Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sk/29/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200767
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5019200767.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: O. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: W. XXXX/XX, M., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom
Ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 28Sa/46/2019 zo dňa 23.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 28Sa/46/2019 zo dňa 23.06.2020 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd prikázal Sociálnej poisťovni rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku zo dňa 21.07.2019. V odôvodnení žaloby uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa
21.07.2019 opakovane požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku, avšak žalovaná o jeho
žiadosti doposiaľ nerozhodla rozhodnutím.

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa
16.06.2016 prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2016
tak, že jeho žiadosť zamietol. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím orgánom. Tieto rozhodnutia
boli predmetom súdneho prieskumu, pričom rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/1/2017
zo dňa 24.04.2017 správny súd žalobu zamietol a NS SR zamietol kasačnú sťažnosť rozsudkom
sp. zn. 10Sk/7/2017 zo dňa 22.05.2019. Listom zo dňa 21.07.019 žalobca opätovne požiadal o
invalidný dôchodok, a to žiadosťou, ktorá nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Na
uvedený list správny orgán reagoval listom zo dňa 06.08.2019, v ktorom žalobcovi podal vyčerpávajúce
vysvetlenie týkajúce sa jeho nároku na invalidný dôchodok, ako aj postupu pri podaní žiadosti o invalidný
dôchodok. Proti tomuto oznámeniu podal žalobca sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že v zákonnej dobe ani
po jej márnom uplynutí nebolo vo veci jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 21.07.2019
vydané písomné rozhodnutie. Správny orgán vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú. Správny orgán
opätovne uviedol, že žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Až
na základe takto podanej žiadosti môže Sociálna poisťovňa vydať príslušné rozhodnutie.

3. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie skutočnosti, či v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa
21.07.2019 existuje žalobcom tvrdená protiprávna nečinnosť. Krajský súd zistil, že nedošlo k nečinnosti
žalovaného, preto žalobu zamietol.

4. Krajský súd uviedol, že v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd neposudzuje,
či žalobca v zmysle zákona o sociálnom poistení naplnil materiálne predpoklady pre úspech v konaní
o priznaní invalidného dôchodku, ale sústredí sa na otázku, či žalovaný mal v danom prípade zákonnú
povinnosť konať a prípadne vo veci meritórne rozhodnúť. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je,
že správny orgán je nečinný, teda nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho
oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť.

5. V prejednávanej veci však vydanie rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktorého sa dožaduje žalobca, žalovanému
príslušné procesné normy neprikazujú. Zo zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dávkové konanie sa
začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pre ktorý je zákonom predpísaná osobitná forma.
Podľa názoru krajského súdu z dôvodu, že táto náležitosť žiadosti je expressis verbis stanovená v
zákone, je potrebné v plnom rozsahu trvať na splnení tejto náležitosti žiadosti o priznanie dávky.
Od tejto formy žiadosti sa potom odvíjajú aj ďalšie právne skutočnosti, napríklad že za deň začatia
konania o dôchodkových a úrazových dávkach sa považuje deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. V
prejednávanej veci však žalobca žiadosť na takomto tlačive nepodal. Preto nie je možné konštatovať,
že sa začalo konanie o priznanie tejto dávky. V tom prípade preto žalovaný nemal povinnosť (ani právo)
vo veci vydať akékoľvek rozhodnutie. Žalovaný správne postupoval, keď neformálnym listom zo dňa
06.08.2019 informoval žalobcu, že ak trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať
o invalidný dôchodok spísaním žiadosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Túto informáciu
žalovaný žalobcovi zduplikoval a bližšie ozrejmil aj v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa
12.11.2019, kde výslovne uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok si žalobca neuplatnil predpísaným
spôsobom, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a preto nemohlo byť vydané rozhodnutie v
súlade s § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca mal teda vedomosť o tom, že opätovnú žiadosť o
priznanie invalidného dôchodku je možné podať len predpísaným spôsobom, a to na tlačive určenom
Sociálnou poisťovňou, avšak toto neučinil. Krajský súd konštatoval, že z dôvodu, že na základe podania
žalobcu administratívne konanie začaté nebolo, nie je možné hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej
správy. V danom prípade teda nebola splnená podmienka stanovená v § 3 ods. 1 písm. d) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), a to že orgán verejnej správy protiprávne
nepokračuje v začatom administratívnom konaní, keďže v danom prípade administratívne konanie
nezačal.

6. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že ust. § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení neurčuje, že
opakovaná žiadosť o invalidný dôchodok sa opäť musí podať na predpísanom tlačive, krajský súd
konštatoval, že pokiaľ žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, jedná sa o novú žiadosť, na ktorú sa
vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky (aj čo sa týka jej formy), ako na akúkoľvek inú žiadosť.

7. Na záver krajský súd konštatoval, že nič nebráni žalobcovi, aby, pokiaľ má a to, že sa zmenili skutkové
okolnosti v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spôsobom, ktorý
vyžaduje zákon.

