Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217208998
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217208998.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Ingridy Doležajovej , vo veci starostlivosti súdu o maloletú: Q. G.
Y., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno, dieťa rodičov: M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom: L. utca 4, L., J. a G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom:
X., E. XX/XX, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom
Komárno, B. Királya č. 6, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. januára
2020 č. k. 9P/71/2017- 333, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení vyživovacej povinnosti
otca na maloletú Q. G. Y., o zročnom výživnom, o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa písomne podaným návrhom zo dňa 18.4.2017 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti a
úpravy styku s maloletou. Žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 31 200 HUF na sumu 35 eur
mesačne od 1.7.2018. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho výdavky prevyšujú príjmy, pretože spláca
hypotekárny úver, ktorý si zobral na kúpu rodinného domu, v ktorom žije s manželkou a deťmi. Matka
návrhom zo dňa 15.5.2018 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletú na sumu 180 eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.6.2018 č.k. 9P/71/2017- 132 ( v poradí prvým) upravil
styk otca s mal. Q. G. každú tretiu sobotu v mesiaci od XX.XX hod. do 18.00 hod. a znížil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú zo sumy 31 200,- HUF na 70 eur mesačne, počnúc od 1.7.2018 s tým, že
výživné je splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd
návrh otca vo zvyšku zamietol. Zároveň súd zamietol aj návrh matky. Tým sa zmenil rozsudok súdu
9P/157/2015-72 zo dňa 30.11.2015 v časti o výživnom a úprave styku k maloletej. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku
podala matka odvolanie. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Cop/42/2018-197 zo dňa 21.2.2019 bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou potvrdený a vo výroku súdu
o znížení vyživovacej povinnosti a vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
zamietol, zrušený.

3. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletú G. Q. Y., nar. X.X.XXXX zo sumy 31 200 HUF na 150 eur mesačne, počnúc od 15.5.2018 s tým,
že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zaostalé výživné za obdobie od 15.5.2018 do 31.12.2019 v sume 1 110,31 eura zaviazal otca zaplatiť

v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Ďalším výrokom súd návrh matky vo zvyšku zamietol. O návrhu
otca na zníženie výživného na maloletú rozhodol tak, že tento zamietol. Zároveň zmenil rozsudok
tunajšieho súdu 9P/157/2015-72 zo dňa 31.11.2015 v časti o výživnom na maloletú. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 77, § 26 Zákona o
rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že naposledy rozsudkom OS Komárno
9P/157/2015-72 zo dňa 30.11.2015 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola mal. Q.
G. zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 31 200
HUF. V čase rozhodovania matka poberala dávky v hmotnej núdzi 130 eur a bola bez ďalšej vyživovacej
povinnosti, otec maloletej mal čistý mesačný príjem 177 671 HUF a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
mal. Y., ktorú mal zverenú do starostlivosti. V rámci vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletá má 8
rokov, od septembra 2019 nastúpila na povinnú školskú dochádzku a je žiačkou 1. ročníka ZŠ. Poukázal
na to, že matka mala výdavky najmä na školské potreby celkovo v sume 120 eur . Z potvrdenia MUDr.
Evy Kuzmovej mal súd preukázané, že maloletá má stanovenú diagnózu a to laktózovú a histamínovú
intoleranciu, s čím má matka zvýšené výdavky, nakoľko dieťa potrebuje špeciálnu diétu. Z ďalšieho
dokazovania vyplynulo, že matka sa rozišla so svojim partnerom W. D., ktorý na maloletého W. D.,
nar. XX.X.XXXX dobrovoľne prispieva sumou 100 eur mesačne. Poukázal na to, že matka poberala do
konca februára 2019 rodičovský príspevok v sume 213,20 eura mesačne a rodinné prídavky na 2 deti
47,36 eura. Poukázal na to, že matka sama žije s 2 mal. deťmi v prenajatom 3 izbovom byte, o čom
založila do spisu nájomnú zmluvu a za réžiu a výdavky spojené s energiami platí celkove 390 eur. Matka
maloletej do 31.5.2019 pracovala u spol. J. shop s.r.o. X., kde jej pracovný pomer skončil v skúšobnej
dobe a uzatvorila 13.6.2019 pracovnú zmluvu s H. U., kde dosahuje priemernú mzdu 352 eur.

