Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208668
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216208668.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobkyne: C.. I. U., nar.

XX.XX.XXXX, F. B. XXX/XX, Y. F., zast. PROSMAN a PAVLOVIČ, s.r.o., advokátska kancelária v Trnave,
proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, Y. F., zast. JUDr. Albína Vágóová, advokátka v
Dunajskej Strede, o náhradu škody 3.783,69 € a ušlý zisk 2.321,85 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuzaplatiťžalobkynináhraduškody529,80€.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie náhrady škody 3.094,74 € a ušlého zisku 1.592,15 €.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 53,54 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou dňa 02.06.2016 v znení jej zmeny z 23.05.2017 domáhala voči
žalovanému zaplatenia náhrady škody a ušlého zisku v dôsledku trestného činu žalovaného, za ktorý bol
žalovaný odsúdený trestným rozsudkom tun. súdu z 12.01.2015, č. k. 1T/248/2014-119, právoplatným
dňa 20.01.2015. Žalobkyni ako poškodenej, ktorú žalovaný fyzicky napadol a zlomil jej nos, bol v rámci
trestného konania priznaný voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 412 € s tým, že so
zvyškom nároku bola odkázaná na civilné konanie. Žalobkyňa si tak v žalobe uplatnila nárok na náhradu
škody v nepriznanom zvyšku v podobe ďalšej náhrady za bolesť vo výške 514,80 € (zaokrúhlene 515

€), náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.574 € a náhrady nákladov spojených
s liečením a operačným zásahom vo výške 694,69 € (653,55 + 27,65 + a suma 13,49 € za lekárske
vyšetrenia, ktorá v dôsledku chyby v počítaní nebola zahrnutá do sumy v petite, hoci sa žalobkyňa týchto
nákladov nepochybne domáhala tiež) a nárok na ušlý zisk 2.321,85 € z dôvodu práceneschopnosti
trvajúcej viac než dva mesiace.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 17.06.2016 vyjadril tak, že nárok žalobkyne

na ušlý zisk neuznal, pretože obdobie, za ktoré si ho žalobkyňa uplatnila, považoval za neprimerané a
nadhodnotené. Ušlý zisk bol vypočítaný z daňového základu, ktorý sa však nemôže rovnať sume ušlého
zisku a zároveň nebolo prihliadnuté na náklady, ktoré treba vynaložiť na dosiahnutie zisku. S poukazom
na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní proti žalovanému neuznal nároky žalobkyne za
vyšetrenia uskutočnené mimo územia Slovenskej republiky, ani nároky na vynaložené predoperačné
vyšetrenie, či nároky z titulu operačného zásahu nosa, pretože nesúviseli so škodovou udalosťou.
Tvrdil, že išlo o skrášľovací zásah, o ktorý mala žalobkyňa záujem už pred škodovou udalosťou z

dôvodu predchádzajúcej deformity jej nosa, s ktorým nebola nikdy spokojná. Žalovaný namietol dôkazy
vyhotovené v maďarčine, ktorých úradný preklad nebol predložený. Nároky žalobkyne uznal v časti
základu ušlého zisku od 21.06.2014 do 11.07.2014 (nie však jeho vyčíslenia) a tiež v časti poplatkovza lekárske vyšetrenia na území Slovenskej republiky vo výške 13,49 € za nákup liekov na Slovensku
v rámci uvedeného obdobia.

3. Rozsudkom 20.07.2018, č. k. 16C/235/2016-213, súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu
škody 158,95 € a ušlý zisk 729,70 €. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu 70,82 % trov konania (ďalej len „rozsudok z 20.07.2018“). Na odvolanie žalobkyne
Krajský súd v Trnave uznesením z 31.05.2019, č. k. 10Co/194/2018-308, zrušil rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti trov prvoinštančného konania a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len
„CSP“), ktoré sa konalo 14.10.2016, 23.05.2017, 30.06.2017, 20.07.2018 a 03.10.2019.

A. Skutkový stav

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok tunajšieho súdu č. k. 1T 248/2014 - 119 (č. l.
6), znalecký posudok č. XX/XXXX z vyšetrovacieho spisu 1T 248/2014 (č. l. 8), potvrdenie o dočasnej PN
(č. l. 9), ambulantný list z 31.07.2014 (č. l. 11), lekárska správa z 12.02.2014 (č. l. 12), záverečná správa
z 14.08.2015 (č. l. 18), príjmové doklady (č. l. 19, 20, 21), faktúra č. XXXXXX (č. l. 22), príjmové doklady
(č. l. 22 rub až 23), výkaz o príjmoch a výdavkoch (č. l. 35), fotografie (č. l. 60 až 64), lekársky nález

z 28.08.2014 (č. l. 65), lekársky posudok (č. l. 88), príjmový doklad z 16.05.2017 (č. l. 89), osvedčenie
o evidencii vozidla (č. l. 90 až 91), ceny pohonných hmôt (č. l. 92 až 99), správa pre ošetrujúceho
lekára (č. l. 100), prepúšťacia správa (č. l. 101), lekárska správa z 30.06.2014 (č. l. 102), lekársky nález
z 17.07.2014 (č. l. 103), lekársky nález z 25.07.2014 (č. l. 104), lekársky nález z 15.08.2014 (č. l. 107),
lekárska správa z 19.08.2014 (č. l. 108), lekársky nález z 19.08.2014 (č. l. 109) s prílohami na (č. l.

