Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/79/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520010264
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2520010264.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného L. U.
pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 20. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. U., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom U., Q. XXXX/XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1) dňa 13.7.2020 v čase asi o 23.55 hod. v U. na parkovisku na rohu ulíc B. a B. na tam zaparkovanom
motorovom vozidle zn. Mitsubishi Pajero, farby zelenej metalízy tmavej, EČV: U. H., rozbil bočné okno na
pravej strane na kufri vozidla, vznikol do batožinového priestoru, kde strhol sieť oddeľujúcu batožinový
priestor od zadných sedadiel, čím si sprístupnil celý interiér vozidla, ktoré prehľadal s úmyslom z neho
odcudziť bližšie nezistené veci, počas tohto konania bol pristihnutý hliadkou Obvodného oddelenia PZ
U., čím poškodenému J. U., spôsobil rozbitím okna škodu vo výške 50 eur, pričom bolo zistené, že dňa
16.4.2020 mu bola príslušníkom Obvodného oddelenia PZ U. uložená bloková pokuta nezaplatená na
mieste na blok číslo 12129955 vo výške 30 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona
Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších noviel,

2) dňa 29.3.2020 v čase okolo 22:50 hod. v železničnej stanici C. neustáleným spôsobom vnikol do
budovy skladu užívaného spoločnosťou V., spol. s r. o., IČO: 35680610, pričom rozbil sklenú tabuľu na
bočnom okne a nezisteným spôsobom precvakol visiaci zámok na vstupných dverách z vonkajšej strany,
odkiaľ následne odcudzil 1 ks elektrocentrály zn. Eisemann E44001 Ecoline 3,7 Kw, 230V, 1 ks pákových
nožníc na plech, 2 ks plechových bandasiek každá o objeme 20 litrov, každá s obsahom 20 litrov nafty,
1 ks plastovej bandasky o objeme 10 litrov s obsahom 10 litrov benzínu, 1 ks bližšie neurčený vrták, 1 ks
zväzok kľúčov s neustáleným počtom kľúčov, čím poškodenej spoločnosti V., spol. s r. o., spôsobil škodu
o celkovej výške 399,70 eur, a súčasne vnikol do vedľajšieho kontajnera používaného spoločnosťou
K., s. r. o., IČO: 35820551, tak, že pákovými nožnicami precvakol visiaci zámok na vstupných dverách,
odkiaľ následne odcudzil 1 ks ponorného čerpadla zn. Belumi neustáleného typu, čím poškodenej
spoločnosti K., s. r. o., spôsobil škodu o celkovej výške 150 eur, pričom vyššie uvedený čin spáchal
spoločným konaním s toho času už nebohou osobou Q. U.,

t e d a

v bode 1) a 2)
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, pričom v bode 1) jeho konanie
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin a
konania sa dopustil aj hoci už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
a v bode 2) trestný čin spáchal spoločným konaním a spôsobil tak aj malú škodu,

č í m s p á ch a l

v bode 1) a 2)
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, pričom v bode 1) aj
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona a v bode 2)
aj podľa § 20 Trestného zákona a § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona,
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodeným:
1) spoločnosti V., spol. s r.o., so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX C.,
IČO: 35 680 610 škodu vo výške 199,70 eur a
2) spoločnosti K. V. P., s. r. o., so sídlom B. XX, XXX XX Q., IČO: 35 820 551 škodu vo výške 150,- eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa odkazuje poškodený J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XXXX/X, U. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 403/20/2204 na Okresný súd Piešťany dňa
27.10.2020 obžalobu na L. U. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného
zákona, pričom v bode 1) aj podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 212 odsek 1 písmeno g)
Trestného zákona a v bode 2) aj podľa § 20 Trestného zákona a § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd dňa 19.11.2020 rozhodol vo veci trestným rozkazom, doručeným obžalovanému dňa 24.11.2020,
voči ktorému si podal obžalovaný odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.1.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutkov tak, ako sú mu kladené za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 403/20/2204 zo dňa 27.10.2020.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,
súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257
odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať, a prítomného poškodeného, ktorý sa k prijatiu vyhlásenia nevyjadril.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov tak, ako sú mu kladené za vinu vo výroku tohto
rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa k obom skutkom priznal, súd
nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Poškodený J. U. si náhradu škody uplatnil v sume 300 eur, keďže výmena rozbitého okna na vozidle ho
stála 350 eur, avšak obžalovaný mu poštovou poukážkou uhradil sumu 50 eur.
Poškodená spoločnosť V., spol. s r. o. C. si uplatnila náhradu škody v sume 399,70 eur za odcudzené
veci. Obžalovaný dňa 29.10.2020 doložil súdu kópiu poštovej poukážky o úhrade sumy 200 eur dňa
22.10.2020 spoločnosti V. ako náhrady škody za skutok z 29.3.2020.

