Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/97/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200799
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200799.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a sudcov JUDr.
Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Transparency International
Slovensko, IČO: 37 817 823, so sídlom Bratislava, Bajkalská 25, proti žalovanému: Správa účelových
zariadení, IČO: 30 806 101, so sídlom v Bratislave, Pražská 7, zastúpená: Mgr. Petronela Zavacká, IČO:
50 172 492, advokátka, so sídlom Bratislava, Nám. Ľ. Štúra 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.03.2017 z r u š u j e
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 05.01.2017 požiadal žalovaného na základe ust. § 14 zák. č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, o sprístupnenie informácií, a to všetkých podkladových dokumentov, na základe ktorých
došlo k uzatvoreniu zmluvy týkajúcej sa sprievodného programu slovenského predsedníctva v Rade
EÚ medzi Správou účelových zariadení a spoločnosťou REDHOSE promotion IČO: 36 686 093 so
sídlom Bratislava, Košická 56, uzatvorenej dňa 16.5.2016 a predmetom ktorej je technicko - organizačné
zabezpečenie neformálnych zasadnutí stálych predstaviteľov Coreper I, Coreper II a PSC s partnermi,
vrátane návštevy novinárov akreditovaných v Bruseli počas predsedníctva Slovenskej republiky v
Rade EÚ v II. polroku 2016. Žalobca požadoval sprístupnenie najmä avšak nie výlučne nasledovných
dokumentov: a) zadanie a vyhotovenie prieskumu trhu, b) zadanie zákazky, c) súťažné podklady, d)
výzvy na predloženie ponúk, e) ponuky všetkých uchádzačov, f) predpokladaná hodnota zákazky, g)
zápisnica z vyhotovenia ponúk, h) podklady, na základe ktorých zákazku realizovala Správa účelových
zariadení a nie sekretariát SK PRES MZV a EZ, i) dokument zdôvodňujúci použitie osobitného postupu
verejného obstarávania (zdôvodnenie a schválenie výnimky). Tiež žiadal sprístupniť všetky faktúry,
ktoré Správa účelových zariadení prijala od spoločnosti REDHOSE promotion. Žalobca žiadal, aby mu
informácie boli sprístupnené elektronicky na mailovú adresu uvedenú v Žiadosti.

2. Žalovaný sprístupnil časť požadovaných informácií žalobcovi dňa 27.1.2017, avšak nesprístupnil
kompletné informácie požadované žalobcom v bodoch d) až i) jeho žiadosti. Vzhľadom na to, že žalovaný
tieto informácie nesprístupnil v zákonnej lehote a ani nevydal rozhodnutie o ich nesprístupnení tak v

zmysle ust. § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, nastala podľa žalobcu
v dotknutej časti fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí žiadosti.

3. Žalobca proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného podal listom zo dňa 13.2.2016, doručeným
žalovanému dňa 14.2.2017, odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie má byť zrušené pre jeho
nepreskúmateľnosť, keďže fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, tak ako to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011.

4. Žalovaný listom zo dňa 15.3.2017 č. 58/2017 oznámil žalobcovi, že ním podané odvolanie spolu so
spisovým materiálom predložili na rozhodnutie riaditeľke Správy účelových zariadení ako príslušnému
odvolaciemu orgánu.

5. K žalobe bol priložený list žalobcu zo dňa 31.3.2017 (bez dokladu o doručení žalovanému), ktorým
vzniesol námietku nepríslušnosti riaditeľky Správy účelových zariadení, teda žalovaného rozhodovať o
podanom odvolaní. Žalobca namietal, že v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej
osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Žalobca poukázal na ust. § 58 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. Žalobca ďalej uviedol, že zák. č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý v ust. §§ 21
- 28 upravuje činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií neurčuje, kto je odvolacím orgánom v
prípade podania odvolania proti rozhodnutiu príspevkovej organizácie vystupujúcej ako správny orgán
a ani štatút Správy účelových zariadení, teda žalovaného neurčuje kto je v takomto prípade odvolacím
orgánom. Žalobca teda na základe vznesenej námietky nepríslušnosti navrhoval, aby žalovaný v zmysle
ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku predložil odvolanie na rozhodnutie Ministerstvu zahraničných veci
a európskych záležitosti Slovenskej republiky, ktoré je príslušné o jeho odvolaní v predmetnej veci
rozhodnúť.

