Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204612
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218204612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199,
zastúpenému advokátskou kanceláriou: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka so sídlom
Bratislava, Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: S. C., nar. XX.X.XXXX, adresa C. A.,
R. W. XXX/XX, o zaplatenie 2.107,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Csp/203/2018-212, zo dňa 3.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o 2.107,11 Eur s 5%-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.969,87 Eur od 15.12.2017 do zaplatenia a vo výroku II. stranám
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej aj len OZ).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobou uplatňovaný nárok vychádza zo zmlúv o pôžičke, ktoré
uzatvoril Zinc Euro ako právny predchodca žalobcu v mene a na účet žalovaného s viacerými veriteľmi
(investormi),ktorýchprežalovanéhovyhľadalnazákladerámcovejzmluvy-dlžník(najmäjejčl.1ods.1).
Zinc Euro pri uzatváraní zmlúv o pôžičke konal na základe splnomocnenia od žalovaného obsiahnutého
v čl. 5 ods. 3 a čl. 10 rámcovej zmluvy - dlžník. Z hľadiska § 22 ods. 1 OZ sa tak Zinc Euro považuje za
zástupcu, ktorý je vo všeobecnosti oprávnený konať za iného v jeho mene. Pokiaľ sú splnené požiadavky

zákona, platí, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Výnimky upravuje §
22 ods. 2 OZ, ktorý bráni zastúpeniu okrem iného vtedy, keď sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami
zastúpeného.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Zinc Euro pôsobí v
trojuholníku tvorenom právnymi vzťahmi medzi ním, veriteľmi a dlžníkom v pozícii sprostredkovateľa ako
nezávislá tretia strana, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že to tak nie je. Zinc

Euro vystupuje od počiatku ako zainteresovaná strana, ktorá uskutočňuje úkony nie v záujme dlžníka,
ale buď v záujme investora, alebo vo vlastnom záujme. Nasvedčujú tomu viaceré okolnosti, ktoré súd
zistil pri preskúmavaní rámcovej zmluvy - dlžník, rámcovej zmluvy - investor a žiadosti o pôžičku.5.VprvomradeZincEurovyberáoddlžníkapoplatky,ktorépodľažiadostiopôžičkuzo04.11.2015tvoria
prevažujúcu časť (až 80 %) odplaty za pôžičku (tzv. Zinc úroku). Konkrétne ide o poplatky za správu
pôžičky, spracovanie žiadostí, spracovanie splátok (čl. 11 ods. 1 rámcovej zmluvy - dlžník; záväzná

žiadosť, č. l. 14), za upomienky, ktoré zasiela dlžníkovi za omeškanie s platením pôžičky vo vlastnom
mene(čl.11ods.2rámcovejzmluvy-dlžník)azaspracovaniepredčasnéhosplateniapôžičky(čl.11ods.
3 rámcovej zmluvy - dlžník). Čo sa týka prvej skupiny poplatkov, zo žaloby nie je úplne zrejmé, čo všetko
zahŕňajú pojmy správa pôžičky a spracovanie splátok. Všeobecne sa nimi ale rozumejú administratívne
úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či

sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev
a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však
nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, ktorý má predsa
záujem na tom, aby sa stav splácania jeho pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na
nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu.
Obdobne to platí aj v prípade poplatku za spracovanie predčasného splatenia pôžičky, ktorý dlžník platí

Zinc Euro. Z čl. 11 ods. 4 rámcovej zmluvy - dlžník a čl. 12 ods. 1 druhá odrážka rámcovej zmluvy -
investor je tiež zjavné, že Zinc Euro má navyše za úlohu vymáhať pohľadávku investora voči dlžníkovi
a požadovať od dlžníka náhradu s tým spojených nákladov.

