Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. december 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/147/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520201807
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520201807.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: A. proti
žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I., IČO: 00 169 226, Bratislava, Palackého č. 24, o
určenie pravosti a výšky pohľadávky a o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V., zo dňa 14. apríla 2020, č.k. 56 C
20/2020-38, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Bratislava V., zo dňa 14. apríla 2020, č.k. 56 C 20/2020-38, z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 14.4.2020, č.k. 56 C 20/2020-38, I. návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Vychádzal z návrhu žalobkyne doručenom súdu dňa
2.4.2020, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome
podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. k nehnuteľnosti, evidovanej v okrese R. V, v obci R. - mestská časť
D., katastrálne územie D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, druh stavby 9, popis stavby B. č. X,
X. poschodie, byt č. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo výške XXXX/XXXXXX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie pravosti
a výšky pohľadávky, ktorej žaloba bola podaná spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spolu s D. D., narodený dňa
XX.X.XXXX (bratom), sú každý v 1/2 podielovými spoluvlastníkmi bytu. Žalovaný, ako správca bytu, im
vyúčtoval nedoplatok za náklady spojené s užívaním bytu, spolu vo výške 4.739,31 € (za rok 2016 sumu
1.387,42 € a za rok 2017 sumu 3.351,3 €). Výšku nedoplatku namietali, ale žalovaný uvedené nebral
do úvahy. Dňa 12.9.2018 podal žalovaný na Okresný súd Bratislava V. žalobu o zaplatenie sumy 4.739,
31 € s príslušenstvom, konanie nie je doteraz právoplatne ukončené. V dňoch 25.6.2019 a 26.6.2019
sa v bytovom dome v Bratislave, B. č. X, uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov s výsledkom,
že dobrovoľná dražba bytu bola schválená. Poukázala na princíp proporcionality, ktorý vo svojom
rozhodnutí vyjadril Krajský súd v Prešove, v uznesení zo dňa 29.6.2016, sp.zn. 2 Co 91/2015, podľa
ktorého „vlastníci bytov, vždy pri rozhodovaní o podaní návrhu na dobrovoľnú dražbu, by mali starostlivo
zvážiť, či je uvedené opatrenie najmä vzhľadom na výšku pohľadávky a osobu dlžníka primerané,
resp., či nie je priestor, napr. na dohodu o splátkach dlžnej sumy, či prevzatie dlhu inou osobou, prípadne
vymáhanie dlžnej sumy súdnou cestou. Podľa odvolacieho súdu princíp proporcionality, vrátane princípu
zvýšenej ochrany chránených osôb, musia byť zohľadnené ako zákonné podmienky takto navrhovaného
postupu už v čase hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie až pri realizácii samotnej
dobrovoľnej dražby. Odvolací súd nemá preto pochybnosť o tom, že podmienkou, ktorú musia vlastníci
bytov a nebytových priestorov pri hlasovaní o vykonaní dobrovoľnej dražby, ako jej navrhovatelia, posúdiť
a zohľadniť je nielen overenie a potvrdenie pravosti, výšky a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa

