Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7917010075.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov
JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra
2020,vtrestnejveciobžalovanéhoE.O.,prepokračovacízločinpoškodzovaniaveriteľapodľa§239ods.
1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
zo dňa 8. 10. 2019, sp. zn. 3T/16/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súdu Trebišov (ďalej len ako „okresný súd“) s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Trebišov zo dňa 29. 3. 2018, sp. zn. 3T/16/2017, ktorým bol obžalovaný E. O., nar. X.
XX. XXXX v C. R., trvale bytom Z. I., I. XX/XXX (ďalej len ako „obžalovaný“), uznaný za vinného okrem
iného zo spáchania pokračovacieho zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods.

5 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti N. T., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E.,
IČO: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 19. 3. 2014 vo Z. I., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX so
spoločnosťou P. A., spol. s r.o., so sídlom O. E. č. XX, K., IČO: XXXXXXXX, ktorej predmetom
bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo

strany spoločnosti P. A., spol. s r.o., K., kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. T. A.,
s.r.o., Z.C. I., ktorý prevzala, boli v období od 24. 2. 2014 do 30. 11. 2014 vystavené a doručené
faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, v celkovej sume 169.755,53 Eur, ktoré boli splatné v období od 20. 3.
2014 do 2. 9. 2015, pričom tieto neboli v dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich

pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej zmluvy bola medzi spoločnosťami N. T., s.r.o. (ako kupujúcim) a
P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým
sa rozumie súbor hnuteľných vecí, konkrétne semeno slnečnice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti N.
T., s.r.o., a ku ktorému nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak semeno vznikne
v budúcnosti, kde záložné právo bolo zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre
spoločnosť P. A., spol. s.r.o., pričom zo strany E.Š. O., konateľa spoločnosti N. T., s.r.o. došlo k tomu, že

komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s
r.o., predal tretej osobe, teda konal v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami,
s ktorými disponoval, uspokojil záväzky voči spoločnosti P. A., s r.o., len čiastočne v sume 23.808,58
Eur, čím takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A.,
spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil škodu vo výške 145.946,95 Eur,

2/ ako štatutárny zástupca/konateľ spoločnosti Q. T. A., s.r.o., so sídlom I. č. XX, Z. I., okr. E.,
IČO: XXXXXXXX, uzatvoril dňa 21. 3. 2014 vo Z. I., Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX sospoločnosťou P. A., spol. s r.o., so sídlom O. E. č. XX, K., IČO: XXXXXXXX, ktorej predmetom
bolo dodanie osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iného poľnohospodárskeho tovaru zo
strany spoločnosti P. A., spol. s r.o., K., kde na základe dodaného tovaru spoločnosťou Q. T. A.,

s.r.o., Z.C. I., ktorý prevzala, boli v období od 21. 3. 2014 do 30. 7. 2014 vystavené a doručené
faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, v celkovej
sume 179.688,07 Eur, ktoré boli splatné v období od 20. 4. 2014 do 2. 12. 2014, pričom tieto neboli v
dobe splatnosti uhradené, tak za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok vyplývajúcich z rámcovej

zmluvy bola medzi spoločnosťami Q. T. A., s.r.o. (ako kupujúcim) a P. A., spol. s r.o. (ako predávajúcim)
uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k zálohu, ktorým sa rozumie súbor hnuteľných vecí,
konkrétne zrno kukurice, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Q. T. A., s.r.o., a ku ktorému nadobudne
vlastnícke právo v budúcnosti, a to aj vtedy, ak zrno vznikne v budúcnosti, kde záložné právo bolo
zaregistrované ako prvé v Notárskom centrálnom registri pre spoločnosť P. A., s.r.o., pričom zo strany
E.Q. O., konateľa spoločnosti Q. A., s.r.o. došlo k tomu, že komoditu, na ktorú bolo zriadené záložné

právo bez súhlasu záložného veriteľa spoločnosť P. A., spol. s r.o., predal tretej osobe, teda konal
v rozpore so zmluvnými podmienkami a s finančnými prostriedkami, s ktorými disponoval, uspokojil
záväzky voči spoločnosti P. A., s.r.o., len čiastočne v sume 13.500 Eur, čím takto zmaril uspokojenie
svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spoločnosti P. A., spol. s r.o. K., O. E. č. XX spôsobil
škodu vo výške 166.128,07 Eur,

uložil obžalovanému za túto trestnú činnosť podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 239
ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr.
zák.) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13. 6.
2019, sp. zn. 3T/46/2019, ktorým bol obžalovanému pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák.
uloženýspoločnýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere3rokyspodmienečnýmodkladomjehovýkonu

na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe V.
Ú. C., pobočka E., dlh na dani z pridanej hodnoty v rozsahu spáchaných skutkov, ako aj trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na
dobu 6 rokov.

