Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 22, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200381
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu:

Ing. D. W., bytom C. H., C. XXX/X proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/
SSVOPHNSSD1/SOC/2020/12757-0003 KmZ zo dňa 03. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie úradu

Považská Bystrica vo veci odňatia prídavku na jeho dieťa I. W. a to s účinnosťou od 01.09.2020.
Dôvodom odňatia dávky bola skutočnosť, že I. W. nie je študentom dennej formy vysokoškolského štúdia
a teda nie je nezaopatreným dieťaťom v zmysle ust. 3 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona
č. 600/2003 Z.z. (ďalej len zákon).

2.) Žalobca uviedol, že jeho syn bol v školskom roku 2019/2020 študentom prezenčnej formy štúdia
na Vysokom učení technickom v Brne, a to do 04.09.2019 a zároveň je od 12.07.2019 študentom

kombinovanej formy štúdia na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe. Poukázal na ustanovenia
zákona, ktoré na vec dopadajú ako aj odôvodnenie úradu podľa ktorého sa na účely prídavku na dieťa
zohľadňuje len denná forma štúdia a štúdium v dištančnej alebo kombinovanej forme nárok na tento
príspevok nezakladá. Podľa názoru žalobcu je takýto záver správneho orgánu ničím neodôvodnený a
pretojerozhodnutienezákonnéanepreskúmateľné.Rovnakožalovanýsvojzáverotom,žeformaštúdia
jeho syna nie je ekvivalentom k dennej forme nijak bližšie nezdôvodnil.

3.) Žalobca citoval čl. 16 Študijného a skúšobného poriadku pre štúdium v bakalárskych a magisterských
štúdijných programoch Českej zemědelskej univerzity v Prahe, pričom zdôraznil, že požiadavky pri
skúškach a zápočtoch na študentov v kombinovanej forme a prezenčnej forme štúdia sú rovnocenné.
Rovnako poukázal na kreditný systém štúdia, v zmysle ktorého jeho syn musí splniť 60 kreditov,
čo predstavuje záťaž 1500 hodín za akademický rok. Takáto časová náročnosť predpokladá dennú
prípravu.Spoukazomnauvedenédospelkzáveru,žesúpritomtotypeštúdiasplnenévšetkypodmienky
dennej formy štúdia podľa § 60 ods.2 zákona č. 131/2002 Z.z.

4.) Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podľa potvrdenia o
štúdiu zo dňa 20.06.2019 bol I. W. študentom prezenčného štúdia na Vysokém učení technickom v Brne.
Dňa 25.09.2020 bolo úradu doručené ďalšie potvrdenie, podľa ktorého už bol študentom kombinovanejformy štúdia na Českej zemědelskej univerzite v Prahe. Na základe uvedeného úrad komunikoval s
Vysokým učením technickým v Brne a zistil, že I. W. bol ich študentom od 20.06.2019 do 04.09.2019.
Následne bolo z mailovej komunikácie s Českou zemědelskou univerzitou v Prahe zistené, že syn

žalobcu nikdy nebol študentom prezenčnej formy štúdia na ich škole a je od 12.07.2019 študentom
kombinovanej formy štúdia. Poukázal na to, že zákon výslovne stanovuje, že prídavok na dieťa sa
poskytuje na nezaopatrené dieťa, teda dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do
dovŕšenia 25. roka veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ktoré sa uskutočňuje na
vysokej škole dennou formou. Z potvrdenia vysokej školy bolo zistené, že dieťa žalobcu nie je študentom

dennej formy štúdia a teda nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie prídavku na
toto dieťa.

5.) Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie
nežiadali a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že
správna žaloba nebola podaná dôvodne.

6.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca je otcom I. W., nar. XXXX, na ktorého poberal
prídavok na nezaopatrené dieťa. Podľa potvrdenia založeného v spise Vysoké učení technické v Brne
potvrdilo, že Marek Lampáš je v akademickom roku 2019/2020 študentom 1. Ročníka - prezenčné
štúdium. Následne bolo z elektronickej komunikácie s touto vysokou školou zistené, že v skutočnosti

bol študentom magisterského študijného programu v prezenčnej forme od 20.06.2019 do 04.09.2019.
Súčasne bolo zistené, že I. W. je od 12.07.2019 študentom magisterského štúdia v kombinovanej forme
na Českej zemědelskej univerzite v Prahe, a to od 12.07.2019. Uvedené nie je medzi účastníkmi sporné.

7.) Na základe takto zisteného skutkového stavu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica

(ďalej len úrad) rozhodol dňa 09.10.2020 o odňatí prídavku na dieťa I. W. od 01.09.2020 v sume 24,95
eur. Dôvodom odňatia dávky bola skutočnosť, že dieťa žalobcu I. W. nie je študentom dennej formy
vysokoškolského štúdia. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý odvolanie zamietol
a potvrdil rozhodnutie úradu, pričom opakovane poukázal na to, že syn žalobcu je od 12.07.2019
študentom kombinovanej formy štúdia na vysokej škole v Českej republike. Takáto forma je kombináciou

prezenčnej formy a dištančnej formy štúdia. Takéto štúdium nie je možné považovať za štúdium v dennej
forme a teda ho nie je možné považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie a I. W. sa nepovažuje
za nezaopatrené dieťa.