navrhuje výkon záložného práva (ako esenciálna podmienka vykonania dražby podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z.), ale aj zohľadnenie aspektu primeranosti a dobrých mravov v súkromnoprávnych
vzťahoch v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ Ďalej uviedla, že žalobou zo dňa 9.3.2020
(podanou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) sa domáha určenia pravosti
a výšky pohľadávky žalovaného, ktorá je nejudikovaná a žalovaný napriek spornosti tejto pohľadávky
podniká kroky pre jej vymoženie prostredníctvom dobrovoľnej dražby, z čoho je zrejmé, že jej práva
a oprávnené záujmy sú týmto konaním žalovaného ohrozené, preto je nevyhnutne potrebné upraviť
pomery až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia
bude naplnená požiadavka ochrany jej vlastníckeho práva ako slabšieho subjektu, ktoré žalovaný zo
svojej mocenskej pozície svojim konaním ohrozuje. Má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov,
pretože nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej vlastníckeho práva,
ktoré žalovaný svojim konaním ohrozuje, keď realizuje kroky súvisiace s výkonom záložného práva,
pričom postupuje bez odbornej starostlivosti, neumožnil a neakceptuje efektívnu ochranu jej práva v
súdnom konaní, pričom pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatňuje voči nej a druhému spoluvlastníkovi, je
sporná čo do dôvodu a výšky. Konanie žalovaného a výkon záložného práva je v rozpore s § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, teda aj v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno poskytnúť ochranu výkonu
záložného práva, keď takýto výkon je neprimeraný, nakoľko sú iné možnosti domáhania sa svojho práva,
v prvom rade cestou súdu a v prípade úspešnosti v spore, následnou exekúciou. Postupom žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi dôjde k nenávratnej ujme na jej právach a oprávnených záujmoch
a neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení spočíva aj v tom, že sa ním vytvorí pevný právny základ medzi sporovými stranami, čím sa zabráni
ďalším prípadným sporom medzi stranami (spory o neplatnosť dražby, o náhradu škody a podobne).
Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože záložné právo bude
aj naďalej existovať, dočasne by bol len pozastavený jeho výkon.

2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1, ods. 2, § 161 ods. 1, ods. 2,
§ 324 ods. l, § 329 ods. 1, ods. 2 C.s.p., § 8b ods. 1, § 9 ods. 2, ods. 7, ods. 8 písm. a/, § 13 ods. 1,
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a po oboznámení sa s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi (návrh
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 4.739,31 € s príslušenstvom; odpoveď na výzvu
zo dňa 25.5.2018; oznámenie, že v dňoch 25.6.2019 a 26.6.2019 sa uskutočnení písomné hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov; oznámenie o výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov uskutočneného v bytovom dome v R., B. č. X, ktoré sa konalo v dňoch
25.6.2019 a 26.6.2019; ponuka na odkúpenie pohľadávky dlžníkov zo dňa 19.3.2018; čiastočný výpis z
listu vlastníctva č. XXXX; výzva na zaplatenie dlžnej čiastky - pokus o zmier zo dňa 17.5.2018; výzva na
zaplatenie dlžnej čiastky - pokus o zmier zo dňa 28.2.2018; oznámenie o výkone záložného práva zo dňa
20.12.2019; oznámenie o výkone záložného práva - upozornenie zo dňa 13.1.2020; výzva na rokovanie
zo dňa 14.11.2019) dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná a žalovaný pasívne
vecne legitimovaný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že z obsahu listu vlastníctva
č. XXXX zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa a D. D., narodený dňa XX.X.XXXX,
pričom v poznámke je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na byt č. 3, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu
v R., B. č. X, formou dobrovoľnej dražby, P-XXXX/XX. Mal ďalej listom vlastníctva osvedčené, že
v časti „C“ ťarchy je uvedené záložné právo v prospech ostatných vlastníkov podľa § 15 zákona č.
182/1993 Z.z. Z oznámenia o výkone zákonného záložného práva zo dňa 20.12.2019 mal preukázané,
že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. XXXX, B. č. X, katastrálne územie
D., zastúpení správcom, na základe splnomocnenia uvedeného v zmluve o výkone
správy ako navrhovateľ dražby, uzatvorili s dražobnou spoločnosťou GAVILLA s. r. o. ako dražobníkom
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby č. 013/2019 v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách a navrhovateľ dražby, ako prednostný záložný veriteľ, pristúpil k výkonu
zriadeného záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. Poukázal na to, že
neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej
úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale
i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie slúži
k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste

ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov. Vzhľadom na charakter
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia skúmal ex offo, či je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná
a zároveň žalovaný pasívne vecne legitimovaný v konaní o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe na začatie konania (aktívna vecná legitimácia)
a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), pričom
tieto otázky súd v sporovom konaní skúma i bez návrhu. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo
pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto
je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Z obsahu listu vlastníctva č.
2635 zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sú žalobkyňa a D. D., narodený dňa XX.X.XXXX.
Vlastníci predmetnej nehnuteľnosti predstavujú nerozlučné procesné spoločenstvo, lebo rozhodnutie o
neodkladnom opatrení sa týka ich všetkých s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti
spoločníkov sú nerozlučné. Ide pritom o spoločenstvo nútené, pri ktorom sa procesný úkon
niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Má za to, že vo veciach týkajúcich sa
výkonu zákonného záložného práva žalobcov ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vzniká
na základe zákona podľa § 15 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z., ide na strane žalobcov o nútené procesné
spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 C.s.p. Dôsledkom neúčasti všetkých účastníkov je podľa § 78 ods.
2 C.s.p. zamietnutie žaloby. Vzhľadom na to, že ku dňu rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevystupovali na strane žalobcov všetci spoluvlastníci predmetnej
nehnuteľnosti, návrh žalobkyne musel zamietnuť. Zároveň dospel k názoru, že ďalším dôvodom na
zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Dodal, že nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Ak je teda v bytovom dome
viacero vlastníkov, stranami konania sú všetci títo vlastníci, za ktorých správca len môže konať ako ich
zákonný zástupca. Žaloba musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom (čo v tomto konaní splnené
nebolo) a samotné rozhodnutie (neodkladné opatrenie) musí všetkých týchto vlastníkov v záhlaví
označiť, v opačnom prípade by nezaväzovalo všetky dotknuté subjekty, ktoré podľa práva zaväzovať
má. V prejednávanej veci žalobkyňa označila na strane žalovaného len správcu a neoznačila všetkých
vlastníkov bytov v bytovom dome ako nerozlučných spoločníkov popri správcovi, čo je ďalším dôvodom
na zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Vzhľadom na uvedené, ostatné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neskúmal.
2.2. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. dôvodiac tým, že o nároku na
náhradu trov konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, t.j. v rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.)
Uviedla, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti
uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho právny výklad ohľadne nerozlučného
spoločenstva na strane žalobcu v tomto konaní je arbitrárny a ústavne nekonformný, nakoľko právo
na ochranu vlastníckeho práva, ktoré sa snaží uplatniť podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a aj domáhanie sa jeho zachovania si podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne, alebo každý spoluvlastník samostatne, prípadne len
niekoľkí z nich bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. bez ohľadu na to, či
ide o podielové alebo bezpodielové spoluvlastníctvo. V dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia jej právam nebude poskytnutá príslušná účinná ochrana, ktorú jej zaručuje
Ústava Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušili jej právo na súdnu ochranu
a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že jej odňal možnosť konať pred súdom. Z dôvodu
nesprávneho záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní, porušil jej právo na uplatnenie
si procesných práv, čím ju de facto diskriminoval a svojím rozhodnutím jej odobral možnosť konať pred
súdom a zabránil jej domôcť sa svojich práv. V odôvodnení napadnutého uznesenia je
ďalej konštatované, že ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Poukázala na ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993
Z.z. a na to, že prijatie novely zákona č. 283/2018 Z.z. účinnej od 1.11.2018, ktorou sa zmenil zákon č.
182/1993 Z.z. spôsobilo vznik právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája prechod práv na