Poškodená spoločnosť K. V. P., s. r. o. Q. si uplatnila náhradu škody v sume 150 eur za odcudzené
čerpadlo.
Obžalovaný sa k uplatneným nárokom na náhradu škody vyjadril len tak, že časť škody uhradil, o čom
súdu doložil poštové poukážky z 22.10.2020 o úhrade sumy 50 eur poškodenému J. U. a sumy 200 eur
poškodenej spoločnosti V..
Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že poškodenému J. U. bola uhradená celá suma hodnoty rozbitého
okna na vozidle podľa odborného vyjadrenia vo výške 50 eur.

Výsluchom poškodeného J. U. a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania
súd zistil nasledovné:

Obžalovaný v záverečnej reči úprimne oľutoval svoje konanie.

Poškodený J. U. uviedol, že za výmenu rozbitého okna na vozidle uhradil sumu 350 eur, pričom 280
eur stálo náhradné sklo a 70 eur platil za prácu. Doklady o uhradenej sume za opravu okna vozidla
poškodený nepredložil.

Podľa odborných vyjadrení je hodnota bočného skla na kufri vozidla zn. Mitsubishi Pajero v sume 50 eur,
hodnota ponorného čerpadla zn. Belumi nezisteného typu v sume 150 eur, a hodnota elektrocentrály
Eisemann, pákových nožníc, vrtáku a bandasiek s obsahom pohonných hmôt v sume 399,70 eur.

Zo správy Mestského úradu U. vyplýva, že obžalovaný je slobodný, nezamestnaný a býval u matky v
mieste trvalého bydliska.
Z potvrdenia Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že obžalovaný bol za krádeže a za iné trestné
činy vo výkone trestu odňatia slobody od 9.6.2003 do 9.6.2005, od 9.6.2005 do 9.9.2006, od 31.10.2007
do 31.10.2008 a od 13.7.2009 do 13.9.2017 (aj za drogovú trestnú činnosť). Od 1.8.2018 do 1.8.2019
bol vo výkone väzby a od 16.7.2020 je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom koniec trestu má mať
16.3.2021.
V registri priestupkov má obžalovaný od roku 2018 záznamy o 8 priestupkoch, z čoho je 6 priestupkov
v doprave, kde mu boli uložené sankcie od napomenutia až po pokutu 50 eur, a 2 priestupky sú proti
majetku, a to zo dňa 30.7.2018, kedy odcudzil spred budovy autoškoly bicykel v hodnote 256 eur, za čo
mu bola uložená pokuta 150 eur a zo dňa 16.4.2020 za drobnú krádež s pokutou 30 eur.
Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2000 doposiaľ 7 krát súdne trestaný, predovšetkým
za krádeže na nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, 2 roky a 1 rok. V roku
2015 bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť aj krádež na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a
2 mesiace, ktorý vykonal 13.9.2017. V roku 2016 mu bolo za krádež a porušovanie domovej slobody
upustené od uloženia súhrnného trestu. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/50/2018
zo dňa 16.9.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/157/2019 zo dňa
12.5.2020 bol obžalovaný odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého skutku sa dopustil
dňa 30.7.2018, na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, v ktorej trestnej veci bol obžalovaný
vo väzbe od 1.8.2018 do 1.8.2019 a aktuálne vykonáva zvyšok tohto trestu do 16.3.2021.

