Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204608
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2318204608.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcov: v 1./ rade U. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X., U.. T. XXXX/XX, v 2./ rade W. U.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X., U.. T.Š. XXXX/XX, proti žalovaným: v 1./ rade Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast.: AK JUDr. Marek
Hic,s.r.o.,sosídlom03601Martin,P.O.Hviezdoslava10625/23B,IČO:36865036,v2./radeDražobná
spoločnosť, a.s., so sídlom 811 05 Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zast.: STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská 15, IČO: 36 795 038, v 3./ rade P. U., nar.
X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X., U.. T. XXXX/XX, o neexistenciu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému v 1./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania vo výške 100
%, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Súd priznáva žalovanému v 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania vo výške 100
%, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Súd žalovanému v 3./ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 4. 6. 2018, zmenenou na základe uznesenia tunajšieho súdu dňa 29. 5.
2019 pod č. k. XXC/X/XXXX - XXX, sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., obec X., okres L., zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX,
ako: parcely registra "I.", parcelné č. XXX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, stavba:
Bytový dom súpisné číslo XXXX, byt č. XX, vchod č. XX, X. poschodie, na parcele číslo XXX, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku:

XXXX/XXXXXX, vlastník: U. U., r. U., nar. XX.XX.XXXX a W. U., r. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
U.. T., XXXX/XX, X.E., XXX XX, X., spoluvlastnícky podiel: 1/1, neexistuje záložné právo v prospech
žalovaného 1/ na základe záložnej zmluvy uzavretej dňa 4. 3. 2016 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako
záložcami a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom.

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili so žalovanou 1/ dňa 4. 3.
2016 Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam (ďalej len ,,záložná zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie

záložného práva k nehnuteľnostiam Záložcu v prospech Banky ako záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky Banky (žalovaná 1/) voči dlžníkovi P. U., nar. X. X. XXXX, bytom U.. T. XXXX/XX, XXX
XX X. (žalovaná 3/). Žalovaná 1/ a žalovaná 3/ uzavreli dňa 4. 3. 2016 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,úverová zmluva“), na základe ktorej žalovaná 1/ poskytla žalovanej 3/úver vo výške 40 000,- eur. Podľa bodu 3. záložnej zmluvy Záložné právo zabezpečuje: a) pohľadávku
banky z úverovej zmluvy, b) pohľadávku na uhradenie nákladov podľa tejto zmluvy, c) pohľadávku a
jej príslušenstvo, ktorá vznikla alebo vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s/so: ca) zmenou právneho

vzťahualebozáväzkuzaloženéhoúverovouzmluvou,cb)nahradenímzáväzkuzúverovejzmluvynovým
záväzkom, cc) plnením Dlžníkovi z neplatnej úverovej zmluvy alebo plnením bez právneho dôvodu alebo
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, cd) odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy. Listom zo
dňa 17. 4. 2018 označeným ako ,,Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151I ods. 1
Občianskeho zákonníka“ žalovaná 1/ oznámila žalobkyni 2/, že začína výkon záložného práva predajom

Nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Po
obdržaní oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyňa 2/ bezodkladne kontaktovala žalovanú
1/zaúčelomzisteniadôvodovzačatiavýkonuzáložnéhopráva.Žalovaná1/vzhľadomnaskutočnosť,že
žalobcovia 1/ a 2/ nie sú účastníkmi úverového vzťahu, odmietla poskytnúť žalobkyni 2/ pre ňu dôležité
informácie, odmietla jej poskytnúť úverovú zmluvu a odmietla ju informovať o výške zostatku úveru.
Žalobkyňa 2/ súčasne kontaktovala aj svoju dcéru - žalovanú 3/, ktorá žije a pracuje v Y., a od ktorej

dostala informáciu, že je v omeškaní so splácaním úveru. Žalovaná 3/ nevie uviesť, kedy jej žalovaná 1/
zaslala výzvu na úhradu omeškaných splátok, nevie uviesť zostatok úveru a nevie uviesť, či žalovaná
1/ poskytnutý úver predčasne zosplatnila. Žalobcovia 1/ a 2/ opäť kontaktovali žalovanú 1/ a navrhli, že
omeškanésplátkyzasvojudcéru(žalovanú3/)doplatiaabudúvsplácaníúveruriadnepokračovať,resp.
nech žalovaná 1/ uplatní poistné plnenie, keďže poplatok za poistenie úveru bol zahrnutý v mesačnej

