Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Monday, October 12, 2020

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/59/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200208
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200208.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
Daniel Škuta ZÁMOČNÍCTVO - KOVOVÝROBA, s miestom podnikania 027 21 Žaškov č. 45, IČO: 37
361 368, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49,
026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532603/2019 zo
dňa 28.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín rozhodnutím č. 102290376/2018
zo dňa 20.11.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 363/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok alebo
DP) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 160,00 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním 3 740,61 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom
konaní 7 900,61 €, rozdiel dane v sume 4 160,00 €. Z odôvodnenia vyplýva, že správca dane vykonal u
daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2015 a daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2015, august 2015, september 2015, november 2015 a
december 2015. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu č. 101902552/2018 zo dňa
26.09.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, t. j. dňom 03.10.2018.
Správca dane vyjadrenia daňového subjektu vyhodnotil a prerokoval s daňovým subjektom v Zápisnici
z ústneho pojednávania zo dňa 15.11.2018. Správca dane v daňovej kontrole preveroval obstaranie
služieb daňovým subjektom v zdaňovacom období august 2015 od dodávateľa Podháj s.r.o., Dolný
Kubín, pričom k obstaraným službám sa vzťahujú faktúry č. 0708/2015 (interné č. 150370), vystavená
dňa 07.08.2015, č. 14082015 (interné č. 150379), vystavená dňa 14.08.2015, č. 18082015 (interné
č. 150387), vystavená dňa 18.08.2015, č. 21082015 (interné č. 150393), vystavená dňa 21.08.2015,
č. 27082015 (interné č. 150399), vystavená dňa 27.08.2015 a č. 31082015 (interné č. 150404),
vystavená dňa 31.08.2015, z ktorých si daňový subjekt (žalobca) uplatnil odpočítanie dane v sume 4
160,00 €. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy získané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní
oddelene ako aj vo vzájomných súvislostiach vo vzťahu k podmienkam ustanoveným pre uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákona o DPH). Správca dane vyhodnotením výpovede
daňového subjektu a dôkazov, ktoré predkladal počas daňovej kontroly, dospel k záveru, že spoločnosť

Podháj s.r.o. v skutočnosti nedodala zváračské, pomocné a prípravné práce, ktoré boli predmetom
fakturácie na preverovaných faktúrach. Vyjadrenia daňového subjektu a dôkazy, ktoré predložil počas
daňovej kontroly, boli nedostatočné, neobjasnili a vierohodne nepreukázali okolnosti okolo skutočného
dodávateľa služieb. Správca dane pritom nespochybnil samotnú realizáciu prác, ale spochybnil dodanie
prác uvedenou spoločnosťou, ako aj množstvo - rozsah dodaných prác. Záverom konštatoval, že po
vyhodnotení dôkazov prijal záver, že v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané,
že spoločnosť Podháj s.r.o., Dolný Kubín, ktorá je na sporných faktúrach uvádzaná ako dodávateľ, v
skutočnosti reálne nedodala v zdaňovacom období august 2015 zváračské práce a pomocné prípravné
práce pre daňový subjekt (žalobcu), teda dodávateľovi Podháj s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 2 zákona o DPH a keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Podháj s.r.o.,
nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 zákona o DPH (ktoré správca dane citoval) u kontrolovaného daňového
subjektu (žalobcu) za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 4 160,00 €.

