Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Fulcová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/128/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200869
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015200869.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A.. J.. W. Ď., bytom S. XX, A., právne zastúpený:
Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166
073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ev. č. 39257/2015-23-II zo dňa 20.3.2015, v
konaní o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, takto

r o z h o d o l :

Správny súd zamieta návrh žalobcu na odpustenie zmeškanie lehoty zo dňa 21.05.2020 na doplnenie
kasačnej sťažnosti zo dňa 27.02.2020 doručenej správnemu súdu elektronicky bez autorizácie dňa
28.2.2020 v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 26.05.2015 elektronicky bez ZEP, doplnenou
v listinnej podobe dňa 29.05.2019, domáhal proti Ministrovi spravodlivosti SR ako žalovanému v 1/ rade a
Ministerstvu spravodlivosti ako žalovanému v 2/ rade, aby súd zrušil rozhodnutie ministra spravodlivosti
SR zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II, ako aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
23.02.2015 a uložil Ministerstvu spravodlivosti SR ako povinnej osobe sprístupniť informácie, o ktoré ho
požiadal listom zo dňa 19.02.2015.

2. Súd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/128/2019-119 zo dňa 10.12.2019 žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť zo dňa 27.02.2020, ktorá bola Krajskému súdu
v Bratislave doručená dňa 28.02.2020 e-mailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Kasačnú
sťažnosť podanú elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu preto bolo potrebné podľa
§ 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote do 10 dní, inak súd na podanie neprihliada.
Žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 27.02.2020 dodatočne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizovanú podľa osobitného predpisu v lehote do 10 dní nedoplnil, o čom sa v súdnom spise nachádza
aj úradný záznam na č. l. 162.

4. Žalobca následne podaním zo dňa 21.05.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa
25.05.2020, požiadal Krajský súd v Bratislave o odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie kasačnej
sťažnosti zo dňa 27.02.2020. Návrh odôvodnil tým, že v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca uvádza, že na
základe tohto ustanovenia mal za to, že jeho podanie zo dňa 27.02.2020 má zachovanú písomnú formu,
a teda nie je potrebné pre zachovanie písomnej formy jeho dodatočné doručenie v lehote 10 dní v listinnej
podobe. Nahliadnutím do spisu dňa 15.05.2020 žalobca zistil na základe súdom vyznačenej poznámky
„neexpedovať“, že správny súd na jeho podanie neprihliada. Žalobca preto v zákonnej lehote do 15

dní po tom, ako sa dozvedel, že správny súd na jeho podanie zo dňa 27.02.2020 neprihliada, napriek
tomu, že podľa žalobcu je písomná forma jeho podania zachovaná a nebolo potrebné jeho dodatočné
doručenie v listinnej podobe. Súčasne s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty žalobca doručil
správnemu súdu aj podanie zo dňa 27.02.2020 v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu.

5. Podľa § 70 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí
zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a
bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba
s ním spojiť i zmeškaný úkon.

6. Procesný inštitút odpustenia zmeškania lehoty je možné využiť v prípade, ak dôjde k zmeškaniu
procesnej lehoty, ktorej zmeškanie vyvoláva závažné dôsledky v podobe procesnej preklúzie, t. j.
zániku práva vykonať úkon, na ktorého vykonanie bola lehota určená alebo možnosti správneho súdu
neprihliadať na procesné úkony, ktoré účastník konania urobí po márnom uplynutí určenej lehoty. Pre
prípady, keď účastník konania nevykonal včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu, zákon
umožňuje odpustenie zmeškania lehoty, následkom čoho bude oneskorene urobené podanie vecne
prejednané. Odpustenie zmeškania lehoty je možné len na návrh účastníka konania alebo jeho právneho
zástupcu a nie je naň právny nárok. Kumulatívnymi predpokladmi úspešnosti návrhu na odpustenie
zmeškania lehoty sú: a) navrhovateľom je subjekt, ktorému lehota patrila a ktorý ju zmeškal, b)
ospravedlniteľný dôvod omeškania, c) podanie žiadosti do 10 dní od odpadnutia prekážky vykonania
úkonu, d) pripojenie zmeškaného procesného úkonu k žiadosti. Predseda senátu posudzuje dôvod
omeškania a predovšetkým skutočnosť, či je tento dôvod ospravedlniteľný. Dôkazné bremeno ohľadom
dôvodu zmeškania lehoty, ako aj ohľadom včasnosti podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty
zaťažuje žiadateľa.

