Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 1, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201498
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620201498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: Ú. B. K. - B. E.

K. V., T. B. K. XXXX, XXX XX V. X, H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. W.
K. B., F. X, v konaní o zaplatenie 2x 2.650,- Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.300,- Kč spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.650,- Kč za obdobie od 05.04.2017 do zaplatenia, vo výške 8,05
% ročne zo sumy 2.650,- Kč od 10.05.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 2.650,-Kč spolu so zákonným úrokom vo výške 8,05% z
dlžnej čiastky od 05.04.2017 do zaplatenia a sumu 2.650,-Kč spolu so zákonným úrokom vo výške
8,05% z dlžnej čiastky od 10.05.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že mu uvedené pohľadávky vznikli na základe prevozu žalovaného sanitným
vozidlom na záchytnú stanicu zo zdravotníckeho zariadenia žalobcu dňa 06.03.2017 a dňa 21.04.2017.
Platba za tento prevoz bola požadovaná žalobcom a žalovanému bola vystavená faktúra č. 1781105
so splatnosťou dňa 04.04.2017 a faktúra č. 1781181 so splatnosťou dňa 09.07.2017. Žalovaný však
vyššie uvedené faktúry v dobe ich splatnosti a ani neskôr neuhradil. Žalobca zaslal žalovanému faktúru,
pričom držiteľom poštovnej licencie bola táto prevzatá dňa 23.03.2017 a vrátená späť žalobcovi bola dňa
24.04.2017. Žalobca ďalej zaslal žalovanému upomienku zo dňa 19.04.2018, kedy držiteľom poštovnej

licencie bola táto prevzatá dňa 20.04.2018 a vrátená späť žalobcovi bola dňa 18.05.2018. Predžalobná
výzva k zaplateniu dlžnej čiastky bola vykonaná dňa 29.11.2019, kedy držiteľom poštovnej licencie
bola táto prevzatá dňa 03.12.2019 a vrátená späť žalobcovi bola dňa 31.12.2018. Žalovaný však na
upomienky nereagoval a žalobca do dňa spísania žaloby neeviduje žiadnu, ani len čiastočnú úhradu
dlžnej čiastky.

3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe, t.j. F. X, W. K. B..

Podľa správy Mestskej polície W. K. B. zo dňa 20.09.2020 šetrením na uvedenej adrese bolo zistené,
že menovaný na tejto adrese nebýva cca 10 rokov. Jeho príbuzní nemajú vedomosť, kde sa toho času
zdržiava. Podľa lustrácie v registri obyvateľov žalovaný má uvedenú ako adresu trvalého pobytu Mesto
W. K. B.. Mesto W. K. B. súdu oznámilo, že žalovaný je v meste prihlásený na trvalý pobyt na adrese : W.K. B. a že im nie je známe miesto súčasného pobytu žalovaného. Zároveň sa Mestu W. K. B. nepodarilo
doručiť súdnu zásielku menovanému postupom podľa § 5 a § 7 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu
občanov SR a registri obyvateľov SR v platnom znení. Blízky príbuzný žalovaného - jeho matka, ktorú

súd písomne kontaktoval, súdu neposkytol žiadne informácie o menovanom. Podľa správy Úradu práce
sociálnychvecíarodinyW.K.B.žalovanýtohočasuniejevedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie
a nie je ani poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov a ani iných štátnych sociálnych dávok.
Podľa správy Sociálnej poisťovne , pobočka W. K. B. nie je vedený ako poberateľ dávok dôchodkového
poistenia, dávok v nezamestnanosti a nemocenských dávok a evidujú u neho len adresu : Mesto W.Á. K.

B.. Podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka W. K. B. u menovaného vedú len adresu uvedenú
v žalobe. Žalovaný sa nenachádza ani v evidencii ZVJS. Podľa správy Obvodního soudu pro Prahu 7 o
žalovanom nie sú vedené žiadne záznamy ani v centrálnom registri evidencie osôb v Českej republike.

4. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej

osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej
zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad žalovaného v
tomto konaní.

