Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208281
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7714208281.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Mesto
Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135 proti povinnému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. č.
XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach,
Mlynárska 16, pod sp. zn. Ex 1232/2014 SOM, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 30 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.9.2019
č.k. 2Er/351/2014-11 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,59
eur do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na uspokojenie svojej
pohľadávky vo výške 30 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu

(právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. 118034 zo dňa 1.10.2013 vydaný
oprávneným). Súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý dňa 25.9.2019
doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho
majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký
exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov

založených v súdnom spise zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom.
Počas 5 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú
uvedenú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na účte v banke, nepoberal žiadne
exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla. Je vlastníkom nehnuteľnosti,
avšak nehnuteľnosť je nepredajná. Povinný nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných vecí, z ktorých
predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za

daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa
názoru súdu bol naplnený predpoklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto
exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej
inštancie tiež uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené
súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní v exekúcii z dôvodu očakávania, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad.

Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného mal súd za to, že nebude naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. že sa zamestná alebo získa inýmspôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného
počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili, súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní

nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých rokov zanedbateľná.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a § 14, § 15, § 22 ods. 1, § 23 ods.1,2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 45,59 eur a na ich

úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude
znášať exekútor.

5. Oprávnený v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne,
pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená
z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal

platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie snažil o
to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu,
aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy
možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,
aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto

prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať

exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne
konanie exekútora. Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je
nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti alebo
po zistení dôvodov zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález

ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom
na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva
ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd

v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj
právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele
proti Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej
profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodamisúvisiacimisvýkonomtejtoprofesie(m.m.IV.ÚS27/2008),atobezohľadunato,žeEurópsky

súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe
uvedeného sa oprávnený nestotožnil s rozhodnutím súdu o jeho povinnosti nahradiť trovy exekúcie.

6. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise
nesporne preukázal. Odvolanie oprávneného je len účelové a neakceptuje jednoznačnú zákonnú
úpravu v Exekučnom poriadku. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd má povinnosť zaviazať
oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho

vznik povinnosti uhradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Podľa súdneho exekútora súd prvej inštancie
zastavil exekúciu a rozhodol o trovách exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) a § 203
ods. 2 Exekučného poriadku.8. Oprávnený k podaniu súdneho exekútora vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn: II.ÚS 321/09 zo dňa 8.4.2010, v ktorom súd konštatoval, že na vydanie
rozhodnutia zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva

na súdnu ochranu. Z toho vyplýva, že také rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
len prejavom svojvôle. Oprávnený preto súhlasí so zastavení exekúcie z dôvodu neúnosnej finančnej
situácie povinného a veľkého počtu exekučných konaní, avšak žiada, aby trovy konania uhradil povinný,
teda, aby táto povinnosť nebola prenesená na oprávneného.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

11. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu

zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky

zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená

a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených

skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a

rozhodne o trovách exekúcie.

15. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti
nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z uznesenia
Okresného súdu Michalovce č. k. 2Er/351/2014-11 zo dňa 30.9.2019 je zrejmé, že súdny exekútor
vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným
majetkom. Povinný nemá príjmy podliehajúce exekúcii, nenadobudol finančné prostriedky na jeho účte v

banke, nie je vlastníkom motorového vozidla, je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je nepredajná. Povinný
nie je vlastníkom hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, nemá voči
nikomu žiadnu pohľadávku.16. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

17. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014,

pričom zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v
danom prípade sa nejedená len o prechodný stav.

18. Existencia oprávneným tvrdeného dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku nebola v konaní preukázaná a ide iba o všeobecné, argumentačne nepodložené
tvrdenie oprávneného.

19. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie vo výroku
o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017,
ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v
súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom

do 31. marca 2017.

21. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na ust. § 243j Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je
daná možnosť súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie, k tomuto odvolací súd uvádza,
že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ust. §

243j Exekučného poriadku a následné nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi a tieto
dôvody neuviedol ani oprávnený v podanom odvolaní.

22. Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).