Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200539
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819200539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. P.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, R. R., proti odporcovi: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského
1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o určenie výživného na manželku, o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5Pc/3/2019-272 zo dňa 17. septembra
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh

navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi priznania manželského výživného v sume 500,- eur,
vždy do 10. dňa mesiaca vopred (výrok I.). Odporcovi proti navrhovateľke priznal nárok na náhradu
trov v rozsahu 100 % (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania sú manželia, hoci na súde sa vedie konanie
o rozvod ich manželstva pod sp. zn. 1P 24/2018. Z manželstva sa narodili 2 deti, G., nar.
XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 1. júla 2018 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s

odporcom v rodinnom dome C. súp. č. XXX. Opusteniu domácnosti predchádzali nezhody a násilie zo
strany odporcu, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T 57/2018 zo dňa
28. mája 2018. Do októbra 2018 bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke s dcérou S. a poberala
rodičovský príspevok 214,70 eur a prídavky na 2 deti. Aktuálne - v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku bola na materskej dovolenke, keďže dňa XX.XX.XXXX. sa jej narodilo ďalšie dieťa, ktorého
otcom je jej súčasný priateľ R. F.. Naďalej je poberateľkou prídavkov na maloletú S. vo výške 24,34 eur
a tiež na novonarodené dieťa. Navrhovateľka žije v rodinnom dome v R. R. spolu s matkou a maloletou

dcérou a novonarodeným dieťaťom a priateľom. Odporca žije so synom G. v obci C.. Do
26.06.2018 vykonával samostatne zárobkovú činnosť. Od 1. októbra sa stal zamestnancom firmy
Petrexx s. r. o., C. č. XXX. Jeho vymeriavací základ za obdobie od januára 2019 do februára 2019
bol v priemere 1.100,- eur. Bližšie sa k majetkovým, ako aj osobným pomerom účastníkov vyjadril súd
prvej inštancie v bodoch 7. - 10. napadnutého rozsudku. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
pri aplikácii ust. § 18 a nasl. Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade by

bolo priznanie navrhovateľkou žiadaného manželského výživného v rozpore s dobrými mravmi. Bližšie
uviedol, že navrhovateľke síce počas trvania manželstva s odporcom kleslo finančné zabezpečenie
slúžiace na uspokojovanie materiálnych potrieb, ako aj znížila sa jej schopnosť zlepšiť si pomery, došlok tomu však z dôvodu narodenia dieťaťa, ktorého otcom ale nie je odporca. K odchodu, resp. ako
tvrdila navrhovateľka „vyhodeniu“ z rodinného domu a opusteniu spoločnej domácnosti predchádzala
skutočnosť, že navrhovateľka očakávala narodenie dieťaťa s iným mužom. S poukazom na uvedené

súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka porušila povinnosť danú jej ust. § 18 ods. 1 Zákona
o rodine, a to byť si verní, čo jej nepochybne prispelo k trvalému rozvratu ich manželského vzťahu. Za
daného stavu okresný súd vyslovil názor, že by bolo spoločensky neprijateľné a v rozpore s dobrými
mravmi, aby bolo navrhovateľke priznané manželské výživné, na ktoré má prispievať jej manžel z
dôvodu, že došlo k poklesu jej úrovne práve preto, že sa jej narodilo dieťa s iným mužom. Uvedené

by znamenalo, že odporca by mal prispievať na vyrovnanie úrovne navrhovateľky, ktorá žije s iným
mužom. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 55 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keď odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k tomuto výroku uviedol, že odporca
žiadal priznať trovy konania, keďže to považoval za spravodlivé. Poukázal hlavne na nedôvodnosť
návrhu navrhovateľky, ktorá má dieťa s iným mužom, s ktorým aktuálne žije, čo sa prieči pravidlám

morálky. Práve v uvedenej okolnosti súd videl dôvod, na základe ktorého sa mu javilo ako spravodlivým,
aby odporcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže návrh bol podaný
nedôvodne a v rozpore s pravidlami morálky (ako súčasť dobrých mravov).

