Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 4, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 27Cb/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119366988
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:6119366988.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,

Y.č.XXXX/XX,podnikajúcipodobchodnýmmenom:H.M.,sosídlomD.,Y.č.XXXX/XX,A.:XXXXXXXX,
proti žalovanému: R., s.r.o., so sídlom Vráble, Melek č. 142, o zaplatenie 7.302,88 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.302,88 eur s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 3.834,13 eur odo dňa 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.468,75 eur odo dňa
31.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica ako na upomínacom
súde domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 7.302,88 s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonal pre
žalovaného práce na základe Zmluvy o dielo, a to zváracie práce za mesiac máj 2019 v dojednanej sume
3.834,13 eur a za mesiac jún 2019 v dojednanej sume 3.468,75 eur. Žalobca vykonané práce vyúčtoval
faktúrami č. 20190005 a č. 20190006. Žalovaný žalobcovi doposiaľ za vykonané práce nezaplatil.

2/ Okresný súd Banská Bystrica vo veci samej rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 16Up/1151/2019 zo
dňa 25.09.2019. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 30.09.2019. Žalovaný
protiplatobnémurozkazupodalodporsvecnýmodôvodnenímvzákonomstanovenejlehoteprepodanie
odporu, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu
žalobcu vec postúpil na všeobecný súd, Okresný súd Nitra, kde bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie dňa 09.12.2019 a zaregistrovaná pod sp. zn. 27Cb/47/2019.

3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená dňa 30.09.2019 do vlastných rúk
- elektronicky.

4/ Žalovaný v podanom odpore ( čl. 26 - 27 ) uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom na vydanie
platobného rozkazu. Žalovaný potvrdil, že žalobca pre neho vykonával zváračské práce na základe
zmluvyodielo,avšakžalobcapodľažalovanéhonepredložilvyplnenýhodinovývýkaz,tedanepreukázal,
či zváračské práce skutočne vykonal. Žalobca predložil hodinový výkaz, pričom ako uvádza žalovaný

v odpore, medzi stranami bolo dohodnuté, že žalobca je k faktúre povinný predložiť montážny denní
( podľa žalovaného niečo ako stavebný denník ), čo neurobil. Preto žalovaný považuje nárok žalobcu
za nedôvodný a nepreukázaný.5/ Žalobca sa k podanému odporu vyjadril ( čl. 34 - 35 ) a uviedol, že žalobca spolu s faktúrami zasielal
vždy žalovanému súpis vykonaných hodín, keďže presne to vyžadovala nemecká firma. Tento súpis
obsahoval dátum, počet odpracovaných hodín, číslo zákazky, pracovnú pozíciu a miesto výkonu práce.

Žiadny iný denník sa nikdy neviedol. Na základe takýchto súpisov žalovaný dovtedy faktúry uhrádzal ( s
výnimkou tých, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní ). Spor medzi stranami začal až po doručení
výpovede zo strany žalobcu a trvanie výpovednej doby začalo 01.05.2019 a trvalo dva mesiace do
30.06.2019. Ide presne o obdobie výpovednej doby, za ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil vykonané
práce. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ by žalovaný neuhradil za vykonané práce,

došlo by zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

6/ Žalovaný dňa 21.02.2020 oznámil ( čl. 64 ), že listiny predložené žalobcom nepostačujú k tomu, aby
bolo možné konštatovať splnenie jeho zmluvných povinností. Podpis na hodinovou výkaze nie je možné
identifikovať komu patrí. Montážny denní k doposiaľ nebol predložený.

7/ Žalobca dňa 12.03.2020 zaslal písomne vyjadril k oznámeniu žalovaného ( čl. 74 ) a uviedol, že trvá
na podanej žalobe, keď podľa žalobcu vyplnený súpis vykonaných hodín možno považovať za montážny
denník s ohľadom na údaje, ktoré obsahoval. Žalovaný v minulosti nikdy nenamietal, že by žalobca
nepredkladal montážny denník. Montážny denník ako taký napokon nemá žiadnu predpísanú formu, a
to ani zákonom, ani zmluvou a podľa žalobcu ide zo strany žalovaného iba o účelové tvrdenie.

8/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 04.09.2020, na ktorom bola prednesená
žaloba. Na pojednávanie súd predvolal aj žalovaného, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa
25.05.2020 ( doručenka pri čl. 81 ), ktorý sa na pojednávanie nedostavil a z účasti na pojednávaní sa
ani neospravedlnil, a to ani dodatočne. Nakoľko neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania,

súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

9/ Na pojednávaní súd vykonal dôkaz výsluchom žalobcu a súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením
obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-6,
Potvrdenie o pridelení veci čl. 7, Faktúra s hodinových výkazom čl. 8, Faktúra s hodinovým výkazom čl.