110), lekársky nález z 28.08.2014 (č. l. 111), lekársky nález z 25.05.2017 (č. l. 135), nález vyšetrenia
z 12.06.2017 (č. l. 136), potvrdenie Sociálnej poisťovne z 26.06.2017 (č. l. 147), mandátna zmluva z
14.04.2014 (č. l. 148), zmluva o spolupráci z 01.02.2014 (č. l. 152), faktúry (č. l. 155 až 167), znalecký
posudok č. XXX/XXXX (č. l. 229 až 254) a na základe nich v spojení skutkovými tvrdeniami, ktoré sa
považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav.

6. Žalobkyňa mala živnostenské oprávnenie od 17.02.2014 do 01.09.2014 (výpis zo živnostenského
registra, č. l. 34).

7. Žalobkyňa ako mandatár a spoločnosť Euromilk, a.s., IČO: 36241873, ako mandant podpísali dňa

XX.XX.XXXX mandátnu zmluvu (č. l. 142 - 151), ktorou sa žalobkyňa zaviazala pre mandanta v jeho
mene zariaďovať určité činnosti (objednávky, dizajn obalového materiálu, štatistiky predaja, vybavovanie
reklamácií, či komunikácia so zákazníkmi mandanta - čl. II zmluvy), za čo sa mandant zaviazal žalobkyni
zaplatiť mesačne odmenu 740 € bez DPH (čl. IV zmluvy). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od
14.04.2014 do 14.07.2014 (čl. III zmluvy). Žalobkyňa v tejto súvislosti vyúčtovala spoločnosti Euromilk,

a.s., svoju odmenu za apríl 2014 faktúrou č. XXXXXX vo výške 370 € (č. l. 158), za máj 2014 faktúrou
č. XXXXXX vo výške 740 € (č. l. 159) a za jún 2014 faktúrou č. XXXXXX vo výške 740 € (č. l. 162).

8. Žalobkyňa ako dodávateľ a spoločnosť PROSAM, spol. s r.o., IČO: 17317584, podpísali dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o spolupráci (č. l. 152 - 154), ktorou sa žalobkyňa zaviazala pre túto spoločnosť

vykonávať rozvoz darčekových balíčkov a s tým spojené úkony (čl. 2 zmluvy), a to za odplatu podľa
množstva darčekových balíčkov, vyplnených návratných kartičiek a uzavretých zmlúv (čl. 4 zmluvy).
Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas (čl. 6). Žalobkyňa v tejto súvislosti vyúčtovala spoločnosti
PROSAM, spol. s r.o., svoju odmenu faktúrou č. XXXXXX za február 2014 vo výške 849,16 € (č. l. 155),
faktúrou č. XXXXXX za prepravu tovaru v marci 2014 vo výške 150 € (č. l. 156), faktúrou č. XXXXXX za

marec 2014 vo výške 1.222,87 € (č. l. 157), faktúrou č. XXXXXX za apríl 2014 vo výške 876,45 € (č. l.
161), faktúrou č. XXXXXX za prepravu tovaru v máji 2014 vo výške 150 € (č. l. 160), faktúrou č. XXXXXX
za máj 2014 vo výške 1.284,57 € (č. l. 163), faktúrou č. XXXXXX za jún 2014 vo výške 1.028,91 € (č. l.
164), faktúrou č. XXXXXX za júl 2014 vo výške 1.284,06 € (č. l. 165), faktúrou č. XXXXXX za tovar v júli
2014 vo výške 150 € (č. l. 166) a faktúrou č. XXXXXX za august 2014 vo výške 872,75 € (č. l. 167).

9. Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod v Y. F. na M. H. v kaviarni R. N., pri barovom pulte
žalovaný fyzicky napadol tam prítomnú žalobkyňu tak, že päsťou pravej ruky ju udrel do nosa, čím jej
spôsobil zranenia, a to udretie tváre so zlomeninou nosovej kosti vpravo bez posunutia s dobou liečeniaa práceneschopnosťou v trvaní 21 dní (rozsudok tun. súdu z 12.01.2015, č. k. 1T/248/2014-119, č. l.
6-7; ďalej len „trestný rozsudok“).

10. Žalobkyňa bola pre zlomeninu nosa bez dislokácie hospitalizovaná v O. F. P. Y. F. v období od
XX.XX.XXXX XX.XX hod do XX.XX.XXXX do XX.XX hod, keď bola prepustená do domácej liečby na
vlastnú žiadosť a zodpovednosť (prepúšťacia správa, č. l. 101).

11.ŽalobkyňabolavčaseodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXevidovanáakopráceneschopná(potvrdenie

o dočasnej práceneschopnosti, č. l. 9). Primeraný čas liečenia fyzických poranení, ktoré žalobkyni
spôsobil žalovaný, predstavoval tri týždne, teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (bod 3 záveru
znaleckého posudku č. 83/2014 vypracovaného MUDr. Ivanom Zbořilom, súčasť vyšetrovacieho
spisu k sp. zn. tun. súdu 1T/248/2014). Nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola v skutočnosti
práceneschopná aj v období od 12.07.2014 do 31.08.2014 (asi 9 týždňov). Žalobkyňou predložený
znalecký posudok č. 216/2018 túto skutočnosť nepotvrdzuje. Znalecká organizácia síce konštatuje,

že „trvanie práceneschopnosti možno považovať za preukázané a odôvodnené“, no k tomuto záveru
dospieva na základe zistenia, že práceneschopnosť bola ovplyvnená „najmä ťažkosťami [žalobkyne]
s dýchaním a bolesťou hlavy pri neurologicky uzavretom postkomočnom syndróme“ (odpoveď č. 7,
č. l. 251). Znamená to, že práceneschopnosť žalobkyne bola zapríčinená viacerými okolnosťami (arg.
„najmä“), medzi ktoré patrí neurologický syndróm, ktorého príčinná súvislosť s konaním žalovaného

znalecká organizácia neskúmala. Za takýchto okolností nemožno prijať záver o rozsahu zodpovednosti
žalovaného za pracovnú neschopnosť žalobkyne v spornom období. Z ďalších skutkových zistení (ktoré
sú rozoberané nižšie) však plynie práve opak. Podľa vyjadrenia znaleckej organizácie (odpoveď č. 8, č.
l. 251) žalobkyňu bolo možné liečiť aj ambulantne a iba v prípade operácie nosa by sa vyžadovala 1-2
dňová hospitalizácia (ktorú žalobkyňa podstúpila až o rok neskôr). Žalobkyňa si ďalej uplatnila cestovná

aj za cestu vykonanú v V. XX.XX.XXXX, z čoho je nepochybné, že v tom čase sa nachádzala už v V., teda
bola schopná prinajmenšom cestovať. To, že sa v U. nachádzala počas liečebného režimu, potvrdzuje
aj skutočnosť, že hneď prvý deň po skončení evidovanej práceneschopnosti (01.09.2014) nastúpila do
práce v U., čo je ale bez účasti na prinajmenšom jednom pohovore málo pravdepodobné. Okrem toho
v júli 2014 vystavila dve faktúry za svoju činnosť na Slovensku (č. l. 165 a 166) a v auguste 2014 tiež

(č. l. 167), teda bola ekonomicky činná. Aj výkaz o príjmoch a výdavkoch (č. l. 35) pokrýva obdobie do
konca augusta 2014, čo naznačuje, že podnikala. Nepreukázala pri tom svoje tvrdenie, že činnosť za
ňu vykonával niekto iný, komu za to aj platila (okrem toho, ak jej boli faktúry preplatené, nemohol ušlý
zisk vzniknúť - k tomu viac v časti B. nižšie).

12. Žalobkyňa absolvovala tieto lekárske vyšetrenia na Slovensku: 17.07.2014, 19.08.2014, 12.12.2014,
25.05.2017 v ORL ambulancii L.. T. U. (č. l. 103), 25.07.2014 a 15.08.2014 v neurologickej ambulancii
U.. U. I. (č. l. 104), 19.08.2014 v psychiatrickej ambulancii U.. G. F. (č. l. 109) a 28.08.2014 v ambulancii
všeobecného lekára pre dospelých U.. V. B. (č. l. 111). Žalobkyňa absolvovala 31.07.2014 lekárske
vyšetrenie v U., a to v ambulancii plastického chirurga Y.. L. T. (č. l. 106).

13. Žalobkyňa vykonala v období od 21.06.2014 do 28.08.2014 na Slovensku viacero ciest z adresy
svojho trvalého pobytu do O. F. P. Y. F. a späť (č. l. 86). Pokiaľ ide o cestu do nemocnice 21.06.2014,
z prepúšťacej správy (č. l. 101) vyplýva, že žalobkyňa sa v čase prijatia do nemocnice XX.XX.XXXX o
XX.XX sťažovala na závrate. Súd preto nemal za preukázané, že takúto cestu absolvovala vlastným

motorovým vozidlom. Rovnako potom logicky nemohla na tomto motorovom vozidle opustiť nemocnicu
dňa 24.06.2014. Nebolo dôkazmi preukázané, že by sa žalobkyňa zúčastnila na vyšetrení 01.07.2014,
pretože o tom nepredložila žiaden doklad. Taktiež nebolo preukázané, že žalobkyňa vynaložila náklady
na tieto cesty v podobe ceny za pohonné hmoty.

14. Žalobkyňa sa od 01.09.2014 zamestnala v U., kde aj platí zdravotné odvody (nesporná skutočnosť,
č. l. 57).

15. Žalobkyňa dosiahla v období od februára 2014 do augusta 2014 príjmy 9.719 € a výdavky 5.681 €
(výkaz o príjmoch a výdavkoch, č. l. 35).

