Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217202933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: C.. C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
T., C. X/XX, právne zastúpený: JUDr. Ľubica Balková, advokátka so sídlom Sučany, Železničná 11, proti
žalovanému: E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., J. cesta XXXX/XJ, právne zastúpený: JUDr.
Dušan Repák, advokát so sídlom Bratislava, Krížna 47, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 1. apríla 2019, č. k. 16C/13/2017-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 1. apríla 2019, č. k. 16C/13/2017-100 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V rozhodnutí poukázal na ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalejlen„OZ“)avýrokonáhradetrovkonaniaopreloust.§255ods.1CSPvspojenís§262ods.1CSP.
3. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 02. 2017 domáhal, aby súd vyslovil, že

žalovaný neoprávnene ohrozil, narušil práva žalobcu chránené § 11 Občianskeho zákonníka, osobnú
slobodu, česť, profesionálnu česť, ľudskú dôstojnosť, dobrú povesť, zodpovednosť, neoprávnenými
zásahmi objektívne spôsobilými vyvolať ohrozenie, narušenie práv chránených § 11 Občianskeho
zákonníka. Sťažnosťou zo dňa 11. 06. 2016 adresovanou Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorá bola s poznámkou na vedomie adresovaná VÚC Nitra, Nemocnica Komárno,
redakcia denníka Nový čas, redakcia týždenníka Dunatáj Komárno, výrokmi v sťažnosti zo dňa
11. 06. 2016 na adresu žalobcu, vulgárne správanie, neodborný prístup k pacientom, neadekvátne

poskytovanie zdravotnej starostlivosti, neľudský prístup k pacientke pre výroky o starých ľuďoch a
vulgárne prejavy, taký človek nemá čo hľadať v zdravotníctve, trestné oznámenie, dúfam, že prípad
prešetríte a menovaného potrestáte.

4.Zároveňžalobcažiadal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovináhradunemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 10 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca je primárom oddelenia vnútorného lekárstva v spoločnosti Forlife n.o., Všeobecná

nemocnica Komárno. Dňa 11. 06. 2016 záchranná zdravotná služba priviezla do ambulancie ústavnej
pohotovostnej služby pani C. E., nar. XXXX. Bezprostredný vývoj a stabilizácia stavu pani C. E. umožnili,
že asi o 18:48 hod., na základe rozhodnutia žalobcu, bola menovaná prijatá na geriatrické oddelenie
nemocnice. Vo veci prijatia pani C. E. na geriatrické oddelenie dňa 11. 06. 2016 žalovaný podal sťažnosťlistom zo dňa 11. 06. 2016 adresovaným Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2,
Bratislava, ktorý bol s poznámkou „Na vedomie“ adresovaný VÚC Nitra, Nemocnici Komárno, redakcii
denníka Nový čas Bratislava, redakcii týždenníka Dunatáj Komárno. Žalobca bol názoru, že výrokmi v

sťažnosti o vulgárnom správaní žalobcu, o jeho neodbornom prístupe k pacientom, o neadekvátnom
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neľudskom prístupe k pacientke pre výroky o starých ľuďoch došlo
k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému vyvolať ohrozenie, narušenie práv chránených § 11
Občianskeho zákonníka, pričom možné následky tohto neoprávneného zásahu vidí žalobca v strate
profesionálnych a osobnostných predpokladov vyžadovaných pre výkon funkcie primára, strate funkcie

primára, strate profesionálnych a osobnostných predpokladov vyžadovaných pre výkon povolania
lekára, strate možnosti výkonu povolania lekára a trestnom stíhaní. Za neoprávnený zásah objektívne
spôsobilý vyvolať ohrozenie, narušenie práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka žalobca žiadal,
aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09. 03. 2018, v ktorom uviedol,

že žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, pretože nie je dôvodná. Dňa 11. 06. 2016 sa
matke žalovaného pani C. E. zhoršil zdravotný stav. Kontaktovali záchrannú zdravotnú službu, ktorá
konštatovala podozrenie na srdcový infarkt a odviezla pani C. E. do nemocnice, ktorú prevádzkuje
Forlife n.o. Ošetrujúci zamestnanec záchrannej zdravotnej služby informoval príbuzných, že pani by
mala byť hospitalizovaná na monitorovanie na jednotke intenzívnej starostlivosti, keďže sa dlhodobo

liečila na kardiovaskulárne ochorenie. Žalobca, primár oddelenia vnútorného lekárstva rozhodol, že
pani C. E. bola prijatá na geriatrické oddelenie nemocnice. Žalovaný bezprostredne po odvezení matky
pani C. E. záchrannou zdravotnou službou tejto zbalil osobné veci a nasledoval ju do nemocnice,
kde ho informovali, že pani C. E. je hospitalizovaná na oddelení geriatrie. Žalovaný sa obrátil na
ošetrujúceho lekára, ktorý prijímal pani C. E., ktorým bol žalobca. Správanie, vyjadrovanie a prejav

žalobcu žalovaného tak zasiahli, že bezprostredne po príchode domov o tomto spísal „Sťažnosť na
postup a správanie sa lekára Lacka v nemocnici v Komárne“. Toto podanie datované a podpísané dňa
11. 06. 2016 (v deň hospitalizácie pani C. E.), žalovaný doručoval na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a nemocnici, ktorej prevádzkovateľom je Forlife n.o. Ďalším subjektom, teda redakcii
denníka Nový čas Bratislava a redakcii týždenníka Dunatáj Komárno, sťažnosť nedoručoval. K obsahu

sťažnosti žalovaný ďalej zdôraznil, že všetky skutočnosti v predmetnej listine sú pravdivé. Žalovaný po
návrate z nemocnice zostal natoľko zaskočený, pobúrený a zhrozený, že priamo spísal sťažnosť, ktorá
v celom rozsahu korešponduje skutočnému skutkovému priebehu komunikácie žalovaného a žalobcu.
Žalobca sa so žalovaným rozprávali na chodbe zdravotníckeho zariadenia, na ktorej neboli prítomné
tretie osoby. Žalovaný pravdivo opísal skutočnosti, ktoré sa stali. Tvrdenia žalovaného nemôžu byť

vyvrátené treťou osobou, nakoľko ani pri preverovaní sťažnosti zo strany nemocnice tieto skutočnosti
neboli potvrdené ale ani vylúčené, jediný kto toto vylúčil bol sám žalobca, ktorý má záujem na výsledku
sporu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v rozhodujúcom čase periodiká, ktorým mala byť sťažnosť
zaslaná na vedomie, neuverejnili žiaden článok, ktorý by opisoval skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca
vo svojej sťažnosti. Je namieste sa domnievať, že ak by bol žalovaný zaslal sťažnosť do označených

periodík, tieto by uverejnili informácie uvádzané v sťažnosti, pretože takéto správanie zo strany lekára
je natoľko bezprecedentné, že by periodiká túto informáciu zrejme uverejnili. Skutočnosť, že predmetná
sťažnosť nebola zasielaná do označených periodík žalobca v žalobnom návrhu vôbec nezohľadnil.
Žalovaný sa domáhal ochrany práv, do ktorých sa domnieval, že bolo zasiahnuté, na Úrade pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Každý má právo domáhať sa ochrany, najmä ak niekto absolútne

bezprecedentným spôsobom vystupuje. Žiadosť o prešetrenie správania, resp. podať sťažnosť nemôže
byť nikomu kladené za vinu mať za následok domnelý zásah do práva na ochranu osobnosti. Žalovaný
ďalej poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalej
uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom sťažnosti domáhal ochrany svojich práv, do ktorých bolo

zasiahnuté neadekvátnym, bezprecedentným postupom zo strany žalobcu. Absolútna absurdnosť celej
situácie je v tom, že žalovaný sa ocitol v pozícii, že sa musí brániť, hoci sa výlučne domáhal ochrany
svojich práv. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku ani v časti náhrady nemajetkovej ujmy. Podanie
sťažnosti nemôže byť v demokratickej spoločnosti dôvodom na konštatovanie zásahu do osobnostných

práv, najmä ak sťažnosti predchádzal bezprecedentný postoj a konanie žalobcu.

6. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 24. 07. 2018 uviedol, že skutkový stav uvedený v
sťažnosti žalovaného zo dňa 11. 06. 2016 o správaní sa žalobcu dňa 11. 06. 2016 k pacientke C.E. a k jej synovi - žalovanému, žalovaný nepreukázal a nie je pravdivý. Žalobca namietol právnu
relevanciu argumentácie žalovaného v jeho vydrení sa k žalobe. Konštatovanie žalovaného, že podľa
§ 17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ak sa osoba domnieva, že sa

jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu, je vo
veci právne irelevantné. Ku konštatovaniu sťažovateľa, že žiadať prešetrenie správania, resp. podať
sťažnosť, nemôže byť nikomu kladené za vinu, a nemôže mať za následok domnelý zásah do práva
na ochranu osobnosti, žalobca uviedol, že uvedenie nepravdivého skutkového stavu, nepreukázanie
tvrdeného skutkového stavu, nie je výkon práva a že imanentnou súčasťou súkromného práva každého

demokratického štátu je zásada zákazu zneužitia subjektívneho práva.

7. Žalovaný vo svojej duplike, ktorá bola súdu doručená dňa 05. 10. 2018 uviedol, že bol v šoku
zo správania žalobcu, a preto bezprostredne - ihneď po návrate z nemocnice spísal sťažnosť, kde
opísal správanie, ktoré skutočne zažil. Všetky skutočnosti uvedené v sťažnosti sú pravdivé. Žalovaný
ďalej uviedol, že sa jedná o absolútne absurdnú situáciu, kedy žalobca zasiahol do osobnostných práv

žalovaného, toho a jeho matku urazil a zasiahol city žalovaného, kedy ad absurdum je to žalobca, ktorý
podal žalobu na súd a to bez existencie dôvodov. Žiadosť o prešetrenie postupu (vrátane prístupu,
správania sa k pacientom a rodinným príslušníkom) je nepochybne zákonný spôsob ako sa domáhať
ochrany svojich práv. Toto nemôže byť žalovanému nikdy kladené za vinu a byť dôvodom na postih vo
vzťahu k jeho osobnosti. Žalovaný požiadal o preskúmanie oprávnený orgán. Tento orgán má v zmysle

zákona oprávnenie sa v takejto situácii vyjadrovať a vyhodnocovať. Využitie práva nie je jeho zneužitím
tak, ako sa snaží naznačiť žalobca.

8. V písomnom zázname prednesu určeného na pojednávanie dňa 01. 04. 2019 právna zástupkyňa
žalobcu nad rámec skutočností už obsiahnutých v žalobe uviedla, že žiadosť žalovaného o prijatie

pacientky na oddelenie JIS, ktorú žalobca nesplnil, je uplatnením nelegitímneho práva rodinného
príslušníka pacienta rozhodovať bez akejkoľvek zodpovednosti za lekára. Uvedenie nepravdivého
skutkového stavu, nepreukázanie tvrdeného skutkového stavu nie je výkon práva. Imanentnou
súčasťou súkromného práva každého demokratického štátu je zásada zákazu zneužitia práva. Výkon
subjektívneho práva nie je neobmedzený. Výkonom subjektívneho práva sa nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných subjektov. Výkon subjektívneho práva je
okrem zákona limitovaný aj zásadou dobrých mravov, ktoré sú formou ekvitálneho práva. Následkom
výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi, ktorý má sankčnú povahu, je neposkytnutie
ochrany práva. Zodpovednosť je komplementárny vzťah medzi skutkami človeka a povinnosťou
niesť následky za niečo. Súd dňa 01. 04. 2019 elektronicky oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že

ospravedlní jej a žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní a bude pojednávať v ich neprítomnosti.

9. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že zo sťažnosti žalovaného na postup a správanie
sa žalobcu v nemocnici v Komárne zo dňa 11. 06. 2016 vyplýva, že žalovaný ju adresoval Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a uviedol v nej, že je určená na vedomie: VÚC Nitra, Nemocnica