9, Plná moc čl. 10, Zmluvy o dielo čl. 11 - 13, Osvedčenie o DPH čl. 14, Lustrácie čl. 15 - 17, Platobný
rozkaz čl. 18 - 19, Odpor proti platobnému rozkazu čl. 26 - 27, Plná moc čl. 28, Vyjadrenie žalobcu k
odporu čl. 34, Výpis z OR SR čl. 38 - 39, Lustrácie čl. 40 - 46, Vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 56
- 58, Vyjadrenie žalobcu čl. 60, Vyjadrenie žalovaného čl. 64, Vyjadrenie žalobcu čl. 74, Oznámenie o
ukončení zastúpenia čl. 101 - 103, Oznámenie o ukončení zastúpenia čl. 105 - 106.

10/ Žalobca na pojednávaní ( čl. 108 - 110 ) uviedol: Ja žiadam sud o vydanie rozsudku v plnom rozsahu
ako bola podaná žaloba, nakoľko sa žalovaný nedostavil. Spoločnosť SPvZ firmu predala likvidátorovi,
ktorý firmu ruší. K odporu uvádzam, že žiadny montážny denník od nás nikdy nepýtali. Pracoval som
pre nich 17 mesiacov a až počas výpovednej doby mi nezaplatili s tým, že som neodovzdal montážny

denník. Na tlačive od nemeckej firmy sa vypĺňal čistý počet odpracovaných hodín, ako aj to, kde som
pracoval a kedy. Nemecká firma mi dala aj potvrdenie, že som tam tie 2 mesiace odpracoval a tiež,
že firma SpvZ dostala uhradené. Predchádzajúci majiteľ p. Illes, majiteľ spoločnosti SpvZ, pre ktorého
som pracoval 17 mesiacov, mi 15 mesiacov vyplácal faktúry na základe tlačiva predloženého nemeckou
firmou FAS. Na tomto tlačive bol vyplnený dátum, čas odkedy dokedy som pracoval, teda čistý čas

bez obedov, miesto kde som pracoval a číslo zákazky, na ktorej sme pracovali. To boli jediné papiere,
ktoré vyžadovala nemecká firma a tieto boli zasielané prvého nasledujúci mesiac. Každý mesiac som
ich zasielal a na základe toho mi bolo uhradené. Spor nastal pretože mi nevyplácali za čas, keď som
dal výpoveď a po skončení výpovednej doby sme spolu ešte telefonicky komunikovali, aj mailom, s tým,
že mešká s platením, to bolo 05.07.2019, kedy mi povedal, že mi vyplatí. Po tejto komunikácií mi už

viacej nedvíhal. O tom, že mal problémy s montážnym denníkom, som sa dozvedel až potom, ako som
to dal na vymáhanie.
Na otázku sudcu, kto podpisoval hodinové výkazy ( čl. 8 a 9 v spise ), žalobca uviedol, že dielenský
majster - Reiner Beyer.

11/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca a žalovaný medzi
sebou uzatvorili Zmluvu o dielo v písomnej forme dňa 02.01.2019. Žalobca pre žalovaného vykonal
dohodnuté práce riadne a včas, preto si za ich vykonanie vyúčtoval sumu 7.302,88 eur, a to dvomi
faktúrami, prvá faktúra č. 20190005 na sumu 3.834,13 eur ( čl. 8 ) za práce vykonané v mesiaci máj2019 a druhá faktúra č. 20190006 na sumu 3.468,75 eur ( čl. 9 ) za práce vykonané v mesiaci jún
2019. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú sumu, preto si ju žalobca uplatnil žalobou spolu s úrokom z
omeškania a nárokom na náhradu trov konania.

Žalovaný sa v konaní bránil podaním odporu a tým, že žalobca k jednotlivým faktúram nepredložil
montážny denník, čím podľa žalovaného žalobca nepreukázal vykonanie jednotlivých prác. Žalovaný
k faktúram pripojil súpis vykonaných prác, z ktorých je zrejmé, v akom rozsahu, kedy a kde boli práce
vykonané. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach namietal aj podpis na súpise vykonaných prác,
ktorý podľa žalovaného nie je zrejmé, komu patrí, avšak v tomto smere neoznačil žiadne dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení a žiadne dôkazy k podanému odporu a svojim vyjadreniam ani nepripojil.
Žalovaný navrhol ako dôkazy vykonať výsluch strán sporu. Nakoľko sa žalovaný bez ospravedlnenia
nezúčastnil na pojednávaní, súd vykonal dôkaz iba výsluchom žalobcu.

12/ Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

13/ Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

14/ Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

15/ Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

16/ Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

17/ Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne
a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich.

18/ Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

19/Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

20/ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21/ Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

22/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR).23/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00%, teda úrok z omeškania
mohol byť najviac 9,00%.