16. Sociálna poisťovňa nevyplatila žalobkyni v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 žiadne nemocenské
dávky (potvrdenie, č. l. 147).17. Dňa XX.XX.XXXX podstúpila žalobkyňa operáciu - septoplastiku v intratracheálnej narkóze na
maďarskej M. H.-O.-M. F. H. a po bezproblémovom pooperačnom období bola 17.07.2015 prepustená
(č. l. 123 rub). Operácia bola bezplatná a bola vykonaná v maďarskej štátnej nemocnici (nepopreté

tvrdenie, č. l. 132). Operáciou, ktorá bola vykonaná v súvislosti s korekciou deformity nosovej priehradky
smerom doľava a následnej aj nosovou obštrukciou, teda tzv. septoplastikou sa nekorigujú nosové kosti,
len nosová priehradka, takže nešlo o estetický zákrok. Operácia bola vykonaná v príčinnej súvislosti
so skutkom žalovaného z 21.06.2014. Tieto závery jasne vyplývajú zo žalobkyňou predloženého
znaleckého posudku č. 216/2018 (odpoveď, č. 3, č. l. 249 a 250). Žalovaného obranu, že išlo o estetický

zákrok, tým považoval súd za vyvrátenú. Neobstojí ani jeho námietka, že sa neustálilo, do ktorej
strany bol nos žalobkyne vybočený. Zo znaleckého posudku (odpoveď č. 1, č. l. 248) je zrejmé, že
vybočenie doprava bolo v dôsledku zlomeniny nosových kostí, a nie deformácie nosovej priehrady.
Nosová priehradka bola vybočená ľavej strany, čo zodpovedá tvrdeniu žalobkyne, že sa jej ťažšie
dýchalo ľavou stranou nosa. Napokon žalovaného poukaz na to, že žalobkyňa trpela tzv. polypmi v nose
už pred 21.06.2014, nebolo podstatný, pretože znalecký posudok objasnil, že pred skutkom žalovaného

nič nenasvedčovalo poúrazovému poraneniu nosa ani ťažkostiam s dýchaním následkom vrodených
odchýlok (odpoveď č. 6, č. l. 250). Nebolo ale preukázané, čoho sa týkali v žalobe vyčíslené náklady
291,15 € za „operačný zásah nosa v V. 16.07.2015“. Žalobkyňa totiž tvrdila (č. l. 132), že operačný
zákrok bol bezplatný, lebo bol vykonaný v štátnej nemocnici.

18. S výnimkou operačného zákroku zo 16.07.2015 v U. však nebolo preukázané, že by vyššie opísané
lekárske vyšetrenia a ďalšie náklady vrátane cestovného boli v príčinnej súvislosti s trestným činom
žalovaného. Žalobkyňa v podstate tvrdila, že tieto vyšetrenia a operačný zákrok v U. podstúpila z
dôvodu sťaženého dýchania, ktoré ju trápilo v dôsledku útoku žalovaného. Svoje tvrdenie opierala o
lekárske správy vyhotovené viacerými lekármi, ktorí vyšetrovali jej zdravotný stav. Žalovaný naopak

tvrdil, že z týchto lekárskych správ, z ktorých sú mnohé vyhotovené v maďarčine bez úradného prekladu,
nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že ťažkosti žalobkyne súviseli s konaním žalovaného. Žalovaný
tiež poukázal na svedeckú výpoveď dlhoročnej kamarátky žalobkyne v trestnom konaní L. B., ktorá
uviedla, že žalobkyňa bola už dlhšie nespokojná s tvarom svojho nosa a plánovala plastickú operáciu
(zápisnica, č. l. 181 rub). Z niektorých lekárskych správ dokonca vyplýva, že deformácia nosa bola

na inej strane a že sa odporúča plastika. Vyhodnotenie obsahu žalobkyňou predložených dôkazov
vyžadovalo vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 CSP), ktorým disponuje len odborne spôsobilá osoba
(znalec). Súd v takýchto prípadoch nie je oprávnený sporné skutočnosti posúdiť a prijať záver potrebný
na rozhodnutie vo veci, o čom boli strany informované na pojednávaní 30.06.2017 s tým, že žalobkyni
bola uložená povinnosť doplniť do 15 dní návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere. Z tohto

dôvodu žalobkyňa v podaní došlom 18.07.2017 predniesla, že zabezpečí súkromný znalecký posudok,
doloží chýbajúce úradné preklady k lekárskym správam, ako aj písomné výpovede svedkov a ďalšie
doklady. Znalecký posudok č. 216/2018, ktorý žalobkyňa priložila k odvolaniu, potvrdil, že operácia v U.
bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (odpoveď č. 3 znaleckého posudku, č. l 249). Žalobkyňa
ale svoju dôkaznú povinnosť vo zvyšku napriek viacerým výzvam súdu s upozornením na sudcovskú

koncentráciu konania podľa § 153 CSP nesplnila. Tak to bolo aj v čase, keď súd žalobu v príslušnej časti
zamietol rozsudkom z 20.07.2018, v ktorom podrobne odôvodnil, prečo nepovažoval konanie žalobkyne
za starostlivé a včasné. Žalobkyňa sa voči rozsudku odvolala a k odvolaniu priložila len znalecký
posudok č. 216/2018. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nezavinila oneskorené predloženie
znaleckého posudku, a preto rozsudok v zamietajúcej časti zrušil. Napriek tomu však žalobkyňa ani