8.) Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa (ďalej len zákon) nezaopatreným dieťaťom je

dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne
pripravuje na povolanie štúdium.

9.) Podľa § 4 ods.1 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava na povolanie je podľa tohto
zákona je štúdium, ktoré sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.

10.) Podľa § 7 ods.1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak sa
stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa
§ 2 ods. 1 písm. d) sa považuje za splnenú.

11.) Podľa § 13 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku
na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí
prídavku.

12.) Správny súd konštatuje, že podmienkou nároku oprávnenej osoby na prídavok na dieťa je, že má

ísť o nezaopatrené dieťa do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
V ust. § 4 ods.1 písm. b) zákon výslovne stanovuje, aká forma štúdia sa považuje za takúto sústavnú
prípravu. V prípade vysokoškolského štúdia musí ísť o dennú formu. To znamená, že ide o štúdium, pri
ktorom sa prakticky na dennej báze uskutočňuje vyučovanie a to formou prednášok, cvičení a podobne.

13.) Syn žalobcu navštevuje vysokú školu v Českej republike. Zákon o vysokých školách, ktorý platí
v Českej republike stanovuje, že sa vzdelávanie môže realizovať v prezenčnej, dištančnej alebo
kombinovanej forme, ktorá spája prvky oboch. Výlučne prezenčná forma je predstavuje dennú formu,
pri ktorej dochádza k priamemu kontaktu s vyučujúcim. Pri kombinovanej forme dochádza len sčastik prezenčnej výučbe a to v stanovené dni, spravidla niekoľkokrát za mesiac (v závislosti na škole a
študijnom programe). Uvedené vyplýva aj zo skúšobného poriadku, na ktorý sa odvoláva žalobca, keď
je stanovené, že pri ňom ide predovšetkým o samoštúdium.

14.) Zákonodarca výslovne stanovil formu vysokoškolského štúdia, pri ktorej je dieťa považované
za nezaopatrené, keď v ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona uviedol, že musí ísť o denné štúdium.
Nezaopatrenosť dieťaťa je potom jednou z podmienok vzniku resp. trvania nároku na prídavok na
dieťa. Takto nastavené podmienky sú prejavom sociálnej politiky štátu a je nimi deklarovaný cieľ

štátu prispievať len na dieťa, ktoré sa pripravuje na svoje povolanie v dennej forme vysokoškolského
štúdia. Dá sa predpokladať, že táto forma vzdelávania bola určená z dôvodu, že pri inom type štúdia
sa zväčša vzdelávanie realizuje popri zamestnaní. Iné formy vzdelávania ako denné resp. prezenčné
nepredpokladajú účasť na vyučovaní na dennej báze, ale naopak sú založené primárne na samoštúdiu
a konzultáciách.

15.) Medzi účastníkmi nie je sporné, že syn žalobcu študuje v Českej republike v kombinovanej forme
štúdia, ktorá v sebe spája prvky prezenčného a dištančného vzdelávania. Už z uvedeného je zrejmé, že
nejde výslovne o dennú formu, ale o kombináciu prvkov dvoch foriem štúdia. Je teda zrejmé, že nebola
splnené jedna zo základných podmienok pre nezaopatrenosť dieťaťa v zmysle zákona. Na uvedený
záver nemá žiaden vplyv skutočnosť, že rozsah predpokladaných hodín štúdia v akademickom roku aj

pre túto formu štúdia indikuje prípravu na dennej báze. Podstatné je, že takýto študent nemá stanovený
rozvrh prednášok, cvičení a seminárov pravidelne počas pracovného týždňa a teda nejde o denné
štúdium, tak ako predpokladá zákon.

16.) Taktiež nie je pre posúdenie veci podstatné, že z hľadiska zákona o vysokých školách ide o

rovnocennú formu vzdelávania. Pokiaľ ide o podmienky vzniku nároku na prídavok na dieťa, tak zákon
ho výslovne viaže na dennú formu vzdelávania, ktorej ekvivalentom v podmienkach českého školstva
je prezenčná forma štúdia. Syn žalobcu nie je študentom takejto formy štúdia a to je pre posúdenie
veci podstatné. Ak správne orgány vzhľadom na zistený skutkový stav žalobcovi odňali dávku, konali v
súlade so zákonom a správna žaloba nebola podaná dôvodne. Uvedené viedlo k zamietnutiu správnej

žaloby podľa § 190 SSP.

17.) Pokiaľ ide náhradu trov konania, tak v konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov
konania nepriznal s poukazom na ust. § 168 SSP. Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona

č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.