6. Žalovaný listom č. 68/2017 zo dňa 4.5.2017 oznámil žalobcovi v súvislosti s jeho uplatnenou
námietkou nepríslušnosti riaditeľky Správy účelových zariadení rozhodovať o podanom odvolaní, že
podľa ust. § 58 ods. 2 a ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s čl. 14 ods. 3 smernice
Správy účelových zariadení č. 67/2009 o slobodnom prístupe k informáciám, je útvarom príslušným na
rozhodnutie o odvolaní riaditeľ Správy účelových zariadení.

7. Žalovaný vydal dňa 30. marca 2017 rozhodnutie č. 11/2017, ktoré je podpísané riaditeľkou Správy
účelových zariadení. Rozhodnutím bolo odvolanie žalobcu zamietnuté. Svoje rozhodnutie žalovaný
odôvodnil tým, že v prípade informácií požadovaných žalobcom pod bodom 1 písm. d) až i) jeho žiadosti
zo dňa 5.1.2017 o sprístupnení požadovaných informácií nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia ako
sa domnieva žalobca a vecne rozoberá dôvody, pre ktoré v prípade požadovaných informácií nedošlo k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia. S námietkou žalobcu ohľadne nepríslušnosti riaditeľky Správy účelových
zariadení rozhodnúť o jeho odvolaní sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.

II.
Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu

8. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou krajskému súdu dňa 23.5.2017, domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.3.2017 z dôvodu, že rozhodnutie vydal orgán ktorý na to
nebol zo zákona oprávnený a tiež z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Žalobca navrhoval, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako i fiktívne rozhodnutie
žalovaného o odmietnutí poskytnúť informácie požadované v žiadosti o sprístupnenie informácií zo
dňa 5.1.2017 zrušil a uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie požadované v bode
1 písm. d) až i) žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 5.1.2017 do ôsmich pracovných dní po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Žalobca pokiaľ ide o skutkovú argumentáciu uviedol, že dňa 5.1.2017 požiadal žalovaného o
sprístupnenie informácií a to všetkých podkladových dokumentov, na základe ktorých došlo k
uzatvoreniu zmluvy týkajúcej sa sprievodného programu slovenského predsedníctva v Rade EÚ medzi