Podľa § 61 ods. 2, ods. 6 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva na
dobu 6 (šesť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, ktoré bolo doručené

okresnému súdu dňa 21. 10. 2019. Dňa 27. 12. 2019 doručil obhajca obžalovaného písomné
odôvodnenie tohto odvolania, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého
bolo potrebné pri ukladaní trestu postupovať v zmysle asperačnej zásady, nakoľko uvedená zásada
bola do Trestného zákona zapracovaná novelou Trestného zákona č. 171/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu príčinou zavedenia predmetnej novely bol vysoký

stav násilnej kriminality a zároveň nemožnosť dostatočne dlhodobej izolácie páchateľov tejto násilnej
kriminality.

V danej prejednávanej trestnej veci sa jedná o ekonomickú trestnú činnosť, a teda vhodnejšia sa javí
aplikácia tzv. absorbčnej zásady, ktorá by umožňovala uložiť trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom. Preto má obhajoba za to, že obžalovanému mal byť uložený trest, ktorý bol najprísnejšie
trestný, ktorého dolná hranica trestu predstavuje 3 roky.

Obžalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou súdu o nesplnení podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na skutočnosť, že ku všetkým prejednávaným skutkom

malo dôjsť koncom roku 2013 a začiatkom roka 2014, pričom nikdy predtým obvinený nespáchal žiaden
trestný čin, a takisto od uvedeného času, t.j. 5,5 roka nebol obvinený zo žiadneho iného trestného
činu. Stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil vo veku 26 rokov, kedy podnikal v oblasti
poľnohospodárskej výroby, a predmetných skutkov sa dopustil v súvislosti so snahou o záchranu svojhov tom čase neúspešného podnikania. V súčasnej dobe je obvinený ženatý, vychováva maloleté dieťa
a vedie riadny nielen rodinný, ale aj pracovný život, o čom svedčí hodnotenie od zamestnávateľa
nachádzajúce sa v spise. S ohľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie, v

ktorom žije, nie je potrebná jeho izolácia od spoločnosti a je mu možné udeliť trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom.

Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a postupom podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Dňa 5. 2. 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie okresného prokurátora k odvolaniu
obžalovaného, podľa ktorého sa okresný prokurátor s napadnutým výrokom o treste v plnom rozsahu
stotožňuje a nepodmienečný súhrnný trest v trvaní 4 rokov považuje za zákonný a primeraný, najmä s
prihliadnutím na spôsob a následok spáchaného skutku.

Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného
zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Z predloženého trestného spisu vyplýva, že v predmetnej trestnej veci už raz odvolací súd rozhodol, a to

uznesenímsp.zn.6To/62/2018zodňa13.12.2018,ktorýmnazákladeodvolaniaokresnéhoprokurátora
proti rozsudku okresného súdu zo dňa 29. 3. 2018 zrušil napadnutý rozsudok, ale len vo výroku o treste
z dôvodu § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zodôvodneniacitovanéhozrušujúcehouzneseniakrajskéhosúduvyplýva,žezpredloženéhospisového
materiálu je zrejmé, že okresný súd po tom, čo prijal vyhlásenie o vine obžalovaného rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu prijatého vyhlásenia o vine vykonávať nebude, a vykoná dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody.

Prvostupňový súd následne vykonal dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a výrokom o náhrade
škody.

Pri ukladaní trestu okresný súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine, ako aj celý výrok o
treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trebišov zo dňa 18. 11. 2015, sp. zn. 7T/150/2015, ktorým

bol obžalovanému pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Uvedený postup okresného súdu vyhodnotil krajský súd ako správny a zákonný, avšak znenie, v akom
bol formulovaný výrok o uložení spoločného súhrnného trestu, vyhodnotil krajský súd ako zmätočný a v
rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. Odvolací súd vyslovil názor, že obžalovanému

mal byť uložený za celú jeho trestnú činnosť jeden súhrnný trest za súčasného zrušenia spoločného
trestu, čo však mohlo byť zrealizované až po právoplatnosti rozsudku, ktorým by bol obžalovanému
uložený spoločný trest za pokračovací trestný čin. Z tohto dôvodu uložil okresnému súdu, aby podľa § 21
ods. 1 Tr. por. vylúčil konanie o trestných činoch skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2
písm. d) Tr. zák. a pokračovacom prečine daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. na samostatné

konanie, v ktorom mal súd rozhodnúť o uložení spoločného trestu a po právoplatnosti tohto rozhodnutia
v ďalšom konaní rozhodnúť o uložení súhrnného trestu aj za pokračovací zločin poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák.

