Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/255/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118205822
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118205822.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
bytom XXX XX K. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, 974 05 Banská
Bystrica - Kráľová, proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, 974
05 Banská Bystrica - Kráľová, o náhradu nemajetkovej ujmy a o oslobodenie od súdnych poplatkov,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/4/2018-20 zo dňa
09.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov (prvý výrok) o d m
i e t a .

II.Uznesenieokresnéhosúduvovýrokuozastaveníkonania(druhývýrok)avovýrokuotrováchkonania

(tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo
dňa 09.05.2018 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal (prvý výrok), konanie zastavil
(druhý výrok) a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok). Z dôvodov uznesenia
vyplýva, že predmetom konania začatého 08.01.2018 bolo vyslovenie, že žalovaný v súvislosti s

neumožnením žalobcovi sledovať televíziu v rovnakom rozsahu ako majú odsúdení na iných oddieloch
a bez oktrojovania relácií, čoho sa domáhal žiadosťou zo dňa 24.10.2017, neoprávnene zasiahol do
jeho práva chráneného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej sa žalobca
domáhalzaplatenianáhradynemajetkovejujmyvsume2.300,-Euranáhradytrovkonania.Okresnýsúd
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu z dôvodu, že je obmedzený na osobnej
slobode, zadĺžený, bez zamestnania a bez možnosti zaobstarať si finančné prostriedky. Poukázal na

to, že uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/247/2015, sp. zn. 6S/87/2016, sp. zn.
2S/105/2016 a sp. zn. 5S/125/2016, ako aj uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/32/2016,
sp. zn. 13S/31/2016 a 13S/34/2016 bol od súdnych poplatkov v identickej situácii oslobodený. Žalobca
je aj Centrom právnej pomoci považovaný za osobu v materiálnej núdzi (rozhodnutie sp. zn. 10522/2016
- KaNR). Okrem toho bol oslobodený od súdnych poplatkov aj v ďalších správnych konaniach vedených
krajskými súdmi v Bratislave, Trenčíne a Banskej Bystrici. V Tlačive pre dokladovanie pomerov strany

konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba) (ďalej
len „tlačivo“) uviedol, že je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho výdavky predstavujú
náklady na telefonovanie, korešpondenciu, lieky, stravu atď. cca 120,- Eur mesačne, záväzky prevyšujú
50.000,- Eur (trovy trestného konania, náhrada škody a pod.) a jeho blízki mu posielajú len malé čiastky
na úhradu dlhov; objektívne preto nie je schopný uhradiť súdne poplatky. Aj s ohľadom na princíp
právnej istoty a legitímneho očakávania vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými bol oslobodený od

súdnych poplatkov v celom rozsahu, žiada o oslobodenie aj v tejto veci. K tlačivu a k žiadosti pripojil
potvrdenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová o stave konta žalobcuku dňu 02.03.2018 vo výške 30,73 Eur. Iné listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a jeho osobné
a majetkové pomery nepredložil.

1.1 S poukazom na § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) súd prvej inštancie
zdôraznil návrhový charakter konania o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a
na dôkazné bremeno spočívajúce na tej strane sporu, ktorá o oslobodenie od súdneho poplatku žiada.
Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže inak ako oslobodenie od
súdnych poplatkov nepriznať. Žalobca neodôvodnil a nepreukázal svoje osobné, majetkové, zárobkové

pomery, preto mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Skutočnosť, že ide o osobu vo
výkone trestu odňatia slobody automaticky neznamená, že mu patrí oslobodenie od súdnych poplatkov v
celomrozsahu.Majetkovépomerystranysporuniesúvskutočnostivšeobecneznámymialeboznámymi
súdu z jeho úradnej činnosti. Zákon v tomto type konania neukladá súdu povinnosť vyhľadávať dôkazy
potrebné pre zistenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie konštatoval, že neporušil princíp právnej
istoty, pretože žalobca síce tvrdil, že bol v obdobných veciach od súdnych poplatkov oslobodený, ani

jedno rozhodnutie však nepredložil a neuviedol, na základe akých okolností iné konajúce súdy dospeli
k záveru o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Navyše ide o rozhodnutia súdov prvej inštancie,
nie rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

