Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/70/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200479
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2016200479.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci
sťažovateľa (pôvodne žalobcu): PATÁK, s. r. o., V. P. Tótha 30, Senica, IČO: 36 267 031, právne
zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103067149/2016 zo dňa 04. mája 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti
sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/25/2019-151 zo dňa 17. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/25/2019-151 zo dňa 17.04.2019 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 103067149/2016 zo dňa 04.05.2016 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 21502866/2015
zo dňa 21.12.2015 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a nevyhovel odvolaniu žalobcu, ktoré
podal proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 11
716,82,- euro na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2012.

2. Krajský súd v predmetnej právnej veci už raz rozhodol rozsudkom č. k. 20S/84/2016-85 zo dňa
29.03.2017, keď postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.
Predmetný rozsudok krajského súdu bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako kasačným súdom sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 podľa § 462 ods. 1 SSP a vec
bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Kasačný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v súvislosti s odpočtom
DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu
deklarovaným dodávateľom - GUMP tak, ako to bolo uvedené v spornej faktúre č. 120013 zo dňa
28.09.2012, predloženej správcovi dane. Taktiež mal za preukázané, že daňové orgány vzali do
úvahy aj skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, keď sa zaoberali výpoveďami všetkých svedkov,
ktorí však svoje rozporné tvrdenia týkajúce sa deklarovaného zdaniteľného obchodu nepreukázali
žiadnymi relevantnými dôkazmi. Poukázal aj na výsledky šetrenia Daňového úradu Nitra, ktorý na
dožiadanie správcu dane vykonal preverovanie daňového subjektu P&T trading, s. r. o. (subdodávateľ)
(ďalej aj len ,, P&T trading“) a zistil, že bol platiteľom DPH len do 31.12.2011, pričom na sídle

tejto spoločnosti sa nachádzal starý, rozpadnutý, neobývateľný rodinný dom. Realizáciu zdaniteľného
obchodu spochybňovala aj skutočnosť, že konateľ P&T trading Peter Maďar nemal vedomosť o tom, že
je konateľom a pokiaľ za spoločnosť reálne nekonal, správca dane mohol dôvodne predpokladať, že za
túto spoločnosť konali k tomu neoprávnené osoby. Okrem toho uviedol, že P&T trading nevykonávala
pre GUMP v roku 2012 žiadne práce a nedodávala žiaden materiál a nepozná konateľa GUMP Andreja
Herdu. Kasačný súd konštatoval, že správca dane bol oprávnený kontrolovať v prípade pochybností celý
obchodný reťazec za stavu, že si žalobca uplatnil odpočítanie DPH zo spornej faktúry za poskytnuté
služby na BPS Čečejovce a BPS Dvorianky vystavenej spoločnosťou GUMP, ktorá nemala na výkon
týchto služieb zamestnancov ani mechanizmy. V súvislosti s unesením dôkazného bremena kasačný
súd ďalej uviedol, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní,
musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako
deklaruje a dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na žalobcovi, ktorému daňové
orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a
vierohodným spôsobom preukázal, (nielen formálnymi dokladmi). Kasačný súd uviedol, že žalobca v
daňovom konaní riadne neobjasnil aké práce pre neho vykonala spoločnosť GUMP a aký tovar mu
dodala, pričom si túto spoločnosť vybral za svojho dodávateľa, hoci táto nemala zamestnancov a
mechanizmy na výkon prác v zmysle zmluvy a musela si na tieto práce zabezpečiť subdodávateľa.
Žalobca teda nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou
vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do
osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že bol viazaný právnym názorom
kasačného súdu, poukázal na jeho vyššie uvedené závery vyplývajúce z rozsudku 6Sžfk/50/2017 zo
dňa zo dňa 23.01.2019, kedy kasačný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu tak ako bolo deklarované v spornej faktúre. Krajský súd v nadväznosti na uvedené
konštatoval, že argumentácia žalovaného je podporená aj početnou judikatúrou, podľa ktorej splnenie
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet DPH preukazuje daňový subjekt (žalobca) a preto bolo
na žalobcovi, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet zo spornej
faktúry uplatňuje oprávnene, čo však neurobil. Krajský súd konštatoval, že závery daňových orgánov
zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon o DPH“).
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom predloženému daňovému dokladu
absentuje bez pochybností preukázané dodanie, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení
deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet, ako i o
vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

4. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie alebo, aby zrušil napadnutý
rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd už raz preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vrátiť vec žalovanému
na ďalšie konanie. Sťažovateľ uviedol, že od pôvodného rozhodnutia krajského súdu v roku 2017 sa
nič nezmenilo, nebolo vykonané nové dokazovanie, ani sa nezmenil skutkový stav sa nezmenil, preto
je pre neho nepochopiteľné, že krajský súd v roku 2019 vyhodnotil skutkový stav a stotožnil sa s
postupom žalovaného, ktorý vo svojom pôvodnom rozsudku žalovanému vytýkal. Sťažovateľ namietal,
že krajský súd v napadnutom rozsudku len stroho konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu,
že neobjasnil, aké práce pre neho spoločnosť GUMP vykonala a aký tovar mu dodala. Poukázal na
výpoveď konateľa GUMP p. Andreja Herdu, ktorý uviedol, že pozná sťažovateľa a spolupracoval s ním
v roku 2011 a začiatkom roka 2012 pri výstavbe 3 fotovoltaických elektrární Drahovce a 6 elektrární
v Senici, a že okrem FTV elektrární spolupracovali aj pri iných stavbách v okolí Senice. Andrej Herda
potvrdil vystavenie spornej faktúry, podpis na faktúre a dodanie uvedených tovarov a služieb spoločnosti
žalobcu, čím v konaní nebola spochybnená materiálna existencia dodaných prác. Sťažovateľ uviedol,
že splnil všetky podmienky stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, ktoré slovenský právny
poriadok požaduje pre prípad odpočítania dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Poukázal na to,
že krajský súd sa nezaoberal výpoveďou Andreja Herdu a túto nezohľadnil. Sťažovateľ namietal, že
správca dane mal k dispozícii všetky dôkazy a doklady (faktúry a prílohy k odberateľsko-dodávateľským

vzťahom medzi ním a GUMP) za rok 2011, pričom stav odberateľsko-dodávateľských vzťahov medzi
ním a GUMP bol rovnaký aj v roku 2012 a to aj vo vzťahu k subdodávateľovi, t.j. P&T trading. Namietal,
že krajský súd sa nezaoberal tým, že Daňový úrad Senica, ktorý mal pri kontrole zdaňovacieho obdobia
január až december 2011 k dispozícii všetky dôkazy a doklady, potvrdil tento odberateľsko-dodávateľský
vzťah, pričom rovnaký vzťah, len v inom období - v roku 2012 už správca dane spochybnil.

5. Sťažovateľ namietal, že správca dane mal byť zaťažený dôkazným bremenom a bolo jeho
povinnosťou dostatočným spôsobom preukázať kontrolné zistenia a nie len sa stroho odvolávať na
ustanovenia zákona o DPH. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nesprávne rozloženie dôkazného
bremena a poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach O. Ltd C-354/03, F. E. Ltd C-353/03,
B.H.S. Ltd C-484/03 a K C-439/04. V nadväznosti na to uviedol, že ak správca dane nepreukáže
preverovanému daňovému subjektu úmysel zúčastniť sa alebo priamo realizovať podvodné konanie
a ak správca dane ani nepreukáže, že o podvodných konaniach iných subjektov mal alebo mohol
preverovaný daňový subjekt vedieť, nemôže byť právo na priznanie nadmerného odpočtu, prípadne
zníženia vlastnej daňovej povinnosti, žiadajúcemu daňovému subjektu odopreté. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Af/131/2014 zo dňa 25. marca 2005 a rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci MahegébenKft., C-78/12 zo dňa 21.júna 2012.

6. Sťažovateľ ďalej namietal, že výpoveď konateľa P&T trading Petra Maďara, ktorý nemal vedomosť
o tom, že je konateľom nemôže byť dôvodom pre spochybnenie spolupráce medzi sťažovateľom a
dodávateľom GUMP, keďže GUMP bola obchodným partnerom sťažovateľa a bolo preukázané dodanie
tovaru a služieb. Skutočnosť, či si uvedené tovary alebo služby GUMP realizovala alebo zabezpečila
prostredníctvom subdodávky, bolo pre sťažovateľa irelevantné. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že
krajský súd nezohľadnil výpoveď K. F., ktorý mal generálnu plnú moc za spoločnosť P&T trading a ktorý
výpoveďou odstránil nezrovnalosť týkajúcu sa dodania materiálu spoločnosťou P&T trading pre
spoločnosť GUMP, keď poukázal na to, že vykonával v zastúpení spoločnosti P&T trading s.r.o. práce
a potvrdil vykonané práce pre spoločnosť GUMP. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.3Sžf/1/2011 sťažovateľ uviedol, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
reálnosti materiálneho plnenia a naopak správca dane neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by
materiálne plnenie nebolo poskytnuté spoločnosťou GUMP, pričom nesprávne túto dôkaznú povinnosť
prenášal na žalobcu.