7. Ustanovenie § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré
je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Pri elektronickom podaní urobenom vo
veci samej je potrebné overiť autentickosť podania, pretože také podanie môže mať podstatné procesné
následky. Podanie v elektronickej podobe je preto potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona
o e-Governmente, čo dáva záruku identifikácie účastníka konania a autenticity podania. Predmetné
ustanovenie má za cieľ odstrániť pochybnosti týkajúce sa totožnosti osoby, ktorá podanie urobila a
zabrániť tomu, aby v mene podávateľa urobil podanie bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli niekto
iný. Lehota desiatich dní ustanovená zákonom na doplnenie podania je hmotnoprávna a nemožno ju
predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň.

8. Krajský súd v Bratislave preskúmal návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty a zistil tento
skutkový stav. Žalobca doručil e-mailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu správnemu súdu
dňa 28.02.2020 kasačnú sťažnosť zo dňa 27.02.2020, ktorá je v zmysle § 55 ods. 2 Správneho
súdneho poriadku podaním vo veci samej. Žalobca predmetné podanie nedoplnil v zákonom stanovenej
lehote 10 dní v listinnej podobe alebo elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu.
Súdny úradník po uplynutí lehoty na doplnenie podania urobil v spise úradný záznam o tom, že na
kasačnú sťažnosť žalobcu zo dňa 27.02.2020 sa v zmysle § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku
neprihliada. Žalobca podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie kasačnej sťažnosti zo
dňa 27.02.2020 včas, keďže ho urobil do 15 dní odkedy sa dozvedel o skutočnosti, že súd na podanie
žalobcu neprihliada. Správny súd však dôvod, ktorý žalobca uviedol, nepovažuje za ospravedlniteľný.
Občiansky zákonník v ustanovení § 40 ods. 4 ustanovuje, kedy je zachovaná písomná forma právneho
úkonu, pričom pri právnom úkone urobenom elektronickými prostriedkami ustanovuje na zachovanie
písomnej formy podmienky, že elektronické podanie umožňuje zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V prípade kasačnej sťažnosti žalobcu doručenej správnemu
súdu dňa 28.02.2020 je síce splnená podmienka zachytenia obsahu právneho úkonu, avšak nie je
splnená podmienka určenia osoby, ktorá právny úkon urobila. Správny súdny poriadok pri podaní vo
veci samej, ktorým kasačná sťažnosť je, vyžaduje podľa § 56 ods. 2 doplnenie autorizovaného podania
v listinnej alebo elektronickej podobe, aby sa odstránili pochybnosti týkajúce sa totožnosti osoby, ktorá
podanie urobila. Na tento účel ustanovuje lehotu 10 dní, pričom následkom nedoplnenia podania v tejto
lehote je, že správny súd naň neprihliada. Žalobca bol preto povinný v zákonnej lehote svoju kasačnú
sťažnosť doplniť v zmysle § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v návrhu na odpustenie
zmeškania lehoty neuviedol žiadny právne relevantný dôvod, ktorý mu znemožnil vykonanie úkonu,

ako napr. náhle ochorenie a pod. a ktorý by bol ospravedlniteľným dôvodom na zmeškanie lehoty.
Ďalej Krajský súd v Bratislave uvádza, že lehota podľa § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku je
lehotou hmotnoprávnou, a preto ju nie je možné odpustiť ani v prípade, ak by ju žalobca zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu. Odpustenie zmeškania lehoty podľa § 70 Správneho súdneho poriadku je
možné len ak sa jedná o procesnú lehotu.

9. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného nemohol žalobcovi na základe jeho návrhu
odpustiť zmeškanie lehoty na doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 27.02.2020 v listinnej alebo
elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu a návrh žalobcu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.