v rámci odvolacieho konania, ani v rámci ďalšieho prvoinštančného konania vrátane pojednávania,
ktoré sa konalo 03.10.2019, nepredložila okrem znaleckého posudku č. 216/2018 žiadne ďalšie dôkazy,
ktoré avizovala vo svojom podaní z 18.07.2017, teda chýbajúce úradné preklady lekárskych správ a
faktúr, písomné výpovede svedkov ani ďalšie doklady k ušlému zisku. Neurobila tak napriek tomu, že
v predvolaní na ďalšie (posledné) pojednávanie bola opätovne poučená podľa § 153 CSP a napriek

skoršiemu rozsudku, v ktorom súd jasne vyjadril, že v tomto rozsahu neuniesla dôkazné bremeno.
Absenciu prekladov namietal samotný žalovaný pritom už vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobkyne 30.09.2016 (č. l. 53), a žalobkyňa bola na ich potrebu upozornená aj
na pojednávaní 30.06.2017, čo si aj sama uvedomovala, keď súdu 18.07.2017 oznámila, že preklady
doloží.Zoznaleckéhoposudkuč.216/2018jepritomzrejmé,žežalobkyňaposkytlaznaleckejorganizácii

niekoľkoúradnýchprekladov,takžeichzjavnemalakdispozícii.Ktomutoznaleckémuposudkupripojené
neboli a žalobkyňa ich nepredložila ani odvolaciemu, ani prvoinštančnému súdu. Listinami strana v
podstate preukazuje tvrdenia v nich obsiahnuté. Pokiaľ tieto tvrdenia nie sú v úradnom jazyku, čo
namieta aj protistrana, nemožno ich považovať za uplatnené riadne. Bolo teda na žalobkyni, abycudzojazyčné listiny, ktorých sa dovoláva, predložila s prekladom do slovenského jazyka. Ani v tomto
prípade tak neurobila, hoci ich podľa svojho vyjadrenia z 18.07.2017 mienila predložiť, no ani po
uplynutí viac ako dvoch rokov ich nepredložila. Žalobkyňa pritom nikdy netvrdila, že by tieto alebo

ďalšie ňou označené dôkazy nebola schopná sama zabezpečiť a ani nenavrhla, aby sa tieto dôkazy
zabezpečovali prostredníctvom súdu (§ 189 a 190 CSP). Preto súd aj s prihliadnutím na to, že právo
na rýchle a hospodárne konania majú obe strany, teda aj žalovaný, s odkazom na § 153 ods. 2 CSP na
dôkazný návrh žalobkyne uplatnený podaním došlým 18.07.2017 (s výnimkou súkromného znaleckého
posudku č. 216/2018) neprihliadol a tomu zodpovedajúce dokazovanie v tomto kontradiktórnom konaní

nevykonal.

19. V dôsledku záverov uvedených v predchádzajúcom bode žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
že vyšetrenia a s nimi spojené náklady na cestovné a preklady boli v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného. Z rovnakého dôvodu nebolo ani preukázané tvrdenie žalobkyne, že zmluvný vzťah so
spoločnosťou Euromilk, a.s., ktorý bol dohodnutý na dobu určitú (do 14.07.2014), by bol obnovený a

predĺžený, a že prácu, ktorú vyúčtovala faktúrami v júli a auguste 2014 za ňu vykonala tretia osoba.

20. Dňa 16.05.2017 vypracovala U.. G. N., praktický lekár pre dospelých, lekársky posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia (č. l. 88), ktorým v rámci hodnotenia bolestného (časť A.) ohodnotila
diagnózu žalobkyne „zlomenina nos. kosti bez posunu“ 30 bodmi (po 50 %-nom zvýšení z 20 bodov), čo

odôvodnila operačným riešením „s pretrvávajúcim opuchom sliznice, kde sa zvažuje následné operačné
riešenie“. V rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (časť B.) ohodnotila diagnózu
žalobkyne „deformácia nosa s fč. význam. poruchou priechod. u ženy“ 150 bodmi bez odôvodnenia. Za
tento posudok zaplatil právny zástupca žalobkyne lekárke 15 € (č. l. 89).

21. Zranenia, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný XX.XX.XXXX, nezanechali na jej zdravotnom stave z
otorinolaryngologického hľadiska žiadne funkčné trvalé následky (odpoveď č. 2 v znaleckom posudku
č. 216/2018, č. l. 249).

22. Súd nevykonal dokazovanie na poslednom pojednávaní žalobkyňou navrhnutým písomným

vyjadrením od spoločnosti Euromilk, a.s., k zmluve o spolupráci so žalobkyňou, pretože takýto dôkaz by
bol podstatný len vtedy, keby žalobkyňa preukázala, že medzi jej práceneschopnosťou po 11.07.2014
a konaním žalovaného z 21.06.2014 je príčinná súvislosť, čo sa jej však nepodarilo. Súd nevykonal
dokazovanie ani výsluchom svedkyne L.. B., ako to navrhoval žalovaný, pretože jej svedecká výpoveď
by nijako neozrejmila otázku príčinnej súvislosti medzi operačným zákrokom žalobkyne v U. a konaním

žalovaného, na posúdenie ktorej boli potrebné vedecké poznatky.