splátke.Žalovaná1/odmietlaakýkoľveknávrhatrvánaspeňaženínehnuteľnostinadobrovoľnejdražbe.
Žalobcovia teda nedisponujú úverovou zmluvou, k dispozícii majú len ,,Úverovú ponuku“, ktorú obdržali
pri podpisovaní záložnej zmluvy a z ktorej vyplýva, že úver mal byť poskytnutý na bývanie a na splatenie
skorších záväzkov vo výške 40 000,- eur, s min. hodnotou zabezpečenia 85 000,- eur. Žalovaná 3/
úverovú zmluvu a ani výpisy žalobcom poskytnúť nevie, nakoľko ich údajne stratila. Žalobkyňa 1/, ktorá

začala preberať zásielky určené žalovanej 3/, prevzala zásielku, ktorej obsahom bola výzva žalovaného
2/ adresovaná žalovanej 3/, aby umožnila vykonanie znaleckej obhliadky a ohodnotenie nehnuteľnosti
dňa 25. 5. 2018 o 11:00 hod.. Podľa názoru žalobcov, predmetná výzva mala byť adresovaná im ako
vlastníkom nehnuteľnosti a záložným dlžníkom. Keďže žalovaná 3/ pravdepodobne predčasne splatný
úver neuhradila jednorázovo a žalobcovia nepoznajú výšku zostatku úveru, medzi stranami vznikol

spor, žalovaná 1/ napriek spornosti začala s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby,
pričom dobrovoľnú dražbu žalobcovia nemajú možnosť priamo zastaviť. Nakoľko žalovaná 1/ začala s
výkonom záložného práva na predmetné nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, existuje dôvodná
obava, že do rozhodnutia súdu, kedy súd podrobí predmetný zmluvný vzťah súdnej kontrole, žalovaná
1/ nehnuteľnosti žalobcov speňaží, teda ich predá na dobrovoľnej dražbe, čím by došlo k výraznému

zhoršeniu právneho i faktického postavenia žalobcov, resp. k nezvrátiteľnému následku alebo stavu,
ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi - žalobcovia totiž bez poskytnutia včasnej
ochrany súdom budú pozbavený svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to predajom na
dobrovoľnej dražbe.
Záložná zmluva trpí vadou spôsobujúcou jej neplatnosť, a to vzhľadom na to, že presne a určito

neoznačuje zabezpečovanú pohľadávku, respektíve najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje. Vzhľadom na znenie Záložnej zmluvy, Záložná zmluva neurčuje najvyššiu hodnotu istiny
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje ani hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, pričom pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje je v záložnej zmluve vymedzená nepresne, neurčito a
nezrozumiteľne. Vzhľadom na uvedené nie je možné presne identifikovať pohľadávku žalovaného 1/,

nakoľko podľa Záložnej zmluvy by mohlo ísť o súhrn niektorých neexistentných, neurčitých, presne ani
neurčiteľnýchanevyčísliteľnýchpoložiek.SamotnýobsahZáložnejzmluvyodkazujenaúverovúzmluvu,
ktorá netvorí prílohu Záložnej zmluvy a ani inak nie je žalobcom ako záložcom známa.
V záložnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu nie je určená hodnota zabezpečenej pohľadávky
ani najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje (čl. 3 písm. a) Záložnej zmluvy).

Pričom ide o podstatnú náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva, preto jej absencia má za následok
neplatnosť zmluvy a to absolútnu. Bez týchto náležitosti je zároveň zmluva o zriadení záložného práva
neurčitá. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako
keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na
jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade práva do katastra nehnuteľností. Na dôvod neplatnosti

zmluvy, a to neurčitosť a rozpor so zákonom, súd prihliada z úradnej povinnosti. Neplatná záložná
zmluva nemá žiadne právne účinky a nemohli ani nastať právne následky, teda ani vznik záložného
práva vkladom do katastra nehnuteľností.3. Žalovaní sa písomne vyjadrili k žalobe viacerými písomnými podaniami doručeným súdu. Podstatné je
však vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 10. 7. 2020 (č. l. 358 spisu), v ktorom uviedol, že má ísť (teoreticky)
o určovací spor, avšak žiaden spor s obsahom ako má byť vymedzený neúplným žalobným návrhom

neexistuje, keďže žiadne záložné právo SLSP, a.s. na nehnuteľnosti žalobcov, uvedenej v ich podaniach,
neexistuje. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný 2/ v písomných vyjadreniach sa pridržiaval vyjadrení žalovaného 1/, rovnako žiadal žalobu
zamietnuť a to aj s poukazom na to, že v jeho prípade nie je daná pasívna vecná legitimácia.