Komárno, redakcia denníka Nový čas Bratislava, redakcia týždenníka Dunatáj Komárno. V sťažnosti
žalovaný uviedol, že jeho matka bola po privezení záchrannou zdravotnou službou do nemocnice prijatá
na geriatriu. Keďže žalovaný vedel, že jeho matka má vážne zdravotné problémy, rozhodol sa prehovoriť
s prijímajúcim lekárom a poprosiť ho, aby matku prijal na JIS aspoň na pozorovanie. V službe bol žalobca
- primár JIS, ktorý mu povedal, že jeho matku nemôže prijať na JIS, lebo je veľmi stará, má strašne slabé

srdce a diví sa, že ešte vôbec žije a aj tak bude žiť už len pár dní alebo týždňov, pre ňu by bolo lepšie,
keby zomrela, aspoň by sa netrápila a nemala by bolesti. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že v priebehu
ďalšieho rozhovoru žalobca uviedol, že na žalovaného nemá čas a vulgárnym spôsobom žalovaného
odbil. Žalovaný si vyprosil takéto správanie, povedal, že ich rozhovor bude mať pokračovanie na iných
miestach a v prípade, že jeho matka bude mať zdravotné problémy z toho titulu, že ju žalobca neprijal

na JIS, podá na neho trestné oznámenie. Žalovaný záverom v sťažnosti uviedol, že žalobcu nepozná,
teda nemá dôvod, aby mu bez viny škodil, ale to, čo sa stalo ho tak šokovalo, a že si to nemôže nechať
pre seba. Taký človek nemá čo hľadať v zdravotníctve a môže sa hanbiť za svoje vulgárne chovanie
a neodborný prístup k pacientom. Žalovaný obvinil žalobcu z neadekvátneho poskytovania zdravotnej
starostlivosti, neľudského prístupu k pacientke, za jeho výroky o starých ľuďoch a za jeho vulgárne

prejavy a uviedol, že dúfa, že prípad prešetria a žalobcu potrestajú.

10. Zo správy Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 05. 03. 2019 o výsledku prešetrenia sťažnosti
vyplýva, že Nitriansky samosprávny kraj, odbor zdravotníctva, obdržal dňa 16. 06. 2016 sťažnosťžalovaného na vedomie. Keďže žalovaný adresoval svoju sťažnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a Nitrianskemu samosprávnemu kraju ju zaslal len na vedomie, Odbor zdravotníctva
Úradu NSK jeho sťažnosť dňa 20. 06. 2016 podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 9/2010 Z.

z. o sťažnostiach odložil. Vzhľadom na predmet sťažnosti, ktorým bolo neprimerané správanie primára,
NSK sťažnosť žalovaného zo zákona odložil, ale zároveň lekár NSK písomne dňa 20. 06. 2016 zaslal
fotokópiu sťažnosti riaditeľovi neziskovej organizácie FORLIFE n.o., Všeobecná nemocnica Komárno,
a požiadal ho o jej prešetrenie. Zároveň ho požiadal, aby o spôsobe a výsledku prešetrenia písomne
informoval lekára NSK a predložil aj písomné vyjadrenie žalobcu. Dňa 14. 07. 2016 lekár NSK obdržal

písomné vyjadrenie riaditeľa nemocnice, ktorého prílohou bolo aj vyjadrenie žalobcu. Z dôvodu, že lekár
samosprávneho kraja nemá iné možnosti na preverenie jednotlivých tvrdení, šetrenie ukončil.

11. V odpovedi Forlife n.o., Všeobecnej nemocnice Komárno zo dňa 07. 07. 2016 na žiadosť lekára
Nitrianskeho samosprávneho kraja MUDr. Ľubomíra Ševčíka o prešetrenie a písomné vyjadrenie k
sťažnosti je uvedené, že matka sťažovateľa bola privezená dňa 11. 06. 2016 záchrannou zdravotnou

službou na ambulanciu ústavnej pohotovostnej služby oddelenia vnútorného lekárstva a následne
bola prijatá o cca 18:48 hod. na geriatrické oddelenie. Stav pacientky pri prijatí po rozhodnutí
službukonajúceho lekára, primára oddelenia vnútorného lekárstva (žalobcu) a najmä bezprostredný
vývoj a stabilizácia stavu umožňoval prijatie pacientky na oddelenie. Hospitalizácia pacientky bola bez
komplikácií, ťažkosti v krátkom čase ustúpili. Skutočnosti ohľadne komunikácie žalobcu v období prijatia