5. Poukázal na to, že napriek úprave styku otec maloletú nenavštevuje a žiadnym spôsobom sa o ňu
nezaujíma. Je ženatý so Y. K. U., z ktorého manželstva sa mu narodil mal. M. Y., nar. XX.X.XXXX, s
ktorým je jeho manželka na rodičovskej dovolenke a poberá 79 625 HUF ( 237,45 eura). Súd tiež zistil,
že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. Y. Y. nar. XX.X.XXXX, na ktorú dobrovoľne platí 15
000 HUF (44,73 eura). Matka maloletej túto výšku namietala s tým, že táto suma je len 5000 HUF, o čom
matka do spisu založila aj dohodu , ako aj čestné prehlásenie. Manželka otca maloletej má vyživovaciu
povinnosť voči E. K., na ktorého jeho otec platí výživné vo výške 30 000 HUF ( 89,46 eura). Otec pracuje
u spol. G. F. M. E. od 27.6.2012 až doposiaľ, pričom pri prvom rozhodnutí súdu deklaroval príjem 264
905 HUF ( 790 eur) . Podľa ďalšieho potvrdenia o príjme zo dňa 6.6.2018 je jeho čistý príjem 215 852
HUF (643,71 eura), čo matka maloletej namietala, podala na neho trestné oznámenie a bolo zistené,
že otec maloletej sa dopustil trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a b)
Trestného zákona a to práve z dôvodu, že v tejto veci preukazoval nižší príjem ako v skutočnosti má.
Súd následne z potvrdení o príjmoch otca zistil, že v roku 2018 jeho priemerný čistý príjem predstavoval
293 772 HUF ( 876,09 eura) a za 3 mesiace v roku 2019 dokedy zdokladoval svoj príjem jeho priemerný
príjem predstavoval 384 394 HUF (1 146,35 eura). Poukázal tiež na výdavky otca, a to hypotekárny
úver, kde hradí splátku vo výške 219,29 eura, nákladov na bývanie celkovo v sume 248,05 eura. Na
dve deti otec poberá rodinné prídavky 26 600 HUF, čo predstavuje 79,32 eura.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec je schopný
prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur od podania návrhu matkou, teda od 15.5.2018. Zohľadnil
pritom príjem otca, skutočnosť, že ho zaťažujú ďalšie 2 vyživovacie povinnosti voči mal. M. a mal. Y.,
ale aj to, že s mal. Q. G. neudržuje žiaden kontakt, okrem bežného výživného inak na ňu neprispieva,
pričom maloletá už nastúpila na povinnú školskú dochádzku. Pri určení výživného v tejto výške zohľadnil
aj skutočnosť, že matka vychováva maloletú sama, zaťažuje ju ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom
má zvýšené výdavky na maloletú najmä pre jej laktózovú a histamínovú intoleranciu, keď je všeobecne
známou skutočnosťou, že sa musí stravovať podľa prísnych pravidiel diéty a nemôže sa stravovať v
školských zariadeniach. Uviedol, že obrana otca, že mu pribudli vyživovacie povinnosti nemôže byť na
ujmu mal. Q. G. a je nesporné, že od poslednej úpravy výživného na maloletú v roku 2015 uplynulo
viac ako 4 roky. Poukázal aj na skutočnosť, že otec zámerne znižoval v tomto konaní svoj príjem, aby
nemusel platiť výživné vo vyššej sume. Práve s poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie návrh
otca na zníženie výživného zamietol a keďže nezistil dôvody pre zvýšenie výživného až na sumu 180
eur, zamietol vo zvyšku aj návrh matky.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že o zvýšení vyživovacej povinnosti rozhodol od podania návrhu
matkou (15.5.2018), a to z dôvodu, že už v tom čase jej bola stanovená diagnóza histamínovej a
laktózovej intolerancie, s čím má matka jednoznačne zvýšené výdavky a od septembra 2019 maloletá
nastúpila povinnú školskú dochádzku, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Doposiaľ bola určená suma
výživného vo forintoch 31 200 HUF, ktorú sumu súd prepočítal ku dňu rozhodnutia platným kurzom na
euro, čo predstavuje 93,20 eura ( kurz ku dňu 13.1.2020 bol 334,29). Uviedol, že zaostalé výživné za
mesiac máj 2018 je 31,11 eura a za ostatné mesiace od júna 2018 do decembra 2019 je celkove 19
mesiacov * 56,80 eura ( 150 € - 93,20 € čo bolo doteraz určené = 56,80 € ), spolu suma 1 079,20 eura +