Správou účelových zariadení a spoločnosťou REDHOSE promotion IČO: 36 686 093 so sídlom
Bratislava, Košická 56, uzatvorenej dňa 16.5.2016 a predmetom ktorej je technicko - organizačné
zabezpečenie neformálnych zasadnutí stálych predstaviteľov Coreper I, Coreper II a PSC s partnermi,
vrátane návštevy novinárov akreditovaných v Bruseli počas predsedníctva Slovenskej republiky v
Rade EÚ v II. polroku 2016. Žalobca požadoval sprístupnenie najmä avšak nie výlučne nasledovných
dokumentov: a) zadanie a vyhotovenie prieskumu trhu, b) zadanie zákazky, c) súťažné podklady, d)
výzvy na predloženie ponúk, e) ponuky všetkých uchádzačov, f) predpokladaná hodnota zákazky, g)
zápisnica z vyhotovenia ponúk, h) podklady, na základe ktorých zákazku realizovala Správa účelových
zariadení a nie sekretariát SK PRES MZV a EZ, i) dokument zdôvodňujúci použitie osobitného postupu
verejného obstarávania (zdôvodnenie a schválenie výnimky). Tiež žiadal sprístupniť všetky faktúry, ktoré
Správa účelových zariadení prijala od spoločnosti REDHOSE promotion.
10. Žalovaný na základe žiadosti žalobcu sprístupnil dňa 27.1.2017 časť požadovaných informácií
žalobcom avšak nesprístupnil kompletné informácie, ktoré žalobca požadoval v bodov 1 písm. d) až i)
žiadosti, čím v dôsledku ich nesprístupnenia v zákonnej lehote nastala podľa žalobcu fikcia rozhodnutia.
O odmietnutí žiadosti proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo napadnutým
rozhodnutím riaditeľky Správy účelových zariadení zamietnuté.
11. Žalobca argumentuje tým, že o jeho odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu Správy účelových
zariadení rozhodoval orgán - riaditeľka Správy účelových zariadení, ktorá nebola na vydanie takéhoto
rozhodnutia oprávnená. Žalobca poukázal na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu povinného rozhoduje nadriadený
povinnej osoby. Uvedené ustanovenie špecifikuje kto je nadriadeným povinnej osoby iba v prípade obcí
a ústredných orgánov štátnej správy. V prípade ďalších povinných osôb, ktoré majú právomoc vydať
negatívne rozhodnutie o sprístupnení informácie je nutné vykladať pojem „nadriadený povinnej osoby“
podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v súlade s ust. §
58 Správneho poriadku.
12. Ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku určuje na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu
príspevkovej organizácie príslušné orgány tak, že je to najskôr útvar ustanovený zákonom, potom
útvar určený štatútom príspevkovej organizácie a na záver orgán, ktorý príspevkovú organizáciu zriadil.
Vzhľadom na to, že zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý upravuje činnosť príspevkových organizácií
neurčuje, kto je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu príspevkovej organizácie vystupujúcej ako správny
orgán a ani štatút žalovaného neurčuje útvar, ktorý by mal rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam
vydaných žalovaným, tak je nutné pristúpiť k záveru, že o odvolaní mal rozhodnúť orgán, ktorý
príspevkovú organizáciu zriadil, teda Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
13. Žalobca ďalej argumentuje tým, že v prípade požadovaných informácií pod bodom 1 písm. d) až i)
preukázal, že žalovaný požadovanými informáciami disponoval a pokiaľ tieto odmietol sprístupniť bol
povinný podľa ust. § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o tom vydať
rozhodnutie. Absencia riadneho rozhodnutia je podľa názoru žalobcu porušením zákona o slobodnom
prístupe k informáciám.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu, že o odvolaní
rozhodoval orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodnúť, žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 2
zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorého vyplýva, že odvolanie proti
rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, avšak uvedené ustanovenie ani
ďalšie ustanovenia zákona neurčujú, kto je nadriadený povinnej osoby. Žalovaný preto vychádzal z ust.
§ 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého ak nie je v zákone
ustanovenie inak použijú sa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne všeobecné predpisy o správnom
konaní.
15. Žalovaný vychádzal z ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje príslušnosť na
rozhodovanie o odvolaní a podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, ako právnickej osoby,
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, ak ho zákon neustanovuje útvar určený štatútom, ak takýto útvar
nie je rozhoduje orgán, ktorý ho zriadil alebo založil.
16. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého podľa
žalovaného vyplýva, že pod pojem štatút treba považovať nielen dokument nesúci takýto názov, ale aj
akýkoľvek iný právny predpis správneho orgánu upravujúci jeho vnútorné pomery.

17. Žalovaný uviedol, že prijal smernicu č. 67/2009 o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa
29.6.2011, ktorá upravuje postup žalovaného pri aplikácií zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám. Podľa čl. 14 ods. 3 uvedenej smernice o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného podľa zák.
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, rozhoduje ako odvolací orgán riaditeľ žalovaného.
18. Žalovaný vychádzajúc z ust. § 58 ods. 2 v spojení s ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku dospel
k záveru, že na žalovaného sa v danom prípade nevzťahuje ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku
za bodkočiarkou (ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil) nakoľko na
rozhodovanie o odvolaní je príslušný útvar určený smernicou InfZ, pretože túto treba vzhľadom na ust.
§ 6 ods. 2 Správneho poriadku považovať za právny predpis za súčasť štatútu, pretože ide o iný právny
predpis upravujúci vnútorné pomery správneho orgánu, týkajúce sa postupu žalovaného, súvisiace s
aplikáciou zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z toho dôvodu žalovaný považoval
námietku žalobcu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený za nedôvodnú.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia
rovnako táto námietka je podľa jeho názoru ničím nepodložená. Žalovaný sprístupnil žalobcovi všetky
požadované dokumenty, ktoré žalobca požadoval a ktoré mal k dispozícii. Žalobca sa podľa žalovaného
snažil vytvoriť dojem o existencii ďalších dokumentov, ktoré by mu mal žalovaný na základe jeho žiadosti
sprístupniť. Žalovaný uviedol, že nemá ako dokázať, že nedisponuje ďalšími inými dokladmi okrem tých,
ktoré žalobcovi sprístupnil. Podľa žalovaného nie je splnený odvolací dôvod uvádzaný žalobcom, a
preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu.