6. Po druhé Zinc Euro je podľa rámcovej zmluvy - investor oprávnený vykonávať v mene investora, ktorý

je dlžníkovou protistranou s odlišnými záujmami, právne úkony sankčnej povahy. Čl. 8 ods. 1 a čl. 12
rámcovej zmluvy - investor ho vyslovene oprávňuje, aby za investora využil právo „zosplatniť“ pôžičku
(§ 565 OZ). „Zosplatnenie“ pôžičky má nepochybne sankčnú povahu, pretože dlžník v dôsledku neho
prichádza o výhodu splátok. Vykonanie tohto oprávnenia je v záujme investora, a zjavne nie v záujme
dlžníka. Navyše, Zinc Euro môže podľa čl. 8 ods. 2 rámcovej zmluvy - investor od investora požadovať,

aby mu postúpil pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v prípade, že táto bola „zosplatnená“. Ak investor
splní svoju povinnosti, Zinc Euro sa stáva protistranou v zmluvnom vzťahu dohodnutom s dlžníkom
na základe rámcovej zmluvy - dlžník. Tieto oprávnenia Zinc Euro výrazným spôsobom narúšajú jeho
zdanlivo nezávislé postavenie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Sú neprehliadnuteľným dôkazom
uprednostňovania postavenia veriteľa pred postavením dlžníka a jasným prejavom záujmu Zinc Euro

stať sa veriteľom pohľadávky zo zmluvy, ktorú sám v mene a na účet dlžníka obstarával.

7. Po tretie Zinc Euro podmieňuje výpoveď rámcovej zmluvy - investor zo strany investora zánikom
zmluvy o pôžičke (k čomu najčastejšie dochádza až jej splnením) alebo postúpením pohľadávky z
pôžičky na seba. Aj v tomto smere sa odzrkadľuje snaha Zinc Euro dostať sa do vzťahu zo zmluvy o

pôžičke nie na strane dlžníka, ale na strane veriteľa. Rovnako, ako v predchádzajúcom bode, aj tu ide
o prejav zaujatosti Zinc Euro voči dlžníkovi.

8. Po štvrté dlžník nepozná skutočnú totožnosť investora a touto informáciou disponuje len Zinc Euro.
Rámcová zmluva - dlžník, ktorú pripravil Zinc Euro, dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť

sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči
investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje § 133
ods. 1 CSP. Jeho dôkazná pozícia je v dôsledku chýbajúcich údajov taktiež výrazne oslabená. Pokiaľ je
Zinc Euro jediným subjektom, ktorý pozná skutočnú totožnosť investora a rámcovou zmluvou s dlžníkom
si voči dlžníkovi v tejto otázke de facto zabezpečil mlčanlivosť (pozri čl. 6 ods. 1 a čl. 9 ods. 1), je

nepochybné, že chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme
dlžníka.

9. Zo všetkých týchto hľadísk prvoinštančný súd dospel k záveru, že medzi záujmami Zinc Euro ako
zástupcu a záujmami dlžníka ako zastúpeného je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 OZ neumožňuje, aby

Zinc Euro dlžníka zaväzoval. Porušenie zákazu obsiahnutého v citovanom ustanovení má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu (pozri uznesenie NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 4Cdo/177/2009), v
dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani ratihabícia podľa § 33 ods. 2 OZ. Čl. 5 ods. 3 a čl. 10 rámcovej
zmluvy - dlžník je tak v zmysle § 39 OZ neplatným ustanovením. Na základe neplatného ustanovenia
preto Zinc Euro nemal oprávnenie uzatvárať v mene a na účet dlžníka zmluvy o pôžičke, a preto dlžníkovi

z týchto zmlúv nemohli vzniknúť žiadne povinnosti. Pretože jediným účelom rámcovej zmluvy - dlžník
bolo podľa jej čl. 1 ods. 1 uzavieranie zmlúv o pôžičiek v mene a na účet dlžníka, ustanovenie jej čl. 5
ods. 3 nie je v zmysle § 41 OZ oddeliteľným ustanovením od ostatných častí tohto právneho úkonu, v
dôsledku čoho je rámcová zmluva - dlžník neplatná ako celok. Z tohto dôvodu nemohol Zinc Euro aniplatne vzniknúť nárok na poplatky za sprostredkovanie a správu pôžičiek a ani za upomienky. Pokiaľ
pohľadávka platne nevznikla, neprichádza do úvahy ani jej účinné postúpenie podľa § 524 ods. 1 OZ.
Žalobca sa tak nestal majiteľom žalobou uplatňovanej pohľadávky.