5. Súd v zmysle nového procesného predpisu musel žalovanému doručovať žalobu a ostatné súdne

listiny postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením o podanej žalobe
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom žaloba sa v takomto prípade
považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. Dňa 26.11.2020 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý
deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie o doručení súdnych listín žalovanému , a to žaloby

a jej príloh, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k žalobe, poučenia strany civilného sporového konania
o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 Civilného
sporového poriadku a potvrdenia o pridelení veci na rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené žalovanému dňa
11.12.2020.

6. Žalovaný k žalobe nepodal žiadne písomné vyjadrenie aj keď bol na to vyzvaný tunajším súdom
uznesením sp.zn. 16C/19/2020-15 zo dňa 18.05.2020, ktoré mu spoločne so žalobou, jej prílohami
a procesným poučením bolo doručené postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku dňa
11.12.2020.

7. Žalobca a ani žalovaný sa pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.02.2021 a na ktorom súd
v spore rozhodol, nezúčastnili. Žalobca bol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný, kedy mu
príslušné predvolanie bolo doručené 12.01.2021. Svoju neúčasť riadne písomne ospravedlnil písomným
podanímdoručenýmsúdudňa18.01.202,pričomsúhlasilskonanímarozhodnutímbezjehoprítomnosti.

Žalovanému bolo doručované predvolanie na predmetné pojednávanie postupom podľa § 106 ods.
3 Civilného sporového poriadku (t.j. oznámením na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na jeho
webovej stránke), pričom uvedené predvolanie sa považovalo za doručené žalovanému po 15 dňoch
od zverejnenia tohto oznámenia na úradnej tabuli súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd preto konal a napokon

aj rozhodol bez účasti strán tohto sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s dokladmi označenými ako
„Príkaz ke zdravotnímu transportu“ zo dňa 06.03.2017 a dňa 21.04.2017, s dokladmi označenými ako
“ Účet za dopravu“ číslo : XXXXXX/XXXXXXX a číslo : XXXXXX/XXXXXXX, s Faktúrou č. 1781105

a kópiu nedoručenej poštovej zásielky č. RR747056845CZ k tejto faktúre, s Faktúrou č. 1781181, s
Prípisom „ Reminder U2018/00010“ zo dňa 19.04.2018 označeným ako „ Výzva k úhradě- upomínka“ a
kópiu nedoručenej poštovej zásielky č. RR394295295CZ k tomuto prípisu, s prípisom zo dňa 29.11.2019
označeným ako „ Predžalobní upomínka pro zaplacení dlužné částky“ a kópiu nedoručenej poštovej
zásielky k tomuto prípisu, a zistil tento skutkový stav :

9. Podľa dokladu „Príkazu ke zdravotnímu transportu“ zo dňa 06.03.2017 požiadal žalobca o prevoz
žalovaného zo svojho zdravotníckeho zariadenia sanitným vozidlom na G. W. O., O.K. X, V. X, čo sa aj
uskutočnilo v čase od 17,30 hod. do 18,20 hod. uvedeného dňa.10. Podľa dokladu“ Účet za dopravu“ číslo : XXXXXX/XXXXXXX zo dňa 21.03.2017 bola účtovaná za
tento prevoz žalobcovi suma 2.246,--Kč bez DPH ( t.j. 449,20 bodov pričom hodnota jedného bodu bola

5,--Kč). Zároveň z tohto dokladu vyplynulo, že u žalovaného, ktorého sa takto prevoz zabezpečoval,
bola diagnóza označená kódom : E..

11. Faktúrou č. 1781105 zo dňa 21.03.2017 splatnou dňa 04.04.2017 žalobca vyfaktúroval žalovanému
sumu 2.650,--Kč vrátane DPH ako sumu za prevoz sanitným vozidlom na Záchytnú stanicu zo dňa

06.03.2017, kedy uvedená suma podľa tejto faktúry nebola hradená z verejného zdravotného poistenia.

