Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 25, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317212977
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4317212977.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: R. B., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej

dražbe, priamym predajom ktorejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj
prenajatia nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Y., N. K., katastrálne územie Y., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „C“ s parcelným č. XXX/X o výmere 522 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným č. XXX postaveným na parcele č. XXX/X, ktoré
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Súd ukladá žalobcovi: R. B., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, povinnosť, aby v lehote 45 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia podal proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 žalobu o určenie neplatnosti alebo čiastočnej neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 04.10.2006.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 11.08.2017 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Levice
katastrálny odbor, N. K., N. Y., katastrálne územie Y. ako rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na
parcele č. XXX/X spolu s pozemkom s parcelným č. XXX/X o výmere 522 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.10.2006 došlo medzi Y.. O. R. (B.) ako dlžníčkou, Y.. D.
R. ako spoludlžníkom (ďalej ako „dlžníci") a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/
XX (ďalej ako „úverová zmluva"), na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného dlžníkom poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 23.235,74 EUR (700.000,- Sk). Súčasne s uzavretím predmetnej úverovej
zmluvy došlo aj k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/

XX. (ďalej ako „záložná zmluva"), ktorá mala zabezpečovať pohľadávky žalovaného voči dlžníkom
vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy. Predmetná záložná zmluva však bola uzavretá medzi
žalovaným - záložným veriteľom a žalobcom - záložcom, pričom predmetom záložného práva na
základe predmetnej záložnej zmluvy boli v zmluve špecifikované nehnuteľnosti, a to: rodinný dom,
súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele číslo XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
na parcele registra „C", nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., N. Y., N. K. a CKN pozemok -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 522 m2, pod parcelným číslom XXX/X, zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, na parcele registra „C", nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., N. Y., N. K.,ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu - záložcu. Následne žalovaný podal na Správe katastra Levice
návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, pričom správa katastra svojim
rozhodnutím zo dňa 02.11.2006 povolila vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

Vo februári 2011 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, čo
listom zo dňa 10.02.2011 označeným ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva" v zmysle
ustanovenia § 1511 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oznámil žalobcovi. Nakoľko žalobca
mal v tom čase pochybnosti o súlade výkonu záložného práva so zákonom, svojim návrhom zo dňa
14.01.2014 podanom na tunajšom súde sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

výkonu záložného práva vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Tunajší súd o tomto návrhu
rozhodol tak, že uznesením č.k. 16C/4/2014-64 zo dňa 17.01.2014, uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom ktorejkoľvek
tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatia uvedených nehnuteľností.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2014 v spojení s uznesením KS v Nitre zo dňa
26.03.2014 pod č.k. 9Co/160/2014-130. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorého trvanie bolo

viazané na trvanie konania vo veci samej, však následne zaniklo a to s poukazom na ustanovenie §
77 ods. 1 písm. b) OSP účinného do 30.6.2016 z dôvodu, že po podaní žaloby o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy bola táto žaloba zo strany žalobcu vzatá späť v celom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol,
že k späťvzatiu žaloby vo veci samej došlo z dôvodu, že žalovaný upustil od výkonu záložného
práva, a vo vzťahu k podanej žalobe o určenie čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy tak odpadol

naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, na základe čoho sa rozhodol žalobu vziať v celom
rozsahu späť, pretože v danom čase nemohol predpokladať, že žalovaný opätovne k takémuto výkonu
pristúpi. Táto skutočnosť podľa žalobcu taktiež podporuje tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko žalovaný opätovne pristúpil k výkonu záložného práva, pričom bez opätovného
súdneho zásahu do takéhoto výkonu môže dôjsť aj k výkonu v takom rozsahu, na ktoré žalovaný

nemá nárok. Žalobca v podanom návrhu poukázal na skutočnosť, že žalovaný dňa 31.03.2016 podal
na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa od dlžníkov domáhal zaplatenia sumy 26.739,52
EUR s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať údajný dlh dlžníkov (v danom konaní žalovaných) voči
žalovanému (v danom konaní žalobcu). Uvedené konanie bolo na Okresnom súde Levice vedené pod
sp.zn.: 8C/51/2016. Nakoľko dňa 06.10.2016 došlo zo strany dlžníkov k čiastočnej úhrade pohľadávky

