Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 5, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202676
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515202676.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom U.
XXX, XXX XX U. v konaní o vymoženie 1 688,07 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi,
Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník vo výške 3,96 eur a u k l a d á
oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26. 5. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu -
právoplatnéhoavykonateľnéhorozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., č. IA-C/0314/4061 zo dňa 16.5.2014. Súdny exekútor JUDr.
Michal Brožina požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa návrhom na

vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 1 688,07 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/337/2015-56 zo dňa 25. 11. 2020 bola žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.12.2020.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných

po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Nazákladenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

6. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie.

8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj
bez návrhu zastavil.

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že
povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie
začal exekučné konanie voči povinnému, žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez
potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného
zastavené, a teda procesne zavinil zastavenie konania a mal by povinnému nahradiť trovy konania.
Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké
trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí
exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu
trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia
od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok
iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených

hotových výdavkov.

15. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom od 1. 6. 2014, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3 druhá veta za analogického použitia § 203
ods. 1 EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017 a v súlade s § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov.

17. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 43,79 eur s DPH pozostávajúce z

odmenyvovýške33,19eur,hotovýchvýdavkovvovýške3,30euraDPHzodmenyahotovýchvýdavkov
vo výške 7,30 eur, a to podľa § 203 ods. 1 a nie podľa § 47 ods. 3 EP.18. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že
exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné
uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov.
Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a
moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na
vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor
začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony

smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Je zrejmé, že exekútor tieto momenty v
svojom vyjadrení nerozlišuje. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného
konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď
cit. § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017), nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie
exekúcie exekútorovi nebolo udelené.

19. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má
exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku
trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky

po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie
vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil
oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla,
a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri
zastaveníexekučnéhokonania.Cit.§47ods.3EPpriamoupravujeibaotázkuvýškytrovexekúcie,resp.

exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného
konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že
trovy exekúcie, resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie
námietok proti exekúcii platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že
trovy exekúcie znáša povinný a zo skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou

pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie, resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť
bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí
od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta
je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak
ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto

ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi
nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do
zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je

osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov.
Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa
ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení
exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie
exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd

preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.

21. Súd priznal exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške 3,96 eur s DPH predstavujúce
poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,15 eur, poštovné za doručenie návrhu
na zmenu účastníka konania vo výške 1,15 eur, spotrebu kancelárskeho materiálu vo výške 1,0 eur a

DPH z tejto sumy vo výške 0,66 eur. Na ich náhradu za analogického použitia § 203 ods. 1 EP zaviazal
súd oprávneného, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože podaním návrhu
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý vydal orgán nemajúci právomoc na takéto
rozhodnutie zavinil zastavenie exekučného konania.

Poučenie:Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.