na to, že tvrdenia žalobcov sú zmätočné. Na
jednej strane tvrdia údajnú neplatnosť zmlúv, na strane druhej namietajú údajné premlčanie pohľadávok
vyplývajúcich zo samotných zmlúv. Žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia nie sú založené na uplatnení

nových skutkových okolností, ale len na namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci súdom,
čo nezakladá prípustnosť žaloby na obnovu konania, ale iba dôvod na prípadné podanie riadneho
opravného prostriedku. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru súdov, napr. na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 83/99, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000, v
zmysle ktorého vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom

zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods.1 O.s.p.

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19Csp/140/2016 tunajší súd zistil, že v pôvodnom konaní
v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31320155,
proti žalovaným 1) Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom T. XXX/XX, P., štátnemu občanovi SR a

2) C. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom T. XXX/XX, P., štátnej občianke SR, o zaplatenie 230.089,24
eur s príslušenstvom tunajší súd vydal dňa 29.3.2018 rozsudok č.k. 19Csp/140/2016-92, ktorým vo
výroku I. rozhodol, že žalovaní 1) a 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo
výške 223.016,38 eur, úrok vo výške 5.620,80 eur, úrok z omeškania vo výške 7,89 % ročne zo sumy
172.277,07 eur od 17.02.2014 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 50.739,31 eur od

17.02.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a vo výroku III. žalobcovi voči žalovaným 1) a 2) priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 91,4 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom žalovaní 1) a 2) sú povinní trovy konania uhradiť spoločne a nerozdielne.

5. Podľa § 397 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) Proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa § 403 ods. 1 CSP Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2 CSP Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch

rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa § 410 CSP Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.8. Podľa § 413 ods. 1 CSP Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

9. Žalobcovia ako strany pôvodného sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 19Csp/140/2016

v procesnom postavení žalovaných, podali žalobu na obnovu konania proti žalovanému, ktorý mal v
pôvodnom konaní postavenie žalobcu. Napadli právoplatný rozsudok, proti ktorému je podanie žaloby
na obnovu konania v zásade prípustné (§ 397 CSP). Po preskúmaní žaloby na obnovu konania a
oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19Csp/140/2016 súd
dospel k záveru, že žaloba je podaná oneskorene a súčasne je zjavne nedôvodná. Záver o tom, že sú
tu dané dôvody pre odmietnutie žaloby na obnovu konania súd odôvodňuje nasledovne:

10. Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie žaloby je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu
konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna
lehota na podanie žaloby je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu konania podaná len v
prípadoch uvedených v § 404 CSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je
možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie (§ 405 CSP). Ak sa žalobca obráti na súd po
uplynutí subjektívnej lehoty, jedná sa o oneskorene podanú žalobu na obnovu konania, hoci objektívna
lehota ešte nemusela uplynúť. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania v

prejednávanej veci bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty v dĺžke 3 mesiace počítanej od okamihu,
kedy sa žalobcovia mohli dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohli dôvod obnovy uplatniť.

11. Žalobcovia vyvodzujú začiatok plynutia subjektívnej lehoty odo dňa 23.08.2019, t.j. od okamihu, kedy
na internetovej stránke bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti JUDr. Moniky Jankovskej

- Brániť sa oplatí zistili ( na základe informácii z uvedenej internetovej stránky žalobcovia vyjadrili
názor, že ich úverové zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, preto sú
neplatné a tiež je neplatná aj záložná zmluva priamo súvisiaca so spotrebiteľskou zmluvou), že pri
vydaní citovaného rozsudku došlo k porušeniu zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
subjektívna lehota sa ráta od okamihu, kedy sa žalobcovia mohli s prihliadnutím na všetky okolnosti

a pomery o nimi tvrdených dôvodoch obnovy konania dozvedieť. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania sa teda počíta od okamihu, kedy mali žalobcovia možnosť zistiť
existenciu dôvodov obnovy konania, teda od okamihu, kedy mali alebo mohli mať o nich vedomosť,
nie kedy sa o nich skutočne dozvedeli. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v Občianskom
zákonníku je predovšetkým výsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"). Transpozícia bola vykonávaná v prvom kroku
zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1. apríla 2004 do Občianskeho zákonníka dostala
úprava spotrebiteľských zmlúv. Od tohto momentu až dodnes boli v tejto oblasti pravidelne vykonávané
viaceré významné zmeny. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv
v užšom zmysle ako osobitného druhu zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať

ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba
aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach existuje v právnom poriadku Slovenskej
republiky už niekoľko rokov. Vznikli tiež viaceré združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa prezentovali
nielen v médiách, na internete, ale aj vstupovali do súdnych konaní ešte počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku ako vedľajší účastníci na strane spotrebiteľov, ktorým poskytovali právnu pomoc. Pri

Ministerstve spravodlivosti SR je od novembra 2008 zriadená Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá prijíma podnety od občanov. Portál www.branitsaoplatí.sk, ktorý
je už v súčasnosti zrušený, bol taktiež založený podstatne skôr ako ho na internete našli
žalobcovia. Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Monika Jankovská naň
odkázala už vo svojej brožúre : „7 krokov na ochranu spotrebiteľa“ z mája 2014. Okrem toho

sú na verejne prístupnej internetovej stránke MS SR, či na stránke www.otvorenesudy.sk, prístup
na ktorú je tiež bezplatný, zverejňované rozhodnutia súdov SR, z ktorých veľké množstvo rieši aj
problematiku spotrebiteľských zmlúv, spotrebiteľských úverov, či neprijateľných podmienok v takýchto
zmluvách a dôsledkov z toho vyplývajúcich. Žalobcovia teda súdu nepreukázali, že o problematikespotrebiteľských zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok mohli alebo mali mať vedomosť až v
čase, keď dňa 23.08.2019 našli internetovú stránku Brániť sa oplatí. S oblasťou spotrebiteľského práva,
problematikou spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok, resp. judikatúrou v tejto

oblasti sa žalobcovia mohli oboznámiť už v čase pôvodného súdneho konania vedeného pod sp. zn.
19Csp/140/2016, ktoré žiadajú obnoviť a ktoré začalo podaním žaloby dňa 06.12.2016. Spotrebiteľské
zmluvy, na neplatnosť ktorých žalobcovia poukazujú vo svojom návrhu na obnovu konania zo dňa
26.08.2019, ako aj ostatné listiny, vrátane výzvy VÚB, a.s. zo dňa 20.11.2013, na ktoré poukazovali
žalobcovia boli ako dôkaz vykonané už v pôvodnom konaní, teda žalobcovia mali k dispozícii všetky

listiny, z ktorých vyvodzujú dôvody žaloby na obnovu konania a mohli sa brániť neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, prípadne neplatnosťou zmluvy a námietkou premlčania v pôvodnom konaní. Súd preto
uzavrel, že žalobcovia mali možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, pre ktoré podali žalobu na obnovu
konaniaužvčase,keďvpôvodnomkonanídošlokvyhláseniurozsudkunapojednávanídňa29.03.2018,
ktorého sa nezúčastnili, no boli naň riadne a včas predvolaní prostredníctvom ich vtedajšej právnej
zástupkyne a na ktorom pojednávaní bol ústne vyhlásený a odôvodnený rozsudok, ako vyplýva zo

zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.3.2018. O dôvodoch na obnovu konania, t.j. že súd žalobcov
zaviazal zaplatiť žalovanému plnenie, na ktoré podľa žalobcov nemal nárok z dôvodu premlčania, resp.
z dôvodu, že šlo o nedovolané plnenia majúce základ v neprijateľných zmluvných podmienkach sa
žalobcovia mohli najneskôr dozvedieť z písomného vyhotovenia rozsudku obsahujúceho odôvodnenie,
ktorý rozsudok im bol doručený prostredníctvom ich právnej zástupkyne dňa 24.5.2018, ako vyplýva z

obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19Csp 140/2016 a v tomto prípade trojmesačná lehota
začala plynúť dňa 24.5.2018 a uplynula dňa 24.8.2018 (piatok). Preto pokiaľ podali žalobcovia žalobu
na obnovu konania na súde až dňa 26.08.2019, učinili tak až po márnom uplynutí zákonnej subjektívnej
trojmesačnej lehoty. Už len z tohto dôvodu je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť podľa § 413
písm. a/ CSP.