strane vlastníkov bytov na správcu, pretože aj v zmysle predkladacej správy k tejto novele zákona došlo
k novonastoleniu zákonného režimu konania správcu a spoločenstva za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome v súdnych a iných konaniach (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 32 Cdo 3129/2017). Od 1.11.2018 po nadobudnutí účinnosti predmetnej
novely prešli práva vlastníkov bytov na správcu, ktorý sa stal aktívne alebo pasívne legitimovaným a
koná sám v danom súdnom alebo inom konaní za vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Má preto za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k pasívnej vecnej
legitimácii vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný je v tomto konaní pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Opätovne poukázala na skutočnosť, že
žalovaný realizuje kroky súvisiace s výkonom záložného práva, postupuje bez odbornej starostlivosti,
neumožnil a neakceptuje jej efektívnu obranu práva v súdnom konaní. Konanie žalobcu
(pravdepodobne žalovaného, poznámka odvolacieho súdu) a výkon záložného práva je v rozpore s § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda aj v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno poskytnúť ochranu
výkonu záložného práva, keď takýto výkon je neprimeraný a sú iné možnosti domáhania sa svojho
práva v prvom rade cestou súdu s následnou exekúciou. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v
rozpore s pravidlami verejného poriadku. Postupom žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
dôjde k nenávratnej ujme na jej právach a oprávnených záujmoch, k neoprávnenému zásahu
do vlastníckeho práva k bytu. Vykonaním dražby bytu je priamo a bezprostredne ohrozené jej právo na
obydlie. Je tak nepochybne nutné do času rozhodnutia vo veci samej zakázať žalobcovi pokračovať vo
výkone záložného práva. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že postupuje v súlade s platnými
právnymi predpismi a zmluvou o výkone správy, pričom sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím, ako
aj ďalšími rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava V. vo veci návrhov na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to uznesenie zo dňa 17.7.2019, sp.zn.(správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) 6 C
35/2019-11 a zo dňa 9.9.2019, č.k. 24 C 36/2018-113, ktoré priložil k vyjadreniu. Eviduje v súvislosti s
dlhom na byte súdne spory, ktoré sú vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 36/2018, o
zaplatenie sumy 4.739,31 € s príslušenstvom, ktorým sa ako žalobca domáha zaplatenia
dlhu na byte, čím si splnil svoju povinnosť voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome v R., B. č. X, ktorých práva a záujmy vykonáva, keďže žalovaní (v tomto spore žalobkyňa)
porušujú svoje povinnosti a dlhodobo neplnia svoju povinnosť uhrádzať náklady spojené s vlastníctvom
a užívaním bytu. Uvedené konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 50 C 59/2018, o určenie vlastníckeho práva, pričom
podľa informácií súdu sa strany sporu nedostavujú na súdne pojednávania, advokát žalobkyne podal
žiadosť o prerušenie konania (bolo vydané uznesenie o prerušení konania), nakoľko medzi sporovými
stranami prebiehajú mimosúdne rokovania. Podávanie žalôb zo strany dlžníkov, resp. vlastníkov bytu a
údajného zástupcu maloletého vlastníka D. D., C.. et G.. D. D., narodený dňa XX.X.XXXX, teraz užívajúci
meno G.. F. F., keď matka maloletého vlastníka si vraj neželá, aby jej syna zastupoval údajný zástupca
maloletého vlastníka, považuje za prieťahy v súdnom konaní, ktoré smerujú k zavádzaniu
súdu, navyšovaniu dlhu na byte a uvádzanie nepravdivých tvrdení zo strany žalobkyne. K argumentácii
žalobkyne, že realizuje kroky súvisiace s výkonom záložného práva bez odbornej starostlivosti uviedol,
že ako správca bytového domu R., B. č. X, doposiaľ postupoval pri vykonávaní dobrovoľnej dražby v
zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a ostatných právnych predpisov (Občiansky
zákonník a zákon č. 182/1993 Z.z.). Spoluvlastníci bytu a oprávnený z vecného bremena, t.j.
údajný zástupca maloletého vlastníka, boli plne informovaní o procese dražby a o výške nedoplatkov
viaznucich na predmetnom byte. Vlastníci predmetu dražby boli a sú plne informovaní o priebehu
predmetnej dobrovoľnej dražby DR. 013/2019. Spoluvlastníci môžu vyplatiť dlžnú pohľadávku a od
výkonu záložného práva bude upustené. Je potrebné zohľadniť i povinnosť vlastníkov predmetného
bytu platiť za služby spojené s užívaním bytu podľa zmluvy o výkone správy, ku ktorej
spoluvlastníci pristúpili zo zákona (§8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.). Túto povinnosť si spoluvlastníci
bytu reálne nesplnili a neplnia, čo preukazujú predložené dôkazy i skutočnosť že časť
dlhu vo výške 7.000,- € bola síce uhradená, avšak naďalej zostáva na predmetnom byte značná
pohľadávka. Konanie a jeho snahu vymôcť dlh na byte doložila aj samotná žalobkyňa vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dal do pozornosti, že žalobkyňa predkladá dôkazy adresované
G.. F. F., teda údajnému zástupcovi maloletého vlastníka. On dokladá svoje vyjadrenia a odpovede,
ktoré s predmetnou vecou súvisia, pričom pre rozsiahlosť doložených dôkazov na vyžiadanie súdu ich