8. Proti uzneseniu krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca, pretože má za to, že krajský súd
nesprávne právne posúdil vec. Žalobca (sťažovateľ) uviedol, že krajský súd nevykonal žiadne dôkazy,
len vychádzal z údajov uvedených v administratívnom spise. Žalobca zastáva názor, že krajský súd
nezodpovedal otázku, na základe akého zákona žalovaná nerozhodla písomným rozhodnutím podľa §
209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o žiadosti žalobcu zo dňa 21.07.2019. Sťažovateľ ďalej namieta,
že zo žiadneho zákona nevyplýva, že opätovná žiadosť o invalidný dôchodok musí byť opäť podaná
na predpísanom tlačive. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdí, že on má nárok na invalidný dôchodok,
pretože spĺňa všetky zákonné predpoklady. Poznamenal, že bol dôchodkovo poistený 34 rokov a 174
dní. Sťažovateľ vidí nečinnosť žalovanej v tom, že žalovaná nepokračovala v konaní o žiadosti žalobcu
zo dňa 21.07.2019 a nevydal v zákonnej lehote písomné rozhodnutie. Na záver kasačnej sťažnosti
žalobca poznamenal, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že je potrebné
si uplatniť nárok na výplatu invalidného dôchodku na špecifickom tlačive. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalobca navrhuje, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd príslušný podľa § 438 ods. 2 SSP rozhodovať
o kasačnej sťažnosti, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

10. Predmetom konania je posúdenie skutočnosti, či v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 21.07.2019
existuje žalobcom tvrdená protiprávna nečinnosť.

11. Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, že podanej žalobe v
zmysle sťažovateľom formulovaného petitu nemožno vyhovieť, a preto v danej veci nebola preukázaná
nečinnosť žalovanej. Ani vznesené námietky sťažovateľa neboli spôsobilé podporiť jeho záver o
nesprávnom rozhodnutí krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto
najvyšší súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

13. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje
inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu
dávky.

14. Podľa § 184 ods. § zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive
určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je
povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným
Sociálnou poisťovňou.

15. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť žalobcu zo dňa 21.07.2019, ktorou žiadal o priznanie
invalidného dôchodku, nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žalovaná síce
upozornila žalobcu na skutočnosť, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku musí byť podaná na
špecifickom tlačive, táto formálna chyba ani neskôr nebola korigovaná zo strany žalobcu. Práve z tohto
dôvodu dávkové konanie ani sa začínal. V tejto súvislosti rovnako ako krajský súd, aj Najvyšší súd
SR zastáva názor, že protiprávna nečinnosť orgánu verejnej správy nastáva vtedy, ak pasivita orgánu
verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Na základe horeuvedených
skutočností najvyšší súd potvrdí správnosť názoru krajského súdu, v zmysle ktorého žalovaná nemala
povinnosť (ani právo) vo veci vydať akékoľvek rozhodnutie, pretože žiadosť žalobcu nespĺňal zákonné
náležitosti. Krajský súd správne konštatoval, že „keďže na základe podania žalobcu administratívne
konanie začaté nebolo, nie je možné hovoriť o žiadnej nečinnosti orgánu verejnej správy. V danom
prípade teda nebola splnená podmienka stanovená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a to že orgán
verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, keďže v danom prípade
administratívne konanie nezačalo.“

16. Najvyšší súd SR nesúhlasí s tvrdením žalobcu, v zmysle ktorého krajský súd nevykonal žiadne
dôkazy pre ktoré podal sťažnosť pre nečinnosť žalovanej. Najvyšší súd SR konštatuje, že krajský
súd dostatočne zistil skutkový stav veci a pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal tak z obsahu
administratívneho spisu, ako aj z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov.

17. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR neobstojí ani tvrdenie žalobcu, na základe ktorého v napadnutom
uznesení nebolo uvedené, prečo a na základe akého zákona alebo ustanovenia zákona žalovaná
nerozhodla písomným rozhodnutím o podanej žiadosti žalobcu. Krajský súd vo svojom uznesení totižto
jednoznačne konštatoval, že žalovaná nerozhodla písomným rozhodnutím o podanej žiadosti žalobcu
z dôvodu, že žalovaný nemal povinnosť (ani právo) vo veci vydať rozhodnutie, pretože žiadosť žalobcu
nespĺňal zákonné náležitosti. Najvyšší súd SR nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého žiadne
ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. neukladá povinnosť podať opakovanú žiadosť na predpísanom
tlačive. Krajský súd správne konštatoval v bode 19 odôvodnenia svojho uznesenia, že citovaný zákon
nerozlišuje medzi prvou žiadosťou, ktorou sa uplatňuje nárok na dávku a opakovanou žiadosťou o
dávku. Zákon uvádza termín „žiadosť“. Pokiaľ bolo o v poradí prvej žiadosti (ktorá bola podaná formálne
správne) právoplatne rozhodnuté a žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, jedná sa o novú žiadosť,

na ktorú sa vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky (aj čo sa týka jej formy), ako na akúkoľvek inú
žiadosť.

18. S námietkou žalobcu, na základe ktorej žalobca spĺňa všetky podmienky na priznanie invalidného
dôchodku, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 % a bol dôchodkovo
poistený 34 rokov a 174 dní správny súd nie je oprávnený sa zaoberať v tomto konaní. Krajský súd v bode
14 odôvodnenia svojho uznesenia správne konštatoval, že v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej
správy správny súd neposudzuje, či žalobca v zmysle zákona o sociálnom poistení naplnil materiálne
predpoklady pre úspech v konaní o priznaní invalidného dôchodku, ale sústredí sa na otázku, či žalovaný
mal v danom prípade zákonnú povinnosť konať a prípadne vo veci meritórne rozhodnúť.

19. Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v
kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

20. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467
ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania
zo zákona neprislúcha, preto účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 2. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.