B. Právne posúdenie

23. Žalobkyňa svoju pôvodnú žalobu rozšírila o ďalšie nároky na pojednávaní 23.05.2017. Uznesením

vydaným na tomto pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby (zápisnica z 23.05.2017, z č. l. 81), pretože
konanie sa v tom čase ešte nenachádzalo vo fáze dokazovania a príslušnosť súdu by sa nezmenila
(§ 143 CSP).

24. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila viacero nárokov, a to náhradu škody pozostávajúcu z a)

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, b) náhrady účelných nákladov na liečenie a c)
ušlý zisk, ktoré súd posudzoval osobitne.

Ad a) Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

25. Žalobkyňou uplatňovaný nárok na náhradu za bolesť vychádza z § 444 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a zo zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004“). Pri škode na zdraví sa odškodňujú
bolesti poškodeného. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 definuje bolesť ako ujmu spôsobenú
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského
uplatnenia je podľa § 2 ods. 2 zákona 437/2004 stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré mápreukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). Náhrada sa
poskytuje jednorazovo (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 a § 444 OZ) na základe lekárskeho

posudku (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004), ktorý spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods. 1 zákona č.
437/2004). Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý
sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na tzv. ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie
na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať (§ 3 ods. 4 zákona

č. 437/2004).

26. Náhrada za bolesť, ktorú žalobkyňa utrpela bezprostredne po útoku žalovaným 21.06.2014 bola
žalobkyni priznaná trestným rozsudkom. Žalobkyňa v tomto konaní žiadala tzv. ďalšiu náhradu za
bolesť, ktorú odôvodnila potrebou absolvovania operačného výkonu v U. s cieľom zlepšiť priechodnosť
dýchacích ciest, ktorá bola v príčinnej súvislosti s poškodením jej zdravia, ktoré utrpela 21.06.2014.

Tento nárok uplatnila na základe lekárskeho posudku U.. G. N. (ďalej len „lekársky posudok zo
16.05.2017“) a znaleckého posudku č.216/2018. Pri vyčíslení bolestného vychádzala z 30 bodov x 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, teda 17,16 €.

27. V zmysle vyššie citovaných predpisov bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že medzi bolesťou
(ako ju definuje zákon č. 437/2004) a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť. Túto príčinnú
súvislosť žalobkyňa preukázala znaleckým posudkom č. 216/2018, v ktorom znalecká organizácia
vyčíslila bolestné na 40 bodov. Žalobkyňa ale zotrvala na pôvodnom vyčíslení svojho nároku podľa
lekárskeho posudku zo 16.05.2017 v rozsahu 30 bodov. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004

zodpovedá tomuto bodovému ohodnoteniu suma 514,80 €, takže jej súd nemohol ako bolestné priznať
viac, než žiadala (§ 216 ods. 2 CSP).

28. Nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je ale nedôvodný. Žalobkyňa
opierala svoj nárok o „trvalé následky spočívajúce v deformácii nosa s funkčne významnou poruchou

priechodnostiuženy“avyčíslilahopozaokrúhlenínasumu2.574€(150bodovx17,16€).Zustanovenia
§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 vyplýva, že posúdenie následkov sa vykonáva až po tom, čo zdravotný
stav poškodeného možno považovať za ustálený, čo v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia je
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z vykonaného dokazovania (znalecký
posudokč.216/2018,č.l.249)aleplynie,žetrvalénásledkyužalobkyninebolizistené.Keďžežalobkyňa

svojedôkaznébremenovtomtosmereneuniesla,súdžalobevčastináhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia nemohol vyhovieť.

Ad c) Náklady spojené s liečením

29. Nárok žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením sa zakladá na § 449 ods. 1 OZ. Okrem
toho, že tieto náklady musia byť účelné, predpokladom pre ich priznanie je opäť príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a škodovou udalosťou.

30. Žalobkyňa tvrdila, že pri liečbe zranení spôsobených trestným činom žalovaného musela vynaložiť

náklady na poplatky za lekárske vyšetrenia na Slovensku a v U., nákup liekov, sprejov a kvapiek na
uvoľnenie dýchania na Slovensku, úradné preklady z maďarského do slovenského jazyka, operáciu
nosa V. a cestovné (taxi službou a vlastným motorovým vozidlom).

31. Na úvod tejto časti treba uviesť, že pri vyčíslení tohto nároku v žalobe sa žalobkyňa dopustila chyby v

počítaní pri sčítaní položiek v čl. IV žaloby, keď namiesto sumy 667,04 € ako súčet uviedla sumu 653,55
€, v ktorej zjavne nebola zahrnutá prvá položka v sume 13,49 € (poplatky za lekárske vyšetrenia na
Slovensku). Sumu 653,55 € premietla aj do petitu, no z obsahu žaloby (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že
sa domáhala aj poplatkov za lekárske vyšetrenia na Slovensku v sume 13,49 €.

32. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný písomne uznal nárok žalobkyne na náhradu škody v časti poplatkov
za lekárske vyšetrenia na území Slovenskej republiky v sume 13,49 € a nákup liekov na Slovensku v
sume 145,46 €, spolu teda 158,95 €. V tejto časti považoval súd nárok za nesporný, a preto ho žalobkyni
priznal výrokom I rozsudku z 20.07.2018, právoplatným 04.09.2018.33. Žalobkyňa si uplatnila aj 15 € za vypracovanie lekárskeho posudku zo 16.05.2017 obsahujúceho
vyčíslenie bolestného, na základe ktorého žalobkyňa podala žalobu. Keďže operačný zákrok, tvoriaci

de facto základ výpočtu bodového ohodnotenia v danom posudku, bol v príčinnej súvislosti so skutkom
žalovaného, súd považoval náklady vynaložené na získanie tohto posudku za odôvodnené.

