Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Žovinec

Legislation area – Trestné právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/97/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011754
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120011754.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného B. P., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.9.2020 č. k. 9PP/118/2020-22 na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 21.1.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného B. P., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 23.9.2020 č. k. 9PP/118/2020-22 rozhodol tak, že podľa
§ 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona súd žiadosť odsúdeného B. P., nar. XX.XX.XXXX v
E. Y., nap. bytom: B. E.U., K. D. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil: Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo
dňa 07.02.2019, sp. zn. 2T/7/2018 podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 4 roky nepodmienečne,
ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zamieta.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si odsúdený vykonáva na základe rozhodnutia
citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia.
7. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku, prvú materiálnu
podmienku (vo výkone trestu preukázal polepšenie) nespĺňa a tiež nespĺňa druhú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie (možno očakávať, že po prepustení povedie riadny život).
8. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich
povinností prvostupňový súd konštatoval, že jeho správanie v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebolo
vždy na požadovanej úrovni, na čo poukázalo hodnotenie riaditeľa ústavu, ktorý v ňom zároveň
poukázal aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a iba čiastočné preukázanie

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, na základe ktorých odporučil jeho
podmienečné prepustenie s dohľadom.
9. Pri druhej materiálnej podmienke na podmienečné prepustenie súd uviedol, že odsúdený sa
opakovane dopúšťal trestnej činnosti násilného charakteru. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 05.06.2014 pod sp. zn. 2T/129/2013 bol odsúdený pre trestný čin vydierania a následne
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07.02.2019 pod sp. zn. 2T/7/2018 bol odsúdený
pre trestný čin ublíženia na zdraví, kde podľa oboznámeného rozsudku odsúdený mačetou bodol
človeka. S poukazom na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj na charakter
trestnej činnosti páchanej v minulosti odsúdeným je súd toho názoru, že v prípade jeho podmienečného
prepustenia nemožno bez dôvodných pochybností predpokladať, že povedie riadny život.
10. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd, konštatuje, že odsúdený splnil formálnu podmienku
spočívajúcu v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu.
11. Materiálne podmienky pozostávajú jednak z predpokladu, že odsúdený bude po prepustení viesť
riadny život a súčasne, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu
preukázal polepšenie.
12. Vo vzťahu k prvej materiálnej podmienke - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich
povinností, musí sťažnostný súd konštatovať, že jej nesplnenie bolo súdom prvého stupňa nesprávne
vyhodnotené.
13. Prvostupňový súd vyvodil záver o nesplnení prvej materiálnej podmienky zo záveru hodnotenia
ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že odsúdený len čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie
a bolo odporučené podmienečné prepustenie len s dohľadom. Aj napriek tomu, že v závere hodnotenia
riaditeľ ÚVTOS uviedol, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie len čiastočne,
uvedené neznamená, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinností
nepreukázal polepšenie. Súčasťou hodnotenia riaditeľa ÚVTOS nie je len správanie sa odsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj resocializačná prognóza odsúdeného a hodnotenie rizika
sociálneho zlyhania, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú záver tohto hodnotenia. A preto pri
hodnotení splnenia prvej materiálnej podmienky je potrebné vychádzať z obsahu celého hodnotenia,
ktoré reflektuje správanie odsúdeného v ÚVTOS a zhodnotiť, či uvedené správanie odsúdeného
(plnenie povinnosti, pracovné návyky, získanie disciplinárnych odmien, uloženie disciplinárnych trestov
a pod.) preukazuje polepšenie. Napriek nedostatkom, ktoré bolo správaniu odsúdeného vytknuté,
toto hodnotenie zároveň uvádza, že bol 1x disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty vykázané
nemá, k trestnej činnosti má kritický postoj a svoje povinností, ktoré má uložené, plní svedomito
a zodpovedne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia však takéto vyhodnotenie správania sa
odsúdeného absentovalo.
14. Vzhľadom na to, že hodnotenie odsúdeného v časti jeho správania sa a plnenia povinností vo výkone
trestu bolo v prevažnej miere pozitívne, možno považovať prvú podmienku na podmienečné prepustenie
za splnenú.
15. Aj napriek tomu, že sťažnostný súd dospel k odlišnému záveru ohľadom splnenia prvej materiálnej
podmienky ako prvostupňový súd, uvedené nemá za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu, nakoľko posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky, teda predpokladu
vedenie riadneho života po prepustení odsúdeného, bolo zo strany súdu prvého stupňa správne
vyhodnotené.
16. Zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy (odsek 9), sú zistené správne a sú tými relevantnými
skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia druhej
materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného.
17. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť
všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový
postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež aj
prostredie, v ktorom odsúdený žil pred spáchaním trestnej činnosti.
18. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že
opakované páchanie násilnej trestnej činnosti, svedčí o tom, že si z predchádzajúceho odsúdenia
nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti
a aby viedol riadny život. V tomto smere sťažnostný súd dodáva, že k spáchaniu trestnej činnosti, za
ktorú si vykonáva trest odňatia slobody, došlo iba cca 1 rok po tom, ako mu uplynula skúšobná doba
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. V prípade odsúdeného teda prevažuje legitímna potreba
ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Inštitút podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla, že odsúdená osoba má vykonať trest

odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho
doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho
budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.
Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas výkonu
celého nariadeného trestu.
19. Napriek tomu, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil jednu z materiálnych podmienok, a
síce predpoklad vedenia riadneho života. Na podmienečné prepustenie je nevyhnutné splnenie všetkých
zákonom stanovených podmienok súčasne, tzn. pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení
nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu.
20. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
21. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.