12. Uvedená faktúra bola žalovanému doručovaná dňa 23.03.2017 ako poštová zásielka č.
RR747056845CZ, kedy sa táto následne vrátila späť žalobcovi ako žalovanému nedoručená dňa
24.04.2017 s poznámkou „ Nevyžádaná“.

13. Podľa dokladu „ Príkazu ke zdravotnímu transportu“ zo dňa 21.04.2017 požiadal žalobca o prevoz
žalovaného zo svojho zdravotníckeho zariadenia sanitným vozidlom na G. W. O., O.K. XX/X, V. X, čo
sa aj uskutočnilo v čase od 17,05 hod. do 17,50 hod. uvedeného dňa.

14. Podľa dokladu“ Účet za dopravu“ číslo : XXXXXX/XXXXXXX zo dňa 25.04.2017 bola účtovaná za

tento prevoz žalobcovi suma 2.246,--Kč bez DPH ( t.j. 449,20 bodov pričom hodnota jedného bodu bola
5,--Kč). Zároveň z tohto dokladu vyplynulo, že u žalovaného, ktorého sa takto prevoz zabezpečoval ,
bola diagnóza označená kódom : E..

15. Faktúrou č. 1781181 zo dňa 25.04.2017 splatnou dňa 09.05.2017 žalobca vyfaktúroval žalovanému

sumu 2.650,--Kč vrátane DPH ako sumu za prevoz sanitným vozidlom na Záchytnú stanicu zo dňa
06.03.2017, kedy uvedená suma podľa tejto faktúry nebola hradená z verejného zdravotného poistenia.

16. Prípisom „ Reminder U2018/00010“ zo dňa 19.04.2018 označeným ako „ Výzva k úhradě- upomínka“
žalobca upozornil žalovaného, že mu tento ku dňu vystavenia uvedeného prípisu neuhradil celkove

dvakrát sumu po 2.650,--Kč, t.j. spolu sumu 5.780,-Kč a zároveň ho uvedeným prípisom vyzval na jej
úhradu na bankový účet žalobcu v tomto prípise bližšie špecifikovaný.

17. Uvedený prípis bol žalovanému doručovaný dňa 20.04.2018 ako poštová zásielka č.
RR394295295CZ, kedy sa táto následne vrátila späť žalobcovi ako žalovanému nedoručená dňa

18.05.2018 s poznámkou „ Nevyžádaná“.

18. Prípisom zo dňa 29.11.2019 označeným ako „ Predžalobní upomínka pro zaplacení dlužné částky“
žalobca opätovne upozornil žalovaného, že je tento od 05.04.2017 v omeškaní s úhradami oboch vyššie
uvedených čiastok po 2.650,--Kč , teda v celkovej sume 5.300,--Kč. Opätovne ho preto vyzval na jej

úhradu na bankový účet žalobcu v tomto prípise bližšie špecifikovaný a to v lehote do 10 dní od jeho
doručenia, kedy ho ale zároveň vyzval už aj na úhradu úroku z omeškania, ktorý podľa tohto prípisu ku
dňu 13.12.2019 predstavoval sumu 1.129,--Kč.

19. Uvedený prípis bol žalovanému doručovaný dňa 03.12.2019 ako poštová zásielka typu „RR“, kedy

sa táto následne vrátila späť žalobcovi ako žalovanému nedoručená dňa 31.12.2019 s poznámkou
„ Nevyžádaná“.

20.Podľa§3zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenako„CSP“,súdyprejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a

nerozhodujú iné orgány.

21. Podľa článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a
Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
"Nariadenie č. 1215/2012 "), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.23. Podľa čl.62 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

24. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba

adresu trvalého pobytu.