5. Žalovaný 3/ sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetné konanie a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať. Z ustanovenia § 132 CSP vyplýva ako povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých rozhodujúcich

skutočností, ktoré sú rozhodujúcimi podľa presvedčenia žalobcu - pričom uvedenie týchto skutočností
je splnením povinnosti tvrdenia - tak aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť (už v žalobe) označiť dôkazy,
ktorými tieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby
účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Uvedená povinnosť dôkazná (ktorá
je obsahom ustanovenia § 132 ods. 1 CSP) je doplnená právnou normou upravujúcou časový moment

splnenia tejto povinnosti, kedy v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 CSP je žalobca povinný k žalobe
v čase jej podania pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť (t. j. povinnosť pôvodne sa vzťahujúca na listiny bola ešte rozšírená na ďalšie dôkazné
prostriedky). Uvedené (všeobecné) ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, doplnené ustanovením špeciálnym (§ 21 ZoDD), ktoré vo vzťahu

k takémuto typu konania stanovuje i ďalšie procesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní
povinný splniť. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti dražby, k uvedenému je potrebné uviesť, že
určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu), tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a
to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD. Právo domáhať

sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Civilné
súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto
konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými
dôkazmi resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne
významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako bremeno tvrdenia,

tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania.

8. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2

CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich
dokazovanie.

9. Je nepochybné, že žalobcovia boli a aj sú vlastníkmi nehnuteľnosti uvedenej v bode 1. tohto
odôvodnenia.

10. Pre rozhodnutím vo veci samej mal súd za preukázané, že dlh žalovanej 3/ bol po podaní žaloby
uhradený (ku dňu 20. 2. 2019), v dôsledku čoho došlo z LV č. XXXX k výmazu zapísaného záložnéhopráva, o čo požiadal žalovaný 1/ Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, listom zo dňa 21. 2. 2019 (č.
l. 300 spisu). V dôsledku úhrady dlhu žalovaný 1/ upustil od výkonu záložného práva.

11. Podľa § 3 CSP, Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa čl. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

12. Keďže mal súd za preukázané, že žiaden spor neexistuje, pretože v čase rozhodovania súdu záložné
právo bolo vymazané, súd musel žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobcovia po výmaze záložného
práva svoju žalobu nevzali späť.

13. Ak má byť predmetnom konania určenie, že k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
územíX.,obecX.,okresL.,zapísanýmnaListevlastníctvač.XXXXneexistujezáložnéprávovprospech
žalovaného 1/ na základe záložnej zmluvy uzavretej dňa 4. 3. 2016 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako
záložcami a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a zároveň ak tu je ustanovenie § 70 zák. č. 162/1995
Z.z. - Katastrálny zákon, stanovujúci domnienku pravdivosti údajov v katastri a zároveň z aktuálneho

výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. X. (označované ako dôkaz) vyplýva, že žiadne záložné právo žiadneho zo
žalovanýchkbytuč.XX,resp.kvlastníkovipodporadovýmč.XXzapísanénieje,jezuvedenéhozrejmé,
že tu žiaden objektívny stav právnej neistoty neexistuje a že tak nemôže existovať naliehavý právny
záujem na takejto určovacej žalobe, keďže tu o uvedenom neexistuje spor, žalobou s daným určovacím
petitom nemôžu žalobcovia dosiahnuť odstránenie údajnej spornosti žalobcových práv alebo neistoty

v ich právnom vzťahu, keďže tu žiadna spornosť nie je, čomu zodpovedá aj neexistencia žiadneho
zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností. Uvedené je dôsledkom toho, že aktívnym konaním
žalobcov došlo k úhrade zabezpečovanej pohľadávky (dlhu obligačného dlžníka) a tak došlo k aplikácii
ustanovenia 151md ods. 1 pís. a) OZ, v zmysle ktorého záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej
pohľadávky.

14.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdrozhodoltak,akotovyplývazenunciáturozhodnutia,nakoľko
po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti žaloby.

15.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,

urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

16. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach
sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. Keďže v danom prípade boli žalovaní 1/ a 2/ plne úspešní, majú nárok na plnú náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré v konaní týmto stranám vznikli.

18. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešných stranám sporu s
poukazom na § 255 ods. 1 CSP, ktorú náhradu musí zaplatiť neúspešná strana sporu - žalobcovia.

19. Súd žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal, hoci bol úspešný, avšak žiadne trovy konania
mu nevznikli, pretože bol v konaní nečinný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.