Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/1358/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412220805
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4412220805.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze,
so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, správca konkurznej podstaty: Ing. Jana
Kollárová, Hlavná 81/A, Košice 040 01, proti povinnému: W. D., R..: XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K.,
o vymoženie 42,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie
na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovksý rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.
3C/21/2011-11 zo dňa 26.09.2011, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.11.2011 a vykonateľnosť
dňa 15.11.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Poistná zmluva č. 4515600014 zo dňa 29.04.2010
(ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné
dojednania. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v časti XV. Všeobecných poistných podmienok
v spojení s osobitnými zmluvnými dojednaniami. Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne
vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa všetky spory mali rozhodovať pred rozhodcovským súdom.

3. Podaním zo dňa 21.09.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.09.2012 súdny exekútor JUDr. Mgr.
Andrej Dembický, Exekútorský úrad Košice so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice požiadal tunajší súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V súčasnosti je exekúcia vedená u súdneho exekútora:
JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen (ďalej len exekútor).

4. Podľa § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o

výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.6. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

7. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

8. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v

ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

10. Oprávnený konal pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a
vpredmetnejexekúciiideovymáhaniepohľadávkyoprávnenéhovzniknutejzospotrebiteľskejzmluvyna
základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudok,pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľosobitne

nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

11. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci štandardnej zmluvy nespôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho
zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

12. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako
z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok

vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK jepotrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe
podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v

§ 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie
uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za
to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je

exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,teda tak, ako
by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či
vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 -ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo
už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti
uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom
nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré

sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

13. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže

súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

14. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana

si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste.

15. Právne bezvýznamné je aj poukázanie oprávneného na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou tzv.
Osobitných zmluvných dojednaní oddelených graficky aj technicky a vyžadujúcich druhý a samostatný

podpis poistníka. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli
povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému
vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade
ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca
sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný osobitné zmluvné dojednania

podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a
mätúcu (k tomu viď. uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 30.03.2015 sp.zn. 7CoE/18/2015).

16.Rozhodcovskúdoložkusispotrebiteľosobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutie
s ostatnými zmluvnými podmienkami. Mohol len dodatok zmluvy ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam v zmluve, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do

zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v Zmluve súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľovvyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným
právnym aktom.

17. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani
exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol,
pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval,
exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda

absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu,
ktorý je právoplatný a vykonateľný.

18. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“

19. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku uznesenia a teda žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluvných
dojednaniach súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a rozhodcovský rozsudok vydaný na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.