Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNájomná zmluva

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/29/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212523
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216212523.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Gabriely
Briškovej a JUDr. Zlatice Javorovej v spore žalobkyne: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V. XXXX/
XX, N. E., zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske nám. 2, Dunajská
Streda, proti žalovanej: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. XX/X, G. N., o zaplatenie 1.018,46 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.
januára 2020, č.k. 12C/211/2016-280, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie p o t v r
d z u j e .

II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobkyni istinu
298,75 eur s 1% úrokom z omeškania ročne od 16.07.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 517 ods. 2, § 663, § 671 ods. 1, § 685
ods. 1 a § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že v danom prípade strany sporu uzavreli zmluvu o nájme, čas nájmu a výška nájomného bola
určená v mesačných intervaloch, pričom žalovaná ako nájomca sa zaviazala zaplatiť aj nedoplatok z
ročného vyúčtovania skutočných nákladov za služby spojené s bývaním. Súd dospel k záveru, že zmluva
bola uzavretá platne, obsahuje podstatné náležitosti, žalobkyňa si však nesprávne uplatnila nárok
zo služieb. Zmluva výslovne odkazuje na „nedoplatok“, pričom žalobkyňa potvrdila, že z vyčísleného
„nedoplatku“ v ročnom vyúčtovaní vychádzala aj v predchádzajúcich rokoch. Žalovaná potvrdila, že v
byte bývala do 31.07.2015, preto je povinná v zmysle zmluvy v danom rozsahu (7 mesiacov) zaplatiť aj
nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2015. Obrana žalovanej v tom, že do bytu investovala vlastné
peňažné prostriedky nebola zohľadnená, nakoľko tieto tvrdenia, sporné zo strany žalobkyne, nepodložila
žiadnymi dôkazmi. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k zaplateniu pomernej časti nedoplatku
(vyúčtovaného vo výške 512,15 eur), ktorá predstavuje za 7 mesiacov roka sumu 298,75 eur, zároveň
priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky,
odo dňa uplatneného žalobkyňou, keďže žalovaná sa so zaplatením nedoplatku preukázateľne dostala
do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná ako úspešnejšia strana má nárok na náhradu trov
konania, no podľa obsahu spisu jej v spore žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia lehoty na plnenie podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná, ktorá navrhla povoliť jej zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach vo výške 50
eur. Poukázala na to, že je dlhodobo práceneschopná a jej finančná situácia jej neumožňuje priznané
sumy zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/211/2016 bolo zaplatenie
sumy 1.018,46 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej
uložil zaplatiť žalobkyni istinu 298,75 eur s 1% úrokom z omeškania ročne od 16.07.2016 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti lehoty na plnenie.

8. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

9. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu
rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci),
zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní počítaná od právoplatnosti rozsudku.
Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku spravidla
musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní
rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšku
a podmienky splatnosti.

10. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení,
že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd
musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením
vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach
neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; súd teda musí lehotu na plnenie určiť
tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu
právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty
na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

11. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. V zmysle § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok (písm. a/), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm.
b/), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (písm. c/) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (písm. d/).

14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaná počas konania na súde prvej inštancie vôbec
nepoukázala na svoju osobnú, majetkovú a sociálnu situáciu, ktorá by jej znemožňovala zaplatenie
žalovanej pohľadávky, pričom na uvedené skutočnosti poukázala až v rámci odvolania. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalovanej nič nebránilo uplatniť uvedenú obranu už v konaní pred súdom prvej
inštancie, neboli zistené ani žiadne dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP, ktoré by ju oprávňovali
uvedené prostriedky procesnej obrany uplatniť v odvolacom konaní. Ďalej bolo potrebné poukázať na
to, že žalovaná svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, a to či už doložením, prípadne aspoň
označením dôkazov preukazujúcich jej tvrdenia, keď táto doložila len potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala svoju finančnú situáciu.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené
podmienky pre výnimku z pravidla povinnosti zaplatenia žalovanej sumy do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia lehoty na
plnenie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a bolo by
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať
jej nárok na náhradu trov konania.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.