IV.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
21. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Správny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy opatrením
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona
oprávnený.
23. Podľa ust. § 21 ods. 5 písm. b) zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť zákonom, rozhodnutím
zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo
vyšší územný celok.
24. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinnými osobami
sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším
územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
25. Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní
proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo
mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci
ústredného orgánu štátnej správy.
26. Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto
zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom
konaní.
27. Podľa ust. § 5 Správneho poriadku, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje
osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný rozhoduje obec.
28. Podľa ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý
sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar
určený zákonom inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery
(ďalej len štatút).
29. Podľa ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

30. Na základe námietky žalobcu, že riaditeľ Správy účelových zariadení, teda žalovaného, nebol
oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobcu, ktoré podal proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného,
vydaného podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, posudzoval krajský súd
vecnú príslušnosť žalovaného na rozhodnutie o odvolaní, ktoré je žalobou napádané.
31. V čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sa ustanovuje jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu
„Čo nie je dovolené, je zakázané“ a tento princíp sa adresuje orgánom štátu. Tejto zásade v materiálnom
právnom štáte nemôžu podliehať iba orgány štátu. Musia sa jej podriadiť všetky orgány verejnej moci a
v zmysle tejto zásady sa správať v súlade s právnym poriadkom, konať iba v medziach svojej výslovne
priznanej právomoci, ktorú im priznáva ústava alebo zákon.
32. Žalovaný bol zriadený na základe zákona č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej
republiky, ktorý bol zrušený a nahradený doposiaľ účinným zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy, ako právnická osoba štátu zriadená štátnym orgánom, a to v tom čase
Ministerstvom zahraničných veci SR, (ďalej len MZV SR) teraz Ministerstvo zahraničných vecí a
európskych záležitostí SR (ďalej len MZV a EZ SR). Zákonné zriaďovateľské oprávnenie štátneho
orgánu zahŕňa tiež jeho oprávnenie upraviť vnútornú organizáciu a riadiace vzťahy vo vnútri zriaďovanej
organizácie, čo MZV SR realizovalo vydaním Štatútu Správy účelových zariadení č. 49/1993, (ďalej len
Štatút SÚZA), ktorého úplné znenie nadobudlo účinnosť 1.8.2009. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Štatútu SÚZA
na čele Správy účelových zariadení je riaditeľ, ktorý zastupuje Správu účelových zariadení navonok a
rozhoduje v jej mene.
33. Zák. č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v ust. § 18 zveril okrem iných aj právnickej
osobe zriadenej štátnym orgánom, akým je aj žalovaný, rozhodovanie o právach fyzických a právnických
osôb vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný sa tak stal subjektom
realizujúcim výkon štátnej správy nepriamo a v prípade jej realizácie má postavenie orgánu štátnej
správy, teda podlieha čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
34. Ústavný princíp zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR má svoje zákonné vyjadrenie v ust. § 5 Správneho
poriadku, z ktorého vyplýva, že správne orgány sú oprávnené konať a rozhodovať len vo veciach, ktorým
boli zverené zákonom alebo na základe zákona, čím je vyjadrená vecná príslušnosť správnych orgánov.
35. Podľa právnej teórie, vecná príslušnosť určuje kategóriu a stupeň správneho orgánu rozhodnúť o
veci určitého druhu (viď. S. Košičiarová - Správny poriadok, komentár, Heuréka, prvé vydanie, máj 2004
str. 35, 36). Vecná príslušnosť však v sebe zahŕňa aj prvok tzv. inštančnej príslušnosti, pretože od nej
možno odvodiť, ktorý správny orgán bude príslušný ako odvolací orgán.
36. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinnými osobami
sú tiež právnické osoby zriadené štátnym orgánom. Ust. § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 o slobodnom
prístupe k informáciám určuje vecnú príslušnosť žalovaného tak, že na rozhodovanie v prvom stupni
je vecne príslušná povinná osoba, ktorou v zmysle ust. § 2 ods. 2 je aj žalovaný, ako právnická osoba
štátu, v mene ktorého v zmysle čl. 6 ods. 2 Štatútu SÚZA rozhoduje riaditeľ Správy účelových zariadení.
37. Vecná príslušnosť odvolacieho konania je v zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám upravená v ust. § 19 tak, že je zverená nadriadenému povinnej osoby, teda nadriadenému
žalovaného. Zákon č. 535/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, na základe ktorého bol
žalovaný zriadený ako právnická osoba štátu, neobsahuje ustanovenie upravujúce nadriadený orgán.
Vzhľadom na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, sa preto na
určenie vecnej príslušnosti v odvolacom konaní použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým
je Správny poriadok.
38. Ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku, určuje pravidlá, na základe ktorých sa určí orgán vecne
príslušný rozhodnúť o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby tak, že je to útvar
ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, je odvolacím orgánom útvar určený štatútom; ak
taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.
39. Z uvedeného ustanovenia Správneho poriadku je zrejmé, že o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu
právnickej osoby je v prvom rade príslušný rozhodnúť útvar ustanovený zákonom. Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám takýto útvar vo vzťahu k právnickým osobám konajúcim ako orgán štátnej správy
neurčuje, preto v zmysle ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku je v takom prípade príslušný rozhodnúť
útvar určený štatútom právnickej osoby.