v sume 17.000,- EUR, žalovaný dňa 02.01.2017 svojim podaním zobral žalobu v tejto časti (v rozsahu
sumy 17.000,- EUR) späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Po tomto čiastočnom späťvzatí
žaloby sa tak v konaní rozhodovalo už len o zaplatení sumy 9.739,52 EUR, ktorá mala predstavovať
zvyšok pohľadávky žalovaného voči dlžníkom. Následne svojim podaním zo dňa 05.04.2017 zobral
žalovaný späť aj zvyšok svojej žaloby, na základe čoho došlo k zastaveniu celého tohto konania. Po

zastavení konania o zaplatenie pohľadávky žalovaný opätovne pristúpil k výkonu záložného práva
predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, pričom termín konania dražby bol stanovený na deň
05.09.2017, čo podľa neho odôvodňuje existenciu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva, nakoľko v prípade takéhoto výkonu záložného práva môže ísť o konanie v rozpore

s dobrými mravmi i so zákonom. Žalobca však aj teraz považuje výkon záložného práva za konanie
v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi. Žalobca ďalej uviedol, že z podania žalovaného, ktorým
v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8C/51/2016 vzal žalobu čiastočne späť
vyplýva, že súčasná výška pohľadávky žalovaného voči dlžníkom dosahuje hodnotu 9.739,52 EUR,
pričom táto suma by mala pozostávať z časti neuhradenej istiny poskytnutého úveru a odplaty za

poskytnutie úveru (úrokov). Žalobca však poukazuje na to, že hodnota zálohu - rodinného domu,
súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele číslo XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, na
parcele registra „C", nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., N. Y., N. K., niekoľkokrát prevyšuje
hodnotu pohľadávky žalovaného, na základe čoho takéto konanie žalovaného - výkon záložného
práva je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi i so zákonom. Rodinný dom,

ktorý je predmetom zálohu bol v minulosti niekoľkokrát predmetom znaleckého skúmania, pričom v
každom prípade jeho hodnota určená znaleckým posudkom výrazne prevyšovala hodnotu pohľadávky
žalovaného, uspokojenia ktorej sa žalovaný výkonom záložného práva domáha. Žalobca poukázal na
4 znalecké posudky, ktoré určovali všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti (podľa znaleckého
posudku č. 81/2006 z 22.09.2006 dosahovala predmetná nehnuteľnosť hodnotu 46.471,49 EUR, podľa

znaleckého posudku č. 78/2013 z 15.09.2013 bola hodnota uvedenej nehnuteľnosti 34.900,- EUR,
podľa znaleckého posudku č. 83/2013 z 25.09.2013 bola hodnota nehnuteľnosti 45.000,- EUR a podľa
znaleckého posudku č. 101/2017 z 21.06.2017 bola hodnota nehnuteľnosti 29.800,- EUR). Vo vzťahu
k znalcom určenej súčasnej všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti - vyššie špecifikovanéhorodinného domu žalobca uviedol, že táto bola v znaleckom posudku vyhotovenom za účelom vykonania
dobrovoľnej dražby (znalecký posudok č. 101/2017 zo dňa 21.06.2017) značne podhodnotená. Uvedené
vyplýva z tej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola v minulosti viackrát predmetom znaleckého

skúmania za účelom jej ocenenia, pričom v každom prípade jej hodnota dosahovala podstatne vyššiu
hodnotu, než sa uvádza v znaleckom posudku č. 101/2017 zo dňa 21.06.2017 (znalecký posudok
vypracovaný za účelom predaja predmetného rodinného domu na dobrovoľnej dražbe naplánovanej na
deň 05.09.2017), vypracovanom Ing. Otom Pisoňom, znalcom z odboru stavebníctvo - Odhad hodnoty
nehnuteľností na základe zadania spoločnosti LICITOR group, a.s., ktorá je zároveň dražobníkom pri

výkone predmetného záložného práva. Na základe uvedených znaleckých posudkov má žalobca za
to, že výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená výťažkom zo zálohu je niekoľkokrát nižšia, než je
všeobecná hodnota zálohu - predmetného rodinného domu. Takýto výkon záložného práva by bol v
rozpore s dobrými mravmi i so zákonom, nakoľko takýmto spôsobom môže dôjsť k závažným zásahom
do práv vlastníka nehnuteľnosti z dôvodu, že výkonom záložného práva dôjde k predaju zálohu za
niekoľkokrát vyššiu cenu, než je hodnota pohľadávky, ktorá je týmto zálohom zabezpečená. Na základe