jeho matky uvádzané sťažovateľom preverili osobne a jednotlivo u každého zo zúčastnených: u primára
(žalobcu) ako i u potenciálneho ostatného službukonajúceho personálu. Nedorozumenie a tým následná
konfliktná situácia vznikla pravdepodobne na základe predpokladu sťažovateľa o prijatí pacientky na JIS
ako tomu bolo opakovane v minulosti. Použitie vulgárnych slov primár vylúčil a službukonajúci personál
(na ÚPS ambulancii ako i na geriatrickom oddelení) toto nepotvrdil.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04. 07. 2016 k sťažnosti žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojich
vyjadreniach zavádza a udáva nepravdivé informácie ohľadom obsahu rozhovoru. Určite nepoužil
vulgárne slová, to nie je jeho štýl. Podľa jeho názoru to žalovaný robí za účelom poškodenia jeho mena,
pretože nevyhovel jeho žiadosti prijať jeho matku na JIS interného oddelenia. Jej stav nevyžadoval

akútnu starostlivosť v zmysle potreby monitorovania vitálnych funkcií a pacientka nebola v ohrození
života.

13. Z odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 07. 02. 2019 vyplývalo, že
na ústredí úradu, ani na vecne a miestne príslušnej pobočke Nitra neevidujú v období rokov 2016

po súčasnosť podanie žalovaného na správanie a prístup žalobcu z nemocnice v Komárne. Rovnako
neevidujúpodanienijakejosobypodmenomžalovaného,aanivinformačnomsystémeúraduvzozname
fyzických osôb sa nenachádza osoba s generáliami žalovaného.

14. Svedkyňa S. E. na pojednávaní dňa 01. 04. 2019 uviedla, že žalovaný je jej manžel a žalobcu

pozná, pretože mali spoločné športové a školské aktivity. K predmetu sporu vypovedala, že žalovaný bral
svoju matku do nemocnice. Keď prišiel domov z nemocnice, svedkyňa bola doma, žalovaný jej všetko
porozprával. Povedal jej, že jeho mamu nechceli zobrať na jednotku intenzívnej starostlivosti, lebo je
vraj stará pani. Následne jej žalovaný povedal, že sa bude sťažovať a vzápätí aj napísal list na žalobcu.
Na otázky zástupcu žalovaného svedkyňa odpovedala, že podľa vyjadrenia žalovaného bolo správanie

žalobcu ako ošetrujúceho lekára neprimerané, pretože povedal, že nemá čas a takí starí ľudia ako bola
matka žalovaného nepatria na jednotku intenzívnej starostlivosti, preto sa tým ani nechcel zaoberať.
Následne žalovaný napísal sťažnosť, svedkyňa ju bola podať na poštu, avšak do novín nič nepodával,
povedal, že sa bude sťažovať na úrade a v nemocnici. Ďalej svedkyňa uviedla, že správanie jej manžela
bolo pre neho netypické, že sa nedomnieva, že by žalovaný mohol nehovoriť pravdu, žalovaný obvykle

rieši konfliktné situácie s rozvahou a kľudom, nie s krikom, nemá pocit, že by mal žalovaný záujem ublížiť
žalobcovi a že matka žalovaného žila ešte pol roka po hospitalizácii. Na otázku súdu, či si svedkyňa
pamätá,komuboliadresovanézásielky,ktoréodovzdalanapoštovúprepravuakoľkoichbolo,svedkyňa
uviedla, že si nepamätá, komu boli adresované a boli asi dve.

15. Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 13 a uviedol teoretické východiská ochrany osobnostných
práv. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnostifyzickejosobymusiabyťsplnenézákonnépredpoklady,ktorýmisú:a)existenciazásahu,ktorý
vyvolalalebobolobjektívnespôsobilývyvolaťujmuspočívajúcuvporušeníaleboohrozeníosobnostnýchpráv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený (protiprávny) charakter
tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13

Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov je teda aj neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými
právnym poriadkom. V určitých prípadoch o neoprávnený zásah od osobnosti fyzickej osoby nejde, a
to ani vtedy, ak by sa zásah zdanlivo javil ako odporujúci objektívnemu právu. Hovoríme o okolnostiach

vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade: a) privolenia dotknutej osoby,
b) ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, c) ak ten, kto
sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo, d) tzv. zákonných licencií
uvedených v ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka.