34. Vo zvyšku (667,04 - 158,95 - 15 = 520,74 €) však bol nárok žalobkyne neopodstatnený.

35. Zo znaleckého posudku č. 83/2014 možno mať za ustálené len to, že liečba žalovanej bola v príčinnej
súvislostiskonanímžalovanéholenvobdobíod21.06.2014do11.07.2014.Pokiaľideocenypohonných
hmôt za cesty na Slovensku do 11.07.2014 (1,02 €), zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by
sa žalobkyňa zúčastnila na vyšetrení 01.07.2014, pretože o tom nepredložila žiaden doklad. Taktiež
nepredložila žiaden doklad o tom, že by vynaložila náklady na cesty vykonané 21.06.2014, 24.06.2014
a 30.06.2014. Navyše, pokiaľ ide o cestu do nemocnice 21.06.2014 (0,17 €), z prepúšťacej správy

(č. l. 101) vyplýva, že žalobkyňa sa v čase prijatia do nemocnice 21.06.2014 o 06.30 sťažovala
na závrate. Súd mal preto pochybnosti o tom, či takúto cestu naozaj vlastným motorovým vozidlom
absolvovala. Rovnako potom možno mať pochybnosti o tom, že nemocnicu opustila 24.06.2014 na
vlastnom motorovom vozidle. Napokon, čo sa týka cesty vykonanej dňa 30.06.2014, z lekárskej správy z
tohto dňa (č. l. 102) nemožno vyvodiť, že by v daný deň žalobkyňa podstúpila liečenie alebo sa zúčastnila

lekárskeho vyšetrenia, a teda že cestovné bolo vynaložené účelne. Táto správa totiž v podstate len
rekapituluje obsah prepúšťacej správy. Čo sa týka obdobia po 11.07.2014, ako je uvedené v časti A
vyššie, žalobkyňa okrem operačného zákroku zo 16.07.2015 nepreukázala, že by vyšetrenia, ktoré
absolvovala po 11.07.2014 na Slovensku a neskôr U. (celkovo v hodnote 462,70 €), boli v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného, a tak nemôže mať nárok na náhradu s tým súvisiacich nákladov.

Náklady na cesty by boli oprávnené len v tých prípadoch, keď ich žalobkyňa vykonala v priamej súvislosti
s operačným zákrokom 16.07.2015. V tejto súvislosti však svoje dôkazné bremeno neuniesla, pretože
cudzojazyčné listiny boli nepostačujúce a žiadne ďalšie dôkazy nepredložila (pozri časť A vyššie).
Žalobkyňou uplatnené náklady zahŕňali aj náklady na neurologické a psychiatrické vyšetrenia, ktorých
súvislosť so žalovaného skutkom sa nepreukázala, takže takéto náklady sú neopodstatnené. Ani v

prípade návštev ORL ambulancií nebola preukázaná príčinná súvislosť, pretože tá bola daná len v
súvislosti s návštevou na F. H. v čase operačného zákroku. Pre absenciu príčinnej súvislosti a úradných
prekladov nemôže byť žalobkyňa úspešná ani s cestovnými výdavkami v podobe odmeny pre taxikárov
v V. (25,39 €) a ceny pohonných hmôt za cesty vykonané po 11.07.2014 (11,63 €). Neobstoja ani náklady
na úradné preklady maďarských lekárskych správ (20 €), pretože žalobkyňa nepreukázala žiaden

relevantný dôvod, pre ktorý operáciu nemohla absolvovať na F., kde by takéto preklady neboli potrebné,
a v U. v tom čase bývala navyše len prechodne (č. l. 132). Pokiaľ ide o náklady zo 16.07.2015 v sume
291,15 €, žalobkyňa sa vyjadrila (č. l. 132), že zákrok z tohto dňa bol bezplatný. Keďže v tejto súvislosti
nepredniesla žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, s nesubstancovaným tvrdením o nákladoch v sume
291,15 €, ktoré neboli podopreté ani listinnými dôkazmi, nemohla uspieť. Len na dôvažok súd k vyššie

uvedenému vo všeobecnosti poznamenáva, že pochybnosti súdu o účelnosti vynaložených nákladov
sa po vykonanom dokazovaní nerozplynuli. V U. platí žalobkyňa od 01.09.2014 aj zdravotné odvody (č.
l. 57), v dôsledku čoho nemožno náklady tvorené rôznymi poplatkami pre súkromných poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti považovať za účelné. Je síce pravdepodobné, že aj zo zdravotného poistenia
by mala štátna zdravotná poisťovňa právo regresný nárok, ale nie je zrejmé v akom rozsahu. Odmeny

súkromným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sú ale nepochybne vyššie, než poplatky pre tzv.
štátnych poskytovateľov. V každom prípade bolo na žalobkyni, aby účelnosť využitia služieb súkromných
poskytovateľov preukázala, čo sa ale nestalo. Vzhľadom na tieto závery súd žalobu v časti o zaplatenie
nákladov spojených s liečením vo zvyšku zamietol.