10. Na základe vyššie uvedených úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
nedôvodná, a preto ju ako celok zamietol (výrok I).

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalovanému

ako prevažne úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), no keďže v
konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd stranám v súlade s judikatúrou (R 72/2018) nárok na náhradu
trov konania nepriznal (výrok II).

12. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods.
1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podal
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému celú žalovanú
pohľadávku ako aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, pričom mu zároveň
prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. V úvode odvolania I. odvolateľ poukázal na to, že predmetný úver patrí do skupiny alternatívneho
financovania, kde sú spravidla veritelia viacerí menší investori, tzv. crowdfunding, ktorý nie je legislatívne
upravený v právnom poriadku Slovenskej republiky. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý ale môže
konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa odvolateľa podaná žaloba je dôvodná v plnom rozsahu. Žalovaný prejavil záujem o poskytnutie
pôžičky, uzavrel s pôvodným veriteľom rámcovú zmluvu, na základe ktorej poveril pôvodného veriteľa
Zinc Euro, a.s., na uzatvorenie zmlúv o pôžičkách s fyzickými osobami v jeho mene, v zmysle ktorých
mu bola poskytnutá žiadaná výška pôžičky. S osobami disponujúcimi finančnými prostriedkami uzavrel
pôvodný veriteľ rámcové zmluvy, ako aj zmluvy o pôžičke s uvedenými investormi v mene žalovaného

tak, ako žalovaný pôvodného veriteľa v zmluve poveril. Žalovanému boli následne poskytnuté finančné
prostriedky 2.500,- Eur, čo žalovaný nerozporoval a bolo jeho povinnosťou ich vrátiť v dohodnutých
mesačných splátkach. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinností tým, že dlh nesplácal riadne a včas,
následkom čoho v zmysle ustanovení zmlúv o pôžičkách čl. 3 bod 3.4 a § 565 OZ došlo k zosplatneniu
pôžičiek tak, ako to vyplýva z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky zo dňa 26.5.2017 s

tým, že celkový dlh predstavuje 2.107,11 Eur. Povinnosti žalovaného vyplývali zo zmlúv o pôžičkách,
ktoré boli uzavreté medzi stranami sporu, kde obe strany sú fyzické osoby, čiže nie je možné uvedené
zmluvy posudzovať ako zmluvy spotrebiteľské. Keďže spoločnosť Zinc Euro, a.s., vystupoval pri uzavretí
zmluvy ako podnikateľ, iba túto sprostredkovateľskú zmluvu by bolo možné súčasne považovať za
spotrebiteľskú zmluvu.

14. V ďalšej časti odvolania II. žalobca uviedol, že vychádzajúc z predložených dôkazov považuje
za nepochybné, že žalobca je na základe zmlúv o postúpení v spore aktívne legitimovaný. Medzi
spoločnosťou Zinc Euro, a.s., a žalovaným vznikol uzavretím rámcovej zmluvy záväzkovo-právny
vzťah, došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a príkaznej zmluvy. Je nesporné, že došlo k

uzatvoreniu obyčajných zmlúv o pôžičke a k požičaniu peňazí veriteľmi fyzickými osobami. Žalovaný
uzavrel so spoločnosťou Zinc Euro, a.s., rámcovú zmluvu podľa § 774 Občianskeho zákonníka
sprostredkovateľskú zmluvu. Obsahom sa sprostredkovateľská zmluva približuje príkaznej zmluve (§
724 OZ), má však prísnejší režim vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu. Obsahom príkaznej
zmluvy môže byť i plnomocenstvo, no sprostredkovateľ nesmie konať v mene a na účet záujemcu o