7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky sťažovateľa sú nedôvodné a navrhol
kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. K tvrdeniam žalobcu o inak vyhodnotenom skutkovom
stave v pôvodnom rozsudku a napadnutom rozsudku žalovaný uviedol, že s poukazom na kasačný
prieskum pôvodného rozsudku a jeho zrušenie a vrátenie krajskému súdu, krajský súd postupoval
správne, keď správnu žalobu zamietol. Podľa žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku podrobne
popísal a vyhodnotil skutkový i právny stav, jasne a zrozumiteľne vyhodnotil námietky žalobcu a
náležite zdôvodnil zamietnutie správnej žaloby. Nestotožnil sa s tvrdením, že výpoveď Andreja Herdu
nebola spochybnená, pretože nevedel uviesť žiadne bližšie informácie ohľadom zdaniteľného obchodu,
ani nevedel uviesť akými pracovníkmi boli služby vykonané, ani či boli dodané spoločnosťou P&T
trading a ani nepredložil doklady. K námietke predložených dokladov za rok 2011, ktoré mali preukázať
uskutočnenie zdaniteľných obchodov aj v roku 2012 uviedol, že doklady týkajúce sa zdaňovacích období
roku 2011 nemajú relevanciu pre zdaňovacie obdobia roku 2012. K výpovedi K. F. uviedol, že hoci potvrdil
uskutočnenie dodávok materiálu a prác pre GUMP v roku 2012, zároveň uviedol, že P&T trading s.r.o.
vykonávala práce v Čečejovciach pri Košiciach a pri Trebišove, súčasne však označil konateľa pána K.,
ktorý mu mal vystaviť aj plnú moc, pričom v rozhodnom období bol konateľom Peter Maďar. Uvedené
tvrdenie podľa žalovaného nemožno považovať za dôkaz o tom, že práve služby deklarované spornou
faktúrou boli dodané spoločnosťou P&T trading, najmä keď konateľ GUMP si nevedel spomenúť, či
mu služby deklarované spornou faktúrou dodala táto spoločnosť ani nepredložil žiadne doklady, ktoré
by uvedené potvrdzovali. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.
5Sžf/97/2009 a body 108 až 110 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/50/2017
zo dňa 23.01.2019.

8. K námietke rozloženia dôkazného bremena žalovaný konštatoval, že v procese správy daní, ako aj v
daňovom konaní nesie dôkazné bremeno sťažovateľ. Uviedol, že pri preukazovaní oprávnenosti nároku
na odpočítanie dane sú pre dokazovanie zákonom stanovené prísnejšie podmienky a keďže tieto sú
hmotnoprávneho charakteru, k záveru, či sú tieto podmienky splnené nestačí len existencia faktúry, ale

je potrebné overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Daňové doklady -
faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich
uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať,
že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. K
sťažovateľom zmieneným rozsudkom Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že ide o ochranu poctivého
obchodníka, t.j. že poctivým obchodníkom patrí odpočítanie dane, aj keď nakúpili od nepoctivého
obchodníka, ktorý má vo svojom konaní nedostatky alebo prípadný podvod, ak o ňom nevedeli alebo
nemohli vedieť. Žalovaný však vo svojich záveroch neprenášal nedostatky prípadne podvod na inom
stupni reťazca na sťažovateľa, ale odpočítanie neuznal z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal, že mu
služba bola dodaná tak, ako je uvedené na spornej faktúre. Žalovaný nesúhlasil s tým, že boli splnené
podmienky pre odpočet DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Naopak správca dane, ako aj žalovaný
skonštatovali porušenie hmotnoprávnych ustanovení, na základe porušenia ktorých žalobcovi právo na
odpočítanie dane nevzniklo. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v danej veci bol spochybnený
vznik daňovej povinnosti u dodávateľa sťažovateľa, ktorý je základným predpokladom vzniku na nárok
na odpočet DPH. Žalovaný preto zotrval na názore, že sťažovateľ nepreukázal, že došlo k dodaniu tak,
ako to deklaruje sporná faktúra, a preto aj správca dane postupoval správne, pričom rovnaký záver prijal
aj kasačný súd v danej veci v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019, body 103 až 105.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v
zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.