alikvótna časť za mesiac máj 2018 v sume 31,11 eura, spolu teda zaostalé výživné činí sumu 1 110,31
eura. Zameškané výživné súd umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným
výživným s prihliadnutím na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, ako aj príjmy a výdavky. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej a to proti výrokom, ktorým súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletú, ktorým rozhodol o zročnom výživnom, ako aj výroku, ktorým
zamietol návrh otca na zníženie výživného. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, pretože
pri rozhodovaní nezohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti na jeho strane, na strane matky maloletej
ako aj na strane maloletej. Poukázal na to, že súd pri rozhodnutí nemal aktuálne e informácie o jeho
príjme a uspokojil sa s jeho priemerným zárobkom za rok 2018 a za prvé tri mesiace roku 2019, ktoré
zistil na začiatku konania, pričom samotné rozhodnutie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 13.01.2020.
Takýto postup súdu považoval za nesprávny, nakoľko nebol zistený skutočný stav, čo malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil ani s postupom súdu, ktorý zohľadnil pri určovaní výšky
výživného skutočnosť, že si mal zámerne znižovať svoj príjem, aby sa vyhol plateniu výživného vo
vyššej sume. Zdôraznil, že za toto svoje konanie bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest, a
preto nie je správne, aby bol za svoje konanie opätovne postihovaný a prihliadalo sa naň aj pri určovaní
výšky výživného. Namietal aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že pribudnutie ďalších vyživovacích
povinností nemôže byť na ujmu mal. Q.. Argumentoval, že ani jeho ďalším deťom nemôže byť na
ujmu, že má vyživovaciu povinnosť voči mal. Q. G. a že sa narodili ako ďalšie v poradí, a preto nie je
správne, aby ich vyživovacia povinnosť bola druhoradá a menej významná. Poukázal na skutočnosť, že
v súčasnosti je zaužívaná súdna prax v rámci rozhodovania o výške výživného v zmysle ktorej výživné
na maloleté deti sa ukladá tak, aby jeho výška predstavovala maximálne sumu 30% príjmu povinného
rodiča. Súd prvej inštancie túto skutočnosť v rámci rozhodovania absolútne nezohľadnil . Uviedol, že
má štyri vyživovacie povinnosti voči svojim mal. deťom, pretože okrem mal. Q. G. je otcom mal M., mal.
Y. a v mesiaci júl 2019 mu pribudla štvrtá vyživovacia povinnosť voči mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Túto
skutočnosť však prvej inštancie pri určení výšky výživného nebral na vedomie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, a to voči výroku o trovách konania.
Poukázala na ust. § 54 a § 55 CMP namietajúc, že v danom prípade súd nevyhodnotil, či existujú dôvody
na priznanie trov konania matke. Bola toho názoru, že obštrukcie otca od začiatku podania jeho návrhu,
teda účelové rozširovanie styku a následne absolútny nezáujem o dcérku, zníženie výživného na základe
falošných dokladov o jeho príjme, jeho zavádzajúce tvrdenie vo vyjadrení k odvolaniu matky, ignorácia
súdom nariadených pojednávaní, nepredloženie dôkazov riadne a včas, neplatenie výživného v určenej
výške, sú dôvodom na aplikáciu § 54 a § 55 CMP. Uviedla, že si riadne uplatnila nárok na náhradu trov
konania v odvolaní, ale aj na pojednávaní zo dňa 13.1.2020. Dôvodila, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní a odôvodnení rozhodnutia sa opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami a
v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania . S ohľadom na uvedené skutočnosti má za to, že jej vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnej výške. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie, alebo ho zmenil a priznal matke nárok na náhradu trov konania.
10. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil, pretože ho považuje za vecne a právne správny.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP
a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť v napadnutých výrokoch, ktorým súd

zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. ktorým rozhodol o zročnom výživnom, výroku, ktorým
zamietol návrh otca na zníženie výživného a výroku o trovách konania. Odvolací súd nepovažoval za
dôvodné ani odvolanie matky voči výroku o trovách konania.
12. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
13. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
14. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený
skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Podstatnou skutočnosťou pre zmenu doterajšieho
rozhodnutia o výživnom bolo zistenie takej zmeny pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by
odôvodňovala zvýšenie výživného ako žiadala matka maloletého dieťaťa.
15. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
charakteru, v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť aj výšku výživného. Súd prvej inštancie správne
vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu
nie je nemenné, a že v tomto prípade sú dané podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd
prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzoval, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne
a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť
uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností
a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie
či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí
nastúpenie do materskej školy, prípadne začiatok povinnej školskej dochádzky. Pri rozhodovaní o
zmene výživného sa v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania
posudzujú odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch
rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti v roku 2015 došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá zmena odôvodňuje zvýšenie
výživného. Výživné na maloleté dieťa nebolo zvýšené viac ako 4 roky, ktorá skutočnosť sama o sebe
zakladá odôvodnené zvýšenie výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, voľnočasové aktivity,
na krytie ktorých nemôže stačiť doterajšie výživné. Podstatnou zmenou na strane maloletého dieťaťa je
predovšetkým skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo žiakom 1. ročníka základnej
školy, s ktorou skutočnosťou sú tiež spojené ďalšie výdavky na školu a školské pomôcky. Ako uviedol súd
prvej inštancie významnou položkou vo zvýšení nákladov na maloletú je aj jej zdravotný stav - laktózová
a histamínová intolerancia, pri ktorej jej nutné špecifické stravovanie v rámci určenej diéty. Súd prvej
inštancie správne zistil aj zmenu pomerov na strane oboch rodičov, ktorým sa zvýšil príjem oproti príjmu,
ktorý dosahovali v čase posledného rozhodnutia o výživnom (matke z dávok v hmotnej núdzi 130 eur
na mzdu vo výške cca 400 eur a u otca zo sumy 531,49 eura na 1.146,35 eura).
17. Otec maloletej namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí nemal aktuálne informácie
o jeho príjme, keď rozhodoval dňa 13.1.2020 a k dispozícii mal jeho priemerný zárobok za rok
2018 a za prvé tri mesiace roku 2019, ktoré zistil na začiatku konania. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie zisťoval uvedený príjem otca v priebehu konania,
t.j. aj po zrušení veci odvolacím súdom a práve právna zástupkyňa otca doručila súdu prvej inštancie
na pojednávaní dňa 16.9.2019 potvrdenie o príjme otca za rok 2018 a prvé tri mesiace roku 2019 v
maďarskom jazyku, ktoré doklady musel súd dať preložiť a na nasledujúcom pojednávaní dňa 13.1.2020
súd rozhodol vo veci rozsudkom. Odvolací súd dodáva, že v konaní o výživnom súd nie je povinný
zisťovať príjem účastníkov k dátumu rozhodnutia danej veci, ale v priebehu konania pri vykonávaní
dokazovania účastníci preukazujú, aký je ich priemerný mesačný príjem za obdobie minimálne jedného
roka. V tejto veci sám otec prostredníctvom právnej zástupkyne súdu zaslal prehľad jeho príjmu za
obdobie 15 mesiacov, t.j. do marca 2019. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval odvolaciu
námietku otca za nedôvodnú.

18. Skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. M. bola súdom prvej inštancie
zohľadnená, keď v bode 14 odôvodnenia konštatoval, že nebolo dôvodné zvýšenie výživného na
sumu 180 eur, pretože otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti ( maloletý M. a Y.). V skutočnosti
otec maloletej až v odvolacom konaní preukázal, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k
maloletej dcére U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že otec sa bez
ospravedlnenia a prípadného vyjadrenia nedostavil na pojednávanie dňa 13.01.2020, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok, preto odvolací súd považoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za
správny. Napriek ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca sa odvolací súd nestotožňuje s názorom
otca, že súd prvej inštancie uprednostnil jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. Q. G. pred ďalšími
vyživovacími povinnosťami. Otec má vyživovaciu povinnosť voči mal.Y., na ktorú však prispieva podľa
čestného vyhlásenia matky Y. sumou 5000 HUF, teda 14,96 eura. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má
voči mal. M., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa narodili z jeho manželstva. V prípade
prispievania otca na ďalšie dve maloleté deti vo veku 1 rok a 3 roky však nemožno uvažovať o výške
výživného ako pri 8 ročnej dcére Q. G., kde náklady na výživu sú podstatne vyššie a ktorej starostlivosť
zabezpečuje výlučne jej matka. Nakoniec aj pri námietke otca, že výživné by malo predstavovať
maximálne 30% z príjmu otca, ktoré tvrdenie nevychádza zo žiadneho právneho predpisu a ani judikátov,
uvedená suma by bola 360 eur ( 30% zo sumy 1200 eur). Z tejto sumy otec prispieva na mal. Y. sumou
15 eur, na mal. Q. G. sumou 150 eur a suma 195 eur zostáva otcovi na jeho ďalšie dve vyživovacie
povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval za správny aj výrok súdu prvej
inštancie, ktorým určil otcovi zaostalé výživné za obdobie od 15.5.2018 do 31.12.2019 v sume 1 110,31
eura, a ktoré zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc
od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v otcom napadnutých výrokoch,
ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. G. Y., ktorým rozhodol o zročnom výživnom,
výroku, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
20. Matka maloletej napadla výrok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania poukazujúc na ust. § 54 a § 55 CMP.
21. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem
iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon
výslovne pripúšťa. Civilný sporový poriadok zakotvuje ustanovenie § 257, ktoré výnimočne umožňuje
súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa. Obdobou §
257 CSP z hľadiska využitia jeho výnimočnosti predstavuje § 55 CMP. Aj predmetné ustanovenie (§ 55
CMP) predstavuje prelomenie generálnej klauzuly, avšak v konaniach podľa Civilného mimosporového
poriadku, kde vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Aplikácia konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, môže
priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného mimosporového poriadku,
t. j. nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. Predmetné ustanovenie obdobne ako § 55 CMP
predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené atribúty možno konštatovať, že
aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť
takáto výnimka náležite odôvodnená. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila
nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v § 53 CMP, t. j. o konanie vo veciach
určenie rodičovstva a o konanie vo veciach notárskych úschov. V prípade, že by prišlo k uplatneniu
nároku na náhradu trov konania a súd rozumie, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé
náhradu trov konania priznať, musí účastníka, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, na
túto skutočnosť vopred upozorniť a dať mu priestor na predstavenie prípadných opačných argumentov.
Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné
kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti
prejednávanej veci.
22. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom sa nezaoberal v rozhodnutí prípadným nárokom
matky maloletej na náhradu trov konania s poukazom na § 55 CMP. Odvolací súd preto hodnotil dôvody
na náhradu trov konania uvádzané matkou v odvolaní. Dospel však k záveru, že tieto nie sú dané,
pretože v konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania
matke spravodlivé. Použitie ust. § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí

byť táto výnimka náležite odôvodnená. V predmetnej veci nie je možné konštatovať, že návrh otca
na úpravu styku a hlavne zníženie vyživovacej povinnosti boli účelové, pretože otec nemohol vopred
vedieť, či súd jeho návrhu vyhovie. Nakoniec ani návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu.
Pozmeňovanie príjmu otcom nemožno hodnotiť ako dôvod na priznanie trov matke, pretože otec bol
za tento čin riadne odsúdený v trestnom konaní. Skutočnosť, že otec sa nedostavil napr. na posledné
pojednávanie ( dovtedy mal právnu zástupkyňu) a nepredložil riadne a včas všetky súdom požadované
dôkazy, mala skôr vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže v konaní nepreukázal všetky svoje tvrdenia.
Aj neplatenie súdom určeného výživného zo strany otca má svoj dôsledok v tom, že matka môže
výživné vymáhať cestou exekútora. Odvolací súd preto zastal názor, že v danom prípade nie sú dané
také okolnosti, ktoré by zakladali možnosť priznania nároku na náhradu trov konania matke maloletej.
Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.