1.2 Súd prvej inštancie s poukazom na § 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 62 a § 67 C. s. p. konanie

zastavil z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti žalovaného. Vychádzal
zo skutočnosti, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody je v zmysle § 3 ods. 3 prílohy rozkazu č.
41/2015, ktorým sa vydáva Vzorový organizačný poriadok ústavov, rozpočtová organizácia s právnou
subjektivitou v oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu.
Znamená to, že spôsobilosť ústavu byť stranou v konaní a vystupovať samostatne je určovaná

len určitými druhmi konaní. Konkrétne ide o konania v oblasti rozpočtovania, financovania a právo
hospodárenia. Procesnú vadu nedostatku hmotnoprávnej, a tým aj procesnej spôsobilosti byť stranou
konania nemožno odstrániť, preto súd prvej inštancie konanie zastavil s odkazom na uznesenie NS SR
sp. zn. 8Sžo 455/2009 z 28.01.2009.

1.3 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd z dôvodov uvedených v § 262 ods. 1 a 256 ods. 1 C.
s. p., v zmysle ktorého vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť
zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a
je možné interpretovať ho vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom je správanie sa strany sporu príčinou
a jeho dôsledkom je vznik trov protistrany. Zastavenie konania zavinil žalobca uplatnením si nároku voči

subjektu, ktorý v tomto konaní nemá procesnú subjektivitu a ani procesnú spôsobilosť byť stranou sporu,
a preto žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný nemá procesnú spôsobilosť, ani
spôsobilosť byť stranou v tomto konaní, súd o trovách konania strany, ktorá nemá procesnú spôsobilosť,
rozhodovať nemôže. Preto okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti prvému a druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný
odvolanie namietajúc právne posúdenie veci okresným súdom, ktorého dôsledkom je porušenie
žalobcovho práva na prístup súdu a na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1 Poukázal na viazanosť okresného súdu judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva o výklade
práv zaručených Dohovorom. Zdôraznil, že väzeň musí mať umožnený prístup k súdu (rozsudky NN
proti Taliansku, Stefanescu a spol. proti Portugalsku). Občianskoprávna žaloba je v kontexte väzenstva
považovaná spravidla za účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 35 ods. 1 Dohovoru.

2.2 Za svojvoľný označil záver súdu prvej inštancie o nedostatku procesnej subjektivity a procesnej
spôsobilosti žalovaného. Za najdôležitejšie označil v tomto smere uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo
2011/2011, v ktorom sa stotožnil s argumentáciou súdov nižších stupňov, že Ústav na výkon trestu
odňatiaslobodyLeopoldovjeprávnickouosobousprávnousubjektivitou.Okresnésúdybežnerozhodujú

o žalobách väzňov na jednotlivé ústavy (napr. Okresný súd Martin v konaniach sp. zn. 21C/256/2015,
14C/403/2012, 17C/172/2014, 18C/43/2017 alebo bližšie nešpecifikovaný Okresný súd Bratislava
sp. zn. 21C/162/2007). Ani pred správnymi súdmi nedošlo k spochybneniu procesnej subjektivity a
procesnej spôsobilosti ústavov podľa § 35 Správneho sporového poriadku (Krajský súd v BanskejBystrici sp. zn. 23S/1/2017 alebo 24S/9/2017). Žiadnu pochybnosť o procesných podmienkach v konaní
proti ústavom nevzniesol Najvyšší súd SR ani Ústavný súd SR. Okresný súd odklon od konštantnej
súdnej praxe najvyšších súdnych autorít v rozpore s § 20 ods. 3 a § 234 ods. 2 C. s. p. neodôvodnil.