2. O odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100532603/2019 zo dňa 28.02.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len DP) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín, ako
i s právnym posúdením veci. Konštatoval pritom, že odvolávajúci sa daňový subjekt (žalobca) počas
daňovej kontroly rozhodné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi,
nepredložil, hoci sa sám zaviazal v Zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 03.07.2018, že tak vykoná.
Správca dane v protokole z kontroly neuvádzal a nenamietal, že by odvolávajúci sa nemohol vykonávať
svoje činnosti prostredníctvom subdodávateľov, avšak zo získaných dôkazov prijal záver, že dodania
služieb subdodávateľmi, ktorí sa mali zúčastňovať prác pre dodávateľa Podháj s.r.o., a ktoré boli ďalej
fakturované odvolávajúcemu sa, tento dostatočne nepreukázal. Nebolo preukázané, že dodávateľovi
Podháj s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, a keďže nedošlo k vzniku
daňovej povinnosti u dodávateľa Podháj s.r.o., nevzniklo ani odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie
dane z DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
a na § 74 citovaného zákona. Požiadavka na predloženie dodacích listov, súpisov vykonaných prác
spolu s potvrdením o ich odovzdaní a prevzatí, dokladov o preprave a odovzdaní špecifického materiálu
dodávateľovi na výrobu, dokladov o preprave pozváraných výrobkov k odvolávajúcemu sa, dôkazov
o dojednaní a realizácii obchodov ako aj identifikovanie zúčastnených osôb, ktoré obchody dojednali,
viedli a preberali hotovosti, je základným predpokladom na preukázanie vykonávaných činností. Takéto
dôkazy počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní však odvolávajúci sa správcovi dane
nepredložil a ani ich nepredloženie hodnoverne nezdôvodnil. Na faktúrach, z ktorých si odvolávajúci
sa uplatnil odpočítanie, nebol uvedený rozsah - množstvo dodávaných služieb v zmysle ust. § 74
ods. 1 písm. f) zákona o DPH, preto zistený stav pri daňovej kontrole nemožno stotožňovať so
záverom rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 tak, ako sa toho domáhal odvolávajúci sa. Na
ním predložených faktúrach absentuje podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb, na
čo odkazuje uvedený rozsudok. Na predložených faktúrach od spoločnosti Podháj s.r.o. je v popise
uvedený len text „zváračské a pomocné práce, prípravné práce“ a celková fakturovaná suma, pričom
práve absentuje podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb. To, že správca dane na
základe zistených pochybností požadoval od odvolávajúceho sa predložiť ďalšie doklady a dôkazy, ktoré
by bližšie špecifikovali preverované obchody a mali alebo mohli byť súčasťou dodávateľskej faktúry,
neznamená, že požadoval doklady a dôkazy iného daňového subjektu, ktoré odvolávajúci sa nemohol
predložiť. Sám odvolávajúci sa k pokračujúcemu obchodu, keď prijatú službu a tovar od deklarovaných
dodávateľov ďalej fakturoval pre odberateľa K. H., následne už vo svojich odberateľských faktúrach
uvádzal práce s podrobným položkovitým popisom, čo podľa žalovaného oprávnene spochybňuje
deklarovaný obchod, pretože takýto podrobný položkovitý popis od svojich deklarovaných dodávateľov
na faktúrach nepredložil a ani nezdôvodnil, prečo ho na faktúrach od dodávateľov nepožadoval.
Odvolávajúci sa nepredložil dostatočne prehľadne účtovníctvo s potrebnými dokladmi a nezabezpečil si
hodnoverné dôkazy preukazujúce deklarované obchody. Odvolávajúci sa si neoveril svojho dodávateľa
a osoby, s ktorými komunikoval, keď kontakt nadviazal len na webovej stránke Dopyty123. Mená osôb,
ktoré uviedol v Zápisnici zo dňa 03.07.2018, následne v písomnom vyjadrení zo dňa 31.07.2018,
poprel, pričom neuviedol mená ďalších osôb oprávnených konať za dodávateľa, prípadne ktoré fyzicky
vykonávali fakturované práce. Odvolávajúci sa nepoznal ani bývalého konateľa spoločnosti Podháj s.r.o.
Miroslava Hillebrandta, nikdy nebol v prevádzkach dodávateľa a nemal vedomosti o osobách, ktoré

