Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414204036
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8414204036.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája
4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému: X. S., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, N. A. R. N. XXX/
XX, XXX XX B.B. A., o vymoženie 85,35 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 7Er/404/2014 - 9 zo dňa 22.10.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

II. N e p r i z n á v a účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný

súd“) exekúciu zastavil. Zároveň vyslovil, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekučného konania v celkovej výške 39,83 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením ust. § 9a, § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), ods. 4, §
58 ods. 1, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) v
znení účinnom do 31.03.2017., § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ OZ“), § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), a § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V odôvodnení uviedol,
že povinný zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a súd dedičské konanie po povinnom
zastavil, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného, preto exekúciu zastavil.

3. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z toho dôvodu vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur. Pri priznávaní celkovej výšky trov
exekútorasúdrešpektujúcpredovšetkýmzásadyhospodárnosti,účelnostiapreukázanostiskonštatoval,
že išlo o účelne vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v plnej výške priznal.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že smrť povinného
znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie účastníka konaniabez právneho nástupcu je dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patrí medzi dôvody
neprípustnosti exekúcie. Je preto dôvodné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, teda vyhlásením exekúcie za neprípustnú. Primárnym dôvodom zastavenia exekúcie nie je v

danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie
majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti.
Úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného. Uviedol, že k smrti
povinného došlo po viac ako troch rokoch od začiatku exekučného konania. Preto sa oprávnený
domnieva, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa

ktorého je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného. Oprávnený nezavinil z procesného
hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť zaviazaný k
náhrade trov súdneho exekútora. Stav, kedy nebudú prostredníctvom trov konania uspokojené nároky
súdneho exekútora, predstavuje riziko, ktoré exekútor ako podnikateľský subjekt znesie. S poukazom
na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V
zmysle Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na zaplatenie trov exekúcie

oprávneného.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor a uviedol, že s odvolaním oprávneného
poukazujúc na smrť povinného, ktorá podľa právneho názoru je primárnym dôvodom na zastavenie
exekúcie, nesúhlasí. Povinnosťou súdneho exekútora je v momente ako sa dozvie o smrti povinného,

zistiť meno a sídlo notára ako súdneho komisára povereného prejednaním dedičstva a následné
prihlásenie pohľadávok do dedičského konania. Notár ako súdny komisár skúma aktívny a pasívny
majetok poručiteľa. Ak je dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť,, až vtedy vzniká dôvod na
podanie podnetu na zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h). ak v rámci dedičského konania dôjde k
univerzálnej sukcesii, v rámci ktorej dochádza k prechodu práv a povinností v plnom rozsahu, súd na

návrh exekútora rozhodne o zmene povinného a exekútor pokračuje v exekúcii s novým povinným ako
s právnym nástupcom pôvodného povinného. Na základe vyššie uvedeného, smrť povinného nemôže
v žiadnom prípade zakladať neprípustnosť exekúcie ako uvádza oprávnený.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

8. Návrh na vykonanie predmetnej exekúcie bol doručený exekútorskému úradu 26.06.2014. Týmto
dňom teda začalo exekučné konanie a tento dátum je určujúci pre aplikáciu príslušných znení
Exekučného poriadku.

9. Podľa § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom

konania je aj poverený exekútor.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného odvolací súd dáva do pozornosti konštatovanie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.2.2012: Ak došlo k zastaveniu
konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd
zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods.

1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá
veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011
sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo
zastavené pre nemajetnosť (č.l. 13). Prvostupňový súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods.

1 písm. h) EP a uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania v
odvolacom konaní a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).