Pre trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného je možné uložiť trest odňatia
slobody až na dva roky.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutkov uvedených v obžalobe na základe jeho vyhlásenia
o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovaného zodpovedalo aj dokazovanie vykonané v
prípravnom konaní.
Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10
odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (pri jednom skutku odcudzil väčšie množstvo

hodnotných vecí s možnosťou ich rýchlo speňažiť a pri druhom skutku násilím vošiel do vozidla kamaráta
s úmyslom nejaké veci tam odcudziť) a najmä jeho následku (hodnota odcudzených vecí v sume takmer
550 eur), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (pri jednom skutku konanie so spolupáchateľom,
pričom miesto skutku si boli najskôr obzrieť počas dňa, pri druhom skutku vlámanie sa do vozidla
kamaráta po jeho smrti) a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom
vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a
konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by mu
nezabránil v opätovnom páchaní majetkovej trestnej činnosti, za ktorú už bol okrem inej trestnej činnosti
v posledných 20 rokoch 6 krát odsúdený na celkovú výmeru trestov 12 rokov a 5 mesiacov. Aktuálne je
obžalovaný vo výkone 20 mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody za inú ako majetkovú
trestnú činnosť, pričom časť trestu vykonal väzbou od 1.8.2018 do 1.8.2019, teda obžalovaný sa jedného
zo skutkov v danej veci dopustil v čase po prepustení z väzby a po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku,
ktorým mu bol uložený 20 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody a druhého skutku sa dopustil
už po právoplatnom odsúdení. Keďže ani vyhlásený rozsudok, ktorým mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, z ktorého časť vykonal väzbu, obžalovaného neviedol k tomu, aby sa trestnej
činnosti opätovne nedopúšťal, iný ako trest odňatia slobody by obžalovanému nezabránil v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a neviedol by ho k vedeniu riadneho života.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie
a pohnútku, pričom obžalovaný sa dopúšťal krádeží vlámaním, z časti v štádiu pokusu, za účelom
získania finančných prostriedkov, resp. ľahko speňažiteľných vecí, čím spôsobil škodu viacerým
subjektom. Obžalovaný postupoval premyslene a plánovane, keďže minimálne v jednom prípade si bol
so spolupáchateľom obzrieť miesto skutku za denného svetla v deň spáchania činu. Obžalovaný pritom
chcel svojím konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, teda konal v priamom úmysle.
Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že
prevažná väčšina predchádzajúcich odsúdení obžalovaného je za majetkovú trestnú činnosť vo forme
krádeží. V jednom prípade bol odsúdený aj za drogovú trestnú činnosť. Napriek tomu, že obžalovanému
boli ukladané len nepodmienečné tresty odňatia slobody, skutky v danej veci spáchal v čase, keď bol
prepustený z väzby za inú jeho trestnú činnosť, ktorá bezprostredne súvisela s odcudzením bicykla, za čo
bol priestupkovo postihnutý, a za ktorú už bol v čase prvého čiastkového útoku pokračovacieho prečinu
krádeže v danej veci neprávoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný
však v páchaní krádeže v danej veci pokračoval aj po právoplatnosti odsúdenia v inej trestnej veci zo
dňa 12.5.2020. Obžalovaný je dlhodobo nezamestnaný, žije u matky a evidentne si majetkovou trestnou
činnosťou zabezpečuje finančné prostriedky na živobytie. Pri kombinácii týchto faktorov je možnosť
nápravy obžalovaného iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody, prípadne trestom kratšieho
trvania minimálna.
Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutkom priznal a tieto úprimne oľutoval
a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže obžalovaný v prípravnom konaní opísal okolnosti
skutku, aj keď z časti rozdielne od skutkovej vety, avšak na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
o vine, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd obžalovanému
nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, nakoľko poškodeným
subjektom nebola zo strany obžalovaného uhradená škoda v celom rozsahu. Poškodenému J. U. síce
uhradil obžalovaný sumu 50 eur za rozbité okno vozidla, čo zodpovedá odbornému vyjadreniu, pričom
poškodený nevydokladoval sumu 350 eur, ktorú mal zaplatiť za opravu vozidla, avšak poškodenej
spoločnosti V. uhradil obžalovaný len polovicu zo spôsobenej škody s odôvodnením, že skutok spáchal
s inou osobou, čo ho však nezbavuje povinnosti uhradiť celú škodu, ak to od neho poškodený požaduje,

a až následne sa môže domáhať od spolupáchateľa, resp. jeho právnych nástupcov vysporiadania
sa podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Okrem toho obžalovaný poškodenej spoločnosti K.
V. P. škodu za odcudzené čerpadlo v sume 150 eur neuhradil vôbec, pričom v prípravnom konaní
obžalovaný odcudzenie tejto veci popieral. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný neuhradil celú spôsobenú
škodu trestným činom, súd mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona nepriznal,
avšak na dobrovoľnú čiastočnú úhradu spôsobenej škody prihliadol pri výmere trestu.
Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, a to, že
už bol za trestný čin odsúdený, pričom súd prihliadol na právoplatné odsúdenia pred spáchaním skutkov
v danej veci, ktorých bolo šesť a tieto nemá zahladené.