2. Proti uvedenému rozsudku navrhovateľka (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie, v ktorom súdu

prvej inštancie vytýkala, že porušili jej právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), pričom porušenie tohto práva
videla v tom, že súd rozhodol na pojednávaní bez jej účasti. Sama síce žiadala, aby súd rozhodol aj bez
nej, avšak rozsudok s takým výsledkom neočakávala. Žiadala preto, aby bola prítomná na pojednávaní,
keďže jej zdravotný stav je už dobrý a na pojednávania do Námestova riadne chodí. V ďalšej časti

odvolania poukázala na to, že odporcova firma Petrexx s. r. o. je vo veľmi dobrej finančnej
kondícii. Navyše odporca rozpredáva spoločný majetok účastníkov, a preto vyslovila presvedčenie, že
jeho majetkové pomery sú dostatočné na to, aby mu súd určil manželské výživné. Navrhovateľka je síce
majiteľkou rodinných domov C. XXX a XXX, ale tieto domy užíva jej manžel (odporca) so synom. Vo veci
sp. zn. 3P 13/2019 bolo schválené výživné na maloletú dcéru S. v sume 200,- eur a v tomto spise sú

všetky vysvetlenia a fakty o odporcových príjmoch a výdavkoch. Tiež požiadala o oboznámenie spisu
sp. zn. 1P 24/2018. Pokiaľ ide o porušenie dobrých mravov, na ktorej skutočnosti súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie, odvolateľka poukázala na to, že odporca je v podmienke, za to, že sa jej
vyhrážal smrťou. V rozvodom spise je nespočetné množstvo dôkazov o tom, ako jej bol odporca počas
manželstva neverný, ako ju fyzicky a psychicky týral. Odporca podal žiadosť o rozvod 13.06.2018 a

odvtedy s ním navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti. Počas manželstva mu však bola verná.
Priateľa, s ktorým má dieťa, si našla až potom, ako ju manžel z domu vyhodil.

3. Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Tvrdenia navrhovateľky označil za účelové, nepravdivé a

nijakonesúvisiacesprejednávanouvecou.Navyšenavrhovateľkaichžiadnymspôsobomnepreukázala.
Osobitne nepreukázala, že by jej životná úroveň bola natoľko odlišná od životnej úrovne odporcu, aby jej
tentomuselnavýživuprispievať.PokiaľpoukazujenapríjmyspoločnostiPetrexxs.r.o.,vôbecneuvádza
jej výdavky. Príjem spoločnosti nemožno považovať automaticky za príjem odporcu. Znalecký posudok
vypracovaný JUDr. Danovským uvádza, že navrhovateľka má sklony k lži a taktizovaniu. Takmer

druhý rok navrhovateľka podala na osobu odporcu rôzne vykonšpirované obvinenia, ktoré následne
predkladá ako fakty, ktoré sa mali udiať. Ani jedno z týchto oznámení neskončilo žiadnym záverom,
že by sa mal odporca niečoho voči navrhovateľke dopustiť. Práve naopak, všetky oznámenia sú buď
zrušené, zastavené alebo odmietnuté. Odporca nie je v žiadnom trestnom stíhaní ani konaní. Po každom
neúspešnom oznámení navrhovateľky táto podala sťažnosť na príslušných policajtov, vyšetrovateľov,

sudcov. Čo sa týka dobrých mravov zo strany manželky, ale aj zo strany odporcu, nikdy počas ich
manželstva sa nestala situácia, kedy by musel byť odporca riešený čo i len priestupkom. Raz bol riešený
súdomzaobdobie,vktoromsimanželkanašlapriateľapočasmanželstva,čohovýsledkombolabohužiaľ
podmienka. Všetko sa tak udialo z dôvodu manželkinej nevery, novej známosti počas manželstva.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľky v
intenciách ustanovení § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo veci samej
ako vecne správny potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo veci samej vecne správne. Odvolací

súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami
a aspektmi. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam
navrhovateľky odvolací súd uvádza:

6. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom (§ 71 ods.
1, 2 Zákona o rodine).

7. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať

výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného
kritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravyrodinnéhopráva,ktorýmsúosobnévzťahymedzisubjektmi
rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov za
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa
takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

9. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho
práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje
ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy,
ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky

nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite sunáležitosti všetkých
spravodlivo uvažujúcich ľudí“. Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a
miestne podmienený.

10. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa

zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Čitateľnejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného
medzi manželmi (spôsobenie rozvratu, opustenie rodiny), resp. príspevku na výživu rozvedeného
manžela. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napr. príjmové a majetkové
pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného napr. pri žalobe
plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s

dobrými mravmi by bolo možné považovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu
nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a
svoju situáciu rieši požadovaním výživného.

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu právnemu záveru, že priznanie manželského
výživného by vzhľadom na okolnosti sporu bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o
rodine). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že k navrhovateľkou tvrdenému poklesu jej životnej
úrovne za trvania manželstva s odporcom došlo v súvislosti s jej nástupom na materskú dovolenku, keď
dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa, ktorého otcom však nie je odporca, ale jej súčasný priateľ

R. F.. Za daného stavu považoval aj odvolací súd za rozporné s dobrými mravmi, a teda
spoločensky neprijateľné, aby to bol odporca, ktorý by mal platiť navrhovateľke manželské výživné. V
konečnom dôsledku odvolací súd zistil, že konanie o rozvod manželstva vedené pod sp. zn. 1P 24/2018
na Okresnom súde Námestovo už bolo medzičasom právoplatne skončené, manželstvo účastníkov tak
už zaniklo a súčasne s ním aj vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke. Aktuálne už preto nie

je možné odporcovi do budúcna ani manželské výživné určiť.

12. Pokiaľ odvolateľka okresnému súdu ešte vytýkala porušenie práva na spravodlivý proces (odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ) v súvislosti s tým, že rozhodol v jej neprítomnosti, odvolacísúd uvádza, že navrhovateľka s takýmto postupom sama súhlasila, keď podaním zo dňa 09.09.2019
(č.l. 217 spisu) súd prvej inštancie požiadala o konanie a rozhodnutie v neprítomnosti. Z obsahu
spisového materiálu pritom vyplýva, že na predmetné pojednávanie bola riadne predvolaná (predvolanie

prevzala dňa 05.08.2019), mala teda možnosť tohto sa zúčastniť a uvádzať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, vyjadrovať sa k tým dôkazom, ktoré uvádzal odporca. Pokiaľ konečné rozhodnutie súdu
nebolo v súlade s jej očakávanou predstavou, táto skutočnosť nemôže zakladať porušenie jej práva na
spravodlivý proces. K porušeniu práva na spravodlivý proces na strane navrhovateľky by došlo vtedy,
ak by súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom,

k čomu ale v danom prípade nedošlo.

13. Na základe zhora uvádzaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, odvolací súd ho postupom podľa § 389 ods. 1

písm. c/ CSP zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd na rozhodnutie o trovách
konania aplikoval ust. § 52 a nasl. CMP (manželské výživné je už konaním mimosporovým - § 154 a
nasl. CMP). Zákonodarca predpokladá, že z § 52 až 56 CMP vyplýva, že inštitút náhrady trov konania
bude v mimosporových konaniach zriedkavo aplikovateľný. Z tohto dôvodu zaviedol úpravu, podľa ktorej

o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh. Čiže v mimosporových konaniach sa kontinuálne
pokračuje v režime, aký bol nastavený v § 151 ods. 1 OSP, na rozdiel od sporových konaní, kde sa
opätovne zaviedla zásada oficiality (pozri § 262 ods. 1 CSP). Ak súd bude rozhodovať o uplatnenom
nároku na náhradu trov konania, na rozdiel od všeobecnej koncepcie Civilného sporového poriadku
rozhoduje jediným rozhodnutím aj o nároku, aj o vyčíslení náhrady trov konania, tak ako tomu bolo aj

podľadoterajšejprávnejúpravy.Súdrozhodujeonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniavrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, ak bol v konaní podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď podľa §
55 CMP „...odporcovi proti navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100

%...“. Správne mal okresný súd priznať navrhovateľke konkrétne ňou vyčíslený a preskúmaný nárok.
Bez ohľadu na uvedené odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s okolnosťami, v ktorých
okresný súd videl dôvody, na základe ktorých považoval za spravodlivé, aby odporcovi vzniknuté trovy
nahradila navrhovateľka (bližšie viď bod 19. rozsudku okresného súdu). Vo svojom novom rozhodnutí o
trovách konania rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)