10. Podľa § 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak dôjde k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy
sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

11. Kasačný súd už prejednávanú vec preskúmaval v konaní vedenom na kasačnom súde pod sp. zn.
6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019. V tomto konaní vyslovil právny názor, ktorý si krajský súd osvojil v
napadnutom rozsudku. Námietka žalobcu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže už raz preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného a toto zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie je s poukazom na § 469 SSP a závery kasačného súdu vyslovené v zmienenom
rozsudku sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 irelevantná. Z právneho názoru kasačného súdu
vysloveného v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 vyplýva, že: ,,z hľadiska posúdenia
nárokov žalobcu na uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie
september 2012, kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že žalobca
nepreukázal reálne uskutočnenie dodávky predmetných služieb konkrétnym dodávateľom - GUMP, s. r.
o. tak, ako to bolo deklarované vo faktúre predloženej správcovi dane“.

12. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
postupoval v súlade s ustanovením § 469 SSP, keď sa riadil záväzným a náležite odôvodneným
právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019.
Za tohto stavu kasačný súd ustálil, že v prejednávanom prípade krajský súd vydaním napadnutého
rozsudku postupoval správne a v súlade so zákonom rešpektujúc právo žalobcu na spravodlivý proces.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom konaní venoval pozornosť skutočnostiam, ktoré boli
zdôraznené v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, plne rešpektoval právny názor kasačného súdu a
v celom rozsahu odstránil všetky pochybenia.

13. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky žalobcu obsiahnuté v kasačnej
sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a kasačný súd ich
vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd sa preto v prejednávanej veci v plnom rozsahu pridržiava
odôvodnenia zrušujúceho rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu uvádza nasledovné:

14. K námietkam sťažovateľa vo vzťahu k výpovedi konateľa spoločnosti GUMP Andreja Herdu kasačný
súd poukazuje na bod 94 odôvodnenia rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa
23.01.2019 v danej veci, ktorého sa pridržal aj krajský súd.

15. K otázke posúdenia dôkazného bremena kasačný súd poukazuje odôvodnenie rozsudku kasačného
súdu sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 v danej veci, a to najmä na body 82, 99 až 102 a 111.
K spochybneniu spolupráce medzi sťažovateľom a dodávateľom, spoločnosťou GUMP a k tvrdeniam
sťažovateľa, že bolo v konaní preukázané dodanie tovaru a služieb, keď sťažovateľovým obchodným
partnerom bola práve spoločnosť GUMP, kasačný súd opätovne poukazuje o.i. na bod 111 odôvodnenia
rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 v danej veci.

16. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že svedok K. F. svojou výpoveďou odstránil nezrovnalosť týkajúcu
sa dodania materiálu spoločnosťou P&T trading pre spoločnosť GUMP sa kasačný súd stotožňuje s
vyjadrením žalovaného, že hoci K. F. potvrdil uskutočnenie dodávok materiálu a prác pre GUMP v roku
2012, zároveň označil za konateľa P&T trading pána K., ktorý mu mal vystaviť aj plnú moc, pričom v
rozhodnom období bol konateľom Peter Maďar. Uvedené tvrdenie preto nemožno považovať za dôkaz
o tom, že práve služby deklarované spornou faktúrou boli dodané spoločnosťou P&T trading, najmä keď
konateľ GUMP si nevedel spomenúť, či mu služby deklarované spornou faktúrou dodala táto spoločnosť
ani nepredložil žiadne doklady, ktoré by uvedené potvrdzovali. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje
aj na bod 93 odôvodnenia rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa 23.01.2019 v danej
veci.

17. K sťažovateľom zmieneným rozsudkom Súdneho dvora EÚ, kasačný súd uvádza, že v predmetných
konaniach išlo o ochranu poctivého obchodníka, pričom tieto nebolo možné aplikovať na dané konanie,
keď tak súdy, ako ani žalovaný neprenášali nedostatky, prípadne podvod na inom stupni reťazca na
sťažovateľa, ale odpočítanie DPH nebolo uznané z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal reálne
uskutočnenie dodávky tovaru.

18. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že krajský súd v zmysle § 469 SSP
rešpektoval právny názor kasačného súdu vyslovený v jeho rozsudku sp. zn. 6Sžfk/50/2017 zo dňa
23.1.2019, s prejednávanou vecou sa dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a
vyvodil správne skutkové závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením
krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

19. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak,
že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a
žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 3. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.