sprostredkovanie, pretože zastúpenie nie je pojmovým znakom tejto zmluvy. V prejednávanom prípade
teda zmluvné strany uzavreli zmiešanú sprostredkovateľskú a príkaznú zmluvu, čo je v zmysle § 51
OZ možné. KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako žalobca samotný nevystupoval ako veriteľ
pri poskytnutí pôžičky, je len postupníkom uvedenej pohľadávky. Teda žalovaný v uvedenom prípade
nie je v pozícii spotrebiteľa a ani na predmetný vzťah nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských

úveroch. Zmluva o pôžičke obsahovala všetky náležitosti stanovené Občianskym zákonníkom.

15.VčastiodvolaniaIII.žalobcazdôraznil,žežalovanýnárokjezaloženýnaoprávnenomnárokuveriteľa
dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci s prírastkom, v tomto prípade peňažného plnenia. Žalovanýpritom nevrátil ani len istinu, teda požičanú vec, nieto ešte príslušenstvo, pričom vrátiť vec vlastníkovi je
základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. V tejto súvislosti odkázal na nález ÚS SR
sp. zn. PL. ÚS 11/2016 v ods. 34, podľa ktorého dlhy sa majú platiť a patrí sa ich platiť.

16. V časti IV. odvolania žalobca uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy vo vzťahu
k platným právnym predpisom, pričom poukázal na preferenciu výkladu právneho úkonu v prospech
jeho platnosti s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 640/2014, podľa ktorého prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Žalovaný

nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci, pričom
právny poriadok predpokladá dobromyseľnosť pri snahe získať, resp. zväčšiť svoj majetok, avšak v
tomto prípade je situácia taká, že žalovaný nevrátil ani len istinu, teda požičanú vec, pričom vrátiť vec
vlastníkovi je základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázal
na judikatúru ESĽP (Dombo Beheer BV v Holandsko, sťažnosť č. 14448/88) o zakázanej procesnej
nerovnosti. Ak sa pri aplikácii prekročí účel právnej normy, môže sa premrštená „ochrana“ dostať do

roviny morálneho hazardu s právnym povedomím laickej verejnosti... Z odôvodnenia nálezu ÚS SR sp.
zn.PL.ÚS11/2016 citovalstať,podľaktorej„...aksačasťdlžníkov„naučí“,ženemusídodržiavaťdohody
ani len v minime, nechceným dôsledkom takejto „ochrany“ môže byť rozpad elementárnych základov
právneho systému, okrem iného vnútorného a chceného nastavenia občana - dobrovoľne a pozitívne
dodržiavať pravidlá“.

17. V záverečnej časti odvolania V. odvolateľ uviedol, že z uvedených dôvodov považuje rozsudok za
vecne nesprávny a nezákonný a v ostatnom sa pridržiava svojich predošlých stanovísk a predložených
dôkazov.

18. K odvolaniu žalobca pripojil listiny stiahnuté z www-nbs.sk o crowdfundingu, ako aj článok
konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika Samuela Gregga s názvom Keynes, morálny hazard a
hospodárska kríza, z ktorého v odvolaní citoval.

19. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

21. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých podaným
odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

22. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle už vyššie poukázaného
ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. To znamená, že pri rozhodovaní
o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanieodvolania. Preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu je obmedzená na rozsah a dôvody vymedzené
v odvolaní (s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, čo ale
na daný prípad nedopadá). Hoci odvolateľ formálne uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP, žiadnym spôsobom nereflektuje na skutkové závery a právne úsudky súdu prvej
inštancie, najmä vo vzťahu k aplikácii § 22 ods. 2 OZ na daný prípad, ktoré napokon vyústilo do
záveru, že predmetná Rámcová zmluva - dlžník uzavretá dňa 3.11.2015 medzi Zinc Euro, a.s., Poprad
a žalovaným, ktorej predmetom bol záväzok Zinc Euro, a.s., vyhľadávať pre žalovaného jednotlivých
investorov a obstarať v mene a na účet žalovaného uzatvorenie zmluvy o pôžičke a zároveň poskytnúť