40. Žalobca v žalobe namietal, že štatút žalovaného neurčuje útvar, ktorý by bol oprávnený rozhodnúť
o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného. Naopak žalovaný oponoval, že takýto útvar existuje, hoci nie
je uvedený priamo v Štatúte SÚZA, ale v inom predpise upravujúceho vnútorné pomery žalovaného.
Poukazoval pritom na ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré podľa žalovaného treba vykladať tak, že
pojem štatút zahŕňa nielen samotný štatút, ale aj iné predpisy upravujúce vnútorné pomery tejto osoby,
a takýmto predpisom je podľa žalovaného Smernica č. 67/2009 (ďalej len Smernica), ktorú prijal sám
žalovaný za účelom aplikácie zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
41. V prípade uvedenej Smernice ide podľa žalovaného o iný predpis upravujúci vnútorné pomery
žalovaného, ktorú vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku a z neho vyplývajúci výklad
pojmu štatút, treba považovať za súčasť štatútu žalovaného. Preto podľa žalovaného Smernica môže
v zmysle ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku určiť príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní proti
rozhodnutiu právnickej osoby, keď táto rozhoduje ako orgán správy v prípade, ak túto príslušnosť neurčil
zákon.
42. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neurčil orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní,
preto podľa žalovaného treba vzhľadom na ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku pri určení tejto
príslušnosti vychádzať z čl. 14 ods. 3 Smernice, ktorý určuje, že o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného
vydaného na základe zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám rozhoduje riaditeľ
Správy účelových zariadení, preto je podľa žalovaného orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní.
43. Podľa názoru správneho súdu s uvedenými závermi žalovaného nemožno súhlasiť. Z čl. 2 ods.
2 Ústavy SR vyplýva, že všetky orgány verejnej moci sa zriaďujú len ústavou, zákonom, alebo na
základe zákona, pričom sa súčasne vymedzuje ich pôsobnosť a právomoc, a preto sú príslušné konať a
rozhodovať len vo veciach, ktoré im boli zverené zákonom alebo na základe zákona. Žalovaný, ktorému
bol zverený výkon štátnej správy v oblasti slobodného prístupu k informáciám, má v prípade realizácie
tohto výkonu správy postavenie orgánu verejnej moci, a preto aj jeho pôsobnosť a právomoc musí byť
rovnako ako u všetkých orgánov verejnej moci vymedzená len zákonom alebo na základe zákona.
44. Zo znenia ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje funkčnú príslušnosť správnych orgánov
vyplýva, že príslušnosť je určená v prvom rade zákonom a v prípade, že príslušnosť zákon neurčuje,
môže ju určiť vnútorný predpis právnickej osoby, teda štatút, prípadne iný právny predpis upravujúci
jeho vnútorné pomery. Uvedené ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, pokiaľ ide o určenie príslušnosti
orgánu na základe iného predpisu upravujúceho vnútorné pomery, treba vzhľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, podľa ktorého môžu všetky orgány verejnej moci konať len v medziach svojej výslovne priznanej
právomoci vykladať tak, že vždy musí ísť o taký vnútroorganizačný predpis, ktorý bol vydaný na základe
zákona. Preto výklad ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku, aký v danom prípade urobil žalovaný je podľa