Ad c) Ušlý zisk

36. Nárok žalobkyne na náhradu ušlého zisku sa opiera o § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa popri
skutočnej škode uhrádza aj to, čo poškodenému ušlo. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech, ktorý by poškodený dosiahol za bežného chodu udalostí, pokiaľ by nebolo došlo k škode. Pre

priznanie nároku na ušlý zisk platia rovnaké pravidlá, ako pre priznanie skutočnej škody podľa § 420 ods.
1 OZ: okrem existencie protiprávneho konania, zavinenia a škody sa vyžaduje preukázanie príčinnej
súvislosti. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie, že pri bežnom chode okolností by bol dosiahnutý
určitý prospech, zaťažuje poškodeného, teda žalobkyňu.37. Žalobkyňa, ktorá bola inak ako živnostníčka (č. l. 34) podnikateľkou podľa § ods. 2 písm. b)
Obchodného zákonníka, tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemohla vykonávať

žiadnu zárobkovú činnosť v období od 21.06.2014 do 31.08.2014, teda v období jej oficiálnej
práceneschopnosti (č. l. 9). Zo znaleckého posudku č. 83/2014 možno mať za ustálené len to, že liečba
bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného len v období od 21.06.2014 do 11.07.2014. Okrem
tohto obdobia však žalobkyňa nepreukázala, že by nemohla vykonávať zárobkovú činnosť, teda že by
ušlý zisk bol v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti,

ktoré žalobkyňa predložila, totiž samo o sebe nepreukazuje takúto príčinnú súvislosť. Možno z neho
vyvodiť len to, že žalobkyňa bola práceneschopná na účely sociálneho poistenia. Ani znalecký posudok
č. 216/2018 nekonštatoval jednoznačne takýto záver. V konaní však vyšli najavo viaceré okolnosti
naznačujúce schopnosť žalobkyne pracovať, na ktoré musí súd starostlivo prihliadať (§ 191 ods. 1
in fine CSP). V prvom rade je z vystavených faktúr za júl a august 2014 (č. 201412 a 201413) a
výkazu o príjmoch a výdavkoch za obdobie až do konca augusta 2014 zrejmé, že žalobkyňa v tomto

období podnikala. Žalobkyňa síce tvrdila, že prácu za ňu vykonávala tretia osoba, ale túto skutočnosť
nepreukázala. Zároveň nepreukázala, že by v tejto súvislosti vynaložila akékoľvek náklady (napr. na
úhradu odmeny tejto tretej osoby). Navyše, zo žalobkyňou predloženého rozpisu ciest vykonaných na
účely vyšetrení (č. l. 86) je zjavné, že žalobkyňa sa na adrese svojho prechodného pobytu v U. (F. X,
V.Ť.) zdržiavala už prinajmenšom od 31.07.2014, teda v čase, keď mala dodržiavať liečebný režim na F..

Podľa vyjadrenia znaleckej organizácie mohla liečenie pritom absolvovať aj ambulantnou formou, čo jej
umožňovalo neporovnateľne väčšiu flexibilitu, než ústavná starostlivosť. Aj vzhľadom na tieto okolnosti
nemohol súd prijať tvrdenie žalobkyne, že zárobkovú činnosť nemohla vykonávať až do 01.09.2014. Z
tohto dôvodu súd považoval za opodstatnený nárok žalobkyne na ušlý zisk za obdobie preukázaného
trvania liečby v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného tak, ako vyplynulo zo znaleckého posudku č.

83/2014, teda od 21.06.2014 do 11.07.2014. V tomto rozsahu (729,70 €) bol ušlý zisk žalobkyni priznaný
výrokom I rozsudku z 20.07.2018, právoplatným 04.09.2018. Vo zvyšku (2.321,85 - 729,70 = 1.592,15)
súd jej žalobe nemohol vyhovieť.

38. Keďže o žalobkyni už bol nárok na náhradu škody v rozsahu 158,95 € a nárok na ušlý zisk v rozsahu

729,70 € právoplatne priznaný výrokom I rozsudku z 20.07.2018, súd vzhľadom na vyššie uvedené
závery žalobe v zostávajúcej časti tvorenej náhradou škody v sume 529,80 € (bolestné v sume 514,80
€ + náklady spojené s vypracovaním posudku v sume 15 €) vyhovel (výrok I) a vo zvyšku týkajúcom
sa náhrady škody v sume 3.094,74 € (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.574
€ + náklady na liečenie v sume 520,74 €) a ušlého zisku 1.592,15 € žalobu ako nedôvodnú zamietol

(výrok II).

39. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol vzhľadom na pomer úspechu
strán v konaní aj so zohľadnením úspechu v právoplatnej rozhodnutej časti sporu (z pohľadu žalobkyne
1.418,45 : 4.686,89, teda 23,23 % : 76,77 %) tak, že úspešnému žalovanému priznal podľa § 255 ods. 2

CSP voči žalobkyni nárok na náhradu 53,54 % trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (výrok
III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca

domáhať jej splnenia v exekúcii.