12. Okrem toho je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť aj preto, že žaloba na obnovu konania
je zjavne nedôvodná podľa § 413 písm. e/ CSP. Neboli totiž naplnené dôvody na jej podanie podľa
§ 397 písm. a) a b) CSP, a síce, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobcovia v
pôvodnom konaní nemohli bez svojej viny použiť, teda, napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy v čase

pôvodného konania existovali, žalobcovia nezavinili, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (napríklad, ak
by žalobcovia o existencií skutočností a dôkazov nevedeli) alebo, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní ( napríklad po právoplatnom skončení veci sa ukáže, že navrhnutý
dôkaz v pôvodnom konaní, ktorý nebolo možné vykonať, po právoplatnom skončení veci už vykonať
možno), pričom tieto dôkazy sú spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tieto

podmienky však neboli naplnené, pretože Zmluva o poskytnutí Euroflexihypotéky č. XXX/XXXXXX/
XX a Zmluva o financovaní bývania, resp. ďalšie listinné dôkazy, na ktoré žalobcovia v žalobe na
obnovukonaniapoukazujú,boliužsúčasťouspisupôvodnéhokonaniasp.zn.19Csp/140/2016aboliako
dôkazy vykonané. Pokiaľ sa žalobcovia v doplnení svojej žaloby na obnovu konania zo dňa 24.11.2019
odvolávajú na doručený list veriteľa VÚB, a.s., ktorým ich vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.492,30

Eur, ktorý je súčasťou pôvodného spisu a ktorý im mal byť doručený dňa 13.12.2012, od ktorého dňa
vyvodzujú začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenia práva VÚB, a.s. na zaplatenie zostatku
úveru, súd konštatuje, že z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že výzva VÚB, a.s. na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 1.492,30 Eur (vypočítanej ku dňu vyhotovenia výzvy, t.j. ku dňu 20.11.2013) im
podľa fotokópii doručeniek, ktoré sú súčasťou pôvodného spisu bola doručená dňa 13.12.2013, nie dňa

13.12.2012. Žalobcovia teda súdu spolu so žalobou na obnovu konania žiadne nové dôkazy nepredložili
a ani nenastala situácia, kedy už možno vykonať dôkazy, ktoré žalobcovia navrhli vykonať v pôvodnom
konaní, ale z objektívnych príčin sa vtedy nemohli vykonať. Žalobcovia za dôvod na obnovu konania
považujú iba nesprávne právne posúdenie veci, keď súd podľa nich ich zaviazal na peňažné plnenie v
prospech VÚB, a.s. a nezohľadnil premlčanie nároku VÚB, a.s. a ani to, že priznané plnenie sa odvíja od

neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej zmluve o úvere. Nesprávne právne posúdenie veci
však nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania, ako to konštatoval aj Najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 83/99 zo dňa 1.3.2000, resp. v uznesení sp. zn. 3Cdo 98/11 zo dňa
11.8.2011. Súd je vymedzeným dôvodom obnovy konania v zmysle § 411 ods. 1 CSP viazaný. Súd však
konštatuje, že nie je daný žiaden dôvod na obnovu konania ani podľa § 397 písm. c/ až f/ CSP, keďže

žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených
v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech, a rovnako netvrdia ani nepreukazujú existenciu
rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo
konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcov, rovnakotak netvrdia ani nepreukazujú existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej
únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež nejde o prípad rozhodnutia podľa § 397
písm. f / CSP.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu na obnovu konania v súlade s § 413 písm. a/, e/
CSP výrokom I. odmietol ako žalobu podanú oneskorene a zjavne nedôvodnú.

14. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade,

že žaloba na obnovu konania je odmietnutá (§ 255 ods. 1 CSP sa použije na prípady, keď súd
žalobe na obnovu konania vyhovie alebo ju zamietne). Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť tiež
analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou
najbližšiu odmietnutiu žaloby na obnovu konania, nakoľko žalobcovia nedosiahli žalobou sledovaný cieľ
(obnovenie pôvodného konania) rovnako tak, ako keby súd ich žalobu zamietol, teda neboli úspešní.

Žalovaný teda voči žalobcom 1/ a 2/ má nárok na náhradu trov konania. Preto súd výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín ( § 357 písm. c/ CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.