26. Súd v prvom rade musel riešiť otázku svojej právomoci prejednať danú sporovú vec vzhľadom k
tomu, že strany sporu majú svoje sídla, resp. bydliska v rôznych členských štátoch Európskej únie.
V konaní bolo preukázané, že prevoz žalovaného sanitným vozidlom bol realizovaný žalobcom, resp.
žalobcom zabezpečeným subjektom na území Českej republiky. V konaní nebolo preukázané, že by

žalovaný v čase tohto prevozu, resp. v súčasnej dobe mal mať akékoľvek bydlisko na území Českej
republiky. Podľa lustrácie v registri obyvateľstva SR má vedenú ako adresu trvalého pobytu Mesto W.
K. B., a zároveň zo správy Obvodního soudu pro Prahu 7 nevyplynuli žiadne záznamy o spojitosti
žalovaného s Českou republikou. Bližšie informácie o súčasnom pobyte žalovaného taktiež nevyplynuli
zo žiadnych iných správ, ktoré si súd obstaral pri zisťovaní tohto jeho pobytu.

27. Podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa uplatňovala ako na Slovensku, tak aj v Českej republike v čase
spoločného štátu pri posudzovaní otázky miestnej príslušnosti súdu z hľadiska bydliska účastníka bola
daná príslušnosť súdu , v obvode ktorého občan / teraz fyzická osoba/ skutočne sa trvale zdržovala,
aj keď bola prihlásená k trvalému pobytu v obvode iného súdu. (Sborník stanovisek, závěru, rozboru

a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudu a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu
1964-1969, SEVT Praha, 1980 / Sborník III/, str. 318).

28.Takátookolnosťfaktickéhopobytužalovanéhonaurčitommieste(čiužnaSlovensku,alebovČeskej
republike) však v danom spore preukázaná nebola. Súd preto pokladal za bydlisko žalovaného adresu

jeho trvalého pobytu, ktorá je v súčasnosti naďalej vedená v registri obyvateľstva SR, a teda za jeho
bydlisko takto považoval Mesto W. K. B..

29. Vzhľadom na vyššie uvedené aplikujúc čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 tak súd uzavrel, že je
tu daná jeho právomoc konať v predmetnom spore, a zároveň aplikujúc § 13 a § 14 CSP uzavrel, že

je tiež miestne príslušným na jeho prejednanie a rozhodnutie v ňom.

30. V ďalšom kroku si súd musel vyriešiť otázku, právny predpis ktorého z členských štátov Európskej
únie, v ktorom má tá-ktorá zo strán tohto sporu svoje sídlo, resp. bydlisko, bude aplikovaný na daný
právny vzťah. Za týmto účelom bolo potrebné posúdiť aký právny charakter mala činnosť, ktorú pre

žalovaného vykonal, resp. zabezpečil žalobca za realizáciu ktorej sa domáha náhrady nákladov v tomto
spore.

31. Z obsahu listinných dôkazov nevyplynulo, že by žalobca uvedenú činnosť vykonával na základe
pokynu samotného žalovaného a ani sa nepreukázalo, že by medzi ním a žalovaným existovalo osobitné

zmluvné ujedanie, na základe ktorého službu prevozu žalovaného do záchytnej stanice bol zmluvne
oprávnený obstarávať. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru súdu možné jednoznačne definovať ako
konanie bez príkazu.

32. Konanie bez príkazu predstavuje záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zákona, ak niekto

(konajúci bez príkazu; gestor) vedome, avšak bez zmluvy alebo splnomocnenia, koná v záujme tretej
osoby (pán veci, dominus, principál). Konanie bez príkazu (negotiorum gestio) je obstaranie cudzej
záležitosti (veci) bez toho, že by konajúci (bezpríkazný konateľ) mal na toto konanie príkaz alebo bol inak
oprávnený. Konateľstvo bez príkazu spočíva v obstaraní cudzej záležitosti, na čo konajúci nemá súhlas
osoby, za ktorú koná a na čo nie je ani inak oprávnený. Toto konanie môže spočívať tak vo faktickej

činnosti, ako aj v uskutočňovaní právnych úkonov. Obstaranie cudzej záležitosti môže mať majetkovú
(napr. odvracanie škody na veci) alebo nemajetkovú povahu (napr. dozor nad maloletými osobami).
Konanie bez príkazu môže byť uskutočnené aj vo verejnom záujme (napr. odstránenie autovraku
z verejného priestranstva, odvlečenie nepojazdného automobilu mimo vozovku, aby nepredstavovalprekážku na ceste).( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník, 4.zväzok( Záväzkové právo - zmluvy).
Veľký komentár, 2.akutalizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 607).