žalovanému ako dlžníkovi aj iné služby za odplatu za podmienok dojednaných v zmluve (bod 1 zmluvy),
ako aj v bode 5.3 zmluvy splnomocnenie udelené žalovaným spoločnosti Zinc Euro, aby v jeho mene
a na jeho účet uzatvorila s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke dojednaným spôsobom, je
pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 OZ (podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v
rozporesozáujmamizastúpeného)zosúdomprvejinštancievymenovanýchštyrochdôvodov,absolútne
neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ, pre rozpor záujmov spoločnosti Zinc Euro so

záujmami zastúpeného žalovaného. Žalobca v podanom odvolaní tieto pre rozhodnutie relevantné
závery súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nenapáda, ani nespochybňuje. Keďže odvolací súd
je nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania viazaný, v rámci odvolacieho prieskumu potom nebol
priestor, aby sám tieto závery súdu prvej inštancie preskúmaval prípadne spochybňoval, či vyvracal.
Vychádzajúc z toho potom zostal odvolateľom nespochybnený záver súdu prvej inštancie o absolútnej

neplatnosti právneho úkonu (rámcovej zmluvy - dlžník zo dňa 3.11.2015 v čl. 5 ods. 3 a čl. 10 o
plnomocenstve, v zmysle § 39 OZ v spojení s § 22 ods. 2 OZ. Spoločnosť Zinc Euro, a.s., potom
nemala oprávnenie uzatvárať v mene a na účet žalovaného zmluvy o pôžičke s investormi, preto z takto
uzavretýchzmlúvnemohlivzniknúťzmluvnýmstranámanižiadneprávaapovinnosti.Súdprvejinštancie
správne tiež ustálil, že keďže predmetom predmetnej rámcovej zmluvy podľa čl. 1. je uzavieranie zmlúv

o pôžičkách v mene a na účet dlžníka, jej citované neplatné ustanovenia čl. 5 ods. 3 a čl. 10 nie sú
s poukazom na § 41 OZ oddeliteľné od ostatných častí tohto právneho úkonu, v dôsledku čoho je
rámcová zmluva neplatná ako celok. Z tohto dôvodu potom nemohol spoločnosti Zinc Euro, a.s., ani
vzniknúť nárok na žiadne poplatky. Súd prvej inštancie správne pokračoval, že pokiaľ pohľadávka platne
nevznikla, nemohlo dôjsť ani k jej účinnému postúpeniu podľa § 524 ods. 1 OZ na žalobcu a žalobca

sa tak nestal jej majiteľom, inak povedané nie je v spore hmotnoprávne aktívne legitimovaný a to ani
k uplatnenému nároku z titulu pôžičky, ale ani z titulu prípadného bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 a nasl. OZ, ako sa to iba naznačuje v odvolaní, ktorý nárok ani nebol predmetom postúpenia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdom prvej
inštancie, bolo potom dôvodným, aby bola žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

23.IbanadôvažokodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNSSRvovecisp.zn.5ECdo139/2013,ktorý
v obdobnej situácii vyslovil, že za konanie in fraudem legis (obchádzanie zákona) možno považovať aj
také konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí
rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že
má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy

ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného
sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Ak sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného,
v dôsledku toho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí
voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa

nemôže napraviť dodatočným schválením.

24. Vzhľadom na uvedené, potom ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie
vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a
relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR

sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciuodvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už
irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17
OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako v oboch výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho, odvolacími dôvodmi ani
osobitne nenapadnutého výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 ods.
1 a 2 potvrdil.

26. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

27. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),

o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

32. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o

nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

34. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).