Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119423113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6119423113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Oskar
Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXX/XX, V., o zaplatenie 156,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 31,47 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5% ročne
zo sumy 4,99 eura od 06.12.2016 do zaplatenia,
zo sumy 4,99 eura od 04.01.2017 do zaplatenia,

zo sumy 4,99 eura od 01.02.2017 do zaplatenia,
zo sumy 16,50 eura od 01.03.2017 do zaplatenia,
z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 102,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne
zo sumy 10,96 eura od 04.11.2016 do zaplatenia,

zo sumy 11,74 eura od 06.12.2016 do zaplatenia,
zo sumy 1,25 eura od 04.01.2017 do zaplatenia,
zo sumy 7,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia,
zo sumy 7,34 eura od 01.03.2017 do zaplatenia,
a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 31.10.2019, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 19.08.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu
sumy 156,78 eura (istina 93,36 eura + zmluvná pokuta 63,42 eura) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 10,96 eura od 04.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 16,73 eura od 06.12.2016
do zaplatenia, zo sumy 26,04 eura od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 12,49 eura od 01.02.2017 do
zaplatenia a zo sumy 27,14 eura od 01.03.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prílohe
k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 3043609701. MedziSlovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku.
Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným
dohodlinapravidelnomsplácanícenyzaposkytovanieverejnýchslužiebpodľaCenníka.SlovakTelekom

podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra
zo dňa 15.10.2016 uvedená pod VS 7609028038 vo výške 10,96 eura s lehotou splatnosti 03.11.2016,
faktúra zo dňa 15.11.2016 uvedená pod VS 7610005558 vo výške 16,73 eura s lehotou splatnosti
05.12.2016, faktúra zo dňa 15.12.2016 uvedená pod VS 7611003241 vo výške 26,04 eura s lehotou
splatnosti 03.01.2017, faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená pod VS 3411965214 vo výške 12,49 eura

s lehotou splatnosti 31.01.2017, faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS 3412934715 vo výške
27,14 eura s lehotou splatnosti 28.02.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým,
že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane
vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému
nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil.
Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z

dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca
uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní
uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie
je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s)

Občianskeho zákonníka.

3. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 17.09.2020 žalobca na výzvu súdu uviedol, že k výpočtu
zmluvnej pokuty dospel tak, že do vzorca uvedeného v žalobe dosadil nasledovné premenné: Zmluvná
pokuta 63,42 = 100-(267/730x100).

4. Žalobca ako dôkazy predložil Podací hárok č. EPH177676532, faktúry: VS 3412934715, VS
3418773886, VS 7609028038, VS 7610005558, VS 7611003241, VS 3411965214, Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, Súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové
účely zo dňa 23.05.2016, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.05.2016, Dodatok k Zmluve

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.05.2016, Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 20.09.2016, Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.11.2016,
Odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.08.2017, Výzvu na zaplatenie zo dňa 17.10.2019, Úrokové sadzby
ECB, Prílohu č. 1 k platnému cenníku, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb
spoločnosti Slovak Telekom, a.s..

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril.

6. V rámci podania doručeného súdu dňa 17.09.2020 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 31,47 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4,99 eura

od 06.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 4,99 eura od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 4,99 eura od
01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 16,50 eura od 01.03.2017 do zaplatenia, a to titulom uplatnených
poplatkov, na zaplatení ktorých (vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania) žalobca netrval.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (odsek 6.) vo výroku I.

zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože
k nemu došlo pred prvým pojednávaním.11. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich
zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Slovak
Telekom, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 23.05.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č.l. 14)

predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Mobilný internet S a dňa 23.05.2016 Dodatok k
Zmluveoposkytovaníverejnýchslužieb(rubč.l.16),predmetomktoréhobolaaktiváciaprogramuslužieb
Mobilný internet S s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca
žalobcu žalovanému faktúry: faktúra zo dňa 15.10.2016 pod VS 7609028038 (rub č.l. 8) na sumu 10,96
eura so splatnosťou 03.11.2016, faktúra zo dňa 15.11.2016 pod VS 7610005558 (rub č.l. 9) na sumu

