Rozsudok – Iné práva a slobody Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. november 2020

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/31/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010160
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010160.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci
obžalovaného G. I., K.. XX.XX.XXXX B. Q., trvale bytom W. I., Q. Č.. XXX/XX, na slobode, trestne
stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní
konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 18.11.2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. I., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. W. I., Q. XXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 10.04.2020 v čase o 23:15 hod. viedol v obci W. I., ul. Q., po ceste II/581 v smere na K. Q. K. B. cez
čerpaciu stanicu Real-K, pod vplyvom alkoholu (0,94 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu)
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. K.,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného
zákona s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 800,- Eur (osemsto Eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu po dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.5.2020 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 220/20/3304-9 zo dňa 13.5.2020, na obvineného G. I., K.. X.X.XXXX
B. Q., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Dňa 5.6.2020 súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/31/2020-40, proti ktorému podal v zákonnej
lehote odpor prokurátor.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2020 za účasti obžalovaného a
prokurátora a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný G. I. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,
vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 220/20/3304-9 zo dňa 13.5.2020 doručenej súdu dňa 13.05.2020, právne
kvalifikovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného
zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený
o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu,
mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon
ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a vyhlásil vinu za skutok kladený mu za vinu
uvedený v obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5
a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného I. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin
úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku,
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku
následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti
o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania.
Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa
§ 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho
druhu a výmere.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j.
dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany
jedná o protiprávne konanie. Objektom trestného činu je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred
vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy
motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky,
vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia,
ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Tento záujem bol
konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného
činu, teda prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona a spáchal ho
tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil
všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 Trestného zákona. Konaním

obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu,
teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím
aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného
opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale
svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to
oboznámením s evidenčnou kartou obžalovaného, oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov
obžalovaného, lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného, správy Mestského úradu Stará Turá,
oboznámením lustrácie Sociálnej poisťovne.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má jeden
záznam v registri trestov za odsúdenie v roku 1987, ktoré má zahladené, teda sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný sa
dopustil troch priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené pokuty, a to dňa 19.9.2019
vo výške 20 eur (bez dopravnej nehody, bez alkoholu), dňa 11.5.2018 vo výške 10 eur (bez dopravnej
nehody, bez alkoholu), dňa 28.3.2017 vo výške 20 eur (bez dopravnej nehody, bez alkoholu).

Zo správy Mestského úradu Stará Turá zo dňa 4.11.2020 vyplýva, že obžalovaný je slobodný, má
maloletú dcéru, na mestskej polícii nebol riešený za priestupok.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je od 1.1.2019 riadne zamestnaný v spoločnosti
A.-C. W. W..Y..R..

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34
ods. 4 Tr. zákona).

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného G. I. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu
vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine) postupom podľa § 257 Trestného
poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona.
Trestný zákon ustanovuje v § 289 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky trest odňatia slobody
až na jeden rok.

Súd prihliadol na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, a to podľa § 36
písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, urobil vyhlásenie
o vine na hlavnom pojednávaní). Súd v danej veci pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu, a to
peňažného trestu vo výške 800 eur (osemsto eur) a náhradného trestu odňatia slobody vo výmere dva
mesiace. Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného
I.. Mzda obžalovaného, ktorý riadne pracuje umožňuje zaplatiť tento peňažný trest. Čistý mesačný
príjem obžalovaného je podľa jeho výpovede vo výške 400 eur. Obžalovaný sa doposiaľ dopustil
len troch drobných priestupkov na úseku cestnej premávky. Odsúdenie z roku 1987 má zahladené.
Samotné trestné konanie má na neho dostatočný prevýchovný vplyv. Obžalovaný vedie riadny život,
je zamestnaný, stará sa o rodinu a je bezúhonný. Tento trest zohľadňuje nielen stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj
okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v dolnej výmere
18 (osemnásť) mesiacov, nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré
by upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Trest zákazu
činnosti v trvaní osemnásť mesiacov pritom nie je voči obžalovanému neprimerane prísny. Súd pritom
poukazuje aj na to, že obžalovaný sa opakovane dopustil priestupkov na úseku cestnej premávky.

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho
uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.