Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Kováčiková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Csp/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119367848
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119367848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, v konaní zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica,
proti žalovanému K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XX/XX, K., o zaplatenie 2 636,78 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 431,67 Eur ako istiny, sumu 2 020,69 Eur ako
zmluvný úrok do zaplatenia 84. splátky spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 431,67
Eur od 08. 12. 2017 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia

na účet žalobcu vedený v X., T..Q.., D.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, V.: XXXXXXXXXX.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru a dlžných poplatkov vo výške 31
Eur z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým

súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, súdu doručenou dňa 18. 09. 2019 domáhal vydania platobného rozkazu
prezaplateniesumy2636,78Eurspríslušenstvomanáhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žedňa
14. 05. 2016 právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. odštepný závod Raiffeisen banka ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník, uzavreli Zmluvu o úvere č. 3500143416, na základe ktorej právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2 500 Eur. Žalovaný sa zmluvne zaviazal
vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote a zaplatiť
dohodnuté úroky. V dobe od uzavretia Zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom
zostatok nesplatenej časti úveru s príslušenstvom je uvedený vo Výpise z bankovej knihy. Následkom
uvedeného a po predchádzajúcej výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 24. 01. 2017. Žalovaný si aj napriek výzve doposiaľ svoj záväzok nesplnil. Na základe

uvedeného sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia dlžnej istiny spočívajúcej v nesplatenej časti
poskytnutého úveru vo výške 2 431,67 Eur, dlžných zmluvných úrokov a zákonných úrokov z omeškania
do dňa predchádzajúceho 07. 12. 2017 vo výške 174,11 Eur, dlžných poplatkov vo výške 31 Eur, čo v
súčte predstavuje sumu istiny vo výške 2 636,78 Eur, ďalej zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročnezo sumy nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 2 431,67 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia,
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo
výške 2 431,67 Eur od 08. 12. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania celkovo vo výške 399,78 Eur.

2. Tunajší súd platobný rozkaz nevydal pre nesplnenie podmienok § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd doručoval žalovanému opis žaloby spoločne s uznesením zo dňa 24.

10. 2019, ktorým žalovaného v súlade s ust. § 167 CSP vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne
vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré
sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva.Žalovanémubolipísomnostisúdupreukázateľnedoručenédňa29.11.2019,pričomžalovaný
sa k písomnostiam žiadnym spôsobom nevyjadril.

4.Tunajšísúdvytýčiltermínpojednávanianadeň11.02.2020,naktoromžalovanýuviedol,žemádvojité
štátne občianstvo, je štátnym občanom SR, ako aj štátnym občanom B. T. O. T. požiadal o poskytnutie
času na doriešenie danej situácie s tým, že sa potrebuje poradiť. Súd pojednávanie odročil na neurčito
a stranám sporu poskytol lehotu 30 dní na doriešenie sporu prípadným schválením súdneho zmieru,
alebo rozsudkom pre uznanie.

5. Tunajší súd opätovne vytýčil termín pojednávania na deň 03. 09. 2020, ktorého sa právny zástupca
žalobcu, žalobca a žalovaný nezúčastnili. Predvolanie na termín pojednávania bolo žalovanému listinne
doručené dňa 23.07.2020, právnemu zástupcovi dňa 16. 07. 2020, svoju neprítomnosť neospravedlnili.
V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol, že vykoná pojednávanie bez prítomnosti osôb, ktoré sa

pojednávania nezúčastnili napriek ich predvolaniu, nakoľko na uvedený postup boli splnené zákonné
podmienky.

6. V súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP súd v konaní považoval za nesporné, že na základe akceptovania
žiadosti žalovaného o poskytnutie Raiffeisen pôžičky číslo 3500143416, dňa 14. 05. 2016 žalovaný

uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke, základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
pôžička vo výške 2 500 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 55,79 Eur s počtom
splátok 84, s dátumom konečnej splatnosti 84 mesiacov od prvej splátky, pričom dátum prvej splátky bol
dohodnutý na deň 15.06.2016.Celkové náklady mali predstavovať sumu 4 686,36 Eur. Ďalej súd nemal
sporné, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil, splátky neuhrádzal a preto právny predchodca žalobcu

úver zosplatnil dňom 24. 01. 2017. Taktiež súd nemal sporné, že právny predchodca žalobcu si splnil
poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

7. Z fotokópie Akceptovania žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky číslo 3500143416 zo dňa 14.
05. 2016, súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 14. 05. 2016 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo
výške 2 500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 55,79 Eur v počte
84 splátok. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 19,90 % ročne, pričom ročná priemerná
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) banky predstavovala výšku 22,16 %, kým priemerná RPMN na trhu
predstavovala výšku 15,37 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 15. 06. 2016, dátum konečnej

splatnosti do 84 mesiacov od prvej splátky a dátum každej ďalšej splátky na 15. deň v mesiaci. Celkové
náklady mali predstavovať sumu 4 686,36 Eur.