16,73 eura so splatnosťou 05.12.2016 (z nej 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby), faktúra zo
dňa 15.12.2016 pod VS 7611003241 (rub č.l. 10) na sumu 26,04 eura so splatnosťou 03.01.2017 (z nej
16,50 eura + DPH 3,30 eura za obmedzenie služby-neplatenie a 4,99 eura za upomienku oneskorenej
platby), faktúra zo dňa 15.01.2017 pod VS 3411965214 (rub č.l. 11) na sumu 12,49 eura so splatnosťou
31.01.2017 (z nej 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby), faktúra zo dňa 15.02.2017 pod VS

3412934715 (rub č.l. 6) na sumu 27,14 eura so splatnosťou 28.02.2017 (z nej 16,50 eura + DPH 3,30
eura za prerušenie služby-neplatenie). Faktúrou zo dňa 15.08.2017 pod VS 3418773886 (rub č.l. 7),
splatnou dňa 31.08.2017, právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške
63,42 eura. Pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr boli postúpené na žalobcu Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 s účinnosťou k 03.08.2018, ktorá skutočnosť bola žalovanému

oznámená listom zo dňa 22.08.2018 (rub č.l. 12).

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len

„zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb
je písomná38a); to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

19. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)

21. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj dodatok k nej súd posudzoval ako spotrebiteľské

zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
a plnení zmluvy a dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v
zmysle § 52 ods. 3 OZ a ako podnik v zmysle § 42 zák.č. 610/2003 Z.z. a § 43 zák.č. 351/2011 Z.z. a
žalovaný pri uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ a

účastník podľa § 42 zák.č. 610/2003 Z.z. a § 43 zák.č. 351/2011 Z.z.. Právny vzťah založený medzi
zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva a dodatok k nej sú tak zmluvami
spotrebiteľskými. Obsah zmluvy a dodatku bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

25. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z prevažnej časti
dôvodná. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy v znení dodatku právny predchodca
žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Žalovaný však neuhradil v lehote
splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Z
uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38,79 eura pozostávajúcu

z neuhradených faktúr za poskytnuté služby, a to z faktúry VS 7609028038 celú uplatnenú sumu 10,96
eura, z faktúry VS 7610005558 po čiastočnom späťvzatí uplatnenú sumu 11,74 eura, z faktúry VS
7611003241 po čiastočnom späťvzatí len opodstatnenú sumu 1,25 eura, z faktúry VS 3411965214 po
čiastočnom späťvzatí uplatnenú sumu 7,50 eura, z faktúry VS 3412934715 po čiastočnom späťvzatí len
opodstatnenú sumu 7,34 eura, keď považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú.

26. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrami nesplnil, dostal sa s plnením do
omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny
zaplatiť aj úrok z omeškania z priznaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry
až do zaplatenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má

žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže základná úroková sadzba ECB bola v období od 16.03.2016 až doposiaľ vo výške 0,00%, súd
žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne.

27.Žalobcasiuplatnilajnároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýške63,42eura=100-(267/730x100),
pri výpočte: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z
doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Žalobca si uplatnil nárok
na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu záväzku viazanosti. Súd
posudzoval nárok žalobcu na vyúčtovanú zmluvnú pokutu, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu

je opodstatnený.

28. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

29. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne
a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. V tu prejednávanej
veci dospel súd k záveru, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola platne
dojednaná. Jednou z povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa dodatku k zmluve bolo i
riadne a včasné platenie ceny za služby. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť porušil a žalobcovi za

dodané služby nezaplatil, čím porušil záväzok viazanosti, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok
na zmluvnú pokutu vo výške tak, ako si žalobca uplatnil, t.j. vo výške 63,42 eura. Súd posudzoval
výšku dojednanej zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že ju nemožno považovať za neprimerane
vysokú. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu
24 mesiacov a riadne a včas platiť cenu za služby, pričom túto povinnosť porušil. Súd preskúmal
ustanovenie dodatku aj z hľadiska prijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že nie je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zohľadňuje pri výpočte zmluvnej pokuty dĺžku doby, ktorá
uplynula z doby viazanosti. Dodatok teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil zmluvnú pokutu v
stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti spotrebiteľom a prípadne
k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením.
Zároveň výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná vo vzťahu k plneniam poskytovaným právnym

predchodcom žalobcu, keďže žalovanému boli poskytnuté benefity uvedené v bode 1. písm. e) dodatku)
a zároveň si bol žalovaný v zmysle dodatku vedomý, že súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov
za služby predstavuje sumu 100,- eur, a teda zmluvná pokuta nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému tiež uhradiť žalobcovi
zmluvnú pokutu v sume 63,42 eura.

30. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku
za obmedzenie služby-neplatenie vo výške 16,50 eura + DPH 3,30 eura, t.j. 19,80 eura (faktúra VS
7611003241) a poplatku za prerušenie služby-neplatenie vo výške 16,50 eura + DPH 3,30 eura, t.j. 19,80
eura (VS 3412934715). Hoci žalobca po výzve súdu, aby preukázal dojednanie uvedených poplatkov,

zobral žalobu čiastočne späť, nezobral ju (vychádzajúc z jednotlivých súm pri špecifikácii úrokov z
omeškania) späť v časti celého poplatku za obmedzenie služby-neplatenie vo výške 16,50 eura + DPH
3,30 eura, t.j. 19,80 eura (faktúra VS 7611003241) a v časti DPH vo výške 3,30 eura pri poplatku za
prerušenie služby-neplatenie (VS 3412934715).

31. V prípade uplatneného poplatku za obmedzenie služby-neplatenie (19,80 eura vrátane DPH)
a za prerušenie služby-neplatenie (19,80 eura vrátane DPH), okrem toho, že žalobca nepreukázal
vykonanie týchto úkonov (obmedzenie/prerušenie služby), ktoré majú byť spoplatňované, nepreukázal
ani, že by takéto poplatky z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške boli medzi účastníkmi v zmluve
výslovne dohodnuté. Ak by boli poplatky uvedené v cenníku, žalobca ani nepreukázal, že by cenník

bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by cenník vôbec bol žalovanému pri podpise zmluvy a dodatku
odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Nie je pritom možné, aby sa
cenník stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. Poctivému prístupu
poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo
v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v prípade riadneho

neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo odkazom na presné
ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V konaní nič
takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie
uvedených poplatkov. Poplatky za obmedzenie služby pre neplatenie a za prerušenie služby pre
neplatenie nemožno pritom ani považovať za služby, a už vôbec nie za služby, ktoré by poskytovali

žalovanému určitý prospech, a za ktoré by bol žalovaný povinný platiť. Z povahy obmedzenia a
prerušenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že obmedzením a prerušením poskytovaných
služieb sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne
o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Súd tiež dodáva, že
právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom (poplatkami za obmedzenie a prerušenie služby) účtuje

v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že sú
prípadne uvedené len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú zákonom
danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje
prejav vôle žalovaného (§ 544 ods. 2 OZ). Naviac, v prípade poplatku za prerušenie služby-neplatenienebol daný dôvod priznať žalobcovi DPH z neho, keďže v časti o zaplatenie tohto poplatku zobral žalobu
späť (avšak s výnimkou DPH).

32. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti uplatňovaného poplatku za obmedzenie
služby pre neplatenie (19,80 eura) a v časti uplatňovanej DPH z poplatku za prerušenie služby pre
neplatenie (3,30 eura) v celkovej výške 23,10 eura. Keďže žalobca nemá právo na plnenie uvedeného
poplatku a DPH z poplatku, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda
žalobca nemá právo ani na príslušné úroky z omeškania, a preto súd zamietol žalobu aj v časti

príslušenstva.

33. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd žalobu žalobcu (ktorý bol v konaní aktívne vecne
legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) za dôvodnú v časti o zaplatenie
sumy 102,21 eura (38,79 eura + 63,42 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
10,96 eura od 04.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 11,74 eura od 06.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 1,25

eura od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 7,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 7,34 eura
od 01.03.2017 do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel a vo zvyšnej časti (o zaplatenie
23,10 eura s príslušenstvom) žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. rozsudku zamietol. Súd dodáva, že
hoci skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel, uvedené nemá vplyv na povinnosť súdu posúdiť vec
po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie uvedeného poplatku a

DPH z poplatku.

34. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

35. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd
žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu na zaplatenie, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

41. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti
istiny 31,47 eura (zobral v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovaného späť), pričom zo zvyšnej časti

bola žalobcovi priznaná suma 102,21 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 65%
a hrubý úspech žalovaného 35%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 30% (65-35). To v konečnom
dôsledkuznamenánárokžalobcuvočižalovanémunanáhraduúčelnevynaloženýchtrovceléhokonania
v rozsahu 30%, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám
nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).