jej riadili a koordinovali zváračské práce. Vyjadrenie odvolávajúceho sa, že dodávateľ mal prevádzky
niekde v Detve, v Banskej Bystrici, v Ružomberku a možno aj v Poľsku, ktoré bližšie nešpecifikoval,
nie je hodnoverným dôkazom k preukázaniu deklarovaných obchodov. Podľa žalovaného správca
dane oprávnene prijal svoje závery a vyslovil pochybnosti o vykonaní obchodov aj na základe zistení
ohľadom úhrad faktúr v hotovosti, pretože osoby, ktoré bližšie neidentifikoval, prišli už s vyhotovenými
a podpísanými dokladmi, pričom odvolávajúci sa nemal vedomosti o tom, kto doklady za dodávateľa
Podháj s.r.o. vyhotovil, podpísal a napriek tomu peniaze osobám osobne vyplácal. Odvolávajúci
sa k faktúram taktiež nedoplnil žiadne ďalšie doklady dodávateľa s informáciami, o aký rozsah
dodaných služieb sa jednalo, uviedol len to, že cena fakturácie bola dohodnutá od metra alebo kila
zábradlia, čo však tiež bližšie nedoplnil a žiadnym spôsobom nepreukázal jednotlivými faktúrami. Podľa
žalovaného skutočnosť, že sa odvolávajúci sa až následne v písomnom vyjadrení odvoláva na zoznam
a množstvo pozváraných výrobkov uvedený v jeho odberateľských faktúrach pre K. H., je nedostatočný
dôkaz, pretože podľa predloženého zoznamu faktúr vystavených pre odberateľa H. sa na jednotlivých
fakturovaných dodávkach mal podieľať viac subdodávateľov a dodávateľov nielen spoločnosť Podháj
s.r.o.. Vzhľadom na uvedené správca dane za dostatočný a hodnoverný dôkaz oprávnene nepovažoval
ani fotografie a výkresovú dokumentáciu predloženú odvolávajúcim sa, pretože tieto jednoznačne
nepreukazujú, že sú na nich výrobky, ktoré vyrábali a dodávali deklarovaní dodávatelia. Správca dane
teda nespochybnil reálnu existenciu vykonaných zváračských prác aj výsledok tovar zábradlia, ktoré
boli následne naložené v prevádzke odvolávajúceho sa v Párnici, fakturované Ing. K.
H. a prepravené prepravcom TEMPO SLOVAKIA, s.r.o. nórskemu zákazníkovi, ale skutočnosť, že
odvolávajúcim sa nebolo preukázané, že uvedené obchody pre odvolávajúceho sa vykonala práve
spoločnosť Podháj s.r.o.. Podľa žalovaného správca dane pritom oprávnene poukázal na závery
rozsudkov NS SR č. 4Sžfk/14/2014 a č. 4Sžfk/26/2017. Žalovaný konštatoval, že u dodávateľa Podháj
s.r.o. sa nepreukázalo, že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH došlo k vzniku daňovej povinnosti, preto
nevzniklo ani odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie dane z DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a)
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a na § 74 zákona o DPH. Podľa žalovaného odvolávajúci sa
dostatočne nepreveril svojho dodávateľa, neoveroval si jeho predpoklady na dodanie požadovaných
služieb, čím sa obral o možnosť disponovať potrebnými dokladmi a informáciami o prácach a osobách,
ktoré ich vykonávali, ako aj o ich vzťahu k dodávateľovi. Tiež poukázal na rozsudok NS SR č. 6Sžf/7/2010
zo dňa 22.06.2011 a s poukazom na ust. § 24 ods. 1 DP skutočnosť, že daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si z nich uplatňuje
nárok na odpočítanie dane.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Argumentoval
tým, že Ing. K. H. potvrdil, že výrobky fakturované žalobcom boli riadne dodané, pričom cena za tieto
výrobky bola uhradená. Práce na týchto výrobkoch vykonávali jednotliví dodávatelia, uvedení v tabuľke
priloženej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.07.2018. Namietal, že vyhodnotením všetkých dôkazov
predložených žalobcom vo vzájomnej súvislosti, a to dodávateľských faktúr, odberateľských
faktúr, objednávok, výkresov, fotodokumentácie a tabuľky, je možné určiť to, ktorí dodávatelia žalobcu
vykonávali jednotlivé fakturované práce. Z tohto dôvodu je žalobca toho názoru, že správca dane a
žalovaný sa s predloženými dôkazmi dodatočne nevysporiadali. Tiež namietal, že pokiaľ pochybnosti sú
na strane dodávateľov, je logické, že za tieto nemôže niesť zodpovednosť žalobca a nemôžu mu tieto
pochybnosti byť pričítané na ťarchu, že neuniesol dôkazné bremeno, tak ako tvrdí žalovaný. Poukázal
pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a sp. zn. 6Sžf/10/2012, ktorým súd
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/44/2011, z ktorého poukázal na časť jeho
odôvodnenia. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, ktorá je záväzná pre
súdne orgány členských štátov Európskej únie s tým, že je plne aplikovateľné na toto konanie, pretože
žalobca predložil správcovi dane všetky zákonom ustanovené doklady. Podľa žalobcu toto rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že správca dane nemôže preniesť dôkazné bremeno zo
subdodávateľov na žalobcu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nepredloženie dokladov správcovi
dane týmito subdodávateľmi. Tiež poukázal na to, že v aktuálnom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017 v odôvodnení sa Najvyšší súd SR odvolal na rozsudok sp. zn.
3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a konštatoval, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a
tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

4. Vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 06.11.2019 navrhol žalovaný žalobu žalobcu
zamietnuť ako nedôvodnú. V celom rozsahu zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci
tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

5. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 os. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario
v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa
13.10.2020.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu
zákonné, a preto žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v
znení účinnom k 31.05.2015 (ďalej len „zákon o DPH“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v
akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu
tovaru alebo služby,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do
počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od
dane",
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v § 66,
j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo
služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,
k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru
alebo služby,
l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava
podľa § 65,
n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky -
umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v
závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(t. j. ku dňu 08.03.2019), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby
v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý ich vydaniu predchádzal, v medziach žalobných bodov, správny súd dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. Skutkové zistenia, ku ktorým dospeli
správne orgány oboch stupňov, vychádzajú z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a
na ich základe správne orgány dospeli k správnym právnym záverom.

10. V ustanovení § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca
dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje
im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní
je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu
daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe
daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby
pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade určil daň, v súlade s
hmotnoprávnymi predpismi.

11. Žalobca v žalobe namietal, že Ing. K. H. o.i. potvrdil, že výrobky fakturované žalobcom boli
riadne dodané, pričom cena za tieto výrobky bola uhradená, pričom vyhodnotením všetkých dôkazov
predložených žalobcom vo vzájomnej súvislosti, a to dodávateľských faktúr, odberateľských faktúr,
objednávok, výkresov, fotodokumentácie a tabuľky, je možné určiť to, ktorí dodávatelia žalobcu

