Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/39/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380260
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118380260.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu SPP - distribúcia, a. s., so sídlom
Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
N. Č.. XXXXX, I. Y., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Štúrova 4330/31, o zaplatenie istiny 14.812,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad z 22.05.2020, č. k. 17Csp/14/2019 - 244 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nebolo sporné, že v období od 30.12.2016
do 22.11.2016, na odbernom mieste N. N. Č.. XX, v nehnuteľnosti - K., ktorej vlastníkom je
žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii - plomba, nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Žalovaný v konaní
popieral porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere a v súlade s § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V súlade s § 82 ods. 2 tohto zákona platí, že
odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú
škodu. V súlade s predchádzajúcim názorom odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že
v danom prípade došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu tak, ako to predpokladá § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike, ide o objektívnu zodpovednosť a žalobca aj s poukazom na vyhlášku č.
449/2012 uplatnil voči žalovanému náhradu škody. Žalobca preukázal existenciu neoprávneného odberu
s tým, že pôvodné zabezpečenie meradla odberu plynu proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené,
čo vyplynulo zo záverov vypracovaného znaleckého posudku, avšak existenciu ďalších predpokladov
pre priznanie nároku na náhradu škody nepreukázal. V danom prípade ide o hodnotu zemného plynu,
ktorý by žalovaný odobral od žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom
zaznamenaný vôbec alebo by bol zaznamenaný nesprávne. Zdôraznil, že samotné poškodenie plomby
meradla automaticky neznamená ovplyvnenie jeho funkčnosti. Žalobca nepreukázal vznik škody tým,
že poškodením zabezpečenia meradla by meradlo nezaznamenávalo odber zemného plynu vôbec
alebo nesprávne. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu
pri poškodení meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej
vznik musí byť žalobcom vždy preukázané. Pri posudzovaní vzniku škody naviac žalobca netvrdil, že

žalovaný riadne za odobratý zemný plyn počas celého roka 2016 neplatil. Naopak, žalovaný preukázal,
že riadne uhrádzal v roku 2016 preddavky za odber zemného plynu a preukázal aj to, odber zemného
plynu bol každý rok, teda aj v spornom období roku 2016, v podobnom rozsahu. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že ide o dôkaz, ktorý nasvedčuje tomu, že i keď podľa znaleckého posudku na meradle odberu
zemného plynu bola vymenená plomba, uvedené nemalo vplyv na funkčnosť meradla. Aj uvedené
spochybňuje skutočnosť, že by žalobca preukázal vznik škody v súvislosti neoprávneným odberom
zemného plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti
nepostačuje len formálne vykonať fiktívny odpočet podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Za danej situácie
súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyporiadal sa aj s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v konaní sp. zn. 4Cdo/102/2010, 5Obdo
32/2018 a 3Obdo/49/2018. Stotožnil sa tiež s odôvodnením rozsudku KS Trnava v podobnej veci, sp.
zn. 21Cob/131/2013. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe
bolo v celom rozsahu vyhovené a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Vytýka súdu prvej inštancie,
že vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodnutie je podľa jeho názoru v rozpore s už ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Poukazuje na ust. § 82 a nasl. zákona č. 251/2012 Z.
z. o energetike. Uvádza, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike, teda v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, nie je potrebné preukazovať, či meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne
zaznamenávalo spotrebu plynu, keďže škoda vzniká žalobcovi tým, že odberateľ v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Z ustanovení zákona o energetike nevyplýva potreba kumulatívneho splnenia a preukázania toho,
že meradlo má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že zároveň nesprávne
zaznamenáva odber plynu. Platí teda, že škoda môže vzniknúť už aj v prípade, kedy dochádza k odberu
plynu meradlom, s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a predpokladom vzniku
škody v takomto prípade nie je preukázanie tej skutočnosti, že meradlo nezaznamenáva spotrebu alebo
ju zaznamenáva nesprávne. Žalobca opätovne poukázal na už spomínanú judikatúru NS SR, ktorou
argumentoval aj v štádiu prvoinštančného konania. Má za to, že na jeho strane došlo k vzniku škody, a
to neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody, v dôsledku čoho je jeho žaloba opodstatnená. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca
podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal,
že by došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným,
keď nebolo zistené, že by poškodenie meradla malo vplyv na odpočet množstva dodaného plynu. Na
druhej strane žalovaný za dodávku plynu v rozhodnom období riadne uhrádzal preddavky a za daných
okolností nemožno hovoriť o vzniku skutočnej škody na strane žalobcu, čo súd prvej inštancie správne
v konaní vyhodnotil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