16. Žalobca sa žalobou na ochranu osobnosti domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil, že
žalovaný sa svojou sťažnosťou zo dňa 11. 06. 2016 adresovanou Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a na vedomie adresovanou VÚC Nitra, Nemocnici Komárno, redakcii denníka Nový čas,
redakcii týždenníka Dunatáj Komárno dopustil neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu
a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

10.000 eur. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, čo dôvodil tým, že sťažnosť zaslal len Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, VÚC Nitra a Nemocnici Komárno, pričom podanie takejto
sťažnosti nemôže mať za následok zásah do práva na ochranu osobnosti, a preto neboli splnené ani
podmienky na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaný poslal na postup a
správanie žalobcu sťažnosť Nitrianskemu samosprávnemu kraju. Zaslanie sťažnosti Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou nebolo jednoznačne preukázané, keďže samotný úrad vylúčil, že by či
už jeho ústredie alebo miestne príslušná pobočka Nitra obdržali sťažnosť žalovaného. Rovnako nebolo
preukázané ani doručenie sťažnosti Nemocnici Komárno. Napriek tomu má však súd za to, že tým,

že žalovaný poslal na postup a správanie žalobcu sťažnosť Nitrianskemu samosprávnemu kraju (a
prípadne aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Nemocnici Komárno), vykonával len
svoje subjektívne právo. Sťažnosťou zaslanou týmto subjektom preto nemohlo dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keďže ide o okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť
zásahu. Pokiaľ ide o zaslanie sťažnosti ostatným subjektom, ktoré žalovaný označil vo svojej sťažnosti

ako subjekty, ktorým sa sťažnosť doručí na vedomie (redakcia denníka Nový čas a týždenníka
Dunatáj Komárno), žalovaný poprel, že by týmto subjektom sťažnosť odoslal. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že by bola sťažnosť skutočne týmto subjektom odoslaná, resp. že by ju tieto subjekty
prevzali, nemohlo byť ani preukázané, že by zaslaním sťažnosti týmto subjektom došlo k zásahu, ktorý
vyvolal alebo ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnostných práv žalobcu chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, čo je nevyhnutným
predpokladom na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Keďže nebol preukázaný zásah do osobnostných práv, nemohla
byť preukázaná ani jeho neoprávnenosť a ani príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou,
preto žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu
odvolania vyplývalo, že namietal ignorovanie skutkového stavu, pravdivé, nepravdivé skutkové tvrdenia
a hodnotiace úsudky žalovaného, preukázané obsahom sťažnosti zo dňa 11. 06. 2016, vyjadrením zo
dňa 01. 03. 2018, obsahom listu spoločnosti Forlife s.r.o. zo dňa zo dňa 07. 07. 2016, vyjadrenie žalobcu
zo dňa 04. 07. 2016. V ďalšom obsahu odvolania citoval časti vyjadrení ako aj skutkových tvrdení a

hodnotiacich úsudkov, ktoré označil za pravdivé a časť za nepravdivé.

19. Uviedol ďalej, že osobnostné práva podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patria medzi
základné ľudské práva, garantované Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd. Dohovorom oochrane ľudských práv a základných slobôd. Chartou ľudských práv EÚ. Každý má právo obrátiť sa na
štátne orgány so žiadosťami, návrhmi, sťažnosťami. Ak dôjde ku kolízii s ústavnoprávnou hodnotou,
ktorou sú osobnostné práva podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, bez ďalšieho neplatí vylúčenie

neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv. Prišlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu
oprávnení. Nejde o neoprávnený zásah, ak subjekt, ktorý sa dopustil zásahu, nevybočil z medzí takto
stanovených práv a povinností. Zásah je potrebné vždy súčasne posudzovať v kontexte s okolnosťami,
za ktorých k nemu došlo, a s prihliadnutím na funkciu, ktorú spĺňa výkon dotknutých práv, resp.
povinností. Vylúčením z medzí vymedzených práv a povinností je krivé obvinenie, krivá výpoveď.

