Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218201934
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2218201934.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom

Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. Y.
W. R., o zaplatenie 5.158,00 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Súd konanie čiastočne zastavuje, čo do sumy 5158,00 eur a čo do úrokov z omeškania vo
výške 42,00 eur.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 23.04.2018 na súd doručil žalobu proti žalovanému o zaplatenie sumy 5.158,00 eur
s prísl. s odôvodnením, že so žalovaným dňa 12.2..2010 uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebného
úveru ečv: XXXXXXXXXXXXXXX(č. XXXXXXXXXX) na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému
celkovú sumu pôžičky 13.300,00 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v 77
mesačných splátkach v sume 257,90 eur, pričom bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške

10,90%, RPMN 12,85 %. V zmysle predmetnej zmluvy bola prvá splátka splatná dňa 15.3.2010,
posledná v mesiaci 15.1.2017 s tým, že žalovaný sa tak zaviazal splatiť celkovú sumu pôžičky 19.214,20
eur. Právnypredchodcažalobcudňa16.11.2016postúpilpohľadávkunažalobcubezvýzvyadresovanej
žalovanému na zaplatenie pohľadávky. Postúpenú pohľadávku oznámil žalovanému listom zo dňa
02.12.2016. Dňa 06.07.2020 právny zástupca žalobcu doručil na súd písomné späťvzatie žaloby, čo
do časti 5158,00 eur a čo do úrokov z omeškania vyčíslených na 42,00 eur. Naďalej trval na zaplatení
vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 984,52 eur bez bližšej špecifikácie za aké obdobie a akým

spôsobom požadovanú sumu vyčíslil. Súd čiastočne zastavil konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP.

2. Podľa udania žalobcu výška dlhu žalovaného ku dňu podania žaloby bola v sume 75.415,90 eur,
pozostávala z : 20 neuhradených splátok úveru vo výške 257,90 eur od 16.1.2017 , od kedy je v
omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 5.415,90 eur.istiny 292,73 eur, úroku z úveru 294,34
eur ,poplatkov 124,35 eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to
zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnou históriou,oznámením o vyhlásení predčasne splatnosti úveru, písomnými vyjadreniami strán sporu a ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Predmetom sporu je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 5.158,00 eur s prísl. Pričom žalobca nárok
odvodzuje so zmluvy o poskytnutí pôžičky z 12.2.2010 na základe zmluvy žalovaný čerpal pôžičku vo
výške 13.300,00eur , žalovaný mal v vrátiť pôžičku v 77 mesačných splátkach po 257,90 eur s termínom
konečnej splatnosti 15.7..2017. Celková čiastka pôžičky činí 19.214,20 eur.

5. V posudzovanej veci bolo nesporné, že právny vzťah medzi právny predchodcom žalobcu ( VÚB a.s.)
a žalovaným je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou o sporoch o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, je súd oprávnený vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov strán sporu v záujme ochrany
slabšej strany sporu, za ktorého sa považuje aj spotrebiteľ.

6. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

8. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy a ďalšie.

9. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

10. Podľa ust. § 53 ods. 8 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Žalobca nevyzval písomnou výzvou žalovaného na úhradu pohľadávky.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej len „ZoSÚ , tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa14.Podľa §4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa aozmenezákona.SNRč.372/1990
Zb. v znení neskorších predpisov ( účinnosťou od 01.03.2010 do 31.12.2010), predávajúci nesmie konať

v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

15. Podľa § 5 ods.1,2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona .SNR č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú
klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo
dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných
podmienkach. Za klamanie spotrebiteľa sa považuje tiež ponuka alebo predaj výrobkov alebo

poskytovanie služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva, ako aj skladovanie takých výrobkov s
cieľom ponuky alebo predaja.

16. Podľa § 7 ods.1,2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona .SNR
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, - nekalé obchodné praktiky sú zakázané. .Obchodná

praktika sa považuje za nekalú, ak

a)
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b)

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

17. Preskúmaním zmluvy o poskytnutí pôžičky súd je toho názoru, že poskytnutý úver sa považuje

za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou
spotrebiteľskú, ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu spísanú do formulára a žalovaný ako spotrebiteľ
nemal možnosť vopred sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť.

18. Súd má zato, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu

osobu , ktorá nie je bankou podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ,neboli splnené , nedošlo
k postúpeniu pohľadávky , lebo postúpenie je v rozpore so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka . Žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť , nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní. Tzn., že banková pohľadávka môže byť postúpená , ak je pohľadávka splatná, a to až
po predchádzajúcej písomnej výzve a komulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením

postupovanej pohľadávka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sa považujú
za zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorá zo strany žalobcu nebola
preukázaná.

19. Súd ako prvoradú otázku musel preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Na to, aby sa niekto

stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide,
stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej

procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, kto
osebe tvrdí nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), o ktoré v konaní ide (Rozsudok NS
SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004). Žalobca v konaní nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú
medzi žalobcom ako postupníkom a VÚB a.s. ako postupcom zo dňa 16.11.2016, okrem oznámenie o

postúpenia pohľadávky z 02.12.2016 iný dôkaz nepredložil tvrdiac, že ku postúpeniu pohľadávky došlo
24.11.2020 ( čl. 16, čl. 2 v spise).
Ak to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej a vecnej legitimácie
žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej a vecnej legitimácie je iný subjekt.Žiada splátky za obdobie od 15.05.2015 do 15.01.2017. Pričom k postúpeniu pohľadávky došlo
uzavretím zmluvy o postúpení dňa 16.11.2016.

20. Žalobca nepreukázal svoj nárok , že žalovaný skutočne dlhoval požadovanú sumu. Aj napriek
tomu, že žalovaný prestal už dlhší čas platiť, žalobca nezisťoval príčinu prípadného nesplácania, mal
o tom vedomosť cca 3 rokov, mal možnosť skôr podať žalobu, prípadne platne odstúpiť od zmluvy.
Žalobca nekonal pri dlhodobom nesplácaní .Takéto správanie banky ako pôvodného žalobcu nespĺňa
požiadavku prístupu odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. V

danom prípade vyše 3 rokov od kedy žalovaný úver nespláca , banka nepodnikla žiadne kroky , aby
zisťovala čo je príčinou nesplácania úveru. Ak by banka postupovala vo veci odbornou starostlivosťou ,
pristúpila by platnému zosplatneniu dlhu a k ukončeniu záväzkového vzťahu , začala by plynúť
premlčacia lehota na zaplatenie dlžnej sumy a kvôli právnej istote by sa domáhala svojich nárokov skôr
a pohľadávka by tak neprimerane nenarástla.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd nepriznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi. ( čl. 17 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.