správneho súdu nekonformný z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a priamo odporujúci čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,
podľa ktorého musí byť výklad a uplatňovanie zákonov v súlade s ústavou.
45. Smernica č. 67/2009, ktorú prijal žalovaný, síce upravuje vnútorné pomery žalovaného ako právnickej
osoby štátu, avšak jej vydanie žalovanému nezveril žiaden zákon, preto túto smernicu nemožno
považovať za iný predpis upravujúci vnútorné pomery vydanú na základe zákona. Z tohto dôvodu
nemožno Smernicu považovať za súčasť štatútu žalovaného, a rovnako ani z dôvodu, že ju vydal sám
žalovaný a nie zriaďovateľ žalovaného, ktorý je v zmysle zák. č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách
verejnej správy jediným oprávneným na schválenie štatútu. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver,
že vecná príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní nebola určená štatútom žalovaného ako právnickej
osoby, ako to tvrdil žalovaný.
46. Správny súd pri skúmaní vecnej príslušnosti žalovaného ako odvolacieho orgánu vo veciach zák.
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, dospel k rovnakému záveru ako žalobca, ktorý
v žalobe namietal, že vecnú príslušnosť žalovaného ako odvolacieho orgánu neustanovil zákon a nie
je určená ani štatútom žalovaného ako právnickej osoby. Preto aj podľa správneho súdu, bol v zmysle
ust. § 58 ods. 2 Správneho poriadku príslušný o odvolaní žalobcu rozhodnúť orgán, ktorý žalovaného
ako právnickú osobu štátu zriadil, teda Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a nie
riaditeľ Správy účelových zariadení, ktorý konal ako vecne nepríslušný správny orgán.
47. Vzhľadom na to, že právna úprava vecnej príslušnosti v Správnom poriadku (ust. § 5) je zhodná s
právnou úpravou vecnej príslušnosti v ust. § 10 zák. č. 500/2004 Sb. Správny řád, v Českej republike,
správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo
dňa 4.11.2003, č.j. 7A 76/2002, podľa ktorého vecná príslušnosť v správnom konaní určuje kompetentný
správny orgán nielen odvetvovo, ale určuje tiež, ktorý stupeň orgánu v hierarchickej štruktúre správy
má rozhodovať v tom v ktorom stupni správneho konania. Ak rozhodol v odvolacom správnom konaní
ako odvolací orgán iný správny orgán, rozhodol tak ako orgán nie funkčne nepríslušný, ale ako orgán
nepríslušný vecne. Rozhodnutie vecne nepríslušného správneho orgánu je nulitným správnym aktom

zatiaľ čo nedostatok funkčnej príslušnosti pri rozhodovaní v správnom konaní odôvodňuje iba záver
o vadnosti nezákonnosti takéhoto správneho rozhodnutia, v žiadnom prípade nie teda záver o jeho
nulitnosti.
48. Keďže o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného vydaného na základe zák. č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám rozhodol orgán na to vecne nepríslušný, je žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 11/2017 zo dňa 30.03.2017 nulitným správnym aktom, teda nemá žiadne
právne účinky, napriek tomu bolo potrebné ho zrušiť, a preto správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm.
b) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude predložiť odvolanie žalobcu na rozhodnutie príslušnému
orgánu uvedenému v bode 46 tohto rozsudku.
49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
50. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (ust. § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné
dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.