vykonávali jednotlivé fakturované práce, z ktorého dôvodu je žalobca toho názoru, že správca dane
a žalovaný sa s predloženými dôkazmi dostatočne nevysporiadal. Správny súd túto námietku žalobcu
vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukazuje pritom na skutočnosť, že správca dane za účelom overenia
obchodných prípadov u dodávateľa Podháj s.r.o. neúspešne predvolával na ústne pojednávanie
bývalého konateľa Miroslava Hillebrandta a tento nebol ani predvedený príslušníkmi PZ, pričom žalobca
sa k preverovaným obchodom s týmto dodávateľom vyjadril v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo
dňa 03.07.2018, kde uviedol, že ho oslovili tí istí páni ako pri N-N STAV s.r.o., Z. a A.. On to riešil
s N-N STAV s.r.o., ale uvedení páni to zariaďovali a fakturovali na rôzne firmy, dokonca aj na firmu
z Ružomberka PHARMADATE s.r.o.. Žalobca tvrdil, že dôveryhodnosť spoločnosti si preveroval cez
obchodný register, pričom sa nevedel vyjadriť, koľko pracovníkov vykonávalo práce, nevedel ich mená
a vzťah k dodávateľskej spoločnosti Podháj s.r.o., ani adresu miesta výkonu prác. Rovnako nevedel
uviesť meno pracovníka, ktorý dával pokyny, kontroloval a riadil činnosť pracovníkov za Podháj s.r.o..
Nevedel tiež uviesť, či sa viedla dochádzka alebo iná evidencia o vykonaných službách, koľko zváracích
prístrojov bolo používaných a kto bol ich vlastníkom. Uviedol, že cena fakturácie bola stanovená za metre
alebo kilá, že zváračské pomocné práce sa týkali prípravy materiálu na zváranie, pílenie a obrúsenie
a že ak nájde dodacie listy, predloží ich v stanovenom termíne správcovi dane. Podľa žalobcu faktúry
mu mal nosiť osobne A. a Z. a im odovzdával aj hotovosť ako úhrady faktúr. V dohodnutom termíne
mal osloviť A. a Z., aby prišli vypovedať na daňový úrad, čo mal oznámiť správcovi dane. V písomnom
vyjadrení, doručenom správcovi dane dňa 31.07.2018 ku ktorému pripojil fotodokumentáciu výrobkov
bez bližšieho popisu, určenia a technické výkresy, žalobca uviedol, že práce vyfakturované dodávateľom
Podháj s.r.o. boli skutočne vykonané, avšak ako dôkaz predložil len zoznam vystavených faktúr pre
odberateľa Ing. K. H. Fe-TRADE, Kraľovany, ktorému dodával a fakturoval hotové výrobky. Pripojené
fotografie však nepreukazujú, že hotové výrobky na záberoch boli skutočne vyrobené deklarovaným
dodávateľom. Tvrdil, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.07.2018 omylom uviedol osoby
pána A., Z., s ktorými mal jednať. Pochybenie zdôvodnil tým, že pri svojej práci prichádza do kontaktu
s veľkým množstvom ľudí a ich mená sa mu pletú a tiež faktom, že od roku 2015 uplynula dlhá doba,
pre neho je ťažké spomenúť si na konkrétne osoby a ich mená, iné mená osôb, s ktorými mal obchody
vykonávať, však neuviedol.
Svedok Ing. K. H., odberateľ pozváraných výrobkov, na ktorých sa mala podieľať spoločnosť
Podháj s.r.o., dňa 13.09.2018 do Zápisnice o ústnom pojednávaní potvrdil, že boli zaúčtované
všetky preverované faktúry od dodávateľa Daniel Škuta a daň z pridanej hodnoty z faktúr si
odpočítal v príslušných zdaňovacích obdobiach. Nakúpený tovar ďalej dodával nórskemu odberateľovi
PROFFTRAPP AS, Bergen, pričom o vývoze tovaru doložil JCD - doklady a prepravu preukazoval
faktúrami a CMR dokladmi od prepravcu TEMPO SLOVAKIA, s.r.o., Kopernica 23. Potvrdil, že s
Danielom Škutom nemali uzatvorenú zmluvu ani objednávky, nahrádzali ich predkladané výkresy na
výrobu požadovaných konštrukcií, ktoré zasielal e-mailom. Odber výrobkov si zabezpečoval sám na
parite FCA. Tovar sa nakladal v prevádzke pána Škutu v Párnici. Vo väčšine prípadov bol osobne
pri nakládke, počas výroby sa náhodne zastavoval v prevádzke dodávateľa Daniela Škutu v Párnici,
kde sa výrobky vyrábali a to z dôvodu konzultácie. Na otázku správcu dane, či dodávateľ Daniel
Škuta vykonával fakturované dodávky vlastnými zamestnancami alebo prostredníctvom subdodávateľov
uviedol, že nemá žiadnu informáciu o tom, že by zákazky robil niekto iný. Ak to tak bolo, nebol o tom
informovaný, počuje to prvýkrát. Žalobca na ústnom pojednávaní svedkovi nepoložil žiadnu otázku.
Na základe uvedeného správca dane nespochybnil následnú dodávku pozváraných výrobkov žalobcu
pre odberateľa Ing. K. H. Fe - TRADE, ale spochybnil prijatie prác žalobcom od jeho deklarovaných
dodávateľov. Žalobca nepoznal bývalého konateľa spoločnosti Podháj s.r.o. Miroslava Hillebrandta,
nebol nikdy v prevádzkach dodávateľa a nemal vedomosti o osobách, ktoré riadili a koordinovali
zváračské práce. Podľa jeho vyjadrenia dodávateľ mal prevádzky niekde v Detve, Banskej Bystrici, v
Ružomberku a možno aj v Poľsku, ktoré však nedokázal bližšie špecifikovať, pričom nemal vedomosti
o tom, kto doklady za dodávateľa Podháj s.r.o. vyhotovil a podpísal a napriek tomu peniaze osobne
vyplácal. Žalobca tiež nepreukázal, aké množstvo materiálu bolo dodávateľom pozvárané a následne
vyfakturované jednotlivými faktúrami. Zoznam a množstvo pozváraných výrobkov uvedený v jeho
odberateľských faktúrach pre K. H. nemôže byť dostatočný dôkaz, pretože na predloženom zozname
faktúr vystavených pre odberateľa Ing. K. H. sa na jednotlivých fakturovaných dodávkach malo podieľať
viac subdodávateľov a dodávateľov nielen spoločnosť Podháj s.r.o., Dolný Kubín.

12. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ sú pochybnosti na strane dodávateľov, je logické, že za tieto
nemôže niesť zodpovednosť a nemôžu mu tieto pochybnosti byť pričítané na ťarchu, že neuniesol
dôkazné bremeno, tak ako to tvrdí žalovaný. Správny súd vyhodnotil i túto námietku ako nedôvodnú.