uvedeného má žalobca za to, že existuje značný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky
a všeobecnou hodnotou zálohu, ktorým je táto pohľadávka zabezpečená. Okrem toho vo vzťahu k
momentálnej výške zabezpečovanej pohľadávky - v sume 9.739,52 EUR žalobca uviedol, že v prípade
danej pohľadávky môže ísť navyše o pohľadávku, na ktorú (resp. na jej časť) nemá žalovaný žiaden
právny nárok. Uvedené je odôvodnené tým, že predmetná pohľadávka vychádza zo zmluvy o úvere,

ktorá môžeobsahovaťhneďniekoľko neprijateľných zmluvnýchpodmienok(napr.vprípadepredmetnej
úverovej zmluvy jednorazový poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň čerpania úveru vo výške
232,57 EUR (7.000,- Sk); mesačný poplatok za správu úveru v sume 2,29 EUR (69,- Sk); záväzok
klienta, že nevypovie zmluvu o vedení účtu; oprávnenie banky k inkasu prostriedkov zo všetkých účtov
navrhovateľa, ktoré banka vedie; uzavretie poistnej zmluvy s poisťovňou - poistenie pre prípad smrti;

oprávnenie banky zvýšiť úrokovú sadzbu v rozpätí od 0,5 % p. a. do 3,0 % p. a.; poplatok za upomienku
vo výške 6,64 EUR (200,- Sk), úrok z omeškania v sadzbe 7 %; či zmluvná pokuta vo výške 1 % z
nesplatenej istiny úveru - minimálne však 331,40 EUR (10.000,- Sk) a pod.), na základe ktorých je
dlžník z úverovej zmluvy povinný plniť veriteľovi peňažné plnenie, na ktoré z dôvodu neplatnosti -
neprijateľnosti veriteľ nemá žiaden právny nárok. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade tiež došlo k

premlčaniu záložného práva, nakoľko z obsahu Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 04.11.2010
vyplýva, že k splateniu celého záväzku malo dôjsť najneskôr dňa 18.11.2010 a keďže dlžníci do tohto
času svoj záväzok nesplnili, dostali sa s plnením predmetného peňažného záväzku do omeškania. Od
nasledujúceho dňa, teda od 19.11.2010 (nasledujúci deň po lehote splatnosti úveru) tak žalovaný mohol
pristúpiť k výkonu záložného práva. K pristúpeniu k výkonu záložného práva však zo strany žalovaného

došlo až dňa 20.07.2017, kedy žalovaný oznámil navrhovateľovi, že pristúpil k výkonu záložného práva
predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Z uvedeného vyplýva, že k začatiu výkonu záložného
práva došlo až takmer po uplynutí viac ako siedmich rokov od momentu, kedy sa dlžníci dostali s
plnením záväzku do omeškania, a teda od momentu, kedy žalovaný mohol začať s výkonom záložného
práva po prvý raz (dňa 19.11.2010). Nakoľko žalovaný mohol začať s výkonom záložného práva už

dňa 19.11.2010, k premlčaniu záložného práva žalovaného došlo už dňa 19.11.2013. Vzhľadom na
to, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva až dňa 20.07.2017, kedy oznámil žalobcovi, že
pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, má žalobca za
preukázané to, že zo strany žalovaného došlo k začatiu výkonu záložného práva až po uplynutí 3 -
ročnej objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania žalovaným

uplatneného záložného práva. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ďalej odôvodnil aj tým, že v
prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, môže dôjsť k značnému a navyše neoprávnenému
zásahudojehopráv prostredníctvomvýkonuzáložnéhoprávaavystaveniužalobcuajehorodinyzložitej
životnej situácii, nakoľko v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dôjde k situácii,
kedy sa on a jeho rodina ocitnú „bez strechy nad hlavou" len z dôvodu, aby bola uspokojená pohľadávka