2.3Uviedol,žeprocesnúsubjektivitumáten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnostivosférehmotného
práva. Pojem právna subjektivita nie je totožný s pojmom právny subjekt, na ktorý nadväzuje. Poukázal
na § 2 ods. 1, 2 a ods. 5 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého sú ústavy samostatnými rozpočtovými organizáciami štátu zapísanými v

Registri organizácii vedenom Štatistickým úradom SR. Ich základným poslaním je zabezpečiť plnenie
úloh Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti štátnej správy väzenstva. Zbor v rámci svojej pôsobnosti
zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody prostredníctvom ústavov, za ktoré konajú
navonok štatutárne orgány. Ústavy rozhodujú autoritatívnym spôsobom o rozsahu a obsahu práv a
povinností odsúdených, čo vyplýva zo zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Výsledkom
tejto činnosti sú rozhodnutia smerujúce voči konkrétnym odsúdeným.

2.4 Súd prvej inštancie opomenul, že žalobca preukázal, že nedisponuje prostriedkami na úhradu
súdnych poplatkov predložením oficiálneho potvrdenia ústavu o stave jeho účtu. Odsúdený mal len
jeden účet a nie je schopný preukazovať priania a pocity súdu. Žalobca dostatočne preukázal, že jeho
majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie poprel

princíp právnej istoty a legitímneho očakávania, keď uviedol, že rozhodnutia označené žalobcom sú
rozhodnutiami súdov prvého stupňa, nie najvyšších súdnych autorít. Ústavný súd, spravidla ani Najvyšší
súd, Európsky súd pre ľudské práva a Európsky súdny dvor o súdnych poplatkoch nerozhodujú. Súdu
prvej inštancie vytkol formalistickú interpretáciu čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď opomenul
povinnosťústavno-konformnéhovýkladuzákonavzmyslečl.3ods.1C.s.p.Vytkolnedostatokriadneho

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v časti
odklonu od rozhodnutí iných súdov v úplne identickej situácii.

3. S poukazom na žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a jej doplnenie z 01.02.2018 a na §
12 v časti I odvolania požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v odvolacom konaní. Uviedol, že

je Centrom právnej pomoci považovaný za osobu v materiálnej núdzi, ktorej je poskytovaná právna
pomoc napr. v zmysle rozhodnutia č. 6242/2018 z 10.04.2018 KaNR alebo sp. zn. KaBB 10685/2018
z 03.04.2018. Aj keď ide o rozhodnutia v iných veciach, nemení to nič na skutočnosti, že majetkové
pomery žalobcu odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd v Banskej Bystrici
mu priznal oslobodenie od súdnych poplatkov priamo sa odvolávajúc na rozhodnutie Centra právnej

pomoci vydané v inej veci (uznesenie sp. zn. 24S 108/2017 zo 17.04.2018). Zdôraznil, že vo svojom
reálnom postavení nemá možnosť zabezpečovať listiny preukazujúce jeho insolventnosť.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti uzneseniu, proti druhému výroku
ktorého je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie

v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) v spojení so závislým výrokom (§ 379 písm. a) C. s.
p.)otrováchkonania(tretívýrok)abeznariadeniapojednávania(§385ods.1C.s.p. acontrario)dospel
k záveru, že odvolanie je v uvedenom rozsahu dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p.). Dokazovanie,
ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania.

5. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)
spočíva podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,

poskytnutáochranavmedziachzákonov,ktorétentočlánokústavyozákladnomprávenasúdnuochranu
vykonávajú (čl. 46 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 Ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v
takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

6.Vsúdnejpraximôžunastaťprípady,kedyvšeobecnésúdynazistenýskutkovýstavnesprávneaplikujú
právo, čo môže viesť až k ohrozeniu alebo porušeniu základných práv a slobôd účastníka konania.Pri posudzovaní celého spektra relevantných právnych predpisov v súvislosti s konkrétnym konaním si
možno predstaviť konkurenciu jednotlivých noriem jednoduchého práva a s tým spojenú konkurenciu
rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, čo niekedy môže

viesť až k svojvoľnej aplikácii práva.

7. V zmysle § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v platnom znení tento zákon
ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej v texte aj „výkon trestu“) práva a povinnosti
odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na

nakladanie s vecami osobnej potreby.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými
a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v platnom znení (ďalej
len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný
zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. zbor organizačne tvoria ústavy na výkon väzby,

ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a
nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej v texte aj „ústav“).

