Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203136
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618203136.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: N.

C., G.. X. X. XXXX, K. L. XXX/X, L., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o.
so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 948,34
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 948,34 eur odo dňa 20. 2. 2018 až do zaplatenia.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/137/2019 zo dňa 28. 7. 2020 bol zrušený
rozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.7Csp/79/2018-133zodňa15.4.2019.Predmetným
rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, priznal žalovanej náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 948,34
eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa
odôvodnila svoj nárok titulom zmluvy o úvere č.4403006851, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 4.3.2014, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.600 eur.
Žalobkyňa mala za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v nej absentujú
údajeuvedenév§9ods.2písm.j),k)zákonač.129/2010Z.z.Žalobkyňakudňupodaniažalobyzaplatila
celkovo 2.548,34 eur. Bola toho názoru, že úhrady zaplatené nad sumu 1.600 eur boli úhradami bez

právneho dôvodu, nakoľko žalovanému na ne nevznikol nárok a preto žiada vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 948,34 eur.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a mal preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o hotovostnom
úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluvou o hotovostnom úvere bol žalobkyni poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 1.600 eur, ktorý mala žalobkyňa splácať po 54,22 eur v 48 mesačných
splátkachpriročnejúrokovejsadzbe18,11%,hodnotaRPMNbolaurčenána19,8%,priemernáhodnota

RPMN 20,54 eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 2.276,16 eur. Žalobkyni boli
poskytnuté doplnkové služby, a to poistenie výdavkov, ktoré boli dobrovoľné. Súčasťou zmluvy bola
aj dohoda o poskytnutí služby zmeny výšky a počtu splátok a poskytnutie služby - odložené splátky.
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu žaloby však vyplýva, žežalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie titulom Zmluvy o hotovostnom úvere, z ktorej zaplatila
istinu s príslušenstvom spolu vo výške 2.548,34 eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4
Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Súd preskúmal obsah samotnej zmluvy a dospel k záveru, že zmluva obsahuje údaje v zmysle §

9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a odkázal pri tom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ
(3. komora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015 s poukazom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. K správnosti výpočtu RPMN uviedol, že výška RPMN
je v zmluve uvedená správne. Pri hodnotení správnosti podporne vychádzal z vyjadrenia NBS, podľa
ktorého žalovaný pri výpočte RPMN postupoval v súlade s § 19 a Prílohou č. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poistné a poplatky za doplnkové služby. Súd prvej inštancie

poukázal na zákonnú definíciu celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľským úverom
(§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.), z ktorej vyplýva, že do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby, najmä poistné, a to len v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že poistenie a doplnkové služby
neboli podmienkou poskytnutia úveru a ani podmienkou poskytnutia úveru za ponúkaných podmienok. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že poistné nie je povinné zahrnúť do výpočtu RPMN. Súd dospel k záveru, že
predmetná spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je v súlade s § 9 ods. 2 a § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z..O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu
zamietol, žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni
v celom rozsahu.

6. Po podaní odvolania zo strany žalobkyne bol predmetný rozsudok, ako je už vyššie uvedené, súdu
prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobkyňa v odvolaní naďalej zotrvávala
na tvrdení, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN.
Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci nariadil pojednávanie
a vo veci rozhodol. Na pojednávaní dňa 16. 11. 2020 právny zástupca žalovaného nebol prítomný,
ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť samotného žalovaného z dôvodu hospodárnosti konania a
nenavyšovania trov konania. Zotrval na svojom postoji, že predmetná žaloba je nedôvodná s tvrdením,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu doplnkové služby dojednané v žalovanej úverovej
zmluve boli nanútené a z toho dôvodu museli byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci za jeho neprítomnosti.

8. Súd opakovane podrobil predmetnú úverovú zmluvu preskúmaniu, či táto obsahuje také údaje, ktoré

sú v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. a či nesprávnosť údajov má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného úveru. Zistil, že v zmluve o úvere bola výška RPMN uvedená v rozsahu
19,80 %, čo je nesprávny údaj.

9. Z obsahu zmluvy zistil, že do výšky mesačnej splátky, bol zahrnutý aj poplatok za doplnkové služby,

spočívajúci v sume za službu zmeny výšky splátok vo výške 1,49 eur mesačne (1,49 x 48 mesiacov =
71,52eur)azaslužbuodloženésplátkyvsume1,49eurmesačne(1,49x48mesiacov= 71,52eur),teda
mesačný poplatok 3,82 eur, predstavujúci 7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru. Z uvedeného
vyplýva, že poplatok za poskytnuté služby, ktorý bol zahrnutý do výšky mesačnej splátky, predstavuje
sumu 183,36 eur. Z prepočtu vykonaného odvolacím súdom, vychádzajúc z poskytnutého úveru vo

výške 1 600,00 eur, z výšky mesačnej splátky po odrátaní poplatku za doplnkové služby (nakoľko tieto
neboli zahrnuté do výpočtu RPMN) vo výške 50,4 eur (54,22 eur - 3,82 eur), počtu splátok 48, a sumy
ktorú žalobkyňa uhradila žalovanému (po odrátaní poplatku za poskytnuté doplnkové služby v celkovej
výške 138,36 eur), dospel súd k výpočtu RPMN vo výške 23,22%. Uvedený výpočet RPMN súd vykonal
v zmysle vzorca na výpočet RPMN podľa § 19 ods. 1 v spojení s prílohou č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014. Súd prvej inštancie je viazaný stanoviskom
súdu druhej inštancie. V danom prípade sa s prepočtom RPMN v predmetnej úverovej zmluve tak, ako
je uvedený odvolacím súdom, stotožňuje a strany sporu pri posudzovaní výšky RPMN na takýto postup
výpočtu odkazuje.10. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v úverovej zmluve uzavretej dňa 4. 3. 2014 medzi
žalobkyňou a žalovaným absentuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.,

čo je podstatnou náležitosťou zmluvy. Má to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Predmetný údaj o RPMN v zmluve o úvere nebol uvedený
v správnej výške, nakoľko reálna výška RPMN predstavuje 23,22 % a nie 19,80 %, ako je uvedené v
zmluve. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
spojení s § 3 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka postačuje, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje

čo i len jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, čo sa teda vzťahuje na predmetný posudzovaný prípad.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce pohyby jednotlivých

splátok na predmetnom spotrebiteľskom úvere za obdobie od 13. 10. 2014 do 15. 1. 2018, ktorými
dôkazmi preukázala, že predmetný úver splatila v 47 splátkach po 54,22 eur, teda celkovo vo výške
2.548,34 eur. Nakoľko predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, úhrady nad sumu istiny úveru
1.600,- eur súd posudzuje ako úhrady bez právneho dôvodu, nakoľko žalovanému na ne nevznikol
nárok. Súd preto určil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 948,34

eur, ktorá suma predstavuje rozdiel preplatenej sumy nad istinu úveru (2.548,34 - 1.600,-)

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

15. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy, a
to odo dňa nasledujúceho po uhradení poslednej splátky dňa 19. 2. 2018, nepožaduje zákonné úroky
odo dňa jednotlivo uhradených splátok. V zmysle ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s vyššie citovaným vládnym nariadením súd priznal žalobkyni ním požadovaný zákonný úrok z

omeškania, na ktorý má titulom vydania bezdôvodného obohatenia okrem istiny zákonný nárok.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanému, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.