Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Andrea Tomašovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219200
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114219200.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: WPP Financial Slovakia s.r.o., Obchodná 2, Bratislava, IČO:

47 003 430, zastúpený Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti
žalovanému: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, o zaplatenie 720 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava č.k. 18Ro/268/2014 - 13 zo dňa 17.9.2014.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 150 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 21.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 14.7.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť mu sumu 720 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 150 eur od
21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 150 eur od 21.1.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Tunajší súd vydal vo veci v skrátenom konaní Platobný rozkaz č.k. 18Ro/268/2014 - 13 zo dňa
17.9.2014, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vo veci vydaný platobný rozkaz nebolo možné
doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Civilného
sporového poriadku, zrušil v celom rozsahu.

3. Podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu
na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so Zmluvou o úvere č. XXXXXXX, s Odstúpením od
zmluvy zo dňa 4.3.2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil skutkový stav veci, na základe ktorého
rozhodol v zmysle § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, keď na
verejné vyhlásenie rozsudku boli splnené zákonné podmienky.

5. Súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 14.7.2014 domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 720 eur s príslušenstvom a náhradu trov
konania. Žalobca odôvodnil svoj návrh tým, že dňa 18.11.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere
č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 200eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 2 mesačných splátkach po 150 eur splatných vždy do 20. dňa
v mesiaci. Súčasťou zmluvy bol i splátkový kalendár, pričom prvá splátka bola splatná 20.12.2013 a
druhá splátka dňa 20.1.2014. RPMN je 2670,90 % a úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 150 % ročne,

poplatok 50 eur za posúdenie bonity klienta. V časti IV., VIII. a IX. zmluvy sa uvádza pre prípad porušenia
povinností žalovaného, 7 rôzne vysokých zmluvných pokút, z ktorých sa žalobca domáha zaplatenia 4
rôznych pokút v celkovej výške 420 eur. Žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku z poskytnutého úveru. Dňa
4.3.2014 žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od úverovej zmluvy a vyzval odporcu na zaplatenie
sumy 720 eur do 14.3.2014.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,

za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

8.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníplatnomvčaseuzatvoreniazmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2015, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná zmluvná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu,

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné
posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon

o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky, ktoré sa zaviazal žalobcovi dohodnutým spôsobom vrátiť. Pre porušenie zmluvných
povinností žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 4.3.2014, čím nastali účinky odstúpenia od zmluvy.

V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej
zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ
žalovaný dostal plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 200 eur, je povinný vrátiť plnenie v
rovnakej výške. Akékoľvek iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od
zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v

rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť
zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a
§ 457 Občianskeho zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné
posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože
pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný

dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre žalovaného výhodnejšie.

22. Žalobca sám naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

23. Z dôvodu zrušenia zmluvy od počiatku odstúpením, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
200 eur aj spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške 5,15% ročne od splatnosti jednotlivých splátok
(pri v poradí druhej splátke od splatnosti len zvyšnej časti splátky do výšky celkovej sumy poskytnutého
úveru), nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splatnosťou splátok už v čase odstúpenia od zmluvy. Vo

zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to v časti nesplateného úveru 100 eur (podľa nároku
žalobcu uvedeného v žalobe) a v časti zmluvných pokút 420 eur.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa Čl.17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

26. S poukazom na tento citovaný základný princíp, súd z dôvodu hospodárnosti a v záujme rýchleho
prejednania veci, rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 200 eur, čo predstavujehrubý úspech žalobcu 27,77 % a žalovaný bol v konaní úspešný v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá,
t.j. v sume 520 eur, čo predstavuje hrubý úspech žalovaného 72,22 %, takže čistý úspech žalovaného
predstavoval 44,45 % (27,77 % - 72,22 %). Žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu, prináležal

teda nárok na náhradu trov konania práve v takomto rozsahu. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania
neuplatnil a tiež mu v žiadnej výške ani nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.