V správnom (daňovom) konaní ani v súdnom preskúmavacom konaní nebolo sporné, že zváračské,
pomocné a prípravné práce boli vykonané; sporným ostalo, kto práce realizoval. Odpoveď na uvedenú
otázku je relevantná z toho dôvodu, že len tomu, kto dodal službu, mohla vzniknúť daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, následne žalobcovi právo odpočítať daň zo služby podľa § 49 ods. 1 a
2 písm. a) zákona o DPH. Bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní preukázať, s poukazom na ust.
§ 24 ods. 1 Daňového poriadku, že sporné faktúry boli vystavené na základe dodania služieb, reálne
poskytnutých spoločnosťou Podháj s.r.o.. Správne správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného
plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
Žalobca aj podľa názoru správneho súdu v tomto zmysle neuniesol dôkazné bremeno. Poukazuje
pritom na to, že podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry dodávateľa
(t. j. „cudzej“ listiny). Preto je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom aj
na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku si žalobca
ako daňový subjekt „a priori“ zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných
(t. j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov
ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napríklad kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby
vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane
počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovarov a služieb
sa zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov
na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil (napríklad rozsudok sp. zn.
1Sžf/76/2016 zo dňa 26. októbra 2017), že predmetom DPH je zdaniteľný obchod v rôznych
formách (viď § 2 ods. 1 zákona o DPH), čím je okrem iného aj dodanie tovaru/poskytnutie služby za
protihodnotu v tuzemsku vykonané platiteľom dane prostredníctvom ekonomickej, najčastejšie zmluvne
dohodnutej činnosti. S prihliadnutím na takto vymedzený zdaniteľný obchod len pri jeho splnení vzniká
dodávateľovi daňová povinnosť a protistrane ako odberateľovi následne vzniká právo na odpočítanie
DPH, ktorého uplatnenie sa viaže u odberateľa na preukázanie vecných a formálnych podmienok. Avšak
iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry a
dodacieho listu) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje.

13. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, aplikácia žalobcom citovaného
rozhodnutia v tejto veci sa viacmenej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, t.
j. na dodávateľské faktúry a dodacie listy, avšak v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od
celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní
pokračovať ďalej (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/17/2017). Rozsudok NS SR 1Sžfk/81/2018
zo dňa 28.04.2020 konštatuje, že rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011 bol prekonaný
vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za
výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. V danom prípade žalobca nepreukázal základný
predpoklad vzniku práva na odpočet, a to splnenie vecných podmienok na odpočítanie dane, najmä
vznik daňovej povinnosti dodávateľa, teda dodanie tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre.
Pokiaľ daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení ohľadne splnenia
podmienok na odpočítanie dane, už toto samo o sebe je dôvodom pre neuznanie odpočítania dane.
V posudzovanom prípade nemožno aplikovať ani žalobcom uvádzané rozsudky SD EÚ C-80/11 a
C-142/11, ktoré sa zakladajú na predpoklade, podľa ktorého 1./uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok
na odpočet, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry (vecná podmienka) a 2./táto faktúra
obsahovala všetky údaje požadované smernicou 2006/112 (formálna podmienka), takže podmienky
vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. V prípade žalobcu sa nepreukázalo splnenie
vecných podmienok vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto ani predmetný rozsudok
nie je aplikovateľný na prípad rozsudku.

14. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly oprávnene požadoval od žalobcu predloženie len
takých dokladov a dôkazov, ktoré pri rovnakých obchodoch daňové subjekty predkladajú správcovi dane
k preukázaniu zdaniteľných plnení. Požiadavka na predloženie dodacích listov, súpisov vykonaných
prác spolu s potvrdením o ich odovzdaní a prevzatí, dokladov o preprave a odovzdaní špecifického
materiálu dodávateľovi na výrobu, dokladov o preprave pozváraných výrobkov k žalobcovi, dôkazov o
dojednaní a realizácii obchodov ako aj identifikovanie zúčastnených osôb, ktoré obchody dojednávali,
viedli a preberali hotovosti, je základným predpokladom na preukázanie vykonávaných činností, ktoré
však žalobca ani počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní správcovi dane nepredložil,
pričom nekonkretizoval ani dôvody ich nepredloženia. Nevysvetlil, prečo potrebné doklady a dôkazy

k deklarovaným obchodom neviedol a od jeho obchodných partnerov tieto nepožadoval. Podľa
názoru správneho súdu v posudzovanej veci nenastala situácia, kedy by žalobca vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho
subdodávateľov a znášal by dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, a preto nie je možné
aplikovať na posudzovanú vec ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/2/2017
zo dňa 18.09.2017 a tiež sp. zn. 6Sžf/10/2012 tak, ako sa toho domáhal v podanej žalobe žalobca.

15. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobné námietky žalobcu uplatnené v žalobe vyhodnotil
ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

16. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal
náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky
na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.