žalovaného, ktorá navyše môže vyplývať z neplatných, neprijateľných zmluvných podmienok, a teda na
ktorú žalovaný nemusí mať žiaden právny nárok. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva navyše podľa navrhovateľa
umocňuje aj tá skutočnosť, že termín dobrovoľnej dražby je stanovený už na deň 05.09.2017, pričom
vykonaním tejto dražby dôjde k výkonu záložného práva a uspokojeniu údajnej pohľadávky žalovaného

aj v rozsahu, v ktorom je táto pohľadávka sporná. Zároveň touto dražbou dôjde k azda jednému z
najvážnejších zásahov do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv - práva na majetok, pričom
daným výkonom záložného práva dôjde k takému zásahu do práv žalobcu, ktorý je v hrubom nepomere
vo vzťahu k výške pohľadávky žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že potreba bezodkladnej úpravypomerov medzi stranami nielenže je potrebná, ale je až nevyhnutná. Na základe uvedených skutočností
žalobcanavrhol,abysúduložilžalovanémupovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávanauspokojenie
pohľadávkyvyplývajúcejzpredmetnejúverovejzmluvy,atobezuloženiapovinnostipodaťžalobuvoveci

samej. Uvedené odôvodnil tým, že týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov
medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak
boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného
opatrenia tak podľa názoru navrhovateľa nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých

istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na
konanie o niečom, o čom už by bolo rozhodnuté. Na základe uvedených skutočnosti môže podľa názoru
žalobcu nariadeným neodkladného opatrenia dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, na
základe čoho ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

3. Z predložených listinných dokladov ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu č. k. 16C 4/2014 a

8C 51/2016 súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX pre k. ú. Y. a to rodinného domu súp. č. XXX postavený na CKN parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 522 m2. Zároveň z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že k takýmto
nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo na úver poskytnutý DEXIA bankou Slovensko zo zmluvy
zo dňa 04.10.2006. Z poznámky na liste vlastníctva P-XXX/XXXX zo dňa 27.07.2017 vyplýva, že

dražobník LICITOR group a. s. Žilina oznámil, že dňa 05.09.2017 sa bude konať dražba predmetom
ktorej sú takéto nehnuteľnosti. Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dńa 04.10.2006 vyplýva,
že žalovaný poskytol dlžníkom O. R. a D. R.N. úver vo výške 23.235,74 EUR s tým, že takýto
úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku. Zo zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 04.10.2006 vyplýva, že žalovaný ak záložný veriteľ

uzavrel so žalobcom ako záložcom záložnú zmluvu predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na
zabezpečenie úveru, ktorý bol poskytnutý z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Žalobca ako záložca dal
do zálohu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Y.. Zo znaleckého posudku číslo 81/2006
vypracovaného znalcom Imrichom Annušom je zrejmé, že hodnota vyššie uvedených nehnuteľností
je 46471,47 EUR. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 4.11.2010 vyplýva, že žalovaný

požiadal žalobcu o predčasné splatenie úveru a to do 18.11.2010. Zo znaleckého posudku č. 78/2013
vypracovaného Ing. Andreou Bothovou vyplýva, že hodnota predmetných nehnuteľností je 34.900 EUR.
Zo znaleckého posudku číslo 83/2013 vypracovaného Ing. Andreou Bothovou vyplýva, že nehnuteľností
je 45.000 EUR. Zo znaleckého posudku č. 101/2017 vypracovaného znalcom Ing. Oto Pisoňom, ktorého
zadávateľ bola spoločnosť LICITOR group a. s., Žilina, Sládkovičova 6, ktorá vykonáva dobrovoľnú

dražbu na základ návrhu žalovaného a ktorý bol vypracovaný ako podklad pre výkon záložného práva
dobrovoľnej dražby vyplýva, že hodnota vyššie uvedených nehnuteľností je 29.800 EUR. Z oznámenia o
dražbe zo dňa 20.07.2017 vyplýva, že dražobník - LICITOR group a. s., Žilina, Sládkovičova 6 uskutoční
dňa 05.09.2017 vo Zvolene na základe návrhu žalovaného prvé kolo dražby, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Y.. Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 8C 51/2016 vyplýva,

že žalovaný v postavení žalobca sa domáhal proti dlžníkom D. R. a O. B. zaplatenia peňažnej sumy vo
výške 26.739,52 EUR s prísl. Takáto dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 17.552,54 EUR a úrokov z
omeškania vo výške 9.186,98 EUR. Počas takéhoto konania žalovaný v postavení žalobcu zobral svoju
žalobučiastočnespäťatočodosumy17.000EURanáslednezobralsvojužalobuspäťvcelomrozsahu.
Z uvedených dôvodov súd uznesením zo dňa 19.04.2017 konanie zastavil, pričom zo strany žalovaných

bolo podané odvolanie voči výroku o trovách konania o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. 16C 4/2014 sa žalobca spolu s ďalším žalobcom domáhali
proti žalovanému určenia, že zmluva o zriadení záložného práva je v časti 4 neplatná. Zároveň podali
spolu s takouto žalobou návrh na nariadene neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. O takomto