33. Na to, aby sa niekto považoval za konateľa bez príkazu, nesmie mať splnomocnenie na konanie
od pána veci ani mu také oprávnenie nesmie vyplývať zo zákona alebo zo súdneho rozhodnutia. O
bezpríkazné konanie môže ísť výnimočne vtedy, ak niekto koná nad rozsah zákonného splnomocnenia,
ktoré mu vyplýva zo zákona (pozri § 15 slovenského Obchodného zákonníka). Vzťah bezpríkazného
konania je potom daný medzi tým, kto konal bez príkazu, a pánom veci (principálom).( porovnaj vyššie

uvedený zdroj, str. 608).

34.Vzhľadomnavyššieuvedenéjetedakonaniežalobcumožnépoprávnejstránkeposúdiťakokonanie
bez príkazu.

35. Podľa Článku 31 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.júla 2007

o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) ( ďalej len "Nariadenie č. 864/2007 "), toto
nariadenie sa uplatní na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu a ku ktorým došlo po nadobudnutí jeho
účinnosti.

36. Podľa čl.32 Nariadenia č. 864/2007, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri

2009.

37. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky
v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych
poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za

konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).

38. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý
následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo
z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).

39. Podľa čl.4 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje
sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej
vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a
bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené vychádzajúc zo záverov, že konanie žalobcu, z ktorého vyplynul ním
uplatňovaný nárok na náhradu nákladov v tomto spore, je konaním bez príkazu a v nadväznosti na
to aplikujúc čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007 tak súd uzavrel, že vzťah
založený stranami tohto sporu sa spravuje právnymi predpismi Českej republiky, keďže na jej území

vznikla žalobcovi škoda v zmysle definície tohto termínu, ktorý podáva uvedené nariadenie vo svojom
čl. 2 ods. 1.

41. Podľa § 1723 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. ze dne 3. února 2012, občanský zákoník, (ďalej len
ako „ NOZ“), závazek vzniká ze smlouvy, z protiprávního činu, nebo z jiné právní skutečnosti, která je

k tomu podle právního řádu způsobilá.

42. Podľa § 1723 ods. 2 NOZ, ustanovení o závazcích, které vznikají ze smluv, se použijí přiměřeně i
na závazky vznikající na základě jiných právních skutečností.

43. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 65/2017 Sb. ze dne 19. ledna 2017 o ochraně zdraví před
škodlivými účinky návykových látek ( ďalej len ako „ zák č. 65/2017 Sb.“), doprava do protialkoholní a
protitoxikomanické záchytné stanice a ošetření a pobyt v protialkoholní a protitoxikomanické záchytné
stanici podle zákona č. 379/2005 Sb., ve znění účinném přede dnem nabytí účinnosti tohoto zákona, se
uhradí podle zákona č. 379/2005 Sb., ve znění účinném přede dnem nabytí účinnosti tohoto zákona. /

uvedený zákon č. 65/2017 Sb. nadobudol účinnosť dňa 31.05.2017- poznámka súdu/

44. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 379/2005 Sb. ze dne 19. srpna 2005 o opatřeních k ochraně
před škodami působenými tabákovými výrobky, alkoholem a jinými návykovými látkami a o změněsouvisejících zákonů ( ďalej len ako „ zák č. 379/2005 Sb.“), protialkoholní a protitoxikomanická záchytná
stanice (dále jen „záchytná stanice“) je zdravotnické zařízení, které zřizuje územně samosprávný celek,
který může v samostatné působnosti zajišťovat v tomto zařízení poskytování zdravotních služeb též

smluvně, a to tak, aby na celém jeho území byla zajištěna záchytná služba.