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2001 Z. z. zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon
väzby a výkon trestu odňatia slobody.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky.

14. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 4/2001 Z. z. generálne riaditeľstvo a ústavy sú rozpočtové organizácie.

15. Podľa § 21 ods. 1 prvej vety zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.) rozpočtová organizácia
je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami
zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.

16. Podľa § 21 ods. 3 prvej vety zákona č. 523/2004 Z. z. rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z
osobitných predpisov.

17. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu
vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

18.Zustanovenia§1a2zákonač.4/2001Z.z.vyplýva,žeZborväzenskejajustičnejstrážejeozbrojený
bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy aj na úseku výkonu trestu odňatia slobody; jeho organizačnou

zložkou je ústav na výkon trestu odňatia slobody. Do pôsobnosti zboru podľa § 4 ods. 1 písm. a) tohto
zákona patrí zabezpečovanie výkonu trestu odňatia slobody, ktorého spôsob výkonu, práva a povinnosti
odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu upravuje osobitný zákon č. 475/2005 Z. z.. Miestom
výkonu trestu odňatia slobody je ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa uplatňuje režim
zákonač.475/2005Z.z..Načeleústavustojíriaditeľ,ktorýještatutárnymorgánomústavuzodpovedným

za to, aby sa trest odňatia slobody vykonával v súlade s osobitnými predpismi, najmä v súlade so
zákonom č. 475/2005 Z. z., a tak sa napĺňal účel trestu odňatia slobody. Na jeho naplnenie riaditeľ ukladá
príslušníkom zboru a zamestnancom zboru z ústavu úlohy, riadi ich činnosť, vydáva im na tento účelrozkazy, príkazy, pokyny, nariadenia a vykonáva kontrolnú činnosť (§ 9 ods. 7 písm. a) prílohy rozkazu
č. 41/2015, ktorým sa vydáva Vzorový organizačný poriadok ústavov).

19.Postavenieústavuakorozpočtovejorganizácieupravuje§2ods.5zákonač.4/2001Z.z.,rozpočtové
organizácie a ich právne postavenie upravuje § 21 zák. č. 523/2004 Z. z.. Z uvedeného a vyššie
citovaných zákonov vyplýva, že ústav na výkon trestu odňatia slobody je právnickou osobou zriadenou
ministerstvom spravodlivosti na plnenie úloh štátu, ktorá má právnu subjektivitu v rozsahu vyplývajúcom
z osobitných predpisov a v tomto rozsahu ústav môže odo dňa svojho zriadenia vo vlastnom mene

nadobúdať práva a zaväzovať sa.

20. Z rozkazu generálneho riaditeľa justičnej a väzenskej stráže č. 41/2015 (ďalej len „rozkaz“), ktorým
sa vydáva Vzorový organizačný poriadok ústavov, na ktorý okresný súd v odvolaním napadnutom
rozhodnutí poukázal, odvolací súd zistil, že v aktuálne platnom znení organizačného poriadku §
2 ods. 3 prílohy upozorňuje na zmenu určenia právneho postavenia ústavu tým, že textová časť

obmedzujúca právnu subjektivitu ústavu len na vyššie uvedené oblasti (rozpočtovania, financovania a
práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu) je preškrtnutá. Z ustanovenia § 2 ods. 3 prílohy tohto
rozkazu, ktorá sa zaoberá pôsobnosťou ústavu výslovne vyplýva, že ústav je rozpočtová organizácia s
právnou subjektivitou. Odvolací súd preto vo vzťahu k uvedenému poukázal na nesprávnosť právneho
záveru okresného súdu o tom, že ústav je rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou len v

oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu. Odvolací súd
konštatuje, že žalovaný má spôsobilosť vystupovať v konaní ako strana sporu.