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 17.01.2014
tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Proti takémuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a odvolací
súd uznesením zo dňa 26.03.2014 také uznesenie vo vzťahu k žalobcovi potvrdil a vo vzťahu k
ďalšiemu žalobcovi zmenil tak, že takýto návrh zamietol. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.04.2014. Následne takéto súdne konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 30.09.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2015 nakoľko žalobcovia zobrali svoju žalobu voči žalovanému späť
v celom rozsahu.4. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10.Vzmysle§326ods.1,2CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. V zmysle § 328 ods. 2 CSP prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326 .

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

15. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

16. Hlavným účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany ohrozeným subjektívnych právam
žalobcu s tým, neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné
bezokladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní
o takomto návrhu súd spravidla nevykonáva dokazovanie a jeho povinnosťou je predovšetkým

vyhodnotiť splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pred začatím konania vo veci samej, pričom zmyslom
neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho
postavenia. Zo strany žalobcu musí byť osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúcehosubjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie
potrebné.

17. Súd po posúdení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel k názoru, že žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu,
ktorý vznikol na základe uzavretej záložnej zmluvy. Takouto zmluvou bol zabezpečený úver, ktorý
žalovaný poskytol dlžníkom a to O. R. a D. R. vo výške 23.235,74 EUR. Žalovaný v konaní vedenom

na tunajšom súde pod č. k. 8C 51/2016 vyčíslil dlh dlžníkov na sumu 26.739,52 EUR s tým, že
podľa jeho tvrdenia mu dlžníci zaplatili dňa 06.10.2016 sumu 17.000 EUR. Zároveň z oznámenia o
dražbe vyplýva, že dražobník spoločnosť LICITOR group a. s. uskutoční dňa 05.09.2017 na návrh
žalovaného dobrovoľnú dražbu vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, pričom
hodnota takýchto nehnuteľností bola určená vo výške 29.800 EUR na základe znaleckého posudku
Ing. Ota Pisoňa - znalca v odbore stavebníctvo. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca

preukázal, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou neodkladného opatrenia
nakoľko žalovaný vykonáva ako záložný veriteľ úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby a to prostredníctvom vyššie uvedeného dražobníka s tým, že takýmto výkonom
záložného práva bo mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Súd tiež
podotýka, že už v minulosti bolo v konaní vedenom na tunajšom súde pod číslom 16C 4/2014 nariadené

obdobné neodkladné opatrenie, ktoré však zaniklo z dôvodu, že žalobcu zobral podanú žalobu vo veci
samej späť. Žalovaný napriek tomu, že sa v samostatnom súdnom konaní domáhal zaplatenia dlžnej
sumyztituluposkytnutéhoúveruvočidlžníkomtakpovykonaníčiastočnejúhradyvrozsahu17.000EUR
zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a to bez uvedenia dôvodu hoci sa takouto žalobou domáhal
zaplatenia sumy až vo výške 26.739,52 EUR. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že pohľadávka

žalovaného po vykonaní úhrady zo strany dlžníkov predstavovala k 29.12.2016 sumu 9.739,52 EUR /
čiastočnéspäťvzatiežalobyzčl.84vspiseč.k.8C51/2016/,pričompozostávalazistinyvovýške552,54
EUR a úroku z omeškania vo výške 9.186,98 EUR. Podľa názoru súdu je výška takejto pohľadávky
sporná nakoľko zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a dlžníkmi má spotrebiteľský
charakter pretože žalovaný konal pri poskytovaní úveru v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníci

sú fyzické osoby, pričom takáto úverová zmluva môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú neplatné a žalovaný si mohol uplatňovať nároky aj z takýchto podmienok a zahrnúť ich do
svojej pohľadávky. Pokiaľ by veriteľ teda žalovaný vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej
zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ

uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách, pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa,
od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Okrem
toho keďže ide vzhľadom na podmienky poskytnutého úveru o spotrebiteľský úver je potrebné aplikovať
na takýto právny vzťah zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takýto osobitný právny