7. V danom prípade, ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca vo vzťahu k žalovanému žiadal nárok na
náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších
predpisov. V tejto súvislosti predložil montážny list meradla zo dňa 22.11.2016 a zápis z toho istého dňa,
v ktorom bol zaznamenaný stav plynomeru v nehnuteľnosti - K., ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom
je žalovaný. V znaleckom posudku č. XXX/. - XXXX znalec F.. K. X. plynomer pôvodne inštalovaný

v nehnuteľnosti žalovaného podrobil skúmaniu a zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.

8. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

9. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

10. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

11. Podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona o energetike, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny
predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82
ods. 3. Týmto predpisom je vyhláška č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, podľa ustanovení ktorej postupoval žalobca pri výpočte
škody v prevádzke žalovaného v namietanom období od 30.04.2016 do 22.11.2016.

12. S poukazom na uvádzanú právnu úpravu odvolací súd konštatuje, že je to žalovaný, ktorý
zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že ide o odberateľa zemného
plynu, ktorý má objektívne zodpovedať za plynomer, ktorý podľa zákona o energetike však musí
byť umiestnený na verejne prístupnom mieste a ku ktorému majú prístup aj iné subjekty. Bez
ďalšieho nemožno od žalovaného v takejto situácii spravodlivo požadovať, aby v záujme predídenia
zodpovednosti za škodu pravidelne kontroloval, či plynomer vo vlastníctve žalobcu nie je poškodený
a takto koncipované povinnosti neúmerne zaťažujú odberateľa plynu, ktorý je tak v nerovnovážnom
postavení voči prevádzkovateľovi distribučnej siete.

13. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že žiadne z ustanovení zákona o
energetike, aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu, nezbavuje žalobcu povinnosti
preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla. Spomínané ust. § 82 ods.
2 zákona o energetike predpokladá, že pri neoprávnenom odbere plynu určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi právo na náhradu
skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa pritom rozumie majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti majetkovému stavu pred
škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje ten zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak by nenastala škodová
udalosť.

14. V danom prípade by táto škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z
distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný
vôbec, resp. bol zaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla neznámou
osobou síce znamená neoprávnený odber podľa predpokladov zákona o energetike, automaticky však
ešte neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom
vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Je potrebné zdôrazniť, že znalec v
podanom posudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či
samotného meradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo
a možnosť z toho vyplývajúca, ako to správne zdôraznil aj prvoinštančný súd, nepostačuje na záver o
tom, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená.

15. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal, že mu vznikla skutočná
škoda, a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu,
ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu

nemožno akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo vznik
nároku na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením bola ovplyvnená aj samotná
funkčnosť meradla (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Cob/23/2018, rozsudok KS Prešov sp.
zn. 4Cob/52/2013). Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri
poškodení meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik
musí byť žalobcom vždy preukázaný.

16. Odvolací súd už uvádzal, že túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou určenou v zmysle
citovanej vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú
škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné
zistením, či meradlo v prevádzke žalovaného bolo skutočne funkčné. Žalobca netvrdil, že by žalovaný
za odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu, resp. že
by poškodenie meradla malo vplyv na odpočet reálneho množstva dodaného plynu do prevádzky
žalovaného. Na základe týchto okolností súd prvej inštancie správne vec uzavrel poukazom na to,
že žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda, v dôsledku čoho nebol v danom
prípade splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje len
na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny
odpočet podľa citovanej vyhlášky (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Cob/23/2018).

17. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyporiadal aj s argumentáciou žalobcu, ktorý
poukazoval na iné rozhodnutia súdov v obdobných právnych veciach a odvolací súd s poukazom na
všetky uvádzané dôvody hodnotí preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
Správnemu výroku I. rozsudku zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací
súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP. Judikatúra súdov, vrátane
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (do pozornosti tiež Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný, ktorý sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, s ohľadom na výsledok odvolacieho konania, má
vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.