Po vrátení veci okresnému súdu tento ďalej postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu a potom, čo došlo k právoplatnému uloženiu spoločného trestu za pokračovací prečin
daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. a skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods.
2 písm. d) Tr. zák. v rozsudku okresného súdu sp. zn. 3T/46/2019 zo dňa 13. 6. 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť toho istého dňa, rozhodol okresný súd v predmetnom konaní napadnutým výrokom otreste o uložení súhrnného trestu za pokračovací zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.
a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 3T/46/2019 zo dňa 13. 6. 2019.

Uvedený postup uloženia súhrnného trestu hodnotí odvolací súd, v zmysle svojho právneho názoru
vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ako zákonný a správny, na základe ktorého
došlo k správnemu a formulačne zrozumiteľnému uloženiu súhrnného trestu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že okresný súd ukladal trest
na základe náležite vykonaného dokazovania, ktorým boli objasnené všetky skutočnosti podstatné pre
uloženie trestu, pričom okresný súd sa v dostatočnej miere vysporiadal so zistenými skutočnosťami
a v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne poukázal, na ktoré skutočnosti bral ohľad pri určení druhu a
výmery trestu. Okresný súd ukladal trest podľa správneho zákonného ustanovenia v zmysle zásad pre
ukladanie úhrnného a súhrnného trestu podľa § 41 a § 42 Tr. zák. Správne ustálil jednotlivé poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti, a na základe správne zisteného pomeru týchto poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností došlo aj k zákonnej úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zák. Okresný súd výstižne odôvodnil, prečo ukladal trest odňatia slobody podľa § 239 ods. 5 Tr.
zák. pri rovnakej trestnej sadzbe v § 276 ods. 2 Tr. zák..

Krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s úvahami okresného súdu, ktorými sa okresný súd riadil
pri hodnotení spôsobu spáchania predmetných trestných činov a ich následkov, pohnútky, osoby
páchateľa a možností jeho nápravy. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá bola najpodstatnejšia
pri posudzovaní závažnosti danej trestnej činnosti, dospel aj odvolací súd k záveru, že uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimerane mierne a nezodpovedajúce závažnosti celej

zbiehajúcej sa trestnej činnosti, čím skutočne nie sú splnené podmienky na podmienečné odloženie
výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Okresný súd vymeraním trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov prakticky zohľadnil všetky zásady
ukladania úhrnného trestu, teda tak asperačnú, ako aj absorpčnú a kumulatívnu zásadu.

S právnym názorom obhajoby, podľa ktorého použitie tzv. asperačnej zásady pri ukladaní úhrnného
trestu je možné len pri násilnej trestnej činnosti, sa nemožno stotožniť. Odhliadnuc od samotnej
dôvodovej správy, vyjadrujúcej zámer a dôvody, ktoré viedli zákonodarcu k prijatiu danej právnej normy,
má krajský súd za to, že zákonné znenie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. neobmedzuje uplatňovanie

asperačnej zásady v závislosti od druhu postihovanej trestnej činnosti, a preto takýto právny výklad
nemá jednoducho oporu v zákonnom texte.

Vedenie riadneho života pred spáchaním inkriminovanej trestnej činnosti a rovnako tak aj vedenie
riadneho života obžalovaným po jej dokončení našlo, podľa názoru odvolacieho súdu, svoje vyjadrenie

v samotnej výmere trestu odňatia slobody, a teda uvedené výhrady nie sú dostatočne relevantné na to,
aby spochybnili správnosť úvah okresného súdu, podľa ktorých uložil napadnutý trest. Uvedené rovnako
platí aj vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom obžalovaného ako je vek obžalovaného v čase páchania
danej trestnej činnosti, jeho motív konania a aktuálne osobné a rodinné pomery, či pozitívne pracovné
hodnotenie.

Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko, ako bolo preukázané v konaní pred súdom prvého stupňa,
obžalovaný pred spáchaním daných skutkov nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Za vecne správne a zákonné v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. považuje krajský súd aj uloženie trestu zákazu
činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré
v tomto prípade bolo obligatórne vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu, ktorým sa rušil výrok o treste
v inom súdnom rozhodnutí, v ktorom takýto druh trestu bol ukladaný. Pokiaľ ide o výmeru tohto trestu,
krajský súd ju vníma ako primeranú a spravodlivú.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd považuje uložený trest, s ohľadom na § 34 a nasl.
Tr. zák. za spravodlivý, primeraný, zohľadňujúci všetky okolnosti daného prípadu, pričom s odvolacími
námietkami obžalovaného sa krajský súd nemohol stotožniť a považuje ich za neopodstatnené. Aj podľanázoru krajského súdu uložený trest je nielen spravodlivý a primeraný, ale aj nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.