45.Podľa§17ods.4 zákonač.379/2005Sb.,dopravu,vyšetření,ošetřeníanáslednýpobytnazáchytné
stanici hradí v případě, že se prokáže přítomnost alkoholu nebo jiné návykové látky, ošetřená osoba.
V případě, že se přítomnost alkoholu nebo jiné návykové látky neprokáže, náklady nese osoba, která

podle § 16 odst. 4 k vyšetření vyzvala, s výjimkou případů diferenciální diagnózy hrazené z veřejného
zdravotního pojištění podle zvláštního právního předpisu.

46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dňoch 06.03.2017 a 21.04.2017 bol žalovaný
hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení žalobcu, odkiaľ bol následne v uvedené dni prevezený
sanitným vozidlom na G. W. O., O. X, V. X, kedy uvedený prevoz zabezpečoval žalobca. V oboch

prípadoch pri uvedenom prevoze bola u žalovaného stanovená diagnóza E., ktorá podľa Medzinárodnej
klasifikácie chorôb je definovaná ako porucha psychiky a správania, zapríčinená užitím (užívaním)
alkoholu: akútna intoxikácia. V jeho prípade teda bola preukázaná prítomnosť alkoholu pri jeho prevoze
do záchytnej stanice.

47. V takomto prípade v súlade s § 17 ods. 4 zákona č. 379/2005 Sb. žalovanému vznikla povinnosť
uhradiť žalobcovi náklady, ktoré tomuto vznikli v dôsledku zabezpečenia prevozu žalovaného do
záchytnej stanice, kam bol umiestnený. Tieto náklady za oba realizované prevozy žalobca vyčíslil na
čiastku 2.650,--Kč za každý z nich, čo celkovo predstavovalo sumu 5.300,- Kč. Súd nemal pochybnosť o
takto vyčíslenej výške uvedených nákladov, že táto je súladná so zákonom, a preto žalovaného zaviazal

na úhradu uvedenej sumy ako istiny v prospech žalobcu v plnom rozsahu.

48. Podľa § 1968 NOZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za
prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

49. Podľa § 1970 NOZ, Po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel,
který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže
dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany
výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

50. Podľa § 2 Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb. ze dne 16. října 2013, kterým se určuje výše úroků z
prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce
a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku,
veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o
skutečných majitelích, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní

bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

51. Súd zaviazal žalovaného aj na úhradu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania a to v plnom
rozsahu tak, ako si ich tento uplatnil vo svojej žalobe. Bol toho názoru, že žalovaný sa dostal do
omeškania s vyššie uvedenými súdom priznanými sumami istín počnúc dňom nasledujúcom po dni, po

ktoromžalobcažalovanéhovyzvalnaichúhradu,resp.ktorýnasledovalpodni,ktorýžalobcavpríslušnej
výzve určil žalovanému ako posledný deň na ich úhradu. V prípade sumy 2.650,--Kč uplatnenej faktúrou
č. 1781105 zo dňa 21.03.2017 to bolo počnúc dňom 05.04.2017, teda po dni splatnosti tejto faktúry,
ktorá pripadla na deň 04.04.2017, a v prípade sumy 2.650,--Kč uplatnenej faktúrou č. 1781181 zo dňa
25.04.2017 to bolo počnúc dňom 10.05.2017, teda po dni splatnosti tejto faktúry, ktorá pripadla na deň

09.05.2017.

52. V čase uvedeného omeškania žalovaného sa úhradami vyššie uvedeným jednotlivých priznaných
istín bola výška repo sadzby stanovenej Českou národní bankou stanovená hodnotou 0,05 % p.a. ,
takže žalobcom uplatnený úrok z omeškania zodpovedal zákonnej úprave a preto ho súd mu priznal v

plnej ním uplatnenej výške.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.54. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou
zaplatiťnáhradutrovkonaniažalobcovivrozsahu zodpovedajúcompomerujehoúspechuvtomtospore,

čo v danom prípade predstavovalo 100%.

59. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má

zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

60. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Podľa § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zákona č. 9/2021Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19. januára 2021) do 28. februára 2021 neplynú
lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom
účastníkmi konania a stranami v konaní.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.