21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

22. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

23. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

24. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

25. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

26. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

27. Žalobca sa ako osoba vykonávajúca trest odňatia slobody musí podrobiť takému spôsobu výkonu
trestu odňatia slobody v ústave, ktorý zodpovedá podmienkam upraveným zákonom č. 475/2005 Z. z.
tak, aby sa napĺňal účel trestu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa odsúdený
vzhľadom na jeho pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody nemal možnosť ako fyzická osoba

domáhať v konaní pred súdom ochrany svojich subjektívnych osobných práv ak tvrdí, že došlo k zásahu
do jeho práva na súkromie zo strany ústavu, v ktorom je umiestnený. Osoby vykonávajúce trest v
ústave trestu odňatia slobody sú povinné podrobiť sa určitým obmedzeniam základných práv a slobôd
za účelom naplnenia trestu. Zákon č. 475/2005 Z. z. o. i. upravuje podmienky obmedzenia odsúdeného
najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového

tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania
a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby. Odsúdený môže sledovať televízne vysielanie
v čase určenom v časovom rozvrhu dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný poriadok. Odsúdenému
sa tiež umožní počúvanie rozhlasového vysielania prostredníctvom rozhlasu inštalovaného v cele a vstanovenom rozsahu sledovanie televízneho vysielania alebo programu zo záznamu. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že počas výkonu trestu žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho práva chráneného článkom 8
Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života, pozn. odvolacieho súdu) a spochybňuje

zásah do jeho osobných práv aj z pohľadu jeho legality, legitimity a proporcionality, vo vzťahu ku
ktorým má záver zaujať súd, ide o súkromnoprávny nárok žalobcu, ktorý je súd povinný prejednať.
Uvedený zásah popisuje žalobca aj v rovine následkov, ktoré v jeho prípade predstavujú pocity
poníženia a zastrašovania, stavy úzkosti, beznádeje a menejcennosti. Následne sa domáha náhrady za
nemajetkovú ujmu, ktorý posudzuje súd v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Opačný postup by mal

znaky odopierania prístupu žalobcu k súdu, čo by bolo v rozpore so zásadami ústavných princípov a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

28. Na uvedenom závere nič nemení to, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. je odsúdený
obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu,
zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej

voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej povahy. V týchto právach bol odsúdený
obmedzený a je len úlohou súdu uzavrieť po vykonanom dokazovaní, či práva odsúdeného v tomto
rozsahu boli alebo neboli porušené, prípadne či vôbec išlo o neoprávnený zásah.

29. Nie je vylúčené, aby tým istým konaním, postupom žalovaného, došlo k porušeniu povinností

vyplývajúcich zo zákona č. 457/2005 Z. z., a súčasne k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcu v
zmysle§11anasl.Občianskehozákonníka.Tietonárokytrebadôslednerozlišovaťapriichposudzovaní
mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na
ne vzťahuje. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe,
musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbeh) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu

právnu normu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7M Cdo 16/2011 alebo sp.zn. 7Cdo 65/2013).

30. Odvolaciemu súdu v tomto štádiu konania neprináleží uviesť, či žalobca bude úspešným alebo
nie, avšak zastavením konania došlo zo strany okresného súdu k nesprávnemu procesnému postupu,
ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a uvedený nedostatok vzhľadom na nesprávne právne
závery okresného súdu, pre ktoré nedošlo k vykonaniu dokazovania v žiadnom rozsahu, nemožno
odstrániť v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd po
zrušeníavráteníveciposúdidôvodnosťžaloby,ktorousažalobcadomáhaochranysvojhosubjektívneho

práva domáha tvrdiac neoprávnený zásah žalovaného do práv chránených článkom 8 Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 2.300,- Eur.

31. Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C. s. p. aj o trovách odvolacieho
konania.

32. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi,
odvolanie je v zmysle § 355 ods. 2 C. s. p. prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutie o súdnych poplatkoch medzi uznesenia taxatívne vymenované v § 357
C. s. p., proti ktorým je odvolanie prípustné, nepatrí. Odvolateľ bol poučený aj v uznesení napadnutom

odvolaním, že proti výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odvolanie prípustné nie.
Jeho odvolanie odvolací súd v tejto časti podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol.

33. K žiadosti žalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v odvolacom konaní odvolací
súd udáva, že na rozhodovanie o nej je v zmysle § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v platnom znení príslušný súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o
nej nerozhodol odvolací súd. Odvolací súd o tomto návrhu nerozhodol.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).