Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211219648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4211219648.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci
oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284
831, proti povinnému: I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/XX, o vymoženie 841,57 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 6. decembra

2019 č. k. 9Er/1413/2011-24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie
p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. 9Er/1413/2011 (EX
4812/2011) zastavil, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 50,33 eura a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi 50,33 eura do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.
1, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej Exekučný poriadok) a uviedol, že vydal dňa 02. 11. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie č.
5401*062728 pre súdneho JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Súdny exekútor dňa 26. 09. 2017 doručil na
Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie a žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške
58,75 eura vrátane DPH. Konštatoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i

z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, pričom ale také očakávanie
musí mať reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je preto pre rozhodnutie
exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/11. Na základe zistení
súdneho exekútora mal za to, že nie je možné v danej veci splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada
trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. Z exekučného spisu

mal za preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd prvej
inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia. O trovách exekúcie
rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že
súdnemu exekútorovi prináleží odmena vo výške 33,19 eura + 20 % DPH, náhrada hotových výdavkov,
a to poštovné v sume 10,50 eura vrátane DPH. Súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky titulom

poštovných nákladov za doručenie 2 zásielok (fotokópia doručenky), ktoré vznikli v súvislosti s iným
exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je originál doručenky pripojený vinom exekučnom spise). Z tohto dôvodu priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej
výške a tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v časti týkajúcej sa zastavenia
exekúcie, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu
prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Mal za to,
že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Povinný je
fyzická osoba v produktívnom veku (49 rokov), nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok či už
prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.
Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Vytkol súdu

prvej inštancie, že nezisťoval majetkové pomery povinného dôkladne. Mal za to, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto
skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný
nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z
poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Poznamenal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia

zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude
premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Mimo prebiehajúcej exekúcie
nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho
pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je
povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky

umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú
z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému
prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi

s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel,
že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného
titulu neplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo

nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

3. Súdny exekútor JUDr. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa
nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. Uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná

(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by
podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn.

4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoE/98/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/375/2018, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25CoE/73/2018. Záverom uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV. ÚS 452/2011.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 25. 10. 2011, domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške
841,57 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 0910010836, vydaný

oprávneným dňa 09. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 07. 2011. Súd
prvej inštancie poveril dňa 02. 11. 2011 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom
Exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6 vykonaním exekúcie. Dňa 25. 09. 2017
bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, t. j. majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor na základe výzvy súdu prvej inštancie predložil súdu
exekučný spis EX 4812/2011. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov
schválených týmito orgánmi.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,

je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku
musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni,
aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol
majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy,
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne. Mal za to, že
súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného

súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal
pri svojom rozhodovaní pripojený exekučný spis EX 4812/2011 (č. l. 23), na základe ktorého získal
prehľad o majetkových pomeroch povinného a na základe ktorého si overil vykonané šetrenie súdneho
exekútora, keďže konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené

na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Za tejto situácie preto súd prvej
inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom
odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinného
uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá
prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi

tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu
tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného
nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval námietky oprávneného za nedôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá

v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).