24/ S ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä výsluch žalobcu a predložené listinné dôkazy, súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu, preto jej vyhovel. Súd mal v konaní
preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v písomnej forme, predmetom ktorej
bolo vykonanie zváračských a zámočníckych prác podľa príslušnej dokumentácie a pokynov vedúceho
montéra, alebo objednávateľa, pričom presný rozsah prác bude určený zápismi v montážnom denníku,

ktorý je zhotoviteľ povinný podľa tejto zmluvy viesť. Medzi stranami sporu sa jedná o obchodnoprávny
vzťah, keď záväzok vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Zmluvou o dielo bola medzi stranami
dohodnutá cena za dielo, a to vo výške 18,50 eur za hodinu prác. Zmluva o dielo ďalej ukladala žalobcovi
povinnosť viesť montážny denník, ktorý bolo potrebné spolu s mesačným hodinovým výkazom pripojiť
k jednotlivým faktúram. Žalobca v konaní predložil výkaz hodinových prác za jednotlivé mesiace ( máj
2019 a jún 2019 ), ktoré boli podpísané príslušným pracovníkom nemeckej spoločnosti, pre ktorú boli

práce realizované. Rozsah prác, za ktoré si žalobca uplatnil svoj nárok, vyplýva z hodinových výkazov
a cena za hodinu práce bola dohodnutá v zmluve o dielo.
Súd dospel k záveru, že vykonanie zváračských prác vyplýva z predloženého hodinového výkazu prác,
tento bol riadne vypracovaný a podpísaný. Napriek tomu, že žalovaný namietal, že nie je zrejmé,
kto výkazy podpísal, žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že výkazy prác podpisoval

dielenský majster, K. Súd nemal dôvod o jeho výpovedi pochybovať. Montážny denník síce v konaní
predložený nebol, podľa súdu však nie je dané, čo by mal montážny denník konkrétne obsahovať. Podľa
súdu tiež z ničoho nevyplýva, že by mal mať náležitosti ako stavebný denník, tento vedie napokon
zhotoviteľstavby.Náležitosti,ktoréobsahujehodinovývýkaz,podľasúdumôžuplniťfunkciumontážneho
denníka. Je z neho zrejmé, kto vykonal práce, kedy, v akom rozsahu a na akom diele. Rovnako podľa

zmluvy o dielo nie je dohodnutá sankcia nezaplatenia za vykonané práce, ak nie je vedený montážny
denník. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že montážny denník má byť niečo ako stavebný
denník. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že pätnásť mesiacov fungoval medzi stranami
vzťah tak, že žalovaný nepožadoval montážny denník na účely vyplatenia ceny za vykonané práce,
ale akceptoval hodinový výkaz prác. Medzi stranami tak bol zaužívaný spôsob, že žalobca predložil

faktúru, hodinový výkaz, avšak nie montážny denník, a na základe toho žalovaný plnil všetky svoje
záväzky vo vzťahu k žalovanému s výnimkou posledných dvoch mesiacov ( máj a jún 2019 ). Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe žalobcu, keď akceptoval listiny predložené žalobcom ako
dôkazy preukazujúce nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané práce.
Žalovaný v podanom odpore a vo svojich písomných vyjadreniach neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, z ktorých by súd dospel k záveru, že by boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby,
nepredložil v konaní žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ako dôkazy označil výsluchy strán
sporu, z ktorých súd realizoval výsluch žalobcu, keď sa žalovaný na nariadenom pojednávaní bez
ospravedlnenia nezúčastnil. Tvrdenia, ktoré v konaní ( v podanom odpore ) prezentoval žalovaný, bol
povinný preukázať a dokázať. Žalovaným uvádzané skutočnosti v podanom odpore ( vyjadreniach )

neboli v konaní preukázané. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, kto hodinové výkazy podpísal, bola
vyriešená vykonaním dôkazu - výsluchu žalobcu na pojednávaní, keď označil osobu, ktorá podpísala
hodinové výkazy. Nedodržanie povinnosti viesť montážny denník bez dohodnutia jeho formy, obsahu,
nedokazuje, že by žalobca účtované práce nevykonal. Zároveň jeho nevyžadovanie žalobcom počas
trvania celého vzťahu s výnimkou obdobia výpovednej doby, nemôže mať za následok nepriznanie

nároku žalobcovi za práce vykonané počas výpovednej doby. Skutočnosť, že žalobca vykonával práce
na diele pre žalovaného, resp. pre spoločnosť FAS v mesiacoch máj 2019 a jún 2019, zároveň potvrdila
nemecká spoločnosť, pre ktorú boli práce vykonané ( čl. 57 ).
Keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania,
a to v ním uplatnenej výške 8,00% ročne, keďže medzi stranami nebola výška úroku z omeškania

dohodnutá, preto mal žalobca nárok na jeho priznanie v zákonom stanovenej výške, ktorá bola v čase
omeškania žalovaného 9%. Žalobca si však uplatnil nárok na úrok z omeškania v nižšej výške ako je
maximálna zákonná výška, preto ho súd priznal, a to odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do ich
uhradenia.

25/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.26/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, keď určil, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%.

30/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý
vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z
právoplatného rozhodnutia sudcu.

31/Podľa§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa § 232 ods.
3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.