predpis vyžaduje pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby obsahovala aj osobitné náležitosti
s tým, že ak niektoré z nich neobsahuje tak úver je bezúročný a bezpoplatkový. Preto bude potrebné
v ďalšom konaní preskúmať takúto úverovú zmluvu a to či obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré
vyžadujú právne predpisy. Z listinného dokladu označeného ako „výzva na predčasné splatenie
úveru“ zo dňa 04.11.2010 tiež vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi predčasné splatenie vyššie

uvedeného úveru a to k 18.11.2010. Zároveň žalovaný už listom zo dňa 10.2.2011 oznámil žalobcovi,
že začal výkon záložného práva. Keďže tak nároky z titulu nesplateného úveru ako aj nároky z titulu
záložného práva /§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ sa premlčujú, pričom žalobca vzniesol námietku
premlčania je potrebné posúdiť či takáto námietka je dôvodná alebo nie. Súdu tiež neušlo pozornosti, že
pokiaľ ide o ohodnotenie predmetných nehnuteľností tak znaleckými posudkami bola ich cena určená

v rozpätí od 29.800 EUR do 46.471,47 EUR s tým, že pohľadávka žalovaného, ktorej výška resp.
samotná existencia je sporná mala predstavovať k 29.12.2016 sumu 9.739,52 EUR. Žalovaný tak
realizuje výkon záložného práva na nehnuteľnosti, ktorých hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako
jeho pohľadávka a takéto konanie žalovaného by za určitých okolností mohlo byť charakterizované
aj ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo

potvrdila aj rozhodovacia činnosť všeobecných súdov /napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.
k. 7Co 130/2016 zo dňa 26.01.2017/. Zároveň bude potrebné preskúmať aj platnosť záložnej zmluvy
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predchádzajúcom konaní poukazoval na neplatnosť niektorých
jej ustanovení. Hoci relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľnýchdražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie, pričom tento
záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok zn. C-43/2013 R. Q. Y.

T. A., D..T.., zo dňa 10.09.2014) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( uznesenie sp. zn. PL.ÚS
23/2014 zo dňa 24.09.2014) tak v obidvoch prípadoch tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru
len za predpokladu, že príslušná právna úprava na druhej strane umožňuje zabezpečenie ochrany
práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Takouto formou zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľov je nepochybne aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni realizácii dražby

predmetných nehnuteľností a tým aj strate vlastníckeho práva žalobcu do tej doby než sa posúdi platnosť
záložnej zmluvy resp. existencia ako aj výška pohľadávky, ktorá je zabezpečená takouto záložnou
zmluvou. Z uvedených dôvodov dospel súd k názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým,
že súd pri jeho rozsahu vychádzal z článku 4 záložnej zmluvy, pričom takýmto rozhodnutím nedochádza
k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu nakoľko následky vyplývajúce z

takéhoto rozhodnutia pre žalovaného ako banku - finančnú inštitúciu s rozsiahlymi finančnými aktívami
sú nepatrné v porovnaní so stratou obydlia žalobcu, ktorý je fyzickou osobou.

18. Súd uložil tiež žalobcovi povinnosť podať podľa § 336 ods. 1 CSP žalobu vo veci samej a to

napriek jeho argumentom, že nariadené neodkladné opatrenie predstavuje trvalú úpravu pomerov medzi
stranami sporu nakoľko žalovaný by ďalej nemohol pristúpiť k záložnému právu vo vzťahu k predmetu
zálohy a to z dôvodu, že bol podaný návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania a strany sporu
resp. dlžníci z úverovej zmluvy už od roku 2014 viedli na tunajšom súde vyššie uvedené súdne konania,
ktorésaneskončilimeritórnymrozhodnutímvovecisamejalebolizastavenézdôvoduspäťvzatiažaloby.

Z uvedených dôvodov tak medzi stranami sporu existuje spornosť ich vzájomných nárokov, pričom
len meritórne rozhodnutie vo veci samej môže s konečnou platnosťou vyriešiť vzniknutú situáciu. Súd
preto uložil žalobcovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu o určenie neplatnosti resp. čiastočnej
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 97/072/06 zo dňa 04.10.2006
nakoľko už v konaní vedenom na tunajšom súde /16C/4/2014/ sa domáhal určenia čiastočnej neplatnosti

takéhoto právneho úkonu.

19. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.