8. Súd z výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01. 12. 2016 zistil, že právny predchodca žalobcu
žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 124,22 Eur ku dňu 30. 11. 2016 a žalovaného

vyzval na jej zaplatenie v lehote 7 dní od vystavenia výzvy. Zároveň žalovaného upozornil na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôžičky.

9. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16.
01. 2017 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že porušením Zmluvy o úvere

došlo k zosplatneniu pohľadávky žalovaného s tým, že ku dňu 14. 01. 2017 sa úverová pohľadávka
stáva predčasne splatnou v celom rozsahu a zároveň žalovaného vyzval na úhradu sumy 2 625,79 Eur.
Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.10. Z fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 12. 2017 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO:
00 686 930 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom

Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 12. 2017.

11. Z výpisu stavu úveru súd zistil, že žalovaný na úroku zaplatil sumu 173,67 Eur a z výpisu z bankovej
knihy súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2 500 Eur.

12. Žalobca dňa 08. 08. 2019 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy
vo výške 3 954,29 Eur s upozornením, že v prípade neuhradenia sumy žalobca zváži uplatnenie svojej
pohľadávky súdnou cestou.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. V zmysle ust. § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. V zmysle ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch

splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako ,,Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/210 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme,

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, pričom každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi a zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitosti a okrem iného musí obsahovať:
a / druh spotrebiteľského úveru,
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i/ úrokovú sadzbu,
k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa
14.05.2016 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo
výške 2 500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 55,79 Eur s počtom
splátok 84 a s konečnou splatnosťou úveru do 84 mesiacov od prvej splátky. Žalovaný si povinnosti z

uzavretej zmluvy neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so splácaním úveru,
preto žalobca dňom 16. 24.01. 2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

27. Súd v danom prípade konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy.

28. Vzhľadom k tomu, že žalovaný skutkové tvrdenia a výšku dlžnej sumy uvedené v žalobe nepoprel v
zmysle § 151 ods. 1 CSP a v konaní zostal pasívny, preto súd považoval zaplatenie sumy 2 431,67 Eur
ako istiny za nesporné, v dôsledku čoho návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie

sumy 2 431,67 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia sumy 174,11 Eur ako zmluvne dohodnutého úroku vo
výške 19,90 % z nesplatenej istiny vo výške 2 431,67 Eur. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 020,69 Eur, ako rozdielu medzi sumou, na ktorú žalobcovi

vznikol nárok z titulu úrokov z úveru pri riadnom plnení dohodnutých zmluvných podmienok splácania
úveru až do termínu konečnej splatnosti úveru 84 splátkou, splátkami vo výške 55,79 Eur po dobu 84
mesiacov a sumou, ktorú zo splátok úveru si žalobca na zmluvné úroky započítal. K sume 2 020,69
Eur tun. súd dospel tak, že od dohodnutých úrokov z úveru 2 186,36 Eur odpočítal úroky zaplatené
žalovaným dobrovoľne splátkami úveru vo výške 173,67 Eur. Takto stanovený výpočet dohodnutých

zmluvných úrokov vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 06. 2020 sp.zn.
17Co/154/2019-148, pričom rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16. 06. 2020
sp.zn.5Cdo/42/2020,keďdospelkzáveru,ževprípadevyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruveriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí.30. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy nesplatenej
istiny vo výške 2 431,67 Eur od 07.12.2017 do zaplatenia. Súd v tejto časti návrhu žalobcu nevyhovel

a žalovaného nezaviazal na zmluvný úrok vo výške 19,90 % z istiny vo výške 2431,67 Eur od termínu
konečnej splatnosti úveru až do zaplatenia s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
26.08.2020 sp. zn.7 Cdo 307/2019 v zmysle ktorého "zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa,
podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky,
patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva

nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru,
keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti
platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva
záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a
za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého

obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie,

tzn., že jej výška mu sí byť stanovená v čase uzatvorenie zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie,
koľko bude povinný za poskytnuté peniaze zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá
v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia.. Keďže
spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku
zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená

cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým
sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej splatnosti doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného

dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne
škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré
plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody ". Podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na vyššie
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov až do
zaplatenia úveru neprislúcha.

31. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aj zaplatenia poplatkov vo výške 31 Eur, ktoré žalobca bližšie
nevyšpecifikoval a z uzavretej zmluvy poplatky nevyplývajú. Súd preto ani v tejto časti žalobe nevyhovel
a žalovaného nezaviazal na zaplatenie poplatkov vo výške 31 Eur, vzhľadom k tomu, že žalobca v
konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal v čom spočívajú vymáhané poplatky a v žalobe odkázal

len na Výpis z bankovej knihy, čo je v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

32. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2 431,67
Eur od 07. 12. 2017 až do zaplatenia. Súd v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal

na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Úrok z
omeškania v takejto výške je v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru
úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v prevažnej miere úspešný, neúspešný bol len v časti zmluvného

úroku až do zaplatenia istiny a v časti poplatkov a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.