S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami ako aj
mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 212 odsek 1
Trestného zákona v trvaní až na 2 roky menila tak, že sa horná hranica trestnej sadzby znižovala o jednu
tretinu a súd tak ukladal trest v sadzbe až 16 mesiacov.
S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidívu vo vzťahu k trestnému činu krádeže,
pričom predchádzajúce opakovane uložené nepodmienečné odsúdenia na dobu 15 mesiacov, 2 roky,
1 rok ako aj 8 rokov a 2 mesiace, ktoré odsúdenie súviselo aj s drogovou trestnou činnosťou, ako aj
okolnosť, že obžalovaný bol pri prvom čiastkovom útoku prečinu krádeže neprávoplatne a pri druhom
čiastkovom útoku prečinu krádeže už právoplatne odsúdený za inú trestnú činnosť a mal pred nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody, ktoré okolnosti neviedli k náprave obžalovaného a nesplnili ani
výchovný a individuálne preventívny účel, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v hornej
polovici upravenej trestnej sadzby vo výmere do 16 mesiacov, pričom obžalovanému uložil trest vo
výmere 10 mesiacov, teda nad hornou polovicou upravenej trestnej sadzby. Súd má za to, že trest
kratšieho trvania by neviedol k náprave obžalovaného, nakoľko rovnakej trestnej činnosti vo forme
krádeží sa dopustil už v minulosti. Pre obžalovaného tak ani dlhšie nepodmienečné tresty neboli
dostatočnou výstrahou na to, aby sa rovnakého konania opätovne nedopustil, preto kratší trest v tejto
veci, by nemal na obžalovaného náležitý výchovný efekt a dostatočne by nezabezpečil ani ochranu
spoločnosti. S ohľadom na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, tento vedel, aké právne
následky majú predmetné krádeže, napriek tomu sa v období, keď sa rozhodovalo o inej jeho trestnej
činnosti, opätovne dopustil krádeže vo forme pokračovacieho prečinu. Prísnejší trest súd obžalovanému
neukladal s prihliadnutím na to, že spôsobená škoda pri skutkoch nebola tak vysoká ako aj čiastočnú
úhradu škody. Bez prihliadnutia na tieto skutočnosti by súd ukladal trest skôr pri hornej sadzbe ako
tesne nad polovicou upravenej sadzby. Trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov súd považoval
za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu
prevenciu.

Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spôsobil trestným činom poškodeným spoločnostiam V., spol. s r.
o. C. a K. V. P., s. r. o. Q. škodu, ktorú si riadne a včas uplatnili v sumách uvedených v skutkovej
vete, čo zodpovedalo hodnote odcudzených vecí podľa odborného vyjadrenia, súd uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti V., spol. s r. o. C.F. škodu vo výške 199,70 eur, keďže
obžalovaný časť škody v sume 200 eur uhradil dňa 22.10.2020, a poškodenej spoločnosti K. V. P., s.
r. o. Q. škodu vo výške 150 eur.
Keďže poškodenému J. U. bola obžalovaným uhradená škoda v sume 50 eur stanovená podľa
odborného vyjadrenia a zvyšnú časť uplatnenej škody v sume 300 eur poškodený nedoložil žiadnymi
dokladmi, odkázal súd poškodeného J. U. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť)
dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 9 odsek 1 s poukazom na § 8 písmeno a) zákona č. 62/2020 Z. z. v znení zákona č. 9/2021
Z. z. účinného od 19.1.2021, lehoty na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu,
poškodeného a zúčastnenú osobu v trestnom konaní neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona
(teda od 19.1.2021) do 28.2.2021, ak súd neurčí, že sa odsek 1 § 9 tohto zákona nepoužije a súčasne
určí novú primeranú lehotu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.