doloží. K ďalšiemu tvrdeniu žalobkyne v odvolaní, že jeho postupom dôjde k nenávratnej ujme na jej
právach a oprávnených záujmoch, k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho
práva k bytu, opakovane odkázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V., pod sp.zn. 50 C
59/2018, o určenie vlastníckeho práva a vyjadrenia zo dňa 17.12.2018. K tvrdeniu žalobkyne,
že vykonaním dražby je priamo ohrozené jej právo na obydlie doložil žiadosti o informáciu trvalých
pobytov dlžníkov zo dňa 17.12.2019 a dňa 20.12. 2019, hromadné poskytovanie údajov (potvrdenie
o trvalom pobyte) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 31.12.2019 a potvrdenie o pobyte
zo dňa 22.1.2020. Z doložených listín vyplýva, že jeho postup nie je v rozpore s dobrými mravmi, že
nie sú porušované zákony, naopak konaním žalobkyne sú poškodzované práva a záujmy všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v Bratislave, B. č. X. Vykonaním dražby
bytu nie je priamo a bezprostredne ohrozené právo na obydlie žalobkyne, ani žiadneho z vlastníkov
bytu, nakoľko každý z nich má svoje trvalé bydlisko na inej adrese. Ďalej k tvrdeniu žalobkyne, že jeho
postup je v rozpore s dobrými mravmi konštatoval, že údajný zástupca maloletého vlastníka opakovane,
nepravdivo uvádza údaje, týkajúce sa počtu osôb v byte, nahlasuje počet osôb v byte 0, čím potvrdzuje,
že vykonaním dražby bytu priamo a bezprostredne nie je ohrozené právo na obydlie žalobkyne a
žiadneho z vlastníkov predmetného bytu. Žalobkyňa napriek zaslanej výzve do dnešného dňa neuviedla
počet osôb bývajúcich v byte. Na základe vyhlásení zástupcu vlastníkov predmetného bytového domu
o počte bývajúcich osôb v byte je predpoklad, že byt vo vlastníctve žalobkyne je predmetom prenájmu a
tak dochádza k neoprávnenému obohacovaniu žalobkyne a uvádzaniu nepravdivých faktov.
Z dôkazov opakovane vyplýva, že nie je priamo a bezprostredne ohrozené právo na obydlie žalobkyne,
ktorá si neplní povinnosti vyplývajúce jej zo zákona 182/1993 Z.z. v platnom znení a platnej zmluvy o
výkone správy, prichádza k neoprávnenému obohacovaniu žalobkyne na úkor všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome, čím sú poškodzované ich práva a záujmy. Má
pochybnosti, že konanie žalobkyne zámerne smeruje k súdnym prieťahom a nevymožiteľnosti dlhu
na byte. Z dôvodu dlhodobého nedodržiavania platobnej disciplíny žalobkyne, má pochybnosť či reálne
príde k úhrade predmetného dlhu a nie ku konečnému poškodeniu ostatných vlastníkov v bytovom
dome v Bratislave, B. č. X.. Nárok na úhradu predmetného dlhu si preto uplatňuje prostredníctvom
súdu, pričom musel pristúpiť k výkonu záložného práva prostredníctvom dražobnej spoločnosti GAVILA
s.r.o., tak ako to umožňuje zákon. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť; žiadal trovy konania.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.

7. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania o určenie
pravosti a výšky pohľadávky z titulu nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu č. 3, nachádzajúceho
sa na 6. poschodí bytového domu v R., B. č. X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX, pričom smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi
stranami sporu uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k uvedenému bytu.

8. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa voči žalovanému už raz podala návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a že uznesením Okresného súdu Bratislava I.,
zo dňa 30.1.2018, č.k. 3 K 61/2015-197, bolo nariadené neodkladné opatrenie (povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s majetkom, a to uvedeným bytom do právoplatného skončenia konania vo
veci samej o návrhu na zrušenie konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I., pod sp.zn. 3 K
61/2015), odvolací súd si pripojil spis Okresného súdu Bratislava V., sp.zn. 6 C 35/2019, z ktorého zistil,
že žalobkyňa spoločne s D. D. (brat žalobkyne a spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti), podali dňa
2.7.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia rovnakej povinnosti
žalovanému ako v tomto konaní (zdržať sa výkonu záložného práva k uvedenému bytu); uznesením
zo dňa 17.7.2019, č.k. 6 C 35/2019- 11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2019, bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý, pretože neobsahoval predpísané náležitosti (§ 327
C.s.p.). Z ďalšieho pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 3 K 61/2015,
zistil, že uznesením zo dňa 30.1.2018, sp.zn. 3 K 61/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2018,
bolo vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu C.. G.. D. D., narodený dňa XX.X.XXXX (otec

žalobkyne), nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa správcovi úpadcu Ing. Bc. Róbertovi Havlátovi
a tretím osobám, ktoré boli k tomu splnomocnené alebo inak oprávnené zo strany správcu úpadcu,
uložila povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom poňatým do súpisu majetku podstát
v konkurznom konaní, a to predmetného bytu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o
návrhu na zrušenie konkurzu sp.zn. 3 K 61/2015.

9. Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016), či už v konaní podľa Civilného
sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené
v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín,
na ktoré sa odvoláva.

11. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení
napadnutého uznesenia, že ku dňu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevystupovali na strane žalobcov všetci spoluvlastníci vyššie uvedenej nehnuteľnosti, nakoľko
skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a D. D.
(brat žalobkyne, každý vlastní nehnuteľnosť v podiele 1), neznamená že by návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nemohol podať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov, pretože právne
úkony týkajúce sa spoločnej veci (správa spoločnej veci), ktorá sa nachádza v podielovom
spoluvlastníctve, môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté,
že to bude robiť len niektorý z nich. Pojem „právne úkony týkajúce sa spoločnej veci“ je potrebné
vykladať takým spôsobom, že je to pojem širší ako samotné hospodárenie so spoločnou vecou podľa
§ 139 ods.2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Po pojmom „spoločná vec“ treba chápať totiž celú vec,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pretože podiel vyjadruje ideálnu, nie
reálnu účasť spoluvlastníka na veci. Odvolací súd preto súhlasí s argumentáciou žalobkyne uvedenou
v jej odvolaní, že právo na ochranu vlastníctva a domáhanie sa jeho zachovania si podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne alebo každý
spoluvlastník samostatne, prípadne len niekoľkí z nich bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho
podielu, resp. či ide o podielové alebo bezpodielové spoluvlastníctvo.

12. Nebolo možné sa stotožniť ani s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
napadnutého uznesenia, že žalovaný nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívne
vecne legitimovaný, keďže ide o bytový dom, v ktorom je viacero vlastníkov, stranami konania sú všetci
títo vlastníci. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne v jej odvolaní, že prijatím novely zákona č.
283/2018 Z.z., účinnej od 1.11.2018, ktorou sa zmenil zákon č. 182/1993 Z.z., spôsobilo vznik právnej
skutočnosti, s ktorou zákon spája prechod práv na strane vlastníkov bytov na správcu, keď správne
poukázala aj na ustanovenie § 9 ods. 7, veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred
súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so
záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods.
1, ods. 2 C.s.p.), keď dospel v otázke aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie k iným právnym záverom ako
súd prvej inštancie. V záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd nerozhodol
o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v opačnom prípade by znemožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu
v otázke týkajúcej sa (ne)nariadenia neodkladného opatrenia, čím by stranám odňal možnosť konať
pred súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia a skúmať, či sú dané predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom svoje rozhodnutie musí správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 234 ods. v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p.

14. Odvolací súd záverom dodáva, že v danom prípade nie je potrebné rozhodovať o náhrade trov
konania, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci konania
vo veci samej a zo zákona vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.