Neoprávneným zásahom do osobnostných práv človeka je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,
ktorésadostalodosféryinformovanostitretíchosôb,znižujúcemravnýprofilfyzickejosoby,jejvlastnosti,
zmýšľanie, správanie, zasahujúce práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Skutkové tvrdenie sa musí opierať o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia musí byť overiteľná. Hodnotiaci úsudok preukazuje autor úsudku.
Subjektívny názor autora, ktorý zaujíma k danej skutočnosti určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska

správnosti a prijateľnosti, treba skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či je primeraná forma jeho
prezentácie, a či je zásah do osobnostných práv nevyhnutným sprievodným javom, t. j. či primárnym
cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje ktoré skutkové
zistenia súd považoval za nesporné, ktoré skutkové zistenia sú rozhodné ako podklad na rozhodnutie,
ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie, ako súd vyhodnotil dôkazy, aké

zistenia súd vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd odoprel žalobcovi ochranu jeho základných ľudských práv, práva
na ochranu osobnosti a práva na spravodlivý súdny proces.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je zákonné

a spravodlivé. Súd vychádzal z obsahu súdneho spisu a vykonaného dokazovania. Pre správne a
úplné pochopenie veci je rozhodujúca skutočnosť, ktorú žalobca absolútne neodôvodnene odmieta
akceptovať a to, že žalovaný nikdy nemal záujem nikoho poškodiť. Žalovaný využil svoje právo a podal
sťažnosť so žiadosťou o prešetrenie. Súd konštatoval, že sťažnosť žalovaného na správanie žalobcu,
žalovaný mal podať na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Nitrianskemu samosprávnemu

kraju a Nemocnici Komárno, hoci v priebehu súdneho konania nebolo skutočne preukázané podanie
sťažnosti na všetky označené subjekty. Žalovaný vykonával svoje subjektívne právo, čím nemohlo
dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Súd konštatoval, že podanie
sťažnosti je využitie práva, teda okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť zásahu. Navrhol odvolaciemu súdu
potvrdiť napadnutý rozsudok.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom prejednal odvolanie (§ 385
ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vo veci
samej vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. V tomto spore sa žalobca domáhal ochrany voči tvrdeným zásahom do osobnostných práv
žalovaným tým, že žalovaný adresoval viacerým adresátom sťažnosti (listy), ktorých obsahom boli

tvrdenia, ktoré mohli a aj zasiahli žalobcu v uvedených právach. Išlo podľa názoru žalobcu o nepravdivé
tvrdenia, ktoré mohli vyústiť do straty osobnostných a profesionálnych predpokladov na výkon funkcie
primára aj lekára, straty možnosti výkonu funkcie primára a povolanie lekára a tiež možnosť trestného
stíhania.26. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

27. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

28. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: existencia zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej
osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, musí ísť o zásah neoprávnený a musí byť daná príčinná súvislosť
medzi oboma uvedenými predpokladmi ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite.

Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená, že musí byť vylúčená negatívna individualistická
psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia
vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo
nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva nemusí
nastať skutočné zníženie vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti

sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
práva chránené ustanovením § 11 OZ.

29. Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť
zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú

nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj
pravdu skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej
osoby však môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené
v takej forme, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že

skresľujú pravdu, čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje,
aby bolo všeobecne chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej
skupiny ľudí. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým
vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a

vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

30. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na
základe aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne v spore rozhodol.

Napadnutý rozsudok je odôvodnený v intenciách zákonom vyžadovaných pravidiel jasného a výstižného
odôvodnenia s vysvetlením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu, pričom
rozsudok je aj presvedčivý (§ 220 ods. 2 CSP). Z dôvodov komplexnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd neopakuje všetky právne dôvody a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku (§
387 ods. 2 CSP).

31. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku konštatuje, že tento spor
predchádzali citlivé okolnosti ohľadne prijatia matky žalovaného v zdravotníckom zariadení dňa 11.
06. 2016. Na jednej strane stáli predstavy žalovaného ako by mala vyzerať zdravotná starostlivosť
jeho matky v zdravotníckom zariadení, kde pôsobil žalobca ako službukonajúci lekár - primár, a na

druhej strane bol lekár so svojimi skúsenosťami, odbornosťou a zodpovednosťou, ktorý o spôsobe
zdravotníckejstarostlivostirozhodoval.Protipólyokolnostíspôsobili,žepredstavažalovanéhoospôsobe
vhodnej zdravotnej starostlivosti jeho matky (konkrétne nemocničné oddelenie, kam bola jeho matka
umiestnená) sa nenaplnila, pričom uvedenú predstavu aj verbalizoval. Vyústením verbalizácie predstavy
žalovaného v zdravotníckom zariadení v uvedený deň mala byť reakcia lekára (primára) - žalobcu, ktorý

sa mal podľa tvrdení žalovaného neadekvátne správať.

32. Následne žalovaný reagoval tak, a to už sú tvrdenia žalobcu v žalobe a v konaní odôvodňujúce jeho
procesný nárok, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práv žalobcu, keď zasielal sťažnosti (listy) - ide olist zo dňa 11. 06. 2016 viacerým adresátom: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava,
a ďalším subjektom VÚC Nitra, Nemocnica Komárno, redakcia Denníka Nový čas a týždenníka Dunatáj
Komárno, ktoré obsahovali nepravdivé tvrdenia, najmä o tom, že žalobca ako lekár uviedol, že „ je veľmi

stará, srdce matky je strašne slabé a divím sa, že ešte žije a aj tak bude žiť len pár dní, alebo týždňov, a
pre ňu by bolo lepšie keby zomrela, aspoň by sa netrápila a nemala bolesti“ a tiež ohľadne neľudského
prístupu k pacientke a vulgárnych prejavov.

33. Odvolací súd považuje skutkový záver prvoinštančného súdu týkajúci sa zistenia, že sťažnosť

s obsahom uvedeným v bode 12 napadnutého rozsudku bola fakticky doručovaná Nitrianskemu
samosprávnemu kraju (hlavný lekár). Doručenie sťažnosti Úradu pre dohľad na zdravotnou
starostlivosťou, nemocnici v Komárne, denníku Nový čas a týždenníku Dunatáj Komárno preukázané
nebolo.

34. Za správny záver prvoinštančného súdu považuje odvolací súd aj to, že sťažnosťou bolo realizované

právo žalovaného na podávanie sťažnosti (ktoré predpokladá zákon), ktorý sa v danej situácie cítil byť
dotknutým subjektom. Uvedený záver bol postačujúcim záverom pre možnosť konštatovať správnosť
napadnutého rozsudku odvolacím súdom. Hoci nemožno vylúčiť, že realizáciou svojho oprávnenia sa
mohol subjekt sťažujúci sa dopustiť zásahu do osobnostných práv, v tomto prípade to tak podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo, pretože z okolností prípadu (najmä obsahu sťažnosti zo dňa 11. 06. 2016)

nevyplývalo, že by intenzita, hoci by išlo aj o nepravdivé tvrdenia, mohla zasiahnuť do osobnostných
práv tak, ako to tvrdil žalobca.

35. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené skutkové tvrdenia a dôkazy,
ako aj informácie zistené súdom. Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Vymedzenie

predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti. Súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať. Tiež musí mať jasno
v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ten-ktorý dôkaz (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 694 s.).

36. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
38. V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník
musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí.

„Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí„ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 697 s.).

39. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že išlo o nepravdivé tvrdenia uvedené v
sťažnosti (v tomto spore išlo o tvrdenie proti tvrdeniu, či sa mal alebo nemal lekár vyjadriť znevažujúco
voči matke žalovaného a vulgárne voči žalovanému), nebol preukázaný úmysel žalovaného zasiahnuť
do práv žalobcu. Aj prípadná intenzita tvrdeného zásahu, jeho jednorazový charakter, ako aj okolnosti
dňa 11. 06. 2016, ktoré sprevádzali emocionálne prejavy žalovaného s potrebou sa sťažovať na

správanie lekára adresovaná výlučne orgánom (doručovanie sťažnosti iným adresátom v konaní
nebolo), ktoré kontrolu nad obdobnými okolnosťami vykonávajú, nemožno bez ďalšieho považovať za
zásah do osobnostných práv žalobcu v rozsahu potreby taký zásah označiť za neoprávnený a v rozsahu
potreby priznať nemajetkovú ujmu.

40. Závery prvoinštančného súdu a rozhodnutie vo veci boli správne, preto odvolací súd postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok vo veci samej a v rozsahu výroku o náhrade trov konania ako
vecne správny potvrdil.41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, a tak mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, preto odvolací súd vylučujúc aplikovateľnosť § 